Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216079
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka XXXHalmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114216079.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobcu : Bc. F. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. - S. XX, zast. JUDr. Peter Križan, advokát, so sídlom Nitra - Koceľova 2, proti
žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. IČO: 36 550 949, so sídlom Nitra - Nábrežie
za hydrocentrálou 4, zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Bratislava -
Mickiewiczova 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje,ževýpoveďzodňa16.1.2014zostranyžalovanéhodoručenážalobkyni dňa16.1.2014,
je n e p l a t n á .

II. Súd priznáva žalobkyni plnú náhradu trov konania.

III. Žalovaného súd zaväzuje na trovy konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2014 domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná
žalovaným pre porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.1.2014 doručená žalobcovi dňa 16.1.2014
je neplatná. V návrhu uviedol, že žalobca pracoval u žalovaného ako u zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 6.7.2010. Žalovaný dňa 16.1.2014 doručil žalobcovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a to z dôvodu menej závažného

porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť: a/ dňa 17.12.2013, kedy bolo žalobcovi
doručené upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého dôvodom bolo
opakované nedodržiavanie príchodu na pracovisko; b/ dňa 16.1.2014, kedy bolo žalobcovi doručené
upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že
mal porušiť príkaz svojho nadriadeného byť na pracovisku v čase od 07.00 hod. do 15,00 hod. a bez
vedomia nadriadeného mal žalobca opustiť pracovisko v čase o 13,00 hod.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce mu nebolo riadne

vysvetlené, kedy a za akých okolností malo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu pracovnej disciplíny,
čo okrem iného ani samotné upozornenie neobsahuje. V tomto smere je upozornenie dané žalovaným
nepreskúmateľné. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že mu zo strany žalovaného nebolo umožnené sa
k uvedenému upozorneniu vyjadriť. Podľa názoru žalobcu, prerokovanie so zástupcami zamestnancov
nebolo uskutočnené a nebola ani doručená písomná žiadosť zamestnávateľa o výpoveď žalobcu
zástupcovi zamestnancov.
Vzhľadom k vyššie uvedenému má žaloba za to, že:

a/ upozornenia žalovaného na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nespĺňajú zákonom
stanovené požiadavky, sú nepreskúmateľné a nejednoznačnéb/ žalobca nemal možnosť sa k uvedeným upozorneniam vyjadriť, čím bolo porušené jeho právo podľa
ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, právo na rovnaké zachádzanie garantované mu čl. 1 a § 13 Zákonníka
práce,

c/ konania žalobcu nespĺňajú znaky zavineného konania, ktoré by svojou intenzitou porušovali pracovnú
disciplínu, v upozorneniach nie je uvedené, aké následky malo konanie žalobcu.
d/ žalovaný nezaslal písomnú žiadosť zástupcom zamestnancov o výpoveď žalobcu, čím podľa ust. §
74 Zákonníka práce je výpoveď neplatná.

2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že z obsahu listu ktorý sme doložili nie je jasné
kedy, ako, ani časovo kedy presne malo prísť k nedodržiavaniu pracovného času. Opakovane uvádza,
že predmetné upozornenie je nepreskúmateľné, nejednoznačné a nie je z neho zrejmé, kedy a ako,
akého porušenia sa navrhovateľka mala dopustiť. Navrhovateľka dostala upozornenie dňa 17.12.2013,
kde nebolo špecifikované konkrétne konanie, čas, následne dostala výpoveď, avšak diskrimináciu cíti z

dôvodu konania, ktoré opísala vo svojom návrhu ako aj na pojednávaní a nad tvrdením že iní pracovníci
mali oveľa závažnejšie porušenie prac. disciplíny a tieto odporca nijakým spôsobom neriešil. Zároveň
odporca doložil a uviedol, že dňa 15.1.2014 I. H. prevzal danú žiadosť o prerokovanie. Uvedená
žiadosť o prerokovanie zo dňa 15.1.2014 do dnešného dňa pre nás nevysvetliteľným spôsobom nešla
cez podateľňu a mal si ju p. H. prevziať osobne toho istého dňa, ako bola vypracovaná. Chce

upozorniť, že tento list bol vypracovaný 15.1.2014 v Nitre a toho istého dňa mal byť prevzatý p. H. v
Bratislave. Uvedená žiadosť nemá žiadne prílohy, nie je tam vysvetlené, čoho sa má navrhovateľka
dopustiť, kedy, ako, žiadna bližšia špecifikácia. Uvedená žiadosť neobsahuje ani návrh výpovede . Pre
navrhovateľku je zvláštne a nevysvetliteľné čo mohla Odborová organizácia toho istého dňa kedy im
bola doručená žiadosť o prerokovanie výpovede prerokovať, keď na žiadosti sa neuvádza, čo konkrétne

