Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715010032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. septembra 2015, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

o b ž a l o v a n ú Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX V. X., trvalo bytom X., P. XXXX/XX, vydatú, zamestnanú
ako referent technického oddelenia v spoločnosti SINTRA spol. s r. o.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, č. 2 Pv 715/14/7706 zo dňa 26.

1. 2015 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 26.09.2014 v presne nezistenom čase, v bytovom dome na ulici P. Č.. XXXX/XX V. X., po tom ako
X. A., trvale bytom P. XXXX/XX, X., po zaklopaní otvoril dvere na svojom byte, kde za dverami stála
obvinená Ľ.R. A., ktorá na X. A. kričala rôzne informácie súvisiace so správou bytového domu, pričom
násladne táto vsunula nohu medzi prah dverí a chodbu bytu, čím mu zabránila zatvoriť vchodové dvere
do bytu a následne s použitím svojej sily tieto dvere otvorila, aj napriek tomu, že sa X. A. snažil dvere

zavrieť a nevpustiť ju do bytu, kde takto násilím vošla do chodby bytu, pričom X. A. kopla do pravého
predkolenia a zvalila ho na zem, a aj keď ju X. A. niekoľko krát vyzýval, aby z bytu odišla preč, na jeho
výzvy nereagovala a zotrvala v chodbe bytu X. A. približne 5 minút a odišla až potom, ako videla, že X. A.
mobilným telefónom ide telefonovať na políciu, pričom takto svojím konaním neoprávnene násilím vnikla
do obydlia do iného a neoprávnene tam zortvala, kde jej konaním nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody,

čím mala spáchať

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d/ Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného X. A., Z.. XX. X. XXXX, B. X., P. XXXX/XX s
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 26. 1. 2015 súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a po
vyhodnotení dôkazov získaných v súdnom konaní, ale aj v prípravnom konaní zistil, že obžalovaná bývana 5. poschodí a poškodený býva na 3. poschodí tej istej bytovky. Do dňa 26. 9. 2014 nedorozumenia
medzi nimi neboli, poškodený bol radovým obyvateľom bytovky a obžalovaná bola zástupkyňou
spoločenstva vlastníkov bytov. Z titulu tejto funkcie venovala pozornosť nielen veciam týkajúcich sa jej

bytu, ale aj spoločným veciam, týkajúcich sa a slúžiacich všetkým vlastníkom bytov v tejto bytovke.

Z výpovede obžalovanej, ale aj poškodeného je zhodne preukázané, že dňa 26. 9. 2014 v ranných
hodináchsastretlipribytovke,pretožepoškodenýbolvenčiťpsaaobžalovanábolavobchodenanákup.

Pri stretnutí a vzájomnom pozdrave podľa tvrdenia obžalovanej táto upozornila poškodeného na riadne
zatváranie v chodových dverí v záujme ich ochrany pred možným poškodením a v záujme zabránenia
vniknutiu hlodavcov do bytovky. Pri tomto stretnutí si všimla, že poškodený nechal vchodové dvere
bytovky dokorán otvorené a na jeho podobné konania sa jej sťažovali ďalší susedia a tak po upozornení
poškodeného tieto vchodové dvere zatvorila. Poškodený reagoval na jej upozornenie iba pohľadom.

Poškodený potvrdil, že pri vychádzaní z bytovky chcel podoprieť vchodové dvere, aby sa nezatvorili, na
čo prichádzajúca obžalovaná na neho kričala, že robí neporiadok a ničí spoločný majetok. Potvrdil, že
obžalovaná tieto vchodové dvere zatvorila.

Obaja účastníci incidentu zhodne potvrdili, že následne poškodený prišiel k bytu obžalovanej na 5.

poschodie, pretože sa ho dotklo upozornenie obžalovanou a chcel jej to dať najavo. Pri tejto príležitosti
poškodený priznal, že pripomenul jej zodpovednosť za veci, ktoré je potrebné v bytovke opraviť, na čo
reagovala obžalovaná záujmom predložiť mu nejaké písomností, faktúry, o čo on však nemal záujem.

Obžalovaná túto situáciu pred jej bytom popisovala ako prejav pocitu urážky poškodeného za to, že

ho pred bytovkou upozornila na nedostatky a pri tejto príležitosti jej poškodený vykrikoval, že robila
kšefty v súvislosti s opravou schodov, čoho si ona nebola vedomá. Pri odchode k výťahu poškodený
na 5. poschodí jej vynadal, že je krava jedna sprostá. Konanie poškodeného a nepravdivé obvinenie
sa jej dotklo a preto poškodenému chcela ukázať písomností súvisiace s opravou schodov a tak išla
na 3. poschodie, kde býva poškodený, zaklopala na dvere a poškodenému predložila písomností,

