Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203427
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214203427.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : T.. T. V., G.. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. L. XX, X., C.
U., v konaní zastúpená JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Jakubovo nám. 9, Bratislava,
proti žalovanej : Q.I. W., G..P., B.. XX.X.XXXX, O. X. V. D.. XXX/XXX, T., C. U., v konaní zastúpená
Mgr.Jozefom Danczim, advokátom so sídlom Župná 1147, Komárno, o zaplatenie 1.200,-Eur istiny s
príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 24.2.2014 domáhala zaviazania žalovanej na zaplatenie 1.200,-
Eur s 0,014 %-ným denným úrokom z omeškania od 18.2.2014 do zaplatenia a trovami konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. T., P.S. B. I. Č.. XXXX H. L.. Č.. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T.
U. U. G. J. U.L.. Č.. XXX, L.. Č.. XXX-Z. C. P. XXXX T. H. L.. Č.. XXX/X-P. C. P. XXX T..Vlastnia
ich v rovnakom pomere, po 1/2 k celku. Ona v tomto dome nikdy nebývala, nehnuteľnosti žiadnym
spôsobom neužívala. Je však preukázateľné, že žalovaná celú predmetnú nehnuteľnosť užíva dlhodobo
pre svoje účely. Užíva ju spolu s bezprostredne susediacim domom a priľahlými pozemkami, ktoré
získala od starých rodičov a tvoria jej vlastníctvo. Vzhľadom na určité rozpory a nie najlepšie vzťahy
v širšej rodine ona nemá reálnu možnosť vykonávať svoje vlastnícke práva a vzhľadom na objektívne
skutočnosti i užívanie spoločných nehnuteľností žalovanou to ani dosť dobre nie je možné. Pracuje a
býva v Bratislave, žalovaná však býva v susednom dome a na všetkých predmetných nehnuteľnostiach
hospodári. Pred niekoľkými rokmi sama videla ako na fúriku vynášali zo záhrady karfiol a z toho usudzuje,
že celú záhradu obhospodaruje žalovaná. Myslí si, že vzhľadom na jej vek túto už len prenajíma.
K užívaniu svojho podielu nedala jej súhlas. Neuzavreli nájomnú zmluvu, žalovaná jej podiel dlhé
roky užíva bez právneho dôvodu, proti jej vôli. Kľúče od brány nemá, preto má znemožnený prístup
ku svojmu vlastníctvu. Kľúče od domu má iba od októbra 2013. Poukazovala na platnú judikatúru,
podľa ktorej v prípade že podielový spoluvlastník nemôže užívať veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, pričom medzi ním a druhým spoluvlastníkom nebola uzavretá nájomná
zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu
spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez plnenia úhrady za užívanie
tohto podielu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala z priemeru cien nájmu obdobných
nehnuteľností v relevantnej lokalite, čo je podľa nej 100,-Eur mesačne. Tak jej vznikal mesačne nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne vo výške 50,-Eur. Aktuálny dlh v nepremlčanej výške
za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby predstavuje 1.200,-Eur. Záležitosť chcela riešiť

kompromisne, avšak na jej predžalobnú výzvu zo dňa 22.1.2014 žalovaná nereagovala. Podaním
doručeným súdu dňa 7.7.2014 žalobkyňa pozmenila žalobu v súvislosti s obdobím za ktoré požaduje
finančné plnenia od žalovanej na čas od 18.2.2012 do rozhodnutia súdu, pričom žalovanú čiastku
nezmenila.