sa má navrhovateľka dopustiť, ani ostatné náležitosti ktoré som vytýkal. Následne odporca doložil výpis
zo zasadnutia konaného dňa 15.1.2014 kde v bode jedna, citujem bola prerokovaná výpoveď zo
strany zamestnávateľa Bc. F. P.. Uvedený výpis zo zasadnutia je podľa vyjadrenia odporcu zápisnicou,
avšak tento výpis neuvádza a nespĺňa základne náležitosti zápisnice, nie je v nej uvedené, kde sa
malo zasadnutie konať, kedy, kto bol prítomný, ako hlasovali a už vôbec nie keď bola prerokovaná

výpoveď zo strany zamestnávateľa, a či táto bola schválená alebo nie. Tento výpis zapísala Ing. Q. I.
dňa 22.1.2014 sedem dní po konaní zasadnutia. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2015 uvádza,
citujem - za týmto účelom p. E. navrhovateľovi oznámila, že spolupracovníčka navrhovateľa p. I. má dňa
20.12.2013 dovolenku, a teda navrhovateľka môže chýbajúcu časť pracovnej smeny zo dňa 18.12.2013
odpracovaťzastupujúcp.I.. Uvedenévyjadrenieodporcu jevrozporestým,čojeuvedenévupozornení

zamestnávateľa na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.1.2014. V uvedenom
upozornení je napísané, citujem - Vaša priama nadriadená Vám ústne nariadila v daný pracovný deň
pracovnú dobu od 7.00 hod. do 15.00 hod. z účelom zabezpečenia bezproblémového chodu recepcie
a podateľne.

3. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k tvrdeniam navrhovateľa že upozornenie
odporcu na menej závažné porušenie prac. disciplíny je nepreskúmateľné, nespĺňa zákonom
požadované náležitosti a nie je z neho zrejmé akých porušení sa navrhovateľ ako zamestnanec
dopustil, uvádza, že zákonník práce nestanovuje žiadne špecifické náležitosti takého upozornenia.
Z tohto dôvodu toto upozornenie musí spĺňať iba všeobecné náležitosti právneho úkonu. Má za

to, že predmetné upozornenia tieto náležitosti spĺňajú. Dáva do pozornosti, že navrhovateľka si
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny prevzala bez akýchkoľvek výhrad ich obsahu, nemala
žiadne pripomienky alebo otázky z čoho možno usudzovať, že ich obsah bol jasný, zrejmý, jednoznačný
a určitý. K ďalšiemu tvrdeniu navrhovateľky, že nemala možnosť sa vyjadriť k výpovedi a že boli
porušené jej práva na rovnaké zaobchádzanie, nakoľko dostávala upozornenia na porušenie pracovnej

disciplíny uvádza, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na skutočnosti ale sú účelové. Nemôže predstavovať
diskrimináciu to, že navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu a je na to upozornená. Čo sa týka
ďalšieho tvrdenia navrhovateľky že výpoveď nebola prerokovaná, im zo stany odporcu bolo oznámené,
že p. H., ktorý pôsobil ako zástupca zamestnancov mala byť dňa 15.1.2014 doručená žiadosť o
prerokovanie výpovede. K ďalšiemu tvrdeniu, že konanie navrhovateľky spočívajúce v neskorých

príchodoch nedosahovalo potrebnú intenzitu na porušenie pracovnej disciplíny uvádza, že sa jedná o
zľahčovanie, nakoľko navrhovateľka pracovala na miestach prvého kontaktu odporcu smerom navonok,
a preto je veľmi dôležité, aby sa na týchto pracoviskách nachádzali zamestnanci. Ďalej chce poukázať
na to, že navrhovateľka mala dňa 18.12.2013 zostať v práci do 17.00 hod, avšak zostala len do 15.00hod a potom 20.12. mala pracovať do 15.00 hod., t.z. mala dopracovať ešte dve chýbajúce hodiny v tom
týždni. Vôbec teda nemohlo ísť o prácu nadčas, keďže v tom danom týždni neodpracovala ani tie hodiny
ktoré odpracovať mala, teda z 37,5 hod. mala odpracovaných len 34 hod. Takého konanie navrhovateľky

nebolo ojedinelé, že meškávala do práce, alebo opúšťala pracovisko skôr.
Ďalej uviedol, že poukazuje na výpis 1/2014 zo zasadnutia OZ, z ktorého je zrejmé, že práve dňa
15.1.2014 bola prerokovaná výpoveď navrhovateľky, ako aj na zoznam písomností u odporcu, kde pod
číslom 39 je zaevidovaná žiadosť o prerokovanie výpovede navrhovateľky pod kolonkou 3 je číslo 12,
ktoré predstavuje personálne oddelenie. Skutočnosť o tom, ako bola doručená táto žiadosť odborovému

zväzu do Bratislavy je zrejmá z výpovede svedkyne I., keď uvádzala, že takmer každý deň chodí pošta
autom do Bratislavy.

