Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232654
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112232654.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 26. 02. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/781/2012-106, o odvolaní žalobcu zo dňa 26. 02. 2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/781/2012-103 a o odvolaní žalobcu zo dňa 18.

06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 06. 2015 č. k. 8C/781/2012-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/781/2012-103 a zo dňa 04. 06.
2015 č. k. 8C/7812012-134 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia

majetkovejškody vsume6.490,71euranemajetkovejujmyvsume1.298,14eurvdôsledkuneprávneho
úradnéhopostupuOkresnéhosúduNitra,ktorývexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.
EX 13915/2010 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
to zamietnutím žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškania viac ako 201 dní). Majetková
škoda v sume 6.490,71 eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemajetková ujma v peniazoch v

sume 1.298,14 eur predstavuje primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15
ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. 41 ods. 1, 2,
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, teda v čase
začatia exekučného konania.3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s exekučným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/906/2010
a z neho zistil, že dňa 24. 11. 2010 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie proti povinnému: L. N. o vymoženie sumy 1.524,- eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol
rozsudok vydaný dňa 28. 06. 2010 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s. v Bratislave pod sp. zn. SR 18711/09. Uznesením zo dňa 12. 01. 2011 exekučný súd zamietol
žiadosť o vydanie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 10. 2012, pretože oprávnený
(žalobca v tomto súdnom konaní) nepodal proti nemu odvolanie.

4. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť
splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti, a to existencia nesprávneho úradného
postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Súd pri zisťovaní dôvodnosti žaloby
vychádzal z týchto uvedených zásad a zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti

sú dané, pričom dospel k záveru, že tieto splnené neboli.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, táto kompetencia prináleží

iba Ústavnému súdu Slovenskej republiky, resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v
konaní, prípadne disciplinárnemu senátu alebo Európskemu súdu pre ľudské práva. Opačný výklad by
znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

6.Zanesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdunemožnopovažovaťanipreskúmavaniepredloženého
exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku, ktorý bol do ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
zavedený od 01. 06. 2011, a to pod písm. d/. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania upravovalo povinnosť exekučného súdu vydať poverenie
na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom táto lehota sa netýkala
prípadov, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd bol teda oprávnený ex offo
skúmať exekučný titul z formálneho, ale i z vecného hľadiska. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd
rozhodol po zákonom stanovenej lehote s omeškaním viac ako 201 dní považoval súd prvej inštancie za
zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a v takom prípade

mal exekučný súd oprávnenie a zároveň povinnosť skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci neúčinnosť a nezáväznosť tohto exekučného titulu.

7. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a konštatovaní, že dojednaná rozhodcovská

doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom, exekučný súd rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul neuznal, pričom svoje rozhodnutie riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. Za tejto situácie
účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že exekučný súd konal priebežne, bez zbytočných
prieťahov, pričom s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR ani nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty sa automaticky nepovažuje za prieťahy v konaní a za porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, pretože rozhodujúce sú všetky okolnosti danej veci.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na ust. § 25 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa ust. § 420 ods. l Občianskeho zákonníka.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je: 1/ existencia nesprávneho úradného postupu,
2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom
všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon

vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, pričom úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, resp. iný
nezákonný zásah do opráv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie
uvedeného potom vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých

orgánov (ktoré zákon uvádza), než rozhodovacou činnosťou. Mal za to, že škodu vo všeobecnosti
treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma,
ktoráznamenázmenšeniemajetkovéhostavupoškodenéhooprotistavupredškodnouudalosťouaktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie

je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale
sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Konštatoval, že pojem príčinnej
súvislosti Občiansky zákonník nijako nevymedzuje, a preto ju treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli
k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi
nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nevznikla by ani škoda.

