Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/134/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216296
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414216296.5

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcov: I./U. Y., Š.
V. XX, 841 08 Bratislava, II./E. Y., Š. V. XX, 841 08 Bratislava, obaja zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova
6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava , IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, Kubániho
16, 811 04 Bratislava IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria v Žiline č. RK-PC-1451/14-EK a č. RK-PC-1452/14-EK

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovské rozsudky sp. zn. RK-PC-1451/14-EK a sp. zn. RK-PC-1452/14-EK oba
zo dňa 06.10.2014, vydané Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého
21, 010 01 Žilina.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 364,10 eura
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny
poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2014 domáhali, aby súd zrušil rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria v Žiline vydané pod sp. zn. RK-PC-1451/14-EK a sp. zn. RK-PC-1452/14-
EK, ktorými im bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v oboch rozsudkoch sumu 803,70 eura
s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, z dôvodu, že žalobcovia neuhradili všetky zmluvné záväzky
vyplývajúcich zo zmlúv o revolvingových úveroch č. 8100036911, a č. 8100036910 obe zo dňa
14.04.2011.

Žalobcovia prezentovali v žalobe názor, že rozhodcovské konanie trpí niekoľkými vadami, pre ktoré je
potrebné uvedené rozsudky rozhodcovského súdu zrušiť. V prvom rade uviedli, že im bolo doručených
dňa 21.10.2014 zo strany rozhodcovského súdu spolu v jednej obálke niekoľko zásadných podkladov
vťahujúcich sa k dvom rozhodcovským konaniam: sp. zn. RK-PC-1451/14-EK, sp. zn. RK-PC-1452/14-
EK. Predmetná zásielka obsahovala nasledujúce listinné podklady: vo vzťahu k sp. zn. RK-PC-1451/14-
EK - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011, karta klienta k
zmluve o revolvingovom úvere č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8100036911
zo dňa 14.04.2011 (Y.X. U.), zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 23.07.2014, žaloba o
zaplatenie pohľadávky vo výške 803,70 eura s príslušenstvom zo dňa 27.08.2014, výzva na podanie
žalobnej odpovede zo dňa 06.10.2014 a rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.10.2014.

Obsah zásielky vo vzťahu ku konaniu sp. zn. RK-PC-1452/14-EK predstavoval oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011, karta klienta k zmluve o revolvingovom

úvere č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011 (Y.
U.), rozhodcovskú zmluvu č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011 (Y.V. E.), zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pokus o zmier pred začatím súdneho
konania zo dňa 23.07.2014, žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 803,70 eura s príslušenstvom zo
dňa 27.08.2014, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 06.10.2014, sp. zn. RK-PC-1452/14-EK,
rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.10.2014 sp. zn. RK-PC-1452/14-EK.

Všetky uvedené dokumenty boli žalobcom doručené v jednej obálke. Žalobcovia zvlášť upozornili na
skutočnosť, že spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 23.07.2014 (osobitne
k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011 a Zmluve o revolvingovom úvere
č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011) a výzvou na podanie žalobnej odpovede, boli žalobcom doručené
aj samotné rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom na uvedené bola teda možnosť žalobcov vyjadriť sa
k žalobám o zaplatenie pohľadávok vo výške 803,70 eura s príslušenstvom a ich možnosť ochrany
svojich práv a záujmov len iluzórna. Konanie odporcu malo byť jednoznačne v rozpore s odbornou
starostlivosťou, dobrými mravmi, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Prístup aký zvolil odporca
k navrhovateľom je jasným príkladom kedy dodávateľ zneužil svoje dominantné postavenie na slabšou
zmluvnou stranou - spotrebiteľom.