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že výpovedný dôvod, že dňa 16.1.2014 nezostala v práci do
15,00 hod. považuje za vykonštruované, nakoľko ona v ten deň mala pracovnú dobu do 13.00 hod. a jej
nadriadená p. E. jej vôbec nepovedala, že tam má zostať dlhšie. Potom až okolo 16.00 hod. jej volala, že

tam mala zostať dlhšie. Ona sama som bola prekvapená, lebo keby jej to bola vopred povedala, určite by
som tam zostala. Pani E. ju nemala v láske, vyslovene ju deptala psychicky, išla po nej. Ona si práve po
prvom upozornení na porušenie prac. disciplíny dávala vyslovene pozor na príchody a odchody. To prvé
upozornenie, ktoré dostala uznáva, že niekedy pár minút meškala. Čo sa týka prerokovania výpovede
vie, že táto prerokovaná nemohla byť, lebo osobne volala v tom čase s p. H. a on o ničom nevedel,

navyše by takáto žiadosť musela prechádzať cez podateľňu. Na otázku, prečo dňa 18.12. odišla skôr o
15.00 hod. a nie až o 17.00 hod. uviedla, že si zvykli s kolegyňou I. vymeniť služby a bolo to aj tento krát.
Na ďalšiu otázku, či v prípade dovolenky je zastupovanie medzi kolegami upravené interným predpisom
alebo je to na pokyn nadriadeného uviedla, že väčšinou je to na pokyn nadriadeného. Oni si aj medzi
sebou zvykli prehodiť služby, nato sme nepotrebovali súhlas nadriadeného.

5. Svedkyňa D. I. na pojednávaní uviedla, že ona pracuje v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti
od roku 2001. Vykonáva tam administratívnu pracovníčku, pracuje na podateľni. Ona bola kolegyňa s
navrhovateľkou, pričom navrhovateľka robila tiež na podateľni. Oni sa v podstatne striedali, že jedna
robila na podateľni a jedna na recepcii. Po vzájomnej dohode si ich zvykli vymeniť služby. Keď sa

dohodli že si vymenia službu povedali to vedúcej. V prípade že jedna z nich mala dovolenku, tak zostala
ju zastupovať tá druhá. Určovala to vedúca. V prípade, že napr. ona mala dovolenku, išlo najmä o tie
stredy, tak tam zostala navrhovateľka a keď nemohla ona tak niekto iný, oboznámila ich o tom vždy
vedúca p. E.. Na otázku, či sa vie svedkyňa bližšie vyjadriť k dátumu 20.12.2013 kedy mala dovolenku,
či vie ako to bolo ohľadom zastupovania uviedla, že si pamätá, že mala dovolenku vo štvrtok a piatok,

vypísala si dovolenkový lístok. Ohľadom jej zastupovania nevie nič, s ňou to preberané nebolo. Čo sa
týka preberania pošty , odchodov príchodov, oni napr. o 7.30 hod idú ráno na poštu, svojou kartičkou si
vyznačí odchod a keď sa vráti tam si znovu vyznačí príchod. Tiež keď idem zaniesť poštu napr. okolo
14.00hod.prebiehatotaktoisto.Naotázku,čikaždápoštovázásielkamuselaprejsťpodateľňouuviedla,
že väčšinou áno. V prípade, že bol list adresovaný konkrétne na meno niekoho tak vtedy list neotvárali,

dalo sa to priamo adresátovi a potom keď sa zistilo, že ide o úradnú listinu tak sa to spätne zaevidovalo.
Eviduje sa aj vnútorný podnikový poštový styk do knihy. Na otázku, či sa stáva, že by pošta z Nitry teda
priamo od odporcu išla do podniku v Bratislave nie formou oficiálnej pošty, ale napr. prostredníctvom
ich zamestnanca svedkyňa uviedla, že áno môže sa stať, že sa takto posielajú listy, eviduje to priamo
oddelenie, ktoré to posiela a ona v podateľni to zapisuje do podacieho hárku.

6. Svedok Ing. Z. Y. na pojednávaní uviedol, že u odporcu už nepracuje, pracoval tam od roku 2008
do roku 2014 ako generálny riaditeľ. On si pamätá tú situáciu, keď bola daná výpoveď navrhovateľke,
nakoľko to bolo veľmi emotívne. Bolo to v januári 2014, keď za ním prišla vedúca Ing. E., ktorá mu
oznámila, že ide o opakovaný predčasný odchod zo strany navrhovateľky, že nebola pokrytá podateľňa,

nakoľko navrhovateľka odišla. Potom bol predložený návrh na skončenie pracovného pomeru, ktorý
vypracovala s jeho súhlasom JUDr. G., vedúca personálneho útvaru. Vie, že tomu predchádzalo aj
napomenutie pre oneskorené príchody alebo odchody, nevie už presne kedy to bolo. Bolo mu avizované,
že sa to opakuje často, preto JUDr. G. vypracovala toto upozornenie. Na otázku, či svedok
vypracoval dňa 15.1.2014 žiadosť o prerokovanie výpovede uviedol, že to podpísal on a posielal to