Nakoľko predmetom konania i naďalej bola suma 1.200,-Eur s príslušenstvom a zmenilo sa iba obdobie
za ktoré žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej sume, súd podanie
žalobkyne z 7.7.2014 nepovažoval za zmenený žalobný návrh.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 9.5.2014, ako aj vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že žiadny majetkový prospech na úkor
žalobkyne nezískala, keďže v predmetnom dome odvtedy čo sa vydala, nebýva. Navrhla žalobkyni,
aby prenajala niekomu svoju záhradu, čo neurobila, lebo nenašla záujemcu. Jej matka zomrela P.
G. XXXX. Odvtedy celú záhradu obhospodaruje ona, avšak pre vysokú spodnú vodu viackrát nič
na nej nemohla pestovať. V roku 2012 na základe ústnej dohody prenechala celú záhradu Z. X. za
nájomné zodpovedajúce dani z nehnuteľnosti, pričom daň z nehnuteľnosti asi 20 rokov dozadu za celé
spoluvlastníctvo hradila ona. Ročné nájomné dohodli sumou 40,- Eur. Za roky 2011 a 2013 nájomné od
neho v súlade s ich dohodou nedostala, nakoľko tak vystúpila spodná voda, že nájomca žiadnu úrodu
na prenajatej záhrade nemal. Za rok 2012 dostala od neho 40,-Eur, nájomné za rok 2014 bude splatné
až koncom roka. K užívaniu dvora uviedla, že posledné tri roky žiadne domáce zvieratá nechová, má iba
psa. Býva v susediacom dome, ktorý postavili s manželom a ku ktorému patrí priľahlá záhrada. Rodinný
dom a dvor, ktoré majú so žalobkyňou v podielovom spoluvlastníctve neužíva bez právneho dôvodu a vo
väčšom rozsahu než jej patrí vlastníckym právom, ale stará sa o celú nehnuteľnosť, aby sa neznižovala
jej hodnota (napr. za pomoci družky syna vetrá izby, upratuje v dome, na dvore kosia trávu a pod.). Dom
je neobývateľný, lebo nie je napojený na plyn od roku 1997, na elektrinu od roku 2008. Je vo veku 84
rokov, kým vládala udržiavala nehnuteľnosť v poriadku. Pre vystúpenie spodnej vody v rokoch 2005,
2010 a 2013 nič sa nedalo v záhrade vypestovať.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj listom vlastníctva č. XXXX L.
W..Ú.. T., kópiou katastrálnej mapy, výsluchom svedkov Z. X., T. T., G. W., Č. L.T. L. T. Z. Y. XXXX a
vyjadreniami Obce T.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na katastrálnom odbore C. Ú. W. U.ú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX L. W..Ú.. T. H. L.. Č.. XXX-
Z. C. P. XXXX T., L.. Č.. XXX/X-P. C. P. XXX T. H. L.. Č.. XXX/X-Z. L. H. B. C. P.T. XXX T. U. U. G.
J. U.. Č.. XXX evidované ako podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania po 1/2 k celku. Táto
skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná. Žalobkyňa predmet podielového spoluvlastníctva
nikdy neužívala, nakoľko dlhodobo býva a pracuje v Bratislave. Ako to sama vypovedala, o smrti
svojej starej matky Y. P. P. G. XXXX do T. chodila málo. Pre nezhody s manželom žalovanej bola v
T. asi trikrát. Nemala v úmysle tam bývať, ani užívať svoju nehnuteľnosť od samého začiatku, čo ju
nadobudla do vlastníctva. Svoj podiel ponúkla žalovanej, ktorá však o kúpu záujem nemala. Ani písomne,
ani ústne neoznámila jej, že svoj podiel chce užívať, ani nepodala súdu návrh na určenie spôsobu
užívania spoločnej veci. Vo februári 2014 sa obrátila na Okresný súd Komárno návrhom na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý je vedený pod sp. zn. 14C/360/2014 a doposiaľ
ukončený nie je.

Svedkyňa T. T., dcéra žalovanej uviedla, že od marca 2014, kedy sa dozvedela, že matka ju vydedila
tým, že svoj nehnuteľný majetok previedla na jej brata G. W., neudržiava so žalovanou kontakt. Predtým
ju navštevovala približne dvakrát do mesiaca. Preto môže dosvedčiť, že jej matka spoločný rodinný dom
účastníkov konania neobýva viac ako 10 rokov dozadu. Od smrti jej starej matky, t.j. od roku XXXX
do K. XXXX dom bol neobývaný. Od februára 2013 asi rok ho obýval jej brat Y. W., ktorý v tom čase
osobne sa staral o ich matku (žalovanú). Žalovaná bývala, aj v súčasnosti býva v rodinnom dome, ktorý
je v tesnom susedstve predmetnej nehnuteľnosti. O spoločný rodinný dom sa iba starala, a to tak, že
pravidelne vetrala izby. Približne pred 10 rokmi dala odmontovať plynomer, pred 5-6 rokmi elektromer,
lebo nechcela platiť mesačný poplatok za merače. Kým žil jej otec, záhradu prenajímali spoločne, od
jeho smrti, t.j. posledných sedem rokov ju prenajíma iba žalovaná. V rokoch 2012-2013 mal záhradu v
prenájme Z. X., ktorý platil nájomné žalovanej, ročne 50,-Eur. V tomto roku (2014) záhrada je zasiata
obilím, preto si myslí, že aj v súčasnosti ju užíva L. X.. Na dvore žalovaná ešte aj minulý rok chovala
sliepky. V tomto roku už sa nezaoberá chovom domácich zvierat, lebo nevládze. Na dvore nemá žiadne

svoje hnuteľné veci, chodí tam iba zametať. Za domom je dvor zasiaty trávou, ktorú kosí jej brat G. W..
Dom žalovanej a spoločný dvor účastníkov tvorí jeden celok, nie je medzi nimi plot. Na dome účastníkov
tento rok žalovaná vymenila zámok vchodových dverí, aby vyštvala z neho Y. W., ktorý sa do domu
nasťahoval so súhlasom žalovanej a žalobkyne.

