Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217466
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713217466.7

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi S. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. P. XX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica,

zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica,
o zaplatenie 1.415,83 Eur s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva zo dňa 27.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.03.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013, domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.415,83 Eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.415,83 Eur od 12.06.2010 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo sumy 1.415,83 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 4,72 Eur a
nahradiť mu trovy súdneho konania.

Dňa 27.11.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie zo dňa 20.11.2014, ktorým subjekt Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, súdu oznámil, že v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 29.01.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.01.2015, v ktorom súčasne

vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Navrhovateľ uviedol, že predmetné konanie
je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a spravuje sa Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán konania je týmto nariadením
upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Úprava nariadenia v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a
pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v O.s.p. len výnimočne, a to vtedy, keď explicitne

ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte.
Navrhovateľ žiada súd, aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte
základných práv EÚ rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil súd na možnosť vzniku
škody v dôsledku neprávneho úradného postupu. Ďalej navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013, v ktorom NS SR uviedol, že „Oznámením tretieho
subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného

(rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to
zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skrátenéhokonania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“
Navrhovateľ tiež poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
ktorý vidí v skutočnosti, že v prípade, ak navrhovateľ nevznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva, získava vedľajší účastník prístup k osobným údajom spotrebiteľa bez toho, aby bol aspoň v
minimálnej miere v kontakte s účastníkom konania. Týmto dochádza k neoprávnenému zasahovaniu do
súkromného života účastníka konania tak, že vedľajší účastník zhromažďuje, resp. môže zhromažďovať
o ňom osobné údaje bez jeho súhlasu. Zároveň tým dochádza k rozporu so zákonom o ochrane
osobných údajov. V prípadoch, kedy do konania vstupuje ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa s
takýmto postupom, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv.

Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „nariadenie č. 861/2007“),
pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu

alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Na prvom mieste je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci ide konanie v zmysle nariadenia č.
861/2007, z ktorého čl. 19 vyplýva vzťah subsidiarity medzi týmto nariadením a právnymi predpismi,
ktorými sa spravuje procesné právo členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. V danom prípade

je takýmto právnym predpisom pre konanie vedené pred súdom v Slovenskej republike Občiansky
súdny poriadok. Nakoľko nariadenie č. 861/2007 neobsahuje žiadnu právnu úpravu vedľajšieho
účastníctva a neobsahuje ani ustanovenie, že by v konaní vedenom podľa predmetného nariadenia bolo
vedľajšie účastníctvo neprípustné, resp. vylúčené, je pri posudzovaní týchto otázok potrebné vychádzať
z príslušnej vnútroštátnej úpravy v O.s.p. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa,

že vnútroštátne procesné pravidlá možno aplikovať len vtedy, ak nariadenie č. 861/2007 explicitne
ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným vnútroštátnym procesným právom. Tento právny
názor navrhovateľa je totiž v priamom rozpore so znením čl. 19 nariadenia č. 861/2007.

Pokiaľ navrhovateľ poukázal na vyššie označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tunajší súd je

oboznámený s danou rozhodovacou praxou. V prejednávanej veci však nejde o konanie vedené výlučne
v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., ale o konanie v zmysle nariadenia č. 861/2007, na čo vo svojom
podaní poukázal aj samotný navrhovateľ. Nemožno teda v danom prípade vychádzať z toho, že niektorá
fáza konania v zmysle nariadenia č. 861/2007 má tzv. skrátený, resp. rozkazný charakter, nakoľko v
zmysle nariadenia súd vo veci rozhoduje výlučne rozsudkom (čl. 7 nariadenia č. 861/2007), preto na toto

konanie nemožno vzťahovať dôvody uvedené Najvyšším súdom SR v označenom rozhodnutí, ktoré sa
týkalo vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k tej časti občianskeho súdneho konania, v ktorej môže súd
rozhodnúť platobným rozkazom. Je zrejmé, že tieto závery nemajú súvis s prejednávanou vecou.

Ďalej pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho návrhu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva

argumentoval v zásade tým, že svojím vstupom do konania vedľajší účastník získa prístup k osobným
údajom odporcu, na ktorého strane vystupuje, k tomu je potrebné uviesť, že ochrana osobných údajov
má v právnom poriadku Slovenskej republiky svoj ústavný (čl. 19 Ústavy SR), ako aj zákonný rozmer
(najmä zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov). V zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR súzákladné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Prejednávaná
právna vec môže mať určitý súvis s právom na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, toto právo však patrí odporcovi a tento

jeho porušenie v doterajšom priebehu konania nenamietal, pričom z neodňateľného a nescudziteľného
charakteru základných práv vyplýva, že ich porušenie nemôže s úspechom namietať niekto iný, než
osoba, ktorá je ich nositeľom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2014, keď Ústavný súd SR rozhodoval v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti
v zmysle čl. 125 Ústavy SR, kedy platí, že právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne

záväzné. V danej veci Ústavný súd SR rozhodol o návrhu Okresného súdu Brezno na vyslovenie
nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR tak, že návrh odmietol z
dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V odôvodnení pritom Ústavný súd uviedol, že
považoval za odôvodnenú existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu
stať vedľajšími účastníkmi súdneho konania, aj o právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, ktoré samy osebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť

však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb (napríklad
spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v
nevýhodnejšom postavení. Skutočnosť, že sa tieto právnické osoby v súvislosti so svojím vstupom do
konania z doručených rovnopisov návrhov na začatie konania oboznámia s podstatnými okolnosťami
prípadov vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p.,

nepredstavujepodľaÚstavnéhosúduneospravedlniteľnýzásahdozákladnéhoprávanasúkromiepodľa
čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ.

Pre účely posudzovanej veci je teda možné zhrnúť, že v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vstupu
vedľajšieho účastníka do konania ( t.j. podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014) účinky vstupu

vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastali už okamihom doručenia oznámenia
o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania na jeho strane nebol potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z
vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len
výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu.

Pokiaľ teda v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na
strane odporcu a tento výslovne v doterajšom priebehu konania nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný. Súd preto návrh navrhovateľa na

vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. zo
dňa 27.01.2015 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.