odborovej organizácii, pravdepodobne to išlo vnútropodnikovým stykom a niekto to doručil do Bratislavy.
Jemu osobne nikto neoznamoval že sa koná zasadnutie odborovej organizácie, mala by tam byť podľa
neho volaná aj samotná vedúca Ing. E., ktorá sa mala k výpovedi vyjadriť. Na otázku , či sa svedok vie
vyjadriť k tomu, že žiadosť o prerokovanie výpovede je veľmi stručná, bez príloh, či na základe tohtomohla byť prerokovaná výpoveď daná navrhovateľke uviedol, že áno, je veľmi stručná. Myslí si, že bola
odoslaná len samotná žiadosť, lebo keby tam boli prílohy, tak sú uvedené v spodnej časti listu. On bol
presvedčenýžepriprerokovanítejtovýpovedebudeprítomnáajIng.E.ktorábudeodborovúorganizáciu

presviedčať o dôvodnosti tejto výpovede. Na otázku, či si svedok overoval pred podpísaním výpovede
zo dňa 16.1.2014, či bola výpoveď prerokovaná odborovou organizáciou, alebo či mu bol predložený
výpis zo zasadnutia uviedol, že nie, nebol mu predložený, on sa len pred podpísaním výpovede spýtal,
či bol dodržaný zákonný postup a bolo mu povedané p. JUDr. G., že áno.

7. Svedok I. H. na pojednávaní uviedol, že on ukončil pracovný pomer u odporcu k 31.10.2014, pracoval
tam ako energetik, konkrétne na pracovisku v Bratislave. On pracoval v základnej odborovej organizácii
Drevo, Lesy, Voda - odborový zväz pri Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti 4 funkčné obdobia
po 4 roky a to vo funkcii predsedu. Oni sa stretávali asi jeden krát mesačne, keď mali požiadavky od
zamestnávateľov, ktoré sa mali prerokovať. Vyhotovovali zápisnice a keď sa to týkalo zamestnávateľa,
tak robili aj výpisy týchto bodov, ktoré sa týkali zamestnávateľa. Oni mali termíny zasadnutí dané, ale

neboli záväzné, museli ich prispôsobovať. Veľmi sa na tú výpoveď navrhovateľky nepamätá, nakoľko išlo
o štandardnú záležitosť, ktorá sa týkala ukončenia pracovného pomeru z dôvodu neplnenia pracovných
povinností, v tomto prípade nedávali ani stanovisko, ale bolo to len prerokované. Na otázku, či svedok
prevzal žiadosť odporcu o prerokovanie tejto výpovede uviedol, že áno v ten deň, keď to prevzal, aj
zasadali. Keď to nie je zahrnuté v programe, dáva sa to do bodu rôzne. Na ten deň už bolo naplánované

zasadnutie, nemuselo to byť dlhodobo plánované a keďže boli na rôznych pracoviskách, zvolávali sa
telefonicky. Na ďalšiu otázku, či bolo bežné, že sa prejednávala len samotná žiadosť o prerokovanie
výpovede bez toho, aby bola k žiadosti priložená aj samotná výpoveď, prípadne iné prílohy uviedol, že
keď prejednávali výpovede týkajúce sa organizačných zmien, tak vtedy k tomu museli byť rôzne prílohy a
zaujímaliktomuajstanovisko.Vtakýchtoprípadoch,keďjedanávýpoveďnapr.preporušeniepracovnej

disciplíny, neskúmali podstatu, len to prerokovali bez záveru, čiže ako by to zobrali na vedomie v zmysle
Zákonníka práce. V prípade, keď im zákon určoval len prerokovať výpoveď nebolo potrebné, aby bol
prítomný zástupca zamestnávateľa, ktorý by ich oboznamoval s dôvodmi výpovede, nakoľko nemuseli
zaujímať stanovisko a ani by zamestnávateľ na to nebral ohľad. Zápisnica sa bežne spisovala aj niekoľko
dní po uskutočnenom zasadnutí.

8. Svedkyňa Ing. D. E. uviedla, že pracuje u odporcu ako vedúca útvaru evidencie majetku, registratúry
a správy budov. Pani I. pracovala na podateľni, ktorá bola prepojená s recepciou kde pracovala
navrhovateľka. Pamätá si, že to bol piatok, keď pani I. si prišla dať deň predtým podpísať mne dovolenku.
Obe vedeli, že majú zastupovať jedna druhú, t.z. aj v tomto prípade, keď pani I. potvrdila, že ju

bude v deň dovolenky zastupovať navrhovateľka, tak jej ju podpísala. Preto ani nebol dôvod osobitne
upozorňovať navrhovateľku na to, že má zostať v práci do 15.00 hod. kvôli tomu, že zastupuje pani
I.. Až keď ona odchádzala z práce, posielala navrhovateľke pred 15.00 hod. SMS správu, že mala
zostať v práci do 15.00 hod. Navrhovateľka jej odpísala, že ona mala zostať do 13.00 hod. a že svoju
prácu si spravila. Na otázku, či bolo upravené zastupovanie v nejakých interných pokynoch odporcu

