Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/530/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcovJUDr.PetraPriehoduaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecižalobcuN.G.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F., B. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o zaplatenie 740,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
03.02.2015, č. k. 17C/79/2014-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 740,- Eur s príslušenstvom. O trovách konania nerozhodol, uviedol, že o trovách
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 24.02.2010, na základe ktorej
poskytla žalovaná žalobcovi sumu 2700,- Eur, žalobca sa zaviazal túto sumu vrátiť spolu s poplatkom
vo výške 730,- Eur, teda spolu 3430,- Eur v dvoch mesačných splátkach po 1715,- Eur, počnúc dňom
24.03.2010. Dlžník prehlásil, že peňažné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Sumu 3430,-

Eur žalobca žalovanej uhradil dňa 26.11.2010. Podľa názoru okresného súdu, zmluva o úvere nebola
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., pretože je v nej uvedené, že sa
peňažné prostriedky poskytujú na výkon zamestnania a podľa uvedeného zákona č. 258/2001 Z. z. sa
za spotrebiteľa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Okrem toho poskytnutý úver bol vrátený v dvoch mesačných
splátkach a podľa § 1 ods. 2, písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa zákon nevzťahuje na
zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí maximálne štyrmi splátkami v lehote

nepresahujúcej 12 mesiacov. Aj napriek tomuto názoru okresný súd považoval predmetnú úverovú
zmluvu za rozpornú s § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že sa prieči dobrým mravom. Poukázal
na skutočnosť, že veriteľ poskytol sumu 2700,- Eur, dohodnutý bol poplatok vo výške 730,- Eur s tým, že
celásumamalabyťvrátenávdvochmesačnýchsplátkachaprvásplátkabolasplatnámesiacpopodpise
zmluvy. Išlo teda o odplatu za poskytnutý úver vo výške 108,15% ročne, čo niekoľko násobne prevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období, v tejto časti sa
teda dohoda prieči zákonom a dobrým mravom. V tejto časti považoval právny úkon za neplatný tým,

že žalovaná prijala v rozsahu 730,- Eur plnenie z neplatného právneho úkonu, a teda sa bezdôvodne
obohatila. Nakoľko však žalovaná vzniesla námietku premlčania a túto okresný súd vyhodnotil ako
dôvodnú, návrh zamietol. Vychádzal z trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože podľa jeho názoru
nebolo žalobcom preukázané jeho tvrdenie o úmyselnom konaní žalovanej zameranom na získaniebezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Pretože objektívna premlčacia doba uplynula dňa
26.11.2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 05.05.2014, návrh ako premlčaný zamietol. S poukazom
na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že
okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Konkrétne vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k vyjadreniu
žalovanej zo dňa 17.10.2014, konkrétne s článkom IV. poukazujúcim na premlčanie v objektívnej dobe
a súvisiacimi prílohami. V spore ide v celom rozsahu o občianskoprávnu zmluvu, kde treba aplikovať
inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku, konkrétne § 107 ods. 1, 2. K názoru žalobcu, že
treba daný prípad posudzovať ako úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, uviedol, že

žalovaná sa pravidelne nachádza v situácii, že v zmysle zákona nemá nárok na ňou požadované úroky
a poplatky za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to z dôvodu, že jej zmluvy o úveroch poskytovaných
spotrebiteľom nie sú v súlade s príslušnou právnou úpravou. Nejde pritom o riziko, resp. hypotetickú
možnosť, že žalovaná nebude mať nárok na úroky a poplatky za ňou poskytnuté peňažné plnenie.
Zákon explicitne uvádza, kedy sú takéto úvery považované za bezúročné a bezpoplatkové, a preto ak

žalovanou predformulované zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti, stávajú sa ex lege bezúročnými
a bezpoplatkovými. Jedinou možnosťou, kedy by mohla takéto plnenie bez právneho dôvodu žalovaná
prijať a ponechať si ho, je situácia, keď sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ňou prijaté
premlčí a ona toto premlčanie v konaní pred súdom úspešne namieta. Vzhľadom na dlhoročné konanie
žalovanej možno vyvodiť, že je pre ňu oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu

spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od
spotrebiteľov nezákonne vysokú odplatu, a to všetko za účelom obohatenia na úkor spotrebiteľov.
Žalovaná jednoznačne zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, je pre ňu
výhodnejšie úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí, napriek mnohým rozhodnutiam súdov.
Konanie žalovanej je vopred premyslené a z hľadiska pomeru rizika voči dosiahnutému zisku dobre

premyslené a pre ňu ekonomicky výhodné. Žalobca má za to, že vzhľadom na dlhoročné skúsenosti
žalovanejpripodnikanívpredmetnejoblasti,prizachovaníjejodbornejstarostlivostipriuzatváranízmlúv
so spotrebiteľmi a najmä pri nutnej znalosti právnej úpravy týkajúcej sa poskytovania spotrebiteľských
úverov musela byť v čase, keď sa bezdôvodne obohacovala na úkor žalobcu, o tom skutočne vedieť,
resp. s tým byť minimálne uzrozumená (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.02.2003, sp. zn.

