Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213657
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614213657.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: I. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený: Consilior luris s.r.o. advokátska
kancelária, Miletičova 23, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu
škody 22.405,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 22.405,44 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 22.08.2014 žalobu o náhradu škody vo výške 22.405,44

Eur. Uviedol, že podal dňa 20.12.2013 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci - uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 23.10.2009, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec sp. zn. ČVS: ORP-156/DI-LC-2009. Obvinenie bolo
vznesené pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písmeno d) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že od 13.05.2009 do 08.06.2009 ako žiadateľ o vodičské oprávnenie
v autoškole IO. vykonal počas prípravy na získanie vodičského preukazu praktické jazdy na osobných

motorových vozidlách v Lučenci a v okolí, pričom tohto konania sa mal dopustiť napriek tomu, že
rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Poltár sp. zn.
OPR-45/DI-SK-P-2008 zo dňa 19.03.2008 mal byť uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
5.000,- Sk, ako aj zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov. Následne dňa 10.11.2010
podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci na žalobcu obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na Okresný súd Lučenec za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku. V čase vznesenia obvinenia, ale ani v čase podania
obžaloby nebolo rozhodnutie o priestupku sp. zn. OPR-45/DI-SK-P-2008 právoplatné. Podľa oznámenia
OR PZ v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát Poltár zo dňa 03.10.2011 bolo priestupkové konanie
zastavené, pretože dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok v zmysle § 76 ods. 1 písmeno
f) zákona č. 372/90 Zb. Trestné konanie vedené Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 2T/259/2010
bolo skončené rozsudkom č.k. 2T/259/2010-44 zo dňa 01.03.2011, ktorým bol podľa § 285 písmeno
f) Trestného poriadku pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného

zákona spod obžaloby oslobodený, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2011 ustúpil
spod obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku. Štát za škodu spôsobenú začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu, je povinný nahradiť
škodu poškodeného, ktorá bola spôsobená uznesením o vznesení obvinenia. Vznikla mu škoda tým,že v trestnom konaní bol zastúpený advokátom, pričom trovy obhajoby vyčíslil sumou 1.458,52 Eur a
náklady vynaložené v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody mu vznikli vo výške
946,92 Eur. Titulom nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu vo výške 20.000,- Eur. Nezákonne vedeným

trestným stíhaním, ktoré trvalo od 23.10.2009 do 01.03.2011 mu vznikla nemateriálna ujma, pretože
nemohol viesť plnohodnotný život mladého človeka, cítil sa okolím odcudzovaný. Znevážená bola jeho
povesť a dobré meno, ktoré sú dôležité pri vstupe mladého človeka na prahu dospelosti do života.

Na pojednávaní dňa 26.06.2015 súd pripustil zmenu petitu - rozšírenie žaloby o príslušenstvo náhrady

škody - úroky z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 1.458,52 Eur počnúc od 24.12.2013 do zaplatenia.

Zástupca žalovaného Generálna prokuratúra Slovenskej republiky žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Nie sú oprávnení konať vo veci za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne
predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písmeno f) zákona č. 514/2003 Z.z.. Dôvodné je,
aby súd pokračoval v konaní s Ministerstvom spravodlivosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Titul náhrady škody - uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez
ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží, preto prokurátor nielen že sa na jeho vydaní nepodieľa, ale
jeho účinkom nemôže v tomto štádiu rovnako ako súd zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť. Úvaha
o zodpovednosti je preto absurdná. Úvaha o tom, že podanie obžaloby zakladá príslušnosť prokuratúry
nemá oporu v zákone, v opačnom prípade by musela byť akceptovaná tiež úvaha o zodpovednosti

súdu vo všetkých prípadoch, keď súd po preskúmaní a predbežnom prejednaní obžaloby nariadil hlavné
pojednávanie (teda uznal a potvrdil zákonnosť prípravného konania - § 238 ods. 1 Tr.por.), ako aj vo
všetkých prípadoch, keď súd v súdnom konaní rozhodol, hoci neprávoplatne, o uznaní viny a uložení
trestu, pretože rozhodujúce je súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané. Žaloba nie je akceptovateľná
anivecne,bezohľadunato,ktorýštátnyorgánštátzastupuje.Uznesenieovzneseníobvinenianemožno