uviedla, nie, bolo to takto dohodnuté ústne a to aj medzi ostatnými pracovníkmi, že sa vzájomne budú
zastupovať. Keď jej priniesla nejaká pracovníčka na podpis dovolenku, musela jej zároveň potvrdiť kto
ju zostane zastupovať, teda, že sú vzájomne dohodnuté na zastupovaní. Obe pracoviská a to podateľňa
i recepcia sú vzájomne prepojené, čiže pracovníčky medzi sebou vedia komunikovať. Aj v prípade
práceneschopnosti sú povinné sa vzájomne zastupovať. Jedine v prípade podateľni a recepcie platí,

že tam vždy jedna z nich dvoch musí zostať. Zo strany navrhovateľky tam boli aj opakované neskoré
príchody, pritom navrhovateľka mala pevnú pracovnú dobu. V mesiaci august to bolo 16 krát, potom v
septembri jej bolo dané upozornenie na tieto neskoré príchody, tieto sa potom znížili, avšak neprestali
úplne. Vie potom, že sa niekoľko krát stalo, že došlo k zapatrošeniu listín zo strany navrhovateľky, ktoré
sa následne museli dohľadávať.

Navrhovateľkabolapresunutánapodateľňuvdôsledkuorganizačnejštruktúry,keďžejejpôvodnémiesto
zaniklo. Čo sa týka toho, že navrhovateľka mala krátko pracovať na podateľni, vie, že tam pracovala od
mája 2013 až do decembra 2014, čo nepovažuje za krátku dobu. Aj podľa nariadenia pracovného času
zo dňa 26.6.2013, ktoré bolo adresované navrhovateľke i pani I., je tam uvedený pracovný čas podateľne
a recepcie a tiež to, že platí ústne dojednanie o striedaní na týchto pracoviskách a o zastupovaní počas

dovolenky. Na otázku, či jej nariadila ústne, že má zostať do 14.30 hod. v práci, zastupovať kolegyňu I.,
svedkyňa uviedla, že nie, lebo to vyplýva z predchádzajúceho vyjadrenia. Navrhovateľka v ten týždeň
nemala odpracovaný riadny týždenný pracovný čas, lebo v stredu mala zostať do 17.00 hod. a zostala
len do 15.00 hod.9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom,
žiadosť o informácie na čl. 6, výzva zo dňa 31.3.2014 na čl. 9, výpoveď daná zamestnávateľom

- stanovisko zo dňa 24.1.2014 na čl. 10, nariadenie pracovného času na čl. 11, upozornenia
zamestnávateľ na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.1.2014 na čl. 12,
upozornenie zamestnávateľa na menej závažné porušenie prac. disciplíny zo dňa 17.12.2013 na čl. 13,
výpoveď daná zamestnávateľom pre porušenie pracovnej disciplíny na čl. 14 zo dňa 16.1.2014, dohoda
ozmeneobsahupracovnejzmluvyzodňa1.4.2011azodňa30.3.2012načl.15-17, pracovnázmluvazo

dňa 6.7.2010 čl. 18-19, výpis z OR odporcu čl. 20-24, vyjadrenie k žalobe PZO zo dňa 1.6.2015 čl. 48-50,
vyjadrenie PZO zo dňa 4.6.2015 na čl. 58 , pracovné listy na čl. 59-63, žiadosť o prerokovanie výpovede
zo dňa 15.1.2014 na čl. 64, výpis zo zasadnutia ZV-ZO OZ DLV zo dňa 15.1.2014 čl. 65, žiadosť o
riešenie pracovnej disciplíny zo dňa 5.11.2012 čl. 66, zápisnica 1/1/2014 zo dňa 22.1.2014 čl. 89-91,
výpis 1/2014 zo zasadnutia ZV-ZO OZDLV zo dňa 15.1.2014, stanovy odborového zväzu na čl. 93-98,
prezenčná listina ZV-OO zo dňa 15.1.2014 čl. 99, zápisnica 4/5/2012 zo zasadnutia dňa 21.5.2012 na

čl. 100-101, dochádzka navrhovateľky december 2013 na čl. 104, zoznam písomností doručovaných k
žiadosti o prerokovanie výpovede navrhovateľky a všetkými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a
zistil tento skutkový a právny stav:

10. Žalobkyňa ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu zo dňa

6.7.2010.

11. Žalovaný zaslal žalobkyni listom zo dňa 17.12.2013 - Upozornenie zamestnávateľa na menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny , v ktorom uviedol, že "Dôvodom zahájenia disciplinárneho
konania a zároveň upozornenia zamestnávateľa na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

je, že, že na základe Nariadenia pracovného času číslo 22201/2013 zo dňa 26.06.2013 opakovane
nedodržiavate príchod na pracovisko, čím dochádza k narušeniu chodu podateľne a recepcie. Zároveň
Vás upozorňujeme, že ak sa ešte raz dopustíte porušenia pracovnej disciplíny akýmkoľvek spôsobom,
budeme postupovať podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce a môžeme z tohto dôvodu skončiť
s Vami pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/.

