Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010898605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7010898605.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: H. C., C.. XX. XX. XXXX, S. A. I., O.. T. Č..
X, zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti
žalovanému: Š. B., C.. XX. XX. XXXX, S. A. I., H. X, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou JUDr.
Patrik Holinga s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 25, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Košice I zo dňa 03. 09. 2015 č.k. 34C/1/2003-304 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvého stupňa") žalobu žalobkyne o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, zamietol. Žalobu o náhradu mzdy s príslušenstvom vylúčil
na samostatné konanie. O trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/276/00
domáhala vyslovenia neplatnosti pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31. 12. 1999 a určenia, že pracovná
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zároveň uplatnila právo na náhradu mzdy za obdobie od 01.
04. 2000 do 30. 11. 2001 so 17,6 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01. 04. 2000 do zaplatenia.
Žalobu o náhradu mzdy s prísl. súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie rozsudkom zo dňa

11. 07. 2002 č.k. 15C/276/2000-37. Týmto rozsudkom vyslovil aj neplatnosť pracovnej zmluvy uzavretej
dňa 31. 12. 1999 na dobu určitú a určil, že pracovná zmluva zo dňa 31. 12. 1999 bola uzavretá na
dobu neurčitú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 9. 2002. Nárok na náhradu mzdy sa stal
predmetom tohto konania.

Uznesením zo dňa 16. 06. 2015 č.k. 34C/1/2003-288 súd prvého stupňa pripustil zmenu žaloby podľa

§ 95 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej predmetom konania sa stal okrem nároku na náhradu mzdy aj nárok
žalobkyne o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na základe listu žalovaného zo dňa
11. 04. 2000. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2015.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 64, § 261 ods.
4 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce) v znení platnom v čase vzniku nároku uzavrel, že

žalobkyňa nepodala žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde včas, a
to ani v posledný deň prekluzívnej doby, najneskôr 2 mesiace odo dňa, keď sa pracovný pomer mal
rozviazanímskončiť.Vtejsúvislostiuviedol,želistomOkresnéhoúraduKošiceIzodňa23.03.2000bola
žalobkyňa upozornená, aby neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila na súde do
dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru, lebo skončenie pracovného pomeru je neplatné.
Žalobkyňa listom zo dňa 04. 04. 2000 žiadala žalovaného o doručenie dokladu o rozviazaní pracovného

pomeru a žalovaný dal na poštovú prepravu na Pošte Košice 1 dňa 12. 04. 2000 pod podacím
číslom XXXXX doporučený list zo dňa 11. 04. 2000, ktorým žalobkyni oznámil okamžité skončeniepracovného pomeru ku dňu 15. 04. 2000. Dňa 26. 04. 2000 sa žalobkyňa zaevidovala na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako nezamestnaná. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania
súdu prvého stupňa vyplynulo, že žalobkyni bolo riadne doručené okamžité skončenie pracovného

pomeru do vlastných rúk listom žalovaného zo dňa 11. 04. 2000. K tomuto záveru dospel na základe
zistenia, že v období od 12. 04. 2000 do 26. 04. 2000 bol žalobkyni jednoznačne uplatnený (doručený)
zrušovací právny úkon žalovaného - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11. 04. 2000
ako hmotnoprávna podmienka platnosti tohto právneho úkonu a nastali jeho účinky. Žalobkyňa totiž
v priebehu konania nepopierala, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 11. 04.

2000 prevzala do vlastných rúk, ale nevedela uviesť, v ktorý konkrétny deň jej bolo doručené, lebo
si to nepamätala. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
žalobkyni doručené najneskôr dňa 26. 04. 2000, keď sa sama zaevidovala na príslušnom úrade práce
ako nezamestnaná, lebo vedela, že jej pracovný pomer skončil. Akýkoľvek iný časový údaj uvedený
v zrušovacom prejave žalovaného (v danom prípade deň 15. 04. 2000) nemôže meniť jeho zákonné
účinky. Žalovaný nepreukázal, v ktorý konkrétny deň žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru

listom zo dňa 11. 04. 2000 doručil, preukázal však podacím lístkom, že doručoval žalobkyni zásielku dňa
12. 04. 2000. Pošta uchováva prevádzkové doklady o doručení len tri roky odo dňa podania zásielky,
preto nebolo možné konkrétny deň doručenia zásielky overiť. Začiatok plynutia dvojmesačnej doby
určenej podľa § 64 Zákonníka práce pripadol podľa názoru súdu prvého stupňa na deň 01. 05. 2000
(začiatok príslušného kalendárneho mesiaca po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru) a

posledný zistiteľný deň na 26. 06. 2000. Žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
na základe listu žalovaného zo dňa 11. 04. 2000 žalobkyňa podala na súde (až) dňa 10. 09. 2001, urobila
tak teda po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej, prepadnej doby vyplývajúcej z ust. § 64 Zákonníka práce
a preto jej nárok zanikol.

S poukazom na tieto dôvody súd žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
na základe listu žalovaného zo dňa 11. 04. 2000 zamietol, lebo nebola podaná včas a skončenie
pracovného pomeru listom zo dňa 11. 04. 2000 je platné a účinné.

Žalobu o náhradu mzdy s prísl. vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

O trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Uplatnila trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomerunepodalavčas,tedavzákonomstanovenejv2mesačnejlehote.Súdprvéhostupňasaopätovne

nezaoberal zrušovacím prejavom žalovaného zo dňa 11. 04. 2000 a nerešpektujúc právny názor
Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
sa nevyporiadal s tým, či zo strany žalovaného došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
V rozsudku nie je uvedené, z akého dôvodu súd prvého stupňa tento zrušovací prejav vyhodnotil ako
okamžité skončenie pracovného pomeru a to napriek tomu, že takáto povinnosť vyplynula z uznesenia

odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o doručenie zrušovacieho prejavu, nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že v konaní bolo preukázané žalovaným doručenie tejto listiny. Všetky právne závery súdu
prvéhostupňavtomtosmerepovažujezanesprávne,ktorénemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Zo
žiadnej jej výpovede nevyplynula skutočnosť, že by jej bol predmetný zrušovací prejav doručený, tobôž
nie do vlastných rúk. Je nemožné a nezákonné určiť lehotu doručenia zrušovacieho prejavu spôsobom,

akým to učinil súd prvého stupňa, a to v období od 12. 04. 2000 do 26. 04. 2000 jednoznačne bol
uplatnený (doručený) zrušovací právny úkon“, teda že okamih doručenia mal nastať v rozpätí niekoľkých
dní. Skutočnosť, že žalovaný nevedel preukázať doručenie zrušovacieho prejavu, ako ani skutočnosť,
že pošta neuchováva prevádzkové doklady dlhšie ako 3 roky, nemôže byť v neprospech žalobkyne. V
konečnom dôsledku podací lístok nie je dôkazom o odoslaní a prevzatí zásielky s konkrétnym obsahom

- listinou. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného. Takýto právny názor vyslovil aj
odvolací súd. V odôvodnení rozsudku je navyše uvedené, že na jednej strane žalovaný nepreukázal
doručenie listiny a na druhej strane žalovaný preukázal, že zásielku doručoval. Takýto záver je neurčitý
a nepreskúmateľný. Skutočnosť, že sa zaevidovala na úrade práce nepreukazuje doručenie predmetnejlistiny. Na úrade práce sa zaevidovala z opatrnosti, nakoľko žalovaný ani po viacerých urgenciách
nedoručil žiadnu listinu, z ktorej vyplývalo skončenie pracovného pomeru. Poukázala na to, že súdny
spor sa ťahá neprimerane dlho a konajúca sudkyňa nechce rešpektovať právny názor odvolacieho

súdu, pričom ho opätovne nerešpektovala a rozhodla nezákonne. Ide v poradí už o štvrté alebo piate
rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil trovy
odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa neustále mení svoje vyjadrenie ohľadne