v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Súdne konanie
ustálilo skutkový a právny stav veci. Žalobca nepreukázal vecnú škodu, ale ani nemajetkovú ujmu, takže
je dôvodné žalobu aj z týchto dôvodov zamietnuť.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo súdu písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva,
že nie je oprávnené konať v mene štátu v tejto právnej veci. Žalobca uvádza, že škoda mu bola
spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia, konkrétne uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec sp. zn. ČVS:
ORP-156/DI-LC-2009. Podľa § 6 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. „Právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa“.
Žalobca si riadny opravný prostriedok v podobe sťažnosti proti vyššie uvedenému uzneseniu nepodal.
Bez podanej sťažnosti si nemôže uplatňovať akúkoľvek náhradu škody súvisiacu s nezákonným
rozhodnutím.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom účastníkov konania, svedkyne, prečítaním žaloby, písomného
vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR, písomného vyjadrenia Slovenskej republiky zast. Generálnou
prokuratúrou SR, pripojeného spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/259/2010, spisu Okresného
riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec sp. zn. ČVS: ORP-156/DI-LC-2009, sp. zn. ČVS:

ORP-45/DI-SK-P-2008, spisu sp. zn. 3T/141/2009, spisu sp. zn. 9C/47/2013, prečítaním Žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Z pripojeného spisu sp. zn. ORP-45/DI-SK-P-2008 bolo preukázané, že dňa 19.03.2008 pod sp. zn.

ORP-45/DI-SK-P-2008 Okresný dopravný inšpektorát Poltár spísal zápisnicu z ústneho pojednávania
o priestupku, o ktorom konal Okresný dopravný inšpektorát Poltár, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Lučenec ako správny orgán. Na ústne pojednávanie sa dostavil mladistvý I. B., nar. XX.XX.XXXX
a zákonná zástupkyňa K. B.. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 07.03.2008 o 21.55
hod. viedol osobné motorové vozidlo značky OPEL ASTRA evidenčné číslo PT156AC po miestnej

komunikácii za obcou Kalinovo v smere do časti Petrovec, kde bol zastavený policajtom Obvodného
oddelenia PZ, ktorý zistil, že vedie osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že nevlastní príslušné
vodičské oprávnenie. Podrobil sa vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou prístrojom ALCO
TEST - 7410, e.č. ARJJ-0551, ktorým bola nameraná hodnota 0,72 Mg/l miligramov etanolu na litervydychovaného vzduchu v čase o 21,59 hod.. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk a
zákazčinnostiviesťmotorovévozidlánadobu24mesiacovodnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia.
V čase prejednávania priestupku bol žalobca mladistvý. Zo zápisnice o prejednaní priestupku bolo

preukázané, že text zápisnice, podľa ktorej žalobca ani jeho matka nežiadajú doručenie rozhodnutia,
nie je nimi podpísaný.

Okresný dopravný inšpektorát Poltár, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci rozhodnutím
zo dňa 03.10.2011 spisová značka ORP-45/DI-SK-P-2008 zastavil konanie o priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - § 22 ods. 1 písmeno b), h) Zákona o priestupkoch účinného
v čase spáchania, zo spáchania ktorého bol obvinený I. B., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení sa
konštatuje, že pri ukladaní sankcie bolo porušené ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 372/1990, podľa
ktorého horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako
4.000,- Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500,- Sk. Pretože dňa 03.10.2011 rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok v zmysle § 76 ods.

1 písmeno f) Zákona o priestupkoch, bolo rozhodnuté tak, že konanie o priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky voči I. B. bolo zastavené.