keď jej otvoril dvere bytu. Písomností mu odovzdával ľavou vystretou rukou, tieto písomnosti slovne
identifikovala, stála pred vchodovými dverami, no poškodený vyjadril nezáujem o oboznámenie sa s
písomnosťami a dvere chcel zabuchnúť, no jej vystretou rukou sa dvere vrátili späť, zostali otvorené,
poškodený išiel do izby a tak ona sa domnievala, že ide hľadať okuliare a oboznámi sa s písomnosťami,
no keď on zakričal, že ide volať policajtov, vtedy od bytu odchádzala k výťahu, keďže vedela, že

poškodený volal policajtov v minulosti aj na iných ľudí a vtedy na ňu zakričal „ty krava jedna sprostá“,
stretneme sa na súde. Potvrdila, že od syna dostala informácie, že večer ju hľadali policajti, no ona v
tom čase nebola doma.

Podľa názoru obžalovanej ju poškodený obvinil z toho dôvodu, aby prišiel k nejakým peniazom, čo aj v

minulosti podobným spôsobom konal vo vzťahu k ďalším osobám. Obžalovaná poprela vstup do bytu
poškodeného a aj fyzické konanie, z ktorého ju obviňuje poškodený.

Z tvrdenia poškodeného vyplynulo, že tento po nezáujme pozrieť si predkladané písomnosti a
upozornení obžalovanej, že zavolá políciu, dvere pribuchol, domnieval sa, že sú zatvorené, vchádzal

od nich do bytu a vtedy pocítil prudký náraz dverí do jeho pravého ramena a pri pomalom otáčaní
sa z dôvodu jeho chronických ochorení zacítil kopanec do pravého predkolenia, obžalovaná ho vtedy
sotila predlaktím oboch rúk, v ktorých držala fascikel s dokladmi, zasiahla ho do pravého ramena a
hrudníka a následkom toho on spadol na podlahu, na ľavý bedrový kĺb, pocítil bolesť, čo je spojené s
jeho diabetickým onemocnením. Počas uvedeného jej konania boli dvere bytu zatvorené. Obžalovaná

byt opustila po jeho upozornení, že zavolá políciu. Podľa neho sa obžalovaná zdržala v jeho byte 5 -
10 minút.

Zo spisu vyplýva, že poškodený pri opakovaných výpovediach zvýrazňoval svoje zdravotné problémy,
popisoval ich prejavy a súvisiace obmedzenia, uvádzal, že pred týmto incidentom bol na rehabilitácii v

súvislosti s bolesťami ramien a chrbtice a upútaval pozornosť na detailné popisovanie fyzického útoku
obžalovanou v jeho byte a s týmto spájal a zvýrazňoval zdravotné ťažkosti, no vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní sám uviedol, že po príchode privolanej hliadky polície nepovažoval za nutné okamžite ísť
na vyšetrenie.Priamymi dôkazmi o incidente medzi obžalovanou a poškodeným sú iba ich výpovede, ktoré sú
protichodné. Ďalšími nepriamymi dôkazmi o možnosti konania, či hodnovernosti výpovedi účastníkov

incidentu sú výpovede obyvateľov bytovky.

Svedkyne E. B., K. B. a Ing. D. O. sa vyjadrili k osobe obžalovanej pozitívne, popisovali ju ako
osobu slušnú, kľudnú, bez záujmu inému ublížiť, normálnu ženu, poctivú domovníčku, kým k osobe
poškodeného uviedli, že je to zvláštny človek, výbušnejší a používajúci hrubšie výrazy. Obe svedkyne B.

počuli nadávku „ty krava sprostá“ z úst poškodeného, vedeli, že táto nadávka pochádza z 5. poschodia
pri byte obžalovanej, že vyslovil ju poškodený a že táto bola adresovaná obžalovanej. Následne tieto
svedkyne sa zdržiavali v byte na 4. poschodí a už nepočuli žiadne prejavy incidentu na 3. poschodí, kde
býva poškodený. Takáto nadávka poškodeného bola v minulosti adresovaná aj K. B.. Táto svedkyňa
potvrdila, že v minulosti musela zaplatiť 150,--eur za to, že došlo k „vytopeniu“ bytu pod jej bytom, kde
býva poškodený, pričom bola spôsobená iba malá škoda a ona mala záujem ju odstrániť.

Svedkyňa MUDr. B. G. ošetrovala na chirurgickej ambulancii poškodeného, no k jeho osobe nevedela
nič uviesť, nepamätala na túto osobu a poukázala na nálezy a diagnostické závery, ktoré do písomných
dôkazov uviedla.

Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice neboli zistené dôkazy
svedčiace o prítomnosti obžalovanej v byte poškodeného.