doručenia predmetnej výpovede, pričom v podstate sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o
doručení listiny o ukončení pracovného pomeru žalobkyni. Poukázal pritom na vyjadrenie žalobkyne pri
výpovedi dňa 10. 10. 2006, kedy pripustila, že toto oznámenie o ukončení pracovného pomeru jej bolo
doručené, nevedela však povedať, kedy presne. Uviedla však, že to bolo po 12. 04. 2000. Tiež poukázal
na to, že žalobkyňa viackrát menila petit žaloby.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 03. 2015 č.k. 4Co/102/2014-272 bol zrušený

rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 13. 02. 2014 č.k. 34C/1/2003 240 vo výroku o zamietnutí
žaloby, vo výroku o neuložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o trovách
konania a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalším výrokom
odvolacieho súdu bolo odmietnuté odvolanie žalobkyne voči výroku rozsudku vo vyhovujúcej časti. V
uvedenom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor, pokiaľ išlo o výrok o zamietnutí

žaloby, a súdu prvého stupňa vytkol, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akých skutkových
zistení zrušovací prejav žalovaného zo dňa 11. 04. 2000 posúdil ako okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou a ako právne tento zrušovací prejav posudzoval. Obsah tohto zrušovacieho
prejavu bolo potrebné posúdiť za použitia výkladového pravidla uvedeného v § 240 Zákonníka práce,
nakoľko obsah tohto listinného dôkazu naznačuje, že ním malo dôjsť k zrušeniu pracovného pomeru v

skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Odvolací súd tiež vyslovil právny názor, že podací lístok s
pečiatkou Pošty Košice I nepreukazuje doručenie tohto listinného dôkazu žalobkyni a doručenie tohto
listinného dôkazu nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobkyňa v konaní nepoprela, že zrušovací
prejav jej bol doručený. Dôvodnou sa javí námietka žalobkyne o tom, že sa tak mohlo stať v priebehu
konania, keď získala možnosť so zrušovacím prejavom, ako aj s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise

sa oboznámiť. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť záver o zákonnom doručení tohto listinného
dôkazu žalobkyni. Navyše pre platnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je nevyhnutné,
aby sa tak stalo počas plynutia skúšobnej doby a nie až po ukončení pracovného pomeru uzavretého
na skúšobnú dobu. Odvolací súd preto nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom
smere (posúdiť zrušovací prejav žalovaného z 11. 4. 2000 podľa jeho obsahu). Pokiaľ by súd prvého

stupňauzavrel,žetakýmtospôsobomdošlokukončeniupracovnéhopomeruvzmysleZákonníkapráce,
bolo potrebné skúmať, či takýto prejav bol riadne žalobkyni doučený zákonným spôsobom a kedy sa tak
stalo. K otázke posúdenia doručenia zrušovacieho prejavu, a či sa tak stalo zákonným spôsobom bol
súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Právna teória i súdna prax rozoznávajú 2 základné typy záväznosti rozhodnutí, a to záväznosť kasačnú
(inštančnú v tej istej veci) a záväznosť judikatórnu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri opätovnom vydaní napadnutého rozsudku postupoval v
rozpore s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 03. 2015 č.k. 4Co/102/2014-272, ktorým
bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie, tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia v tej istej
veci, a tak porušil kasačnú záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývajúcu z ust. § 226 O.s.p.

Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočná zásada viazanosti nižšieho
súdu vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí súdu prvého stupňa sú totiž výrazne prísnejšie, než je to v prípadezáväznosti precedenčnej. V konaní nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí nie je priestor pre úvahy, či
je právny názor odvolacieho súdu správny, fundovaný, či úplný. Toto pravidlo neplynie z presvedčenia
odvolaciehosúduosvojejvlastnejneomylnosti,aleznutnostidefinitívneukončiťkonkrétnysporapredísť

nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie a tým sa
porušovali ústavné práva účastníkov na skončenie veci v primeranej dobe a na spravodlivý proces podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa požiadavkám vyplývajúcim z vyššie uvedených záverov
nevyhovel, keď nepostupoval tak, ako bolo uložené odvolacím súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd odvolaniu žalobkyne vyhovel, rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať podľa právneho názoru vysloveného v
zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 03. 2015 č.k. 4Co/102/2014-272.

Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvéhostupňaotrováchpôvodného,akoajtohtoodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.