Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200074
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200074.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: S. B., bytom O., proti žalovanému: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Seleziánov 1, Michalovce, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 50/2013, 2013/344025 zo dňa 22.11.2013, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. júna 2014, č.k. 7S/9/2014-38, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. júna

2014, č.k. 7S/9/2014-38 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky na rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. júna 2014, č.k. 7S/9/2014-38 podľa § 250j ods. 2 písm.
a) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutia (listy) žalovaného č.
50/2013, 2013/344025 zo dňa 22.11.2013 a č. 50/2013 zo dňa 24.05.2013, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Uvedenými listami žalovaný zamietol žiadosť
žalobkyne o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 11 vyhlášky
Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR č. 481/2010 Z.z. (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“),
pričom dôvodom jeho rozhodnutia bolo, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie príspevku nepredložila včas
(do jedného mesiaca) od nástupu do zamestnania a preto nesplnila podmienky pre priznanie žiadaného
príspevku.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že námietky žalobkyne, že žalovaný pri rozhodovaní nekonal z hľadiska
procesného podľa zákona o správnom poriadku a retroaktívne použil právny predpis účinný od
01.05.2013 na rozhodovanie o žiadanom príspevku, na ktorý jej vznikol právny nárok dňom 01.04.2013,
sú dôvodné.

Krajský súd považoval za nesporné, že žalobkyňa splnila dňom nástupu do zamestnania 01.04.2013
podmienky pre priznanie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53 ods. 1 zákona č. 5/2004
Z.z. platného a účinného ku dňu 30.04.2013, v dôsledku čoho bola oprávnená požiadať o priznanie
príspevku v lehote do 6 mesiacov od nástupu do zamestnania. Keďže žalovaný postupoval v konaní
podľa § 53 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. účinnom od 01.05.2013 a uplatnený nárok vyhodnotil ako
oneskorený, lebo nebol podaný do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, t.j. do 02.05.2013,

potom jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo konal v rozpore s
princípom zákazu retroaktivity, čo je nezlučiteľné s princípom právneho štátu. Krajský súd s poukazomna ustálenú judikatúru súdov nemal pochybnosti o možnej súdnej preskúmateľnosti napadnutých listov,
pričom nepovažoval postup správneho orgánu ani po formálnej stránke za vhodný. Bol toho názoru, že
o žiadosti žalobkyne bolo potrebné rozhodnúť v režime správneho poriadku (§ 46 a § 47). S poukazom

na ustanovenia § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 a § 59 správneho poriadku a rozhodnutie č. 72/1998
Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR, postup správneho orgánu vrátane vydaného listu
zo dňa 22.11.2013 (ktorým nebolo vyhovené odvolaniu) vyhodnotil ako procesne vadný, ktorý spôsobil
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol.

Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Zdôraznil, že podľa prechodných ustanovení (§ 72t ods. 8 novely zákona o službách
zamestnanosti č. 96/2013 Z.z., ďalej „zákon č. 96/2013 Z.z.“ alebo aj „novela zákona“) k úpravám

účinným od 01.05.2013 vo veci žiadosti (§ 53) podanej pred 01.05.2013 sa postupuje podľa predpisov
účinných do 30.4.2013. Žalobkyňa nastúpila do zamestnania 01.04.2013, žiadosť o príspevok podala
dňa 24.05.2013, t.j. po jednomesačnej lehote od nástupu do zamestnania, preto správny orgán
postupujúc podľa uvedenej novely zákona, ako aj metodického usmernenia Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 36/2013, formou „Oznámenia“ žiadosť zamietol a svoje stanovisko k odvolaniu

vyslovil listom zo dňa 22.11.2013 pod č. 50/2013, 2013/344025, pričom tieto písomnosti nepovažuje za
rozhodnutia spôsobilé súdneho prieskumu. Podľa žalovaného bol rozhodujúcim pre posúdenie danej
veci dátum podanej žiadosti o poskytnutie príspevku a nie dátum nástupu do zamestnania.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakovala svoju argumentáciu a žiadala

rozhodnutie krajského súdu ako súladné so zákonom potvrdiť.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti
OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.

Krajský súd sa síce zaoberal splnením zákonných podmienok pre postup zvolený správnym orgánom,
t.j., či bol naplnený nárok žalobkyne na dvojinštančné konanie, podľa § 57 zákona o správnom konaní,
v prípade ak prvostupňový správny orgán nevyhovel jej odvolaniu v plnom rozsahu a napriek tomu
nepredložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu (ústrediu), učinil však nesprávny záver, keď

ju posudzoval vecne bez toho, aby skúmal, či boli splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
samej.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Pri odstrániteľných nedostatkoch v podmienkach konania je súd povinný účastníka konania informovať o
ich výskyte a primerane poučiť o možnosti ich odstránenia. Neodstrániteľné nedostatky v podmienkach
konania sú prekážkou na ďalšie pokračovanie súdneho konania.

Uskutočnenie predchádzajúceho konania na inom orgáne, keď to zákon vyžaduje, je jednou z hlavných
procesných podmienok konania na súde. Jej splnenie súd sleduje ex offo v každom štádiu konania a na
každom stupni. Jej nesplnenie je podstatnou (neodstrániteľnou) vadou súdneho konania; súdne konanie
musí byť uznesením zastavené a po jeho právoplatnosti vec postúpená inému príslušnému orgánu;
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania, resp. žaloby na súd však zostávajú zachované

(§ 104 ods. 1 OSP).

Podľa § 57 ods. 1) správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o
odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka inéhoúčastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa odseku
2) ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní

odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

Podľa § 58 (1) správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny
orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány sa uvedenými ustanoveniami neriadili, vo veci
odvolania opätovne rozhodoval prvostupňový správny orgán, napriek tomu, že nebol kompetentný,
keďže požiadavke žalobkyne nevyhovel, preto list č. 50/2013, 2013/344025 zo dňa 22.11.2013, ktorý aj
odvolací súd považuje za rozhodnutie, je možné vyhodnotiť ako paakt.
Keďže o odvolaní žalobkyne doteraz rozhodnuté druhostupňovým správnym orgánom nebolo, nie sú
splnené podmienky konania pre súd.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 220 OSP zmenil rozsudok krajského súdu tak, že konanie
o predmetnom návrhu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zastavil a postúpil
vec príslušnému orgánu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca si v konaní trovy odvolacieho konania
neuplatnil.

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.