Ministerstvo vnútra podaním zo dňa 12.10.2012 SLV-PS-932/2012 žiadal Okresný dopravný inšpektorát
v Poltári, Kanadská 229, Poltár o zaslanie stanoviska a celého spisu, ktorý sa týka I. B., na ktoré podanie

odpovedal Okresný dopravný inšpektorát Poltár listom zo dňa 02.11.2012 tak, že predchádzajúci vedúci
kpt. Bc. X. U., ktorý rozhodoval v uvedenej veci, nedodržal zákonný postup priestupkového konania,
pretože I. B. bol v čase prejednávania priestupku mladistvý a podľa § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní,
aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o

priestupku. V tomto prípade nebol o nariadenom ústnom pojednávaní upovedomený zákonný zástupca
mladistvého, ani orgán starostlivosti o dieťa a nebolo im ani oznámené rozhodnutie o priestupku.
Rozhodnutie o priestupku nebolo doručené zákonným zástupcom, ani Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec. Keďže v uvedenom priestupkovom konaní bol obvinený mladistvý, podľa § 81 ods.
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, v jeho prospech sa môže odvolať

aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa, ktorým však rozhodnutie nebolo doručené, čím
im neboli poskytnuté procesné práva. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť
a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok, v zmysle § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o
priestupkoch, bolo konanie zastavené.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/47/2013 bolo preukázané, že rozsudkom
zo dňa 12.12.2013 č.k. 9C/47/2013-83 bol žalovaný - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 2.089,11 Eur a vo
zvyšku po výšku 19.000,- Eur súd žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
20.03.2014. Žalobca bol v čase prejednania priestupku maloletý, pričom orgán, ktorý rozhodoval o

priestupku nepostupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, takže jeho rozhodnutie o
priestupku bolo nezákonné.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec sp. zn. ČVS:
ORP-156/DI-LC-2009 bolo preukázané, že uznesením zo dňa 23.10.2009 začaté trestné stíhanie a

vznesené obvinenie proti žalobcovi I. B. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písmeno d) Trestného zákona. Uznesenie obsahuje poučenie o tom, že proti uzneseniu, ktoré
sa týka vznesenia obvinenia je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od oznámenia
poverenému príslušníkovi PZ, ktorý ho vydal. Žalobca prevzal uznesenie zo dňa 23.10.2009 dňa
02.11.2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Na pojednávaní v tejto právnej veci

potvrdil pravosť svojho podpisu. V čase, keď uznesenie prevzal, bol žalobca plnoletý.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/259/2010 bolo preukázané, že prokurátor podal
obžalobu na tunajší súd dňa 11.11.2010. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/259/2010-44 zo
dňa 01.03.2011 bolo preukázané, že žalobca bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2011

oslobodený, nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil spod obžaloby podľa § 239 ods. 2 Tr.
por. Obžaloba bola podaná na tom skutkovom základe, že od 13.05.2009 do 08.06.2009 ako žiadateľ
o vodičské oprávnenie v autoškole C.. U. Y.B. vykonal počas prípravy na získanie vodičského preukazu
praktické jazdy na osobných motorových vozidlách v Lučenci a v okolí, pričom tohto konania sa maldopustiť napriek tomu, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát Poltár sp. zn. OPR-45/DI-SK-P-2008 zo dňa 19.03.2008 mal byť uznaný za vinného zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo

mu bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk, ako aj zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24
mesiacov.

Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky, ktorá postúpila vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vrátilo

vec na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Žalobca I. B. vypovedal tak, že sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bolo vznesené obvinenie pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia nepodal. Uznesenie mu bolo doručené do vlastných rúk.
Nezákonnýmrozhodnutímpolicajnéhoorgánu,nesprávnymvýkonomštátnejmocisacítibyťpoškodený,
pretože v mieste bydliska bola poškodená jeho povesť. Vznikla mu vecná škoda tým, že zaplatil trovy

obhajoby v konaní 2T/259/2010. V tom čase pracoval v Anglicku. Musel sa vrátiť na Slovensko, nezískal
vstanovenomčasevodičskéoprávnenie.Ťaživoznášalúkonypolície,ktorýmsamuselpodrobiť.Trestné
stíhanie negatívne ovplyvnilo jeho povesť v mieste bydliska.