Žalobcovia si taktiež osobitne nevyjednali rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred
naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil
dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá
dodávateľ, tak sa mu navrhovatelia musia nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý
je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu. Naviac dodávateľ si v ich prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v
zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným
porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú
nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi navrhovatelia neoboznámili.
Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom
chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodcovské prebiehalo na
základe rozhodcovskej zmluvy číslo 8100036910 a č. 8100036911, ktoré neboli súčasťou žiadnej
inej štandardnej zmluvy a sú písané rovnakým písmom ako samotná zmluva o revolvingovom úvere.
Rovnako neboli súčasťou žiadnych všeobecných obchodných podmienok. Uzavretie a následná
existencia rozhodcovskej zmluvy č. 8100036910 a č. 8100036911 predstavuje uzavretie individuálnej
dohody, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Tvrdenie
žalobcu vo vzťahu k uzavretiu a existencii rozhodcovskej zmluvy je nedôvodné a nezodpovedá
skutočnému stavu. Predmetná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou a je platným
právnym úkonom, pričom je nesporné že uzavretá rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva
na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k
zániku rozhodcovskej zmluvy a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalovaný teda buď mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne
dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu
hlavnej zmluvy. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy
a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalobcom. Rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho
ujednania v zmysle zákona a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Je
nesporné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani charakteristiku nekalej podmienky podľa smernice
93/13/EHS, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., a súčasne ani
nezavádza žiadne obmedzenia v prístupe k dôkazom či neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa
v rozpore so všeobecným predpisom upravujúcim súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol
poučený o dôsledkoch rozhodcovského konania, potom prehliada bod 3. rozhodcovskej zmluvy, kde
sa právne dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy a možnosť riešiť prípadné spory v konaní pred
rozhodcovským súdom uvádzajú. Súčasne v tomto článku rozhodcovská zmluva určuje, na ktorú Zmluvu

o revolvingovom úvere sa vzťahuje t.j. na zmluvu s číslom zhodným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy.
Čísla obidvoch zmlúv sú jedinečné a nie je možné ich zameniť s inou zmluvou.

Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle
definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako
osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo
nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo
vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva.

Ustanovenia rokovacieho poriadku upravujú rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania (tak
žalobcu ako aj žalovaného, bez ohľadu na to, či je spotrebiteľ žalovaným alebo žalobcom). Procesný
postup v rozhodcovskom konaní je upravený priamo v Rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu
a v zákone o rozhodcovskom konaní a na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia
všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), podľa
ktorého postupujú všeobecné súdy.

V zmysle únijného práva uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu nie je v rozpore s
komunitárnym právom a už vôbec nie je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež nemôže byť považovaná
za hrubo nemorálnu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12.04.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom ako dlžníkom žalobkyňou ako spoludlžníčkou zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8100036911 a č.8100036910. Na základe týchto zmlúv sa zaviazal žalovaný
poskytnúť žalobcom úver vo výške 1.500,- eur na každú zmluvu. Žalobcovia sa zaviazali splatiť úvery
v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eura, vždy k 12. dňu v mesiaci. Celková
čiastka, ktorú boli žalobcovia povinní zaplatiť, bola stanovená na sumu 3.375,54 eura, RPMN za úver
64,79%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 44,86%, poskytnutá čiastka
revolvingu 790,84 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú boli žalobcovia povinná zaplatiť, bola
stanovená na sumu 1.928,88 eura, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 60,49%, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25%.

Podľa bodu 2.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle bodu 7. zmluvy
o revolvingovom úvere tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára
na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná
dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere.
Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka,
spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Podľa bodu 2.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa bodu
14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej
sumy za každý deň omeškania.

Dňa 14.04.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcami rozhodcovskú zmluvu č. 8100036911 a 8100036910.
Podľa bodu 2. rozhodcovských zmlúv veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol za strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. rozhodcovskej
zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 874 01 Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto
zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Dňa 06.10.2014 Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina vydal rozhodcovské rozsudky sp. zn. RK-PC-1452/14-EK a sp. zn.
RK-PC-1451/14-EK, ktorými žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 803,70 eura so
zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,725% ročne z jednotlivých dlžných
súm špecifikovaných rozsudku, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania, a to z titulu zmlúv o
revolvingovom úvere č. 8100036910 a č. 8100036911. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený
dňa 21.10.2014.

Tieto skutočnosti mal konajúci súd preukázané pripojenými rozhodcovskými spismi.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.) stály rozhodcovský súd musí
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania;
nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,
a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje
len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej
obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 prvá veta zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l).