12. Žalovaný adresoval žalobkyni list zo dňa 16.1.2014 - Upozornenie zamestnávateľa na menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že "Dňa 20.12.2013 nám bola doručená
písomná žiadosť od vedúceho útvaru Ing. D. E., o zahájenie disciplinárneho konania. Na základe
nariadenia pracovného času číslo 22201/2013 sa zastupovanie zamestnancov na podateľni a recepcii

rieši počas dovolenky individuálnym spôsobom. Dňa 12.2013 mala Vaša spolupracovníčka D. I.
dovolenku. Vaša priama nadriadená Vám ústne nariadila v daný deň pracovnú dobu od 07.00 hod.
do 15.00 hod. za účelom zabezpečenia bezproblémového chodu recepcie a 1 podateľne. V e. V daný
deň Ste pracovisko opustili bez vedomia Vášho priameho nadriadeného o 13.00 hod. Na základe
uvedeného Ste porušili príkaz Vášho priameho nadriadeného, čo považujeme za menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny."
Dňa 16.1.2014 bola zároveň žalobkyni doručená výpoveď daná zamestnávateľom pre porušenie
pracovnej disciplíny, v ktorej bolo uvedené, že jej dáva výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce - pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého Ste sa dopustili nasledujúcim
konaním:

1. Dňa 17.12.2013 Vám bolo doručené upozornenie zamestnávateľa na menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého dôvodom bolo, že opakovane nedodržiavate príchod na pracovisko. Proti
uvedenému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny Ste sa do 16.01.2014 nevyjadrili.
2. Dňa 16.01.2014 Vám bolo doručené upozornenie zamestnávateľa na menej závažne porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého dôvodom bolo, že Ste porušili príkaz Vášho priameho nadriadeného,

ktorého predmetom bolo v deň zastupovania dovolenky p. D. I. byť na pracovisku od 07.00 hod. do 15.00
hod. Bez vedomia Vášho priameho nadriadeného Ste však pracovisko opustili o 13.00 hod.
Výpoveďzpracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľabolavzmysle§74prerokovanásozástupcami
zamestnancov.

13. V nariadení pracovného času č. 22201/2013 Ing. E. je uvedený rozpis pracovného času pre
podateľňu a recepciu platný od 1.7.2013. Zároveň je tam uvedené, že zastupovanie počas dovolenky
bude riešené individuálne tak ako doteraz.14. Žalobkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 24.1.2014 k výpovedi zo dňa 16.1.2014 žalovanému
uviedla, že s dôvodmi uvedenými vo výpovedi nesúhlasí a považuje preto výpoveď za neplatnú, podanú
v rozpore so skutočným stavom, ako aj s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a zároveň žiada,

aby ju aj naďalej zamestnávali.

15. Z predložených pracovných listov žalobkyne za mesiace 07/2013 - 11/2013 ( čl. 59- 63) vyplývajú
najmä jej oneskorené ranné príchody v rozsahu 1 až 9 minút.

16. Žalovaný listom zo dňa 15.1.2014 ( čl. 64) požiadal pána I. H. predseda základnej organizácie
OZDLV pri ZsVS a.s. o prerokovanie výpovede, v ktorom liste uviedol, že " v zmysle § 74 Zákonníka
práce a Kolektívnej zmluvy Vás žiadame o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle
§ 63 odst. 1 písm. e) Zákonníka práce - pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej
závažnéporušeniepracovnejdisciplínymožnodaťzamestnancovivýpoveď,akbolvposlednýchšiestich
mesiacoch v súvislostí s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede."

V závere listu je rukou napísané: prevzal dňa 15.1.2014 a podpis osoby.

17. Základná odborová organizácia pri Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vypracovala
VÝPIS 1/2014 zo zasadnutia ZV-ZO OZ ĽLV konaného dňa 15.1.2014, kde je okrem iného uvedené, že
bola prerokovaná výpoveď zo strany zamestnávateľa Bc. F. P.. Výpis zapísala Ing. I. Q. 22.1.2014. ďalej

bola spísaná aj zápisnica 1/1/2014, kde v bode 3. bolo uvedené, že bola prerokovaná výpoveď zo strany
zamestnávateľa - Bc. F. P.. Podľa prezenčnej listiny sa zasadnutia ZV - OO zúčastnili jej 9 členovia.

18. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť

pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno

okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

19. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný

orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

20. Podľa čl. 2 posledná veta zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

21. V prípade, že si zamestnanec si neplní svoje pracovné povinnosti, resp. porušuje pracovnú disciplínu

[§ 63 ods. 1 písm. e) ZP] - ZP rozlišuje 2 výpovedné dôvody:
1. dôvody, kedy môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer a
zamestnávateľ sa rozhodol uplatniť výpoveď a nie okamžité skončenie,
2. zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu - v tomto prípade možno dať zamestnancovi
výpoveď, len ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny už raz

písomne upozornený na možnosť výpovede.
Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych
okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a taktiež sa prihliada i na osobu
zamestnanca. Zamestnávateľ však musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinenézo strany zamestnanca. V prípade súdneho sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru (napr.
zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a zamestnanec
napadne na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že on pracovnú disciplínu

neporušil) skúma súd, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a hodnotí aj stupeň intenzity porušenia
pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu je potrebné, aby zamestnávatelia pri skončení pracovného pomeru
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny boli pri hodnotení správania zamestnanca opatrní.
V prípade, ak chce zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, môže
tak urobiť iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (tzv. subjektívna lehota),

najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (tzv. objektívna lehota). Okrem toho je
povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril.

22. Podľa § 74 Zákonníka práce , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

23. Zákonník práce ustanovuje povinnosť výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov. Súčasne v tretej vete je ustanovená
nevyvrátiteľná právna domnienka danosti prerokovania skončenia pracovného pomeru, ak do siedmich
pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo
do dvoch pracovných dní k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dokonca platnosť

výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru neovplyvňuje ani situácia, ak zástupca
zamestnancov v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj s výpoveďou alebo okamžitým skončením
pracovného pomeru. Prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
zástupcom zamestnancov je len hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.7.2010. Dňa 16.1.2014 jej bola zo strany zamestnávateľa daná
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, pre porušenie pracovnej disciplíny. Právny zástupca žalobkyne
poukazoval najskôr na to, že v písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny nie je uvedené
kedy, ako presne malo prísť k nedodržiavaniu pracovného času, preto je predmetné upozornenie je

nepreskúmateľné, nejednoznačné. Tiež poukazoval na ust. § 63 ods. 6 ZP, že žalobkyňa nemala
možnosť sa k predmetným upozorneniam vyjadriť. Ďalším vytýkaným nedostatkom bolo, že výpoveď
nebola riadne prerokovaná so zástupcom zamestnancov, čo spôsobuje jej neplatnosť.

25. V písomnej výpovedi v bode 2. žalovaný uvádza, že žalobkyňa porušila príkaz priameho

nadriadeného, ktorého predmetom bolo v deň zastupovania dovolenky p. D. I. byť na pracovisku od
07.00 hod. do 15.00 hod. a bez vedomia priameho nadriadeného však pracovisko opustila o 13.00 hod.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že tento výpovedný dôvod žalovaný nepreukázal, keď v konaní
síce nebolo sporné, že žalobkyňa opustila pracovisko dňa 20.12.2013 o 13,00 hod., avšak žalobca
v písomnom upozornení, ako aj samotnej výpovedi uviedol, že žalobkyňa porušila príkaz priameho

nadriadeného, ktorého predmetom bolo zastupovanie dovolenky p. I. v daný deň od 7,00 do 15,00 hod.
V písomnom upozornení z toho istého dňa žalovaný uvádza, že žalobkyni "priama nadriadená ústne
nariadila v daný deň pracovnú dobu od 7,00 do 15,00 hod." Z výsluchu svedkyne D. E., ktorá bola priama
nadriadená žalobkyne však vyplynulo, že nenariadila ústne žalobkyni, že má zostať v práci do 14.30
hod. zastupovať kolegyňu I.. Svedkyňa uviedla, že nemala dôvod osobitne upozorňovať navrhovateľku

na to, že má zostať v práci do 14,30 hod. kvôli tomu, že zastupuje pani I. a vyplývalo to z nariadenia
pracovného času zo dňa 26.6.2013, ktoré bolo adresované navrhovateľke i pani I., kde je uvedené,
že platí ústne dojednanie o striedaní na týchto pracoviskách a o zastupovaní počas dovolenky. Súd
zistil, že v uvedenom nariadení pracovného času zo dňa 26.6.2013 je iba uvedené, že " zastupovanie
počas dovolenky bude riešené individuálne ako doteraz". Súd dospel k záveru, že z uvedeného vôbec

nevyplýva, že by sa žalobkyňa a jej kolegyňa I. mali automaticky zastupovať počas dovolenky. Aj z
výpovede svedkyne I. vyplynulo, že práve ich priama nadriadená E. určovala, že v prípade že jedna
z nich mala dovolenku, tak zostala ju zastupovať tá druhá a oboznámila ich o tom vždy pani E.. Z
uvedených skutočností je zrejmé, že žalovanej nikto nedal písomný alebo ústny pokyn, že má v danýdeň zastupovať svoju kolegyňu a zostať v práci dlhšie a to bez ohľadu na to, že žalobkyňa zrejme vedela,
že jej kolegyňa má dovolenku, avšak nebolo jej povinnosťou zisťovať, či má v práci zostať do 14,30
hod. pre neprítomnosť jej kolegyne, keď takýto pokyn mal vyjsť od jej priamej nadriadenej. Z uvedených

zistení mal súd za to, že nebol naplnený bod 2 výpovede.

