Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211112
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211112.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom
collection, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej O. V., rodné
č. XXXXXX/XXXX, s trvalým pobytom A. XXX, XXX XX A., za účasti VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV

SPOTREBITEĽOVsosídlomŠafárikovonámestie7,81102Bratislava,IČO:42362962(do30.06.2016
vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) právne zastúpenej JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie
444,84 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 12C/258/2014-49 zo dňa 03. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmuložilžalobcovipovinnosťzaplatiť vedľajšiemuúčastníkovi

na strane žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 61,92 Eur na
účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (piaty výrok),
p o t v r d z u j e.

VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02

Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej) nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRimavskáSobota(ďalejaj„okresnýsúd“,„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančnýsúd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 05. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
49,94 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,01 Eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, s
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,93 Eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia ďalších 394,90 Eur s
9 % úrokmi z omeškania ročne od 18. 12. 2011 do zaplatenia, žalobu zamietol (druhý výrok). Okresný
súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytovaní služby Magio Sat uzavretej dňa 29. 03. 2011
medzi Slovak Telecom, a. s., Bratislava, IČO 35763469 a žalovanou v bode C1 v časti v znení „ST je
oprávnený vyúčtovať užívateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 3 časť B vzťahujúcu sa
na užívanie služby Magio Sat po dobu viazanosti služby Magio Sat ak užívateľ svojím konaním resp.

opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat
odstúpiť" je neprijateľná podmienka (tretí výrok). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sumu 61,92 Eur, a to
trovy právneho zastúpenia na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (piaty výrok).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Okresný súd uviedol, že žalovaná v konaní mala v prevažnej miere úspech,
pretože žalobe bolo vyhovené v časti sumy 49,94 Eur s prísl. (neúspech v 11,23 %) a zamietnutá bolav časti sumy 394,90 Eur (úspech v 88,77 %) Žalovaná si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.
s. p. neuplatnila, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2

a § 93 ods. 4 O. s. p. s prihliadnutím na prevažný úspech žalovanej, na strane ktorej vstúpil do konania.
Súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
vo výške 77,54 % (rozdiel medzi úspechom žalovanej, na strane ktorej vstúpil do konania, a to 88,77
% a jej neúspechom 11,23 %).
Okresný súd uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01. 12. 2014. Opätovne zdôraznil, že

jeho nárok na náhradu trov je odvodený od úspechu účastníka, ku ktorému sa pripojil, a teda náhrada
trov mu patrí podľa pomeru úspechu hlavného účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania.
Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 1 ods. 3,
§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z
hodnoty sporu 444,84 Eur. Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovanej trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie veci a podanie
vyjadrenia po 31,54 Eur + dvakrát režijný paušál po 8,39 Eur (77,54 % zo sumy 79,86 Eur - rozdiel
medzi pomerom úspechu a neúspechu), celkom vo výške 61,92 Eur.

2. Proti výroku rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej (piaty výrok), žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej neboli nevyhnutne potrebné
na účelné bránenie práva. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné

poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom
zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie,
aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať
spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by preto malo disponovať takým
personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať

v oblasti spotrebiteľského práva. Nespochybňuje ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na
právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu
odbornespôsobilého,znaléhodanejproblematikyaztohodôvoduajzákonomprivilegovanéhosubjektu.
Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol
pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného potom

vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri
vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší
účastník neposkytoval ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi. V súčasnosti existuje veľký počet
rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do
konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa neho ide

o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní,
pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právny zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o
konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa
alebo zisk, ktorý vznikne priznaním trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, než na akú majú súdy povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti.

Uviedol, že podľa jeho názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného
účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať v súvislosti s čím poukázal aj na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo188/2012zodňa05.02.2013,vzmysle
ktorého „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že
by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka,

svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej
pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak
hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne
relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu
vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník

podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na vyriešenie otázky procesného
postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.
3 O. s. p.. Združenie je navyše podporované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a toposkytovaním dotácií a zároveň podporou odbornosti spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv
spotrebiteľov.

3. K odvolaniu žalobcu sa vedľajší účastník na strane žalovanej nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 13. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny

kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej (piaty výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných

dôvodov:

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,

ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti

preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 444,84 Eur s príslušenstvom. Dňa 01. 12. 2014 bolo okresnému súdu doručené
oznámenie VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave že vstupuje do

tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu žalovanej.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo
dňa 29. 03. 2011).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v
Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo
oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom

nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.
2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu
fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie
uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická
osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol
realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver

a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania,kampodľaustanovenia§137ods.1O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda
i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 25. 11. 2014 vstúpil do konania
vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave na stranu
žalovanej. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 02. 2015 namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky

ohľadne zmluvnej pokuty.

11. Odvolací súd konštatuje, že o náhrade trov konania okresný súd správne rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (aplikáciu
právneho predpisu, vyplýva z neho postup okresného súdu, na základe ktorého zistil pomer úspechu

na strane žalovanej, vyjadril sa k účelnosti uplatnených trov konania vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej, uviedol, za ktoré úkony právnej služby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a
špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

12. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie

náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto
rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.

13. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym

spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznaných
trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie
namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

14. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, tretí, štvrtý výrok) zostali

nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní

aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného), preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu žiadne

trovy odvolacieho konania na jej strane nevyplývajú, odvolací súd jej ich nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).