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
č. 244/2002 Z.z.“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Primárne sa súd zaoberal tým, či žalobcovia podali svoju žalobu na súd včas v zmysle § 41 ods. 1 prvá
veta zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.. Žalobcovia v žalobe uviedli,
že im boli rozhodcovské rozsudky doručené 21.10.2014 a žaloba bola podaná na súd 31.10.2014,
teda včas. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný na pojednávaní konanom 19. júna 2015 namietal
nedodržanie zákonnej lehoty na podanie žalobného návrhu, súd uvedenú skutočnosť (doručenie
rozhodcovských rozsudkov) zisťoval priamo so spisov príslušného rozhodcovského súdu, pričom bolo
zistené, že v spise RK-PC-1451/14-EK sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie rozsudkov
žalobkyni 21.10.2014, teda deň ktorý bol uvedený aj v žalobe ako deň doručenia rozhodcovských
rozsudkov žalobcom. Doručenka preukazujúca doručenie rozhodcovských rozsudkov aj žalobcovi
v spisoch absentovala, avšak po reklamácii rozhodcovského súdu uvedenej skutočnosti na pošte
(nedodanie doručenky), bolo poštou oznámené , že žalobca U. Y. si uvedenú zásielku prevzal
dňa 02.12.2014. Keďže bola žalobcami dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby od prvotného
prevzatia rozsudkov žalobkyňou, súd konštatuje, že bola dodržaná lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov.

Žalobcovia zdôvodňovali návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov tým, že rozhodcovské konanie
trpelo niekoľkými vadami, ktoré boli uvedené priamo v žalobe, išlo najmä o doručovanie rozsudkov
spolu s pokusom o zmier. Konanie žalovaného malo byť v rozpore s odbornou starostlivosťou, dobrými
mravmi, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobcovia si osobitne nevyjednali rozhodcu.
Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského
konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka má byť neprijateľná aj
z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu navrhovatelia musia nezvratné
podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľ si v ich prípade
vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje
o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a
spravodlivý súd. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný
subjekt práva a vôbec sa s nimi navrhovatelia neoboznámili. Rozhodcovská doložka je vo svojich
dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne
súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je
založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská doložka, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného nemali byť dodržané ustanovenia
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zo strany rozhodcovského súdu nemali byť
dodržané všeobecne záväzné právne predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Čo sa týka neplatnosti rozhodcovských zmlúv, ktoré namietali žalobcovia, súd uvádza, že uzatvorené
rozhodcovské zmluvy nemožno považovať za neplatné nakoľko rozhodcovské zmluvy boli uzavreté na
samostatných listinách a podpísané obidvomi zmluvnými stranami na tej istej listine, ako samostatné
právne úkony. Žalobcovia vôbec nemuseli podpísať navrhované rozhodcovské zmluvy, pričom táto
skutočnosť by nemohla mať vplyv na samotnú zmluvu o úvere (bod 2 rozhodcovských zmlúv), pričom
žalobcovia by mohli od rozhodcovských zmlúv odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od
ich uzavretia. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcov, že na základe rozhodcovských zmlúv
mali byť prípadné spory riešené vždy rozhodcovským súdom. Z bodu 5. rozhodcovských zmlúv vyplýva
záver, že strana podávajúca žalobu mala možnosť výberu, či podá žalobu na príslušnom súde alebo
na rozhodcovskom súde. Možnosť podať žalobu na ,,riadnom,,, nie rozhodcovskom súde nebola
rozhodcovskou zmluvou vylúčená.

K uvádzanej iluzórnosti možnosti ochrany práv žalobcov tým, že im spolu s rozhodcovským rozsudkom
bola doručená aj výzva na podanie žalobnej odpovede a ďalšie dokumenty, súd poukazuje na to, že
práve podaním žalobnej odpovede sa rozsudok zrušuje a rozhodcovský súd by pokračoval v konaní.
žalobcovia však žalobnú odpoveď nepodali a nežiadali ani o ústne prejednanie veci.

Súd teda nezistil žiadny dôvod, ktorý by mohol spôsobiť neplatnosť rozhodcovských zmlúv.

Súd zrušil rozhodcovské rozsudky z dôvodu, že zo strany rozhodcovského súdu neboli dodržané
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského
súdu.

Medzi žalobcami a žalovanými boli uzatvorené dve zmluvy o revolvingovom úvere, podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uzatvorené zmluvy musia
teda spĺňať aj sprísnené náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy
o revolvingovom úvere však neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmluvách taktiež absentuje údaj o termíne splatnosti prvej splátky úveru v zmysle § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách je síce obsiahnutý údaj o dni splatnosti
jednotlivých splátok (12. deň v mesiaci), chýba však konkrétny presný dátum, kedy mali žalobcovia
začať so splácaním úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru tieto údaje síce sú uvedené, ale
z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tieto údaje musia byť súčasťou
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie iného dokumentu. Zo zmluvy o revolvingovom úvere
pritom vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa a
tiež, že zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu

dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že podpisom listiny
označenej ako zmluva o revolvingovom úvere obidvomi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá ale neobsahovala všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom.