9. V predmetnej veci žalobca nepredložil žiadne dôkazy o existencii majetkovej škody, nezdôvodnil z
akých položiek škoda pozostáva, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze. I v prípade objektívnej
zodpovednosti je potrebné preukázať konkrétnu skutočnosť zakladajúcu túto zodpovednosť štátu za

vznik škody, čo žalobca neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu a návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal
vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi,

ktorý vo veci úspech nemal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne

zistil skutkový stav a zároveň súdu prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci

na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom
pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

12. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom

riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.
13. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvekúvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

14. Žalobca uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril svoje
presvedčenieorozporeexekučnéhotitulusozákonom.Podľanázoružalobcuideoprejavnesústredenej
činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

15. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký

posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a týmto
posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho
rozsudku tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, je
zrejmé, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z

ktorého vyplýva, aké konkrétne náklady žalobca vynaložil v súvislosti so správou a vedením pohľadávky.
Žalobca požiadal o vypracovanie znaleckého posudku ešte 01. 03. 2013 a jeho vypracovanie je tak
dôkladné a vzhľadom na množstvo spracovaných podkladov bolo tak zložité, že trvalo viac ako rok. Táto
skutočnosť je objektívna, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt bol
nútený svoje nároky uplatniť včas, a to i situácii, kedy vedel výšku škody určiť len odhadom, nakoľko

nebol priestor na získanie znaleckého posudku. Žalobca bol toho názoru, že v konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

16. K návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že ak bol tento doručený súdu v čase

predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu a bol podaný z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu tohto svojho
tvrdenia žalobca poukázal na judikatúru krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline v konaní

pod sp. zn. 9Co/174/2014).

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Súd prvej inštancie vydal dňa 19. 01. 2015 uznesenie č. k. 8C/781/2012-103, ktorým zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania.

20. Uviedol, že medzi účastníkmi konania sa vedie spor o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v exekučnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/906/2010. Žalobca sa v tomto
konaní domáha škody, ktorá podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že Okresný súd Nitra ako exekučný súd
v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 11Er/906/2010 nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
súdnehoexekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúcie. Dňa16.01.2015žalobcasúdudoručil

návrh na prerušenie konania a žiadal, aby súd toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie
a v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci.

21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil citáciou
ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP ( účinného do 30. 06. 2016).22. Uviedol, že toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť
iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie

prerušiť. Na základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, je na jeho
zvážení, či návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné
opatrenie z hľadiska predmetu sporu je potrebné. V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v
konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam
pre rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť, že žalobca v tomto konaní sa domáha náhrady škody

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda náhrady škody nesprávnym úradným
postupom na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu. Tie otázky, ktoré sa riešia ako
prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie
súdu v tejto veci, pretože v tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku bude posudzovať z pohľadu
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za prípadný

nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci. Na Okresnom súde Prešov v
konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto
jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci.

23. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

24. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že Okresný súd Prešov v konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 uznesením
zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná
v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Opodstatnenosť návrhu

na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok videl žalobca v tom, že v danom konaní
bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúdujevsúladeskomunitárnymprávom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej
únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim
založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci. Poznamenal, že uvedený záver je potvrdený i uznesením Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 11C/355/2012 zo dňa 17. 12. 2014. Mal za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že v

konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú
podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v predmetnom konaní a konanie nie je
doposiaľprávoplatneskončené,jedanýdôvodvzmysle§109ods.2písm.c/OSPnaprerušeniekonania
až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu
na prerušenie konania vyhovie.

26. Súd prvej inštancie vydal dňa 04. 06. 2015 uznesenie č. k. 8C/781/2012-134, ktorým žalobcovi
uložil povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie
v sume 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisu odvolania voči zamietnutiu žaloby a odvolania voči zamietnutiu prerušenia konania, urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis a

rovnopisu tohto odvolania doručovaného žalovanému v sume 6,- eur podľa položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov a zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej
lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.27. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne

skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod zrušenia
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v
množstve vecí i Krajský súd v Žiline (napr. uznesenie zo dňa 30. 07. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Co
295/2013).

28. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal
odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku, preto žalobca nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie.
29. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4
Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť

nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. V prílohe zák. č.
71/1992Zb.(Sadzobníksúdnychpoplatkov)niejejasneajednoznačnestanovenápoplatkovápovinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore
so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené.

30. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť
tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no
najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

31. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred
01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platom
do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

32. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2008 v konaní
pod sp. zn. 5 M Cdo 14/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že spoplatnenie procesného úkonu sa
musí riadiť časom začatia konania a v prípade, ak prichádza do úvahy zužujúci i rozširujúci výklad,
treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. S týmto názorom podľa žalobcu

korešponduje i názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 08. 2011 v konaní pod
sp. zn. 6 M Cdo 2/2011, v zmysle ktorého bolo súdne konanie v čase začatia konania o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov, pričom išlo o
vecné oslobodenie, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie bolo od poplatkovej povinnosti
oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa potom neplatí poplatok. Tento

záver potvrdzujú i rozhodnutia vydané Okresným súdom Komárno a Okresným súdom Rimavská
Sobota, ktoré pristúpili k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané
odvolanie podľa položky 7a (uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp.zn. 8C 842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 01. 2014 v konaní
pod sp. zn. 16C/174/2012).
33. Na podporu vyššie uvedeného záveru žalobca poukázal na časť zápisnice z rokovania

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2013, na
ktorom sa preberala i otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie jeho odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel a svoje odvolaním napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a v prípade, ak tento postup
súd prvej inštancie nevyužije, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu
zrušil bez náhrady.

35. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“), viazaný rozsahom odvolaní žalobcu, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom
(ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) a po zistení, že všetky tri odvolania žalobcu sú prípustné, boli
podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote, spĺňajú zákonom stanovené náležitosti a
obsahujú zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 355 ods. 1, 2, § 359, § 362 ods. 1, § 363, § 365
ods. 1 CSP s použitím ust. § 470 ods. 1, 2 CSP), prejednal podané odvolania bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 385 ods. 1, § 392 CSP), ktorý verejne vyhlásil, a to pri
dodržaní ust. § 219 ods. 3 CSP). Odvolací súd preskúmal všetky tri odvolaním napadnuté rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ako i konania, ktoré predchádzali ich vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu proti rozsudku zo dňa 19. 01. 2015, proti uzneseniu zo dňa 19. 01. 2015 a ani proti uzneseniu zo
dňa 04. 06. 2015 nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, uznesenie o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania a uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
ako vo výroku vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil a správne rozhodol i pokiaľ ide o zamietnutie
návrhu na prerušenie konania i o poplatkovú povinnosť žalobcu za podanie odvolania.

36. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 05.
2011, teda i v čase začatia exekučného konania, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.38. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu

bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak.

39. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2012 do 31. 12. 2015, súdne poplatky (ďalej len

"poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen"poplatkovýúkon")uvedenévsadzobníkusúdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:

a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,

odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá, ods. 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok

podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného

predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila
povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

40. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu,
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.

41. Podľa § 18e zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2016 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
1. januára 2016), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31.decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú
splatnými po 31. decembri 2015.

42. Podľa 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

43. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania) a súdom
prvej inštancie zisteným skutkovým stavom. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 379 CSP vymedzuje prípady, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide
o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom odvolacími dôvodmi je odvolací súd
viazaný vždy s tým, že na vady konania pred súdom prvej inštancie týkajúce sa procesných podmienok,
odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. To znamená, že pokiaľ sa v
konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale tieto sa netýkajú procesných podmienok, potom

odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v

tom smere, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok
na priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2, 3 CSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a zároveň sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu

prvej inštancie.

45. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady majetkovej škody 6.490,71 eur a
nemajetkovej ujmy 1.298,14 eur z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/906/2010. Majetková škoda
6.490,71 eur podľa tvrdenia žalobcu predstavovala istinu s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca v podanom návrhu
tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať tak, že k vydaniu

rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po uplynutí zákonom
stanovenej doby, s omeškaním viac ako 201 dní a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Odvolací súd k tomu uvádza, že v čase začatia exekučného konania, t. j. 02. 09.
2010 (kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie) bolo ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku formulované tak, že lehota 15 dní na vydanie poverenia pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie platila iba v prípadoch, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Neplatila v prípade, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku a ani
v prípade, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Odvolací súd je toho názoru, že lehota, ktorá bola stanovená
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa netýkala zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia, čo znamená, že v prípade, ak exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na jeho rozhodnutie nebola stanovená lehota 15 dní. Odhliadnuc od tejto

podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že z exekučného spisu Okresného súdu
Nitra vedeného pod sp. zn. 11Er/906/2010 je nepochybné, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 24. 11. 2010, exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 28. 06. 2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskározhodcovská a.s. v konaní pod sp. zn. SR 18711/09. Následne exekučný súd ako súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 12. 01. 2011 č. k. 11Er/906/2010-9 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní nepodal odvolanie proti

uzneseniu zo dňa 12. 01. 2011, ktoré potom nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 10. 2012.
46. Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov,
ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia nemožno automaticky považovať za nesprávny úradný
postup ako to tvrdí žalobca, ktorý v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by
sa o takýto (nesprávny) postup súdu malo jednať a na základe čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho

exekútora taktiež ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane žalobcu v tom zmysle, ako ju má
na zreteli ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd je toho názoru,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený nelegálny a nesprávny úradný postup súdu v
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/906/2010, ktorý je nevyhnutným
predpokladom vzniku nároku na majetkovú škodu, ktorú si žalobca uplatnil v sume 6.490,71 eur.

47. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo len jedna z týchto
podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,

teda na žalobcovi.

48. K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 1.298,14 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny a
príslušenstva) odvolací súd na doplnenie dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie uvádza,
že ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je (okrem písm. b/) formulované tak, že
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na doterajší život poškodeného
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení, z čoho je teda zrejmé, že tieto okolnosti sa týkajú fyzickej osoby.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch však za určitých okolností možno priznať i právnickej osobe, a to s

poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy a so zreteľom na konkrétne okolnosti, za ktorých k nej došlo.
V dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ešte
automaticky nevzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca návrh na náhradu nemajetkovej
ujmy odôvodňoval vnútornými zásahmi do spoločnosti, ovplyvňovaním podnikateľského prostredia a
rozhodovania, porušením jeho práv, stratou legitímnych očakávaní, že nastane stav predpokladaný

zákonom, stratou dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a pod. Odvolací súd v predmetnej veci
opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/906/2010 bola doručená exekučnému súdu dňa 24. 11. 2010 a
súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 12. 01. 2011 (teda nie viac ako 201 dní, resp. so zbytočnými
prieťahmi a po veľmi dlhej dobe, ako to tvrdí žalobca), a túto okolnosť je potrebné vziať do úvahy ako

rozhodujúcuprirozhodovaníouplatnenomnárokužalobcunanáhradunemajetkovejujmy.Vpredmetnej
exekučnej veci neboli konštatované prieťahy v konaní a nejedná sa ani o dlhotrvajúcu neistotu žalobcu,
ktorá by mu prípadne mohla spôsobiť značné ťažkosti a ovplyvniť jeho podnikateľské aktivity, pričom
neboli preukázané ani vnútorné zásahy do spoločnosti, na ktoré žalobca poukazoval. Naviac je potrebné
uviesť, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy (ktorú ale

žalobca nepreukázal), nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III. ÚS 111/02).

49.Vyššieuvedenépovažovalodvolacísúdpotrebnéuviesťnadoplneniesprávnostidôvodovodvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

50. Pri posudzovaní danej veci sa odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ďalej zaoberal
len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, a to najmä žalobcom namietanou vadou
konania, spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom.
51. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že žiadny

právny predpis nešpecifikuje pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, vo všeobecnosti ním treba
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom a účinnom v čase
konaniasúduprvejinštancienazabezpečeniesvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Postupsúdu,ktorýmsa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04,

II. ÚS 174/04).

52. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmyslom a účelom základného
práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (aj čl. 6 ods. 1 vyššie citovaného Dohovoru)
je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať

a rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej
osoby (napr. I. ÚS 35/98).

53.Konanímsúdusarozumiejehoprocesnýpostup.Konaniesúduvsúladesozákonommusívykazovať

určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza

oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný
úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie možno považovať

za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného
úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu
súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavnú právo na súdnu ochranu a
spravodlivý proces.

54. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval postup súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť
konať pred súdom a odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo, žiadny takýto dôvod nezistil, v dôsledku čoho potom v tejto časti považoval odvolanie
žalobcu za nedôvodné i v tejto časti. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.
01. 2015, na ktoré predvolal i právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané

dňom 01. 12. 2014. Dňa 16. 01. 2015 bolo súdu doručené mailové podanie právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 16. 01. 2015 označené ako ospravedlnenie, žiadosť o odročenie pojednávania, a to
z dôvodu, že v konaní zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade (Slovenská republika zast.
MinisterstvomspravodlivostiSR)vkonaníonáhraduškodyprevedenom naOkresnomsúdePrešovpod

sp. zn. 7C/6/2010. O tomto návrhu na prerušenie konania musí súd rozhodnúť písomným uznesením,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a preto považuje právny zástupca žalobcu svoju účasť na
pojednávaní za nehospodárnu. V rovnaký deň, t. j. 16. 01. 2015 bol súdu prvej inštancie v mailovom
podaní doručený návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 01. 2015 z tam uvedených dôvodov.

55. Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal na pojednávaní
konanom dňa 19. 01. 2015, pričom sa vysporiadal i s návrhom žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol
podaný elektronickou formou (emailovým podaním) bez zaručeného elektronického podpisu a rozhodol
o ňom uznesením zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/781/2012-103 tak, že návrh na prerušenie konania
zamietol,čovodvolanímnapadnutomuzneseníiodôvodil.Vtejtosúvislostivšakodvolacísúdpoukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 04. 2011 v konaní pod sp. zn. 1 Ndc 6/2011, v zmysle
ktorého súd nie je povinný prihliadať na podanie, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, nebolo v zákonom stanovenej lehote doplnené písomne alebo ústne do zápisnice a ani
predložením jeho originálu, pričom podaním sa v zmysle ust. § 42 ods. 1 OSP a právneho názoru
vyjadreného v tomto uznesení rozumejú aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania. Z uvedeného

potom vyplýva, že súd prvej inštancie nebol povinný prihliadať ani na mailové podanie žalobcu zo dňa
16. 01. 2015, teda na návrh na prerušenie konania, čo znamená, že nebol povinný o takomto podaní
ani rozhodovať.56.Odvolacísúdknávrhužalobcunaprerušeniekonaniazodňa16.01.2015,spoukazomnauznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 57/2011 zo dňa 05. 05. 2011 uvádza, že podľa §
109 ods. 2 písm. c <.OSP),nakoľkovkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo zodpovednosti za škodu zo strany povinného z dôvodu, že v inej

exekučnej veci súdny orgán poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Prejudiciálne otázky, ktoré položil
Okresný súd Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť
členskéhoštátuzaporušeniekomunitárnehoprávapredtým,akoúčastníkkonaniavyužijevšetkyprávne
prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia,
pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred vyčerpaním možnosti oprávnenej

požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

57. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri vyššie opísanom procesnom postupe splnil a mal dňa
19. 01. 2015 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. V postupe súdu prvej inštancie nemožno vzhľadom

na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti konania pred súdom ani nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákona, čomu predchádzalo
riadne zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučný súdny
spis Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11Er/906/2010, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Základom jeho rozhodnutia je nesplnenie zákonných podmienok zodpovednostného právneho vzťahu

v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu (napr.
nevykonanie znaleckého dokazovania, resp. neoboznámenie sa so znaleckým posudkom, ako sa toho
domáhal navrhovateľ v podanom odvolaní) nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 OSP v znení platom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie). Odvolací súd je toho názoru, že vykonávanie ďalšieho dokazovania v predmetnej veci by bolo
nadbytočné a nehospodárne, a to s poukazom na zistený skutkový stav a nepreukázaný taký nesprávny
úradný postup exekučného súdu, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla majetková škoda.

58. K aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne citoval toto ustanovenie v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania a podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na súd,
pričom toto ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, a preto je táto námietka žalobcu

nedôvodná a princíp priamej retroaktivity nebolaplikovaný. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Nitra vedeným pod sp. zn. 11Er/906/2010
zistil, že tvrdenie žalobcu o omeškaní exekučného súdu v trvaní viac ako 201 dní sa nezakladá na
pravde a k žalobcom tvrdenému omeškaniu exekučného súdu nedošlo. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho

exekútora spísaný dňa 02. 09. 2010 a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu
prvej inštancie doručená dňa 24. 11. 2010, pričom exekučný súd uznesením zo dňa 12. 01. 2011
č. k. 11Er/906/2010-9 žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol. So zreteľom na
ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (II. ÚS 471/2012, I. ÚS 86/02, I. ÚS 70/02, I. ÚS 16/02,
I. ÚS 63/00) ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť

ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov).
Samotnénedodržaniezákonnejlehoty(akbystanovenábola)nemožnototižvnímaťizolovane,oddelene
od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú najej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu tak, ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.

