Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716205426
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716205426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. súd v M. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice

Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. bytom ako matka,
deti rodičov Y., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 12. júla 2016, č.k. 7P/43/2016 - 19, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol návrh otca detí, ktorým navrhol znížiť rozsah jeho
vyživovacej povinnosti k obom deťom, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá dostatok

finančných prostriedkov.

2.1. V odvolaní svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, v zmysle ktorých manželstvo rodičov
maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 20.01.2015, č.k. 7P/88/2014-42.
Maloleté detí boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol určený rozsah
vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur mesačne na maloletú U. a vo výške 70,- eur mesačne na

maloletú Y.. V čase takto určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otec detí mal nastúpiť ako živnostník
do spoločnosti S., s.r.o., U. s predpokladaným príjmom okolo 1.000,- eur mesačne. Predtým - do októbra
malpríjemakoživnostníkvinejspoločnosti vovýške 500-600,-eurmesačne.Matkadetípracovala
na základe dohody o vykonaní práce so zárobkom 150-200,- eur mesačne. Maloletá U. navštevovala
3. ročník a maloletá Y. 1. ročník základnej školy.

2.2 Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 07.06.2016, č.k. 2T/36/2016-99 bol otec detí uznaný vinným

zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písmeno c/ trestného zákona,
za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Otec detí nastúpil do výkonu trestu
XX.XX.XXXX. Predpokladaný koniec trestu má XX.XX.XXXX. Do pracovného procesu bol vo výkone
trestu zaradený dňa XX.XX.XXXX.

2.3 Matka detí bola v čase od 07.03.2016 do 30.04.2016 zamestnaná v spoločnosti L. T., s.r.o., F.. Za
apríl 2016 mala zárobok 395,55 eur netto. Od 04.05.2016 je zamestnaná na základe dohody o vykonaní

práce v spoločnosti N.-T., a.s., T., kde za máj 2016 mala zárobok 237,77 eur netto. Spolu s deťmi bývajú
v 2-izbovom byte, kde platí nájomné vo výške 260,- eur mesačne.2.4. Od 01.09.2016 je maloletá Y. žiačkou 3. ročníka základnej školy a maloletá U. je žiačkou 5. ročníka
základnej školy.

3. Okresný súd aplikoval na svoje skutkové zistenia ustanovenia § 78 odsek 1, § 62 odsek 1, 3, 4 a
§ 75 odsek 1 Zákona o rodine a dospel k právnemu záveru, že u otca detí síce došlo od poslednej
úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody,
čím sa znížil jeho príjem aj napriek tomu, že bol zaradený do pracovného procesu, avšak uvedený
nepriaznivý stav si zavinil sám a to spáchaním prečinu zanedbania povinnej výživy, ktoré sa dopustil

práve voči svojim maloletým deťom. Vzhľadom na uvedené okolnosti, prihliadajúc na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj výšku zárobku matky detí, ktorá pre nezáujem otca detí, je nútená
dlhodobo výlučne sama zabezpečovať ich potreby, návrh otca za zníženie výživného zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku otec detí podal včas odvolanie. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že žiada
rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť.

5. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že okresný súd „nesprávne pochopil“ jeho vinu na znížení
jeho príjmu. Snažil sa pracovať a pracoval aj nadčasy. Keď však bolo menej práce, tak živnostníkov
nechávali doma. Tak to bolo aj v iných firmách. Sústruhy, ktoré „ovládal“ mali menej práce. Vo firme, kde
pracoval, mali samé CNC a NC stroje, na ktoré nie je vyučený. V dôsledku toho, napriek očakávaniam,

ktoré uviedol na súde, zarábal iba polovicu. Má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti a to na R. F., narodenú
XX.XX.XXXX a na Y. F., narodenú XX.XX.XXXX.

6. Matka detí v písomnom stanovisku k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí. Výdavky
na deti, ktoré rastú, sa neustále zvyšujú - škola, cestovanie, družina, strava, záujmové krúžky, poistky

a neposlednom rade výdavky na bývanie.

7. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Súčasne poukázal na svoje stanovisko, ktoré predniesol na pojednávaní dňa
12.07.2017, ktorého sa pridržiava.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 65, 66 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktorým došlo s účinnosťou od 1. júla 2016 k rekodifikácií
predchádzajúceho súdneho procesného predpisu - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Podľa
intertemporálnej úpravy v ustanovení § 395 CMP, v zmysle ktorej ak ustanovenie § 396 neustanovuje

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, bolo potrebné
v odvolacom konaní aplikovať aktuálny procesný predpis, aj keď konanie začalo pred nadobudnutím
účinnosti tohto predpisu. Súčasne však bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 395 odsek 2 CMP,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Odvolanie otca detí prejednal odvolací súd bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), ďalšieho procesného predpisu,
ktorým od 1. júla došlo k rekodifikácii OSP a zistil, že okresný súd rozhodol vo veci správne a preto je
potrebné jeho rozsudok potvrdiť podľa § 387 odsek 1 CSP.