Pokiaľ znalecké dokazovanie z odvetvia traumatológie bolo zamerané na možnosť vzniku zranení
poškodeného a to odreniny vonkajšej plochy pravého predkolenia v strednej tretine a poškodenia ľavého

bedrového kĺbu, tak je potrebné poukázať na to, že trestné stíhanie je vedené pre prečin porušovania
domovej slobody a nie ublíženia na zdraví. Tuje potrebné zamerať dokazovanie na to, či obžalovaná
porušila domovú slobodu iného ako objekt žalovaného trestného činu a nie či spôsobila poruchu zdravia,
kde objektom je ľudské zdravie, z čoho nie je obžalovaná.

Znalecký posudok v tomto prípade je podporným dôkazom svedčiacim o nevierohodnosti výpovede
poškodeného o priebehu incidentu medzi ním a obžalovanou vo vzťahu k otázke, či došlo alebo nie
k porušeniu domovej slobody a jej ďalším nepriamym dôkazom spochybňujúcim pravdivosť výpovede
poškodeného, keďže podľa znalca odrenina na pravom predkolení poškodeného nebola spôsobená
kopnutím tak ako to on tvrdil, ale nárazom do dverí a pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu znalec

neoznačil ako následok jediného možného mechanizmu, ktorý bol uvádzaný iba poškodeným bez
riešenia možnosti pôsobenia iných mechanizmov pri preukázaných viacerých chronických chorobách,
ktorými trpí poškodený a ktorý ich vo svojich výpovediach aj podrobne popisoval.

Podľa § 194 Trestného zákona prečinu porušovania domovej slobody sa dopustí ten, kto neoprávnene

vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a ak čin spácha závažnejším spôsobom konania
- násilím, tak jeho konanie je posudzované podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodený bol v tejto trestnej veci viackrát vypočúvaný. Vo výpovedi
dňa 26. 9. 2014 tvrdil, že obžalovaná ho kopla do pravého predkolenia, ale nezaregistroval ktorou nohou

a následne po vojdení do jeho bytu strčila do neho asi ľavou rukou do jeho pravého ramena, následkom
čoho on stratil rovnováhu a spadol na podlahu na ľavý bok. Počas tohto incidentu sa v jeho byte zdržala
asi 5 minút. Vo výpovedi dňa 7. 11. 2014 tvrdil, že po kopnutí do pravého predkolenia do neho strčila
oboma rukami, v ktorých držala šanóny a vtedy strčila do jeho pravého ramena, následkom čoho on
spadol na ľavý bok. V jeho byte sa zdržala najmenej 5 minút až 10 minút.

Súd považuje tvrdenie poškodeného o prítomnosti obžalovanej v jeho byte za nepresvedčivé a
nevierohodné. Poškodený podľa jeho vyjadrenia v byte býva so svojou manželkou. Toto mohlo byť
známe aj obžalovanej, keďže už dlhšiu dobu bývajú v tejto bytovke. Dôvod, pre ktorý prišla obžalovaná
k bytu poškodeného, bol vyvolaný obvineniami poškodeného na adresu obžalovanej a použitím hrubých

výrazov, no táto situácia si nevyžadovala vstup obžalovanej do bytu poškodeného. Obžalovaná nemohla
vedieť, či v tomto byte okrem poškodeného v čase, keď s nim komunikovala, sa nenachádza aj ďalšia
osoba. Konanie obžalovanej, ktoré poškodený popisuje vo svojich výpovediach a ktorého sa mala
dopustiť v priestoroch jeho bytu, keď proti jeho osobe použila fyzickú silu, by zodpovedalo času pársekúnd na to, aby sa toho mohla dopustiť, no poškodený opakovane tvrdil, že ona v jeho byte sa
zdržala najmenej 5 - 10 minút. Z výpovedí poškodeného nevyplýva žiaden iný dôvod, pre ktorý by
obžalovaná sa mala v tomto byte po dobu ním uvádzanú zdržiavať. Súd poukazuje aj na fyzický nepomer

uvádzaných osobných hmotností na rozdielne pohlavia, popisované charakterové vlastnosti účastníkov
incidentu nestrannými osobami, okolnosti, pre ktoré tento incident medzi účastníkmi vznikol a má za to,
že nebolo preukázané porušenie domovej slobody poškodeného konaním obžalovanej a nebolo použité
ani násilie v tej časti konania, ktorú zhodne popisovali obaja účastníci incidentu. Súd dáva do pozornosti
aj fotodokumentáciu zhotovenú v byte poškodeného, kde malo dôjsť k porušeniu domovej slobody a z

tejto vyplýva, že vchodová chodba do bytu je široká zhruba na šírku vchodových dverí. Pokiaľ by došlo
k fyzickému útoku proti osobe poškodeného tak ako to on popisoval, teda že po kopnutí do predkolenia
mala obžalovaná zaútočiť na jeho hornú časť tela a to pravé rameno a hrudník, následkom čoho on
mal spadnúť na ľavý bedrový kĺb, tak tomu nezodpovedajú priestorové možnosti, pretože po takomto
fyzickom útoku by poškodený padal na pravú stranu.

Vzhľadom k tomu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, preto súd
obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku a poškodeného s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.