Svedkyňa K. B. - matka žalobcu vypovedala tak, že celá rodina ťažko znášala správanie príslušníkov PZ

v Poltári voči žalobcovi. Trestné stíhanie voči nemu bolo nezákonné. Syn pracoval v cudzine, musel sa
vrátiť na Slovensko. Tým, že nezískal v stanovenom čase vodičské oprávnenie, nenašiel si primeranú
prácu. Nezákonný a neprofesionálny prístup polície mal negatívny vplyv na psychiku syna.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu, za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 514/2003 z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých

orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona 514/2003 z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona 514/2003 z.z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa§5 ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom

poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR bolo toho názoru, že za štát by mala konať Generálna
prokuratúra SR. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 07.04.2014 oznámila žalobcovi, že trvá na
svojom pôvodnom stanovisku, že nie sú príslušným orgánom, ktorý by mal za štát konať.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka

konania k prejednávanej veci, pričom žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky
je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný
význam, z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného
sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Kto má zastupovať

štát, musí vyriešiť súd. Súd sa postavil na to stanovisko, že za žalovaného má konať Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky. Prokurátor podal dňa 11.11.2010 obžalobu sp. zn. 3Pv/812/09-12.
Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 2T/259/2010-44 bol žalobca oslobodený spod obžaloby,
nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2011.

Škoda žalobcovi vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci - uznesenia o
vznesení obvinenia zo dňa 23.10.2009 ČVS: ORP-156/DI-LC-2009 Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec. Z pripojeného spisu ČVS: ORP-156/DI-
LC-2009 bolo preukázané, že uznesenie zo dňa 23.10.2009 bolo doručované žalobcovi poštou ako

doporučená zásielka do vlastných rúk. Na doručenke dňa 02.11.2010 žalobca podpísal prevzatie
zásielky. Na pojednávaní v tejto právnej veci žalobca vypovedal tak, že podpis na doručenke je jeho
vlastnoručným podpisom a sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal. Zástupca žalobcu
poukázal na tú skutočnosť, že v čase keď bolo voči I. B. vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písmeno d) Trestného zákona žalobcu nezastupovali.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na náhradu
škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím podľa § 6 ods. 2 zákona možno uplatniť za splnenia troch

základných podmienok: protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie všetkých
opravných prostriedkov. Zodpovednosť žalovaného by bola daná iba v prípade, ak by žalobca využil
všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy.

Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 23.10.2009 riadny opravný prostriedok - sťažnosť

nepodal.

Zákonodarca v ustanovení vety druhej § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov len všeobecne definoval prípady výnimky zo splnenia povinnosti podania riadneho opravného
prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Vo všeobecnosti
možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď podanie riadneho opravného prostriedku bolo

spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo
by sa jednať o okolnosti na strane žalobcu (napríklad náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom
zariadení, prípadne iné závažné ochorenie, ktoré by mu znemožňovalo pohyb, obmedzenie alebo
strata procesnej spôsobilosti), alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne
poučenie o možnosti podania opravného prostriedku).

Žalobca v čase, keď mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia nebol hospitalizovaný v
nemocnici, netrpel závažným ochorením, v podaní sťažnosti proti uzneseniu mu nebránila žiadna
objektívna prekážka. Za takú nemožno považovať skutočnosť, že v čase, keď prebral uznesenie do
vlastných rúk, neuzavrel splnomocnenie so žiadnym advokátom. Dôvody hodné osobitného zreteľa

neboli zistené ani na strane orgánu, ktorý uznesenie vydal. Poverený príslušník policajného zboru
žalobcu riadne poučil písomne, keď uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťdotrochdníodoznámeniapoverenémupríslušníkovipolicajnéhozboru.Bez
podanej sťažnosti ak neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno žalobcovi priznať
náhradu škody súvisiacu s nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení

neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úspech, avšak trovy konania si voči žalobcovi neuplatňoval, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.