59. Z uvedeného potom vyplýva, že exekučný súd nekonal so zbytočnými prieťahmi a po veľmi dlhej
dobe a nemohol byť a ani nebol v omeškaní viac ako 201 dní ako to tvrdil právny zástupca žalobcu v
podanej žalobe. Zároveň je potrebné uviesť, že v exekučnom spise vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 11Er/906/2010 sa nenachádza ani jedna žiadosť o pokračovanie v konaní, resp. sťažnosť
na prieťahy v konaní alebo iná urgencia žalobcu a nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalobcu v

podanej žalobe na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, že mal náklady na spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, resp. náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde.

60. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
nešpecifikoval a neuviedol, v čom by malo spočívať nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací

súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere postupoval správne, nakoľko pokiaľ v konaní
nemal preukázanú existenciu škody na strane žalobcu a ani taký nesprávny úradný postup v dôsledku
ktorého by navrhovateľovi vznikla majetková škoda, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať
dokazovanie na preukazovanie výšky žalobcom tvrdenej škody. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie v
konaní bližšie nezaoberal ani znaleckým posudkom, na ktorý poukazoval žalobca v podanom odvolaní.

61. V ďalšej časti odvolania žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. Na takejto argumentácia však súd prvej inštancie
nezaložil odôvodnenie svojho odvolaním napadnutého rozsudku a taktiež súd ani nepolemizoval o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami.

62. Ďalšie námietky žalobcu v podanom odvolaní, považoval odvolací súd za nedôvodné. Je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v
súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase, pričom postupoval v intenciách uznesenia

Krajského súdu v Nitre zo dňa 06. 08. 2014 č. k. 11Co/2/2013-76, ktorým odvolací súd zrušil jeho
rozsudok (prvý v predmetnej veci, ktorým taktiež zamietol žalobu podanú žalobcom) zo dňa 07. 10. 2013
č. k. 8C/781/2012-48 z dôvodov tam uvedených.

63. Za nedôvodné považoval odvolací súd i odvolanie žalobcu zo dňa 18. 06. 2015 proti uzneseniu

súdu prvého stupňa zo dňa 04. 06. 2015 č. k. 8C/781/2012-134, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur za podanie odvolania podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania odvolania žalobcu a povinnosť
zaplatiť súdny poplatok v sume 6,- eur za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými

prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis podľa položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu.

64. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 18. 06. 2015 (proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku - odvolacie konanie sa vedie pod sp. zn. 11Co/70/2016)

používa v podstate argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podanie odvolania, nakoľko samotné konanie v predmetnej veci, v ktorom sa domáhal od žalovaného
náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa začalo pred 01. 10. 2012, kedy podal na súd žalobu a v tom
čase s poukazom na ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bolo konanie o náhrade škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené
od súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené potom i argumentácia odvolacieho súdu bude spočívať
v nasledovných konštatovaniach.

65. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo

strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, odvolania alebo dovolania, pričom v odvolacom
konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej
sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podanímodvolania. Súd prvej inštancie v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi uznesením uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov, a to za podanie odvolania zo dňa 26. 02. 2015 proti rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/781/2012-106.

66. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní
proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 04. 06. 2015 (uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie) odvolací súd uvádza, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01. 10.
2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci
začalo podaním odvolania (zo dňa 26. 02. 2015), ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 27. 02.
2015 nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení

účinnom do 30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné aplikovať
ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
účinnom v čase začatia odvolacieho konania až do 31. 12. 2015. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 37/2010 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu

a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď
bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej
povinnosti.“ Povinnosťou žalobcu bolo teda zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej,
ale nakoľko tak žalobca neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením a tento súdny poplatok
sa bude vymáhať v prípade, ak ho žalobca nezaplatí dobrovoľne.

67. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov
podliehajúcich poplatkovej povinnosti, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom

ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by
zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom
zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka,
že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

68. V predmetnej veci teda súd prvej inštancie postupoval správne podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/
a ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
je prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v
odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje

nielen za samotnú žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného
odvolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver, že sa súdny
poplatok platí len za samotné podanie žaloby tak, ako na to poukazuje žalobca v podanom odvolaní.
Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu

poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, na ktoré žalobca
v odvolaní poukazoval, nebolo možné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko sa týka inej poplatkovej
situácie (súdnych konaní, resp. poplatkov, ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú). V
prejednávanej veci o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa v

Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a, v zmysle ktorej súd prvej
inštancie postupoval, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v správnej
výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne ho i vyložil a k použitiu analógie zo strany
súdu nedošlo.

69. Odvolacie konanie je samostatným konaním (v ktorom sa rozhoduje o odvolaní) a žalobcovi ako
odvolateľovi v súvislosti s podaním odvolania zo dňa 26. 02. 2015 vznikla poplatková povinnosť. Je
nesporné, že odvolacie konanie sa začalo po 30. 09. 2012, a preto vznik poplatkovej povinnosti žalobcu
ako odvolateľa je potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10. 2012, a to ust. § 18ca vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09.
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Žalobca podal odvolanie zo dňa 26. 02. 2015, ktoré bolo

doručené súdu prvej inštancie dňa 27. 02. 2015 a v tento deň sa začalo odvolacie konanie, pričom ale
súdny poplatok za odvolanie nezaplatil.

70. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní zo dňa 18. 06. 2015, že napadnuté uznesenie zo dňa 04.
06. 2015 (o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku) neobsahuje žiadne

dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia,
rovnako ako rozsudku je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a
s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR,
stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny
poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov, vyhovovalo požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. §
157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o súdnom poplatku) a nenapĺňalo intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pre dostatočné odôvodnenie uznesenia
o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s

výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej
časti. Musí však byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a
podľa ktorej položky a tieto náležitosti odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje.

71. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu i uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na
základe sťažnosti žalobcu riešená práve otázka aplikácie položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
(ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov) v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania podaného navrhovateľom
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a Okresného súdu Ružomberok, ktorým tieto súdy zamietli

žalobu žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Za podané odvolanie bola žalobcovi
uznesením uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok a krajské súdy (Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 29. 10. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 548/2013, uznesením zo dňa 05.
09. 2013 v konaní pod sp. zn. 16 Co 538/2013 a Krajský súd v Žiline uznesením z 25. 07. 2013 v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Co 320/2013) potvrdili uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti žalobcovi.

Jedná sa teda o skutkovo totožnú situáciu pri vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie vo veci
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v prípade odvolacieho konania začatého po 30. 09. 2012, nakoľko
i odvolacie konanie v tejto predmetnej veci sa začalo po 30. 09. 2012, teda v čase, keď už podanie
odvolania vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom podliehalo poplatkovej povinnosti.

72. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyrubil žalobcovi za podané odvolanie súdny
poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase
podaniaodvolania)arovnakotaksprávnestanovilivýškusúdnehopoplatkuvsume20,-eurspoukazom
na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona a položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je

prílohou k tomuto zákonu. Zároveň jedným uznesením žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť i súdny
poplatok v sume 6,- eur (podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie
citovanému zákonu), pričom žalobca namietal len súdny poplatok za podanie odvolania proti rozsudku
podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20,- eur.

73. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia (uznesenia) Najvyššieho súdu SR zo
dňa30.06.2008vkonanípodsp.zn.5MCdo14/2007azodňa 10.08.2011vkonanípodsp.zn.6
M Cdo 2/2011, tieto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko riešili
inú poplatkovú situáciu. Bezpredmetné je i poukazovanie na zápisnicu z rokovania občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 11. 2013, a to vzhľadom na uznesenie Ústavného

súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na základe sťažnosti
navrhovateľariešenápráveotázkaaplikáciepoložky7aSadzobníkasúdnychpoplatkov(ktorýjeprílohou
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov).74. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako i odvolaním napadnuté
uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania a o uložení poplatkovej povinnosti za

podanie odvolania, odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 3 CSP potvrdil, nakoľko sú vo výroku vecne
správne, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v podaných odvolaniach.

75. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s použitím ust.
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá
súdny úradník.

76. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.