Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Košice okolie
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gazdagová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/249/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516212216
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516212216.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti T. - T., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matky C. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a otca G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T., v konaní o úpravu práv
a povinností
r o z h o d o l :
Z v e r u j e maloleté deti T. - T., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou vo výške 100,- Eur
na maloletú T. a 100,- Eur na maloletého M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc doručením rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 10.08.2016 bol doručený na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom T. - T.,
nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú v
spoločnej domácnosti od júna 2016. Otec maloletých detí si od narodenia detí plní vyživovaciu povinnosť
v sume 100,- eur mesačne na každé dieťa. Matka detí žiadala, aby súd schválil rodičovskú dohodu a
maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec maloletých detí bol povinný prispievať na
výživu maloletých detí v sume 100,- eur mesačne, na každé maloleté dieťa a styk nežiadala upraviť.
-2-
19P/249/2016
2. Na pojednávanie, konané dňa 30.09.2016 boli okrem kolízneho opatrovníka predvolaní aj obaja
rodičia. Matka maloletých detí sa na pojednávanie aj napriek riadne doručenému predvolaniu
nedostavila, avšak súhlasila vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.09.2016, aby súd konal v jej
neprítomnosti. Súd v zmysle ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) pojednával v jej neprítomnosti.
3. Podľa ust.§ 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:
5. Otec maloletých detí uviedol, že s návrhom matky súhlasí. Je otcom maloletých detí T. a M., má
aj vyživovaciu povinnosť k mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- eur mesačne. Žije na adrese
trvalého bydliska bydliska, jedná sa o garsónku, byt patrí do vlastníctva jeho rodičov. Je zamestnaný
v spoločnosti KOSIT ako vodič, priemerný mesačný príjem má vo výške 450,- eur a okrem toho si aj
brigádnicky privyrába v oblasti stavebných prác, kde má príjem 600,- až 700,- eur mesačne.
6. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu na začatie konania a navrhol, aby súd zveril maloleté do osobnej
starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, nakoľko je v záujme maloletých
detí, aby takýmto spôsobom boli upravené rodičovské práva.
7. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.
8. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
9. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
-3-
19P/249/2016
11. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
15. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.
18. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného právneho a skutkového stavu súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a maloletú zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na jej výživu.
19. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodoval v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nakoľko účastníkom konania žiadne trovy konania
nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na
Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
-4-
19P/249/2016
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.