Z. X. ako svedok uviedol, že záhradu ktorá sa nachádza za domom žalovanej, asi 35 árov užíva od
roku 2010. O tom, že táto nie je v jej výlučnom vlastníctve, nevedel. V rokoch 2010, 2011 a 2013 nič
nemohol v nej pestovať pre vysokú spodnú vodu. Odvtedy čo ju má v nájme, zaplatil žalovanej nájomné
v dohodnutej výške 40,-Eur iba raz, a to v roku 2012. Nájomné za rok 2014 má zaplatiť do konca roka.

Svedok G. W., syn žalovanej vypovedal, že žalobkyňa do T. vôbec nechodí, za 25 rokov tam bola
maximálne trikrát, aj to iba na otočku. O svoju nehnuteľnosť sa vôbec nestará. Spoločný rodinný dom
účastníkov neobýva ani žalovaná, chodila tam iba upratovať. V marci 2013 sa on nasťahoval k matke do
rodičovského rodinného domu, kde žije s ňou v spoločnej domácnosti. Žalobkyni nikdy nebolo bránené
v tom, aby svoj podiel užívala. Aj on jej viackrát navrhol, aby sa prišla pozrieť do T., ale ona o to záujem
neprejavila. Potvrdil aj to, že z prenajímania záhrady Z. X. žalovaná dostala nájomné iba raz, 40,-Eur.
Ďalej uviedol, že rodinný dom od januára 2012 do 15.7.2013 obýval so súhlasom žalobkyne jeho brat
Y. W.. Nasťahoval sa do neho bez vedomia žalobkyne, ktorá k tomuto následne udelila súhlas. Tvrdil,
že žalovaná od roku 2010 na spoločnej nehnuteľnosti nechová domáce zvieratá. Žalobkyňa kedykoľvek
sa môže ujať svojho vlastníctva, kľúče od domu má odvtedy, čo sa z neho vysťahoval jeho brat, ktorý
po nasťahovaní sa do neho vymenil zámok dverí.

Čestné prehlásenie svedka L. T. s overeným podpisom z júna 2014, bytom V., založeného do spisu
žalobkyňou súd nepovažoval za relevantný dôkaz, nakoľko skutočnosti v ňom uvedené potvrdzujú iba
narušené rodinné vzťahy účastníkov a ich širšej rodiny.

Dotazom na Obec T. súd zistil, že daň z nehnuteľností vedených B. I. Č.. XXXX C. roku 2014 platia
účastníci konania po 15,54 Eur, v rokoch 2011 až 2013 ju zaplatila v sume 31,06 Eur ročne žalovaná.