26. Súd sa zaoberal aj tým, či bola predmetná výpoveď aj prerokovaná so zástupcami zamestnancov
( odborovým zväzom), resp., že toto nebolo prerokované riadne a to s poukazom na § 74 ZP. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný požiadal o prerokovanie výpovede listom zo dňa 15.1.2014, na

ktorom bolo aj potvrdené, že tento bol prevzatý dňa 15.1.2014 a to samotným predsedom odborovej
organizácie I. H.. Preto súd mal za preukázané, že žiadosť bola odborovej organizácii doručená a táto
bola podľa zápisnice 1/1/2014 dňa 15.1.2014 aj bodom programu zasadnutia. Predmetná žiadosť však
neobsahovala ani obsah výpovede a ani samotnú výpoveď ako prílohu, iba v žiadosti bolo stručne
uvedené, že žiadajú prerokovať výpoveď danú zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e)
ZP. I. H. bol vypočutý ako svedok, pričom na otázku, či bolo bežné, že sa prejednávala len samotná

žiadosť o prerokovanie výpovede bez toho, aby bola k žiadosti priložená aj výpoveď, prípadne iné prílohy
uviedol, že " keď prejednávali výpovede týkajúce sa organizačných zmien, tak vtedy k tomu museli byť
rôzne prílohy a zaujímali k tomu aj stanovisko. V takýchto prípadoch, keď je daná výpoveď napr. pre
porušenie pracovnej disciplíny, neskúmali podstatu, len to prerokovali bez záveru, čiže akoby to zobrali
na vedomie v zmysle Zákonníka práce. V prípade, keď im zákon určoval len prerokovať výpoveď nebolo

potrebné, aby bol prítomný zástupca zamestnávateľa, ktorý by ich oboznamoval s dôvodmi výpovede,
nakoľko nemuseli zaujímať stanovisko a ani by zamestnávateľ na to nebral ohľad."
SuvedenýmkonštatovanímpredseduZVOI.H.sasúdnestotožnil,nakoľkožalovanýpredložilodborovej
organizácii len stručnú žiadosť, ktorá neobsahovala ani obsah výpovede a ani samotnú výpoveď, teda
vôbec z nej nebolo možné zistiť konkrétne skutky, za ktoré žalovaný dáva žalobkyni výpoveď podľa § 63

ods. 1 písm. e ) ZP, pričom tieto je možné zistiť len zo samotnej výpovede a predošlého upozornenia,
ktoré však k žiadosti priložené neboli. Odborová organizácia tak nemala žiadne informácie o tom,
za ktoré skutky dostala žalobkyňa výpoveď. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená hmotnoprávna
podmienka platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 ZP, ktorá má za následok neplatnosť
právneho úkonu a to s dôrazom na ustanovenie § 61 ods. 2 ZP, podľa ktorého dôvod výpovede musí

byť vymedzený tak aby ho nebolo možné dodatočne zameniť s iným dôvodom. Navyše aj sám svedok
H. potvrdil, že sa touto žiadosťou zaoberali len formálne a konštatovali, že je prerokovaná bez toho,
aby prejednali riadne dôvody výpovede, čím nie je naplnené ust. § 74 ZP. Súd v tomto poukazuje
aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 Cdo 160/2012, v ktorom sa uvádza: " Najvyšší súd Slovenskej
republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach (1 Cdo 72/2006, 1 M Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5Cdo

140/2010), od záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci, poukázal na to, že
ustanovenie § 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným
odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti
takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo v
zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti

zamestnávateľa nastali len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomerualebopriloženýnávrhvýpovedekžiadostioprerokovanieadresovanejpríslušnémuodborovému
orgánu obsahoval náležitosti určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod
výpovede musel byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento
nemožno dodatočne meniť.

Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného
pomeru, platného v čase doručenia výpovede žalobkyni žalovaným, nemožno vykladať izolovane, ale
v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože malo za úlohu ochranu
zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z
pracovného pomeru.

27. Na základe uvedeného, preto mal súd za to, že výpoveď daná žalobkyni nebola riadne prerokovaná
so zástupcami zamestnancov, čo s poukazom na § 74 ZP spôsobuje neplatnosť výpovede. Rovnako
neplatnosť predmetnej výpovede spôsobuje aj to, že nebolo riadne preukázané naplnenie dôvodu
výpovede v bodu 2. tak, ako to súd rozviedol vyššie ( bod 25). Súd preto určil, že výpoveď zo dňa

16.1.2014 zo strany žalovaného doručená žalobkyni dňa 16.1.2014, je neplatná.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznáva žalobkyni plnú náhradu
trov konania voči žalovanému, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.29. Žalovaného súd zaväzuje na trovy konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za návrh.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.