9. Hmotnoprávna úprava v ustanovení § 78 odsek 1 Zákona o rodine umožňuje zmeniť súdne

rozhodnutia o výživnom, ak dôjde k zmene pomerov. Uvedená právna úprava výslovne umožňuje zmenu
rozhodnutia alebo dohody o výživnom. Súd pri rozhodovaní musel vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia
rozsudku, i keď rozhodoval aj o potrebách v budúcnosti, nemohol počítať s tým ako sa zmenia okolnosti,
ktoré boli významné pri určení výživného.

10. Podmienkou na zmenu výživného podľa hmotnoprávnej úpravy je kvalifikovaná zmena pomerov,
ktorá musí byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na
strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ustanovenia § 78 ods. 3
Zákona o rodine (tzv. valorizačná klauzula).

11. Súdna prax považuje za kvalifikovanú podstatnú zmenu pomerov na strane povinného zmenu v
jeho príjmoch a v majetkových pomeroch (súd je povinný skúmať príčiny zníženia príjmov a zhoršenia
majetkových pomerov), vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti a ďalšie právne významné
skutočnosti podľa konkrétneho prípadu.12. Za zmenu pomerov na strane oprávneného sa považuje rast nákladov na životné potreby v závislosti
od veku, vzdelávania, rôznych záujmových aktivít, prípadne zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným

stavom oprávneného a podobne.

13. Súčasne platí zásada, že nie je prípustná zmena predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej
povinnosti, ak sa nezmenia pomery, inak by došlo k neprípustnému preskúmaniu a reparácii predošlého
rozhodnutia.

14. Pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti súd porovnáva
právne významné okolnosti, ktoré boli podkladom pre skoršiu úpravu výživného s aktuálnymi
okolnosťami a zisťuje, či je tu kvalifikovaná zmena.

15. Ak súd zistí, že došlo k zmene pomerov, ktoré predpokladá zákonná úprava § 78, je povinný zisťovať,

v prípade zníženia príjmu, či k tomu došlo z objektívnych príčin alebo je to dôsledok subjektívneho
správania sa povinného (§ 75 odsek 1 Zákona o rodine). V prípade zistenia, že zmena pomerov spočíva
v subjektívnom správaní povinného, nebude možné vychádzať z princípu fakticity príjmov, ale z princípu
potenciality príjmov, a vtedy nepôjde o kvalifikovanú zmenu pomerov, na základe ktorej je možné znížiť
rozsah vyživovacej povinnosti.

16. V posudzovanej veci bol určený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v konaní o
rozvod manželstva rodičov maloletých detí, a to vo výške 100,- eur na maloletú U. a vo výške 70,- eur
na maloletú Y. (rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 20.01.2015, č.k. 7P/88/2014-42). V tom čase podľa
tvrdenia otca, očakával príjem v novej spoločnosti, v ktorej sa zamestnal vo výške 1.000,- eur mesačne.

Predtým do októbra 2015 v inej spoločnosti mal príjem 500-600,- eur mesačne.

17. Otec detí si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil, preto bol aj trestne stíhaný a uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy (rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 07.06.2016, č.k.
2T/36/2016-99). Otcovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Z výkonu trestu by

mal byť prepustený XX.XX.XXXX. Otec detí návrhom do dňa 14.06.2016 žiadal znížiť rozsah svojej
vyživovacej povinnosti na maloleté deti, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody a znížil sa jeho
príjem.

18. Okresný súd správne posudzoval a rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného podľa zákonných

kritérií uvedených vyššie a svoje rozhodnutie aj správne a presvedčivo odôvodnil.

19. Nie je sporné, že sa zhoršili príjmové pomery otca v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody, avšak
ide o okolnosť, ktorú si spôsobil svojím zavinením. Nebolo možné podrobiť preskúmaniu v tomto konaní
správnosť rozsudku v trestnom konaní, v ktorom bol otec detí uznaný vinným z prečinu zanedbania

povinnej výživy (išlo o naplnenie subjektívnej stránky jeho negatívneho, protiprávneho správania) teda,
že bol povinný platiť výživné v určenom rozsahu. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že aj v prípade, keď
mal otec príjem iba polovičný z predpokladaného (okolo 500,- eur), ako to uviedol v odvolaní, bolo v
jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v rozsahu 100,- resp. 70,- eur mesačne. Odvolací súd
zdôrazňuje, že je neprípustné vystaviť maloleté deti ekonomickej biede, pretože ide o subjekt, ktorý si

nedokáže zabezpečiť finančné prostriedky na svoje dôvodné náklady, a preto je rodič povinný plniť si
svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje dieťa.

20. Odvolací súd uzatvára, že po preskúmaní veci nezistil žiadne vecné ani zásadné procesné vady v
konaní a v rozhodnutí okresného súdu, preto jeho rozhodnutie podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 52
CMP a vyniesol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).