Obranu žalovanej, že daň z nehnuteľností až do roku 2013 (vrátane) platila aj za žalobkyňu ona, súd
považoval za jednostranné započítanie pohľadávok, čo je jednostranným právnym úkonom, ktorým
veriteľ aj bez súhlasu dlžníka môže kompenzovať vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe veriteľ a
dlžník majú. Dôsledkom jednostranného započítania vzájomných pohľadávok je zánik započítaných
pohľadávok v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Znamená to, že týmto úkonom tieto pohľadávky
zaniknú bez toho, aby si ich veriteľ a dlžník museli navzájom plniť avšak iba vo výške, v ktorej sa
kryjú. Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledovné podmienky: 1)
pohľadávky musia byť vzájomné, 2) musia byť rovnakého druhu, 3) musia byť splatné a 4) započítanie
nesmie byť zo zákona vylúčené. Na platné započítanie pohľadávok sa nevyžaduje písomná forma, ale
postačí, ak konajúca osoba urobí voči druhej osobe akýkoľvek prejav smerujúci k započítaniu. Zápočet
možno urobiť i v ústnej, či konkludentnej forme.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu
na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa §580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Žalobkyňa si uplatňuje v tomto konaní nárok na peňažné plnenie voči žalovanej z dôvodu, že neužívala
spoločnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie dvoch rokov spätne
od podania žaloby, t.j. od 24.2.2012 a celú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu
užívala žalovaná.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti majú účastníci konania
v podielovom spoluvlastníctve, že nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o užívaní spoločnej veci,
ani k dohode o finančnej náhrade za užívanie podielu spoluvlastníka (žalobkyne). Sama žalobkyňa
potvrdila, že ona nikdy nemala záujem užívať svoj spoluvlastnícky podiel, táto skutočnosť ale nezbavuje
druhého spoluvlastníka (žalovanú) vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré získala užívaním podielu
žalobkyne. V danom prípade však nebolo preukázané, že by žalovaná bránila žalobkyni v užívaní
predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, že žalobkyňa vôbec sa domáhala
užívania svojho podielu, že žalovaná nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu užívala domovú
nehnuteľnosť a „dvor“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná desaťročia obývala, aj v
súčasnosti obýva rodinný dom na susediacom pozemku, ktorého spoluvlastníčkou žalobkyňa nie je.
Spoločný dom neprenajíma, so súhlasom oboch spoluvlastníkov v čase od januára 2012 do 15.7.2013
ho obýval syn žalovanej Y. W., teda pokiaľ niekto získal bezdôvodné obohatenie v uvedenom čase
užívaním celého rodinného domu na úkor žalobkyne, tak jedine Y. W. a nie žalovaná. Iné by bolo
posúdenie užívania domu Y. W. v prípade, že by k tomuto neudelila žalobkyňa súhlas. Žalobkyňa však
na pojednávaní konanom 4.6.2014 potvrdila pravdivosť výpovede svedkyne T. T., ktorá vypovedala, že
na jej telefonický dotaz, či súhlasí s tým, aby v dome býval jej brat Y. W., uviedla, že áno, ale len preto
aby sa mohol starať o matku. Toto jej potvrdila aj emailovým listom. Žalobkyňa k výpovedi svedkyne
dodala, že nájomné od Y. W. nepýtala. Nebolo preukázané ani to, že dvor za domom a záhradku pred
domom žalovaná v predmetnom období užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Kosenie
trávnika, bežné upratovanie vo dvore a v dome nemožno považovať za užívanie nehnuteľnosti, z
ktorého ktorémukoľvek spoluvlastníkovi vzniká majetkový prospech. To, že žalovaná mala na spoločnom
pozemku psiu búdu, a jej pes pobehoval po celej nehnuteľnosti ešte neznamená, že týmto žalovaná
užívala aj podiel žalobkyne.

Rozpor medzi výpoveďou žalovanej a svedkov ohľadne užívania „dvora“ chovom domácich zvierat súd
pripisoval veku žalovanej (vyše 84 rokov). Zároveň súd vyslovuje názor, že chovom sliepok pre vlastnú
potrebu rozhodne neužívala žalovaná dvor vo väčšom rozsahu než činí jej spoluvlastnícky podiel, pričom
ale zdôrazňuje, že nemal jednoznačne preukázané, že žalovaná v spornom období vôbec chovala na
spoločnej nehnuteľnosti domáce zvieratá. Jedine svedkyňa T. T. tvrdila, že žalovaná na dvore ešte aj
minulý rok chovala sliepky, avšak jej výpoveď súd nie vierohodná pre jej negatívny vzťah k matke.

K prenajímaniu celej záhrady žalovanou Z. X. súd udáva, že v prípade ak jeden z podielových
spoluvlastníkov uzavrie samostatne s treťou osobou nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam tvoriacim
spoluvlastníctvo prenajímateľa a druhej osoby, je daná zodpovednosť a povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie získané prenajímajúcim spoluvlastníkom. Súd konštatoval, že jediný prospech získaný
žalovanou je suma nájomného za záhradu prenajatú Z. X. za rok 2012 vo výške 40,-Eur, z čoho žalobkyni
prináleží suma 20,-Eur. Žalovaná však uhradila za žalobkyňu daň z nehnuteľnosti vo výške 15,54 Eur
ročne za obdobie od roku 2011 do 2013, preto súd vzhľadom na jednostranný prejav žalovanej započítať
jej pohľadávku voči žalobkyni na dani z nehnuteľností dospel k záveru, že i keď žalovaná na úkor
žalobkyne získala bezdôvodné obohatenie v sume 20,-Eur, započítaním dane iba za roky 2012 a 2013,
spolu v sume 31,08 Eur došlo ku kompenzácii vzájomných nárokov účastníkov vo výške získaného
bezdôvodného obohatenia, 20,-Eur. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je
neopodstatnená, preto ju v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.