33Odo/938/2002). Žalobca spomenul rozdielne právne názory v rovnakej problematike zo strany nižších
súdov s tým, že tieto spôsobujú stav právnej neistoty. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiťmajúczato,žeuplatnenýnárokžalobcujepremlčaný,atonielenvsubjektívnej,aleajvzákonnej
3-ročnej objektívnej dobe, ktorá márne uplynula dňa 26.11.2013. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že by
sa mala úmyselne bezdôvodne obohatiť, takéto úmyselné konanie žalovanej nebolo žiadnym spôsobom
preukázané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd poukazuje na ust. § 379 a § 380 CSP, v zmysle ktorého je viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na túto skutočnosť preskúmal rozsudok okresného súdu vzhľadomna odvolaciu námietku, ktorou bolo namietané posúdenie premlčacej doby podľa § 107 ods. 1, 2 OZ tak,
že „námietka je dôvodná, pretože uplatnený nárok je premlčaný, pretože nebol uplatnený v objektívnej
3-ročnej premlčacej dobe.“ Súd prvej inštancie neuznal prezentovaný názor žalobcu v tom, že v danej

veci je potrebné nárok posudzovať podľa 10-ročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodov, že zo
strany žalovanej išlo o úmyselné konanie, v dôsledku ktorého získala na úkor žalobcu bezdôvodné
obohatenie. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že okamih splnenia všetkých predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je potrebné skúmať z viacerých hľadísk.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba, zároveň

je vylúčené, aby plynula potom, ako uplynie objektívna premlčacia doba. V 10-ročnej premlčacej
dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo
získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, aby povinný získal
bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky
na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí 3-ročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď

povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich
ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje. Preto
pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby sa vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom
práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej

a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel
pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho
získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide, ak ten, kto sa na
úkor iného obohatil, vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že

sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať
bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv, resp. jej vedomosť o tom, že viaceré jej nároky uplatnené voči spotrebiteľom
boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery
poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych

zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú
zložku úmyslu žalovanej bezdôvodne sa obohacovať, by bolo nutné v každom jednotlivom konkrétnom
prípade s poukazom na okolnosti uzavretej konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými
stranami preukázať, že žalovaná, ako úverová veriteľka, v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na
základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo bola aspoň uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne na úkor

dlžníka obohacuje. Žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu podľa Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník sa zaväzuje tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná
skutočne chcela získať odplatu vo forme uvedeného „príslušného poplatku“ vo výške 730,- Eur, avšak
tátoskutočnosťnedokazujeúmyselžalovanejzískaťbezdôvodnéobohatenie.Včaseuzavretiazmluvy,a

teda prijatia platieb od žalobcu nemohla žalovaná predpokladať, že v dôsledku neskorších legislatívnych
zmien v záujme ochrany práv spotrebiteľov pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd eventuálne
posúdi zmluvu o úvere ako zmluvu v rozpore so spotrebiteľským právom, ktorá neobsahuje podstatné
náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v neposlednom
rade poukazuje na početné zmeny a novely zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy

tak v Občianskom zákonníku, ako aj v osobitných právnych normách upravujúcich spotrebiteľské právo
(najmä zákon č. 258/2001 Z. z., neskôr prijatý zákon č. 129/2010 Z. z., zákon č. 250/2007 Z. z.) v
jednotlivých obdobiach účinnosti a platnosti, v dôsledku ktorých je taktiež značne obtiažne jednoznačne
a nespochybniteľne preukázať úmysel veriteľa už v čase uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch
uzatvárať tieto s úmyslom bezdôvodne sa obohacovať na úkor úverových dlžníkov.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vznesenú námietku
premlčania posúdil správne, s odôvodnením súdu prvej inštancie v tejto otázke sa odvolací súd
stotožňuje majúc obdobne za to, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal, že zo strany
žalovanej v tomto prípade došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a že by bolo potrebné na

vznesenú námietku premlčania aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu. Žalobca teda v tomto rozsahu
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a preto okresný súd správne žalobu ako
podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol.9. Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).