Absenciou uvedených náležitostí zmlúv o revolvingových úveroch bola spôsobená v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

Podľa karty klienta žalobca v prvom rade zaplatil za poskytnuté revolvingové úvery č. 8100036911
a č. 8100036911 celkom sumu 2.571,84 eura na každú zmluvu, teda zaplatil viac ako mu bolo zo
strany žalovaného poskytnuté z každej zmluvy (á 1.500,- eur). Rozhodcovský súd teda nemohol
rozhodcovským rozsudkami uložiť žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 803,70 eura,
zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 0,725% ročne zo súm
uvedených v rozhodcovskom rozsudku.

Rozhodcovský súd priznal žalovanému zmluvnú pokutu, ktorá nebola zmluvnými stranami dohodnutá
priamo v samotných zmluvách o revolvingovom úvere, ale v zmluvných dojednaniach k jednotlivým
zmluvám, čo je neprípustné, nakoľko zmluvné dojednania majú slúžiť tomu, aby nemuseli byť v každej
zmluve uvádzané technické alebo iné vysvetľujúce skutočnosti. Tieto dojednania neslúžia na to, aby do
nich boli zakomponované ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné napr. o zmluvnej pokute.
Súd má za to, že aj v posudzovanom prípade nemožno takto „dohodnutú“ zmluvnú pokutu priznať,
nakoľko táto dohoda bola zahrnutá medzi množstvom iných, menej významných a malými písmenami
písaných ustanovení technického a vysvetľujúceho charakteru, pričom spotrebiteľ nemal šancu do nej
nijako zasahovať alebo ju ovplyvniť.

Nad rámec uvedeného súd uvádza, že úrok vo výške 70,01% p.a., ktorý bol dohodnutý v zmluvách o
revolvingovom úvere, možno považovať za odporujúci dobrým mravom. Zmluva by teda bola v tejto
časti neplatná aj v zmysle § 39 v spojení s § 3 ods. 1 a § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, pričom z takéhoto neplatného zmluvného dojednania by žalovanému nevzniklo právo na
plnenie (úrokov), čo po zohľadnení výšky peňažných prostriedkov už vrátených žalobcami, malo byť
zohľadnené v rozhodcovských rozsudkoch, čo sa však nestalo a uvedený úrok bol rozhodcovským
súdom priznaný.

Súd odkazuje, k otázke neprimeranosti výške úrokov a jej rozporu s dobrými mravmi, na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, keď je uvedené:
„Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“

Rozhodcovský súd teda rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, čím bol
daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) zákona
č. 335/2014 Z.z., preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu,
že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym
rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym
názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalobcom ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania. Žalobcovia si náhradu trov konania
uplatnili a vyčíslili písomným podaním zo dňa 01.10.2015, keď pri výpočte náhrady trov právneho
zastúpenia postupovali podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 13 ods. 3 a § 17 vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z.. Súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia za rok 2014 - dva úkony á 82,46
eura (prevzatie, príprava a žaloba) + 2 x réžijný paušál á 8,04 eura, za rok 2015 - jeden úkon 86,04 eura
(účasť na pojednávaní) + 1 x réžijný paušál 8,39 eura. Súd žalobcom taktiež priznal náhradu za stratu
času - účasť na pojednávaní konanom 30.09.2015 vo výške 2 x 13,98 eura (za každú začatú polhodinu
podľa § 17 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).

Spolu náhrada trov právneho zastúpenia aj s DPH 364,10 eura. Súd žalobcom nepriznal náhradu úkony
právnej pomoci za rok 2014 vo výške 86,04 eura/úkon, nakoľko takáto výška náhrady im patrí až za
rok 2015.

Keďže žalobcovia boli v konaní od poplatku oslobodení podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. a súd žalobe vyhovel, uložil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h)
a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu
žalovanému. Výšku súdneho poplatku určil súd na sumu 331,50 eura s poukazom na položku 3 písm.
c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).