Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200476
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľov 1. W. W., bytom Q.

XXX/XX,B.-Y.,2.SWIPO,s.r.o.Stropkov,sosídlomMaticeslovenskej1,Stropkov,právnezastúpeného
JUDr.VitalijomFrankom,advokátom,sosídlomSlovenská69,Prešov,protiodporcoviOkresnémuúradu
Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, Prešov, za účasti 1. M. R., bytom V. č. X, 2. JUDr.
T. C., H. F.. XX T., 3. JUDr. A. S., D.. X, K., 4. Daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova č. 7, Prešov, 5.
JUDr. B. V., K.. X, W., 6. Daňového úradu Stropkov, Hlavná č. 1737/61, Stropkov, 7. Mgr. V. D., K.. N. č.
XX, V., 8. JUDr. W. K. V., F.B.R. č. X, V., 9. JUDr. S. R., S. č. XX, W., o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu č. OU-PO-PLO-2014/00673-121/ŠK zo dňa 24. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-PO-PLO-2014/00673-121/ŠK zo dňa 24. februára 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.02.2014 odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a v súlade
s § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) a podľa 46 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci preskúmania
reštitučného nároku žiadateľov M. R. a P. R., obaja bytom V. X, proti povinnej osobe Kovohuty
Krompachy, štátny podnik, naposledy so sídlom Krompachy, ktorého právnym nástupcom sa stali podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu (ďalej len „zákon č. 92/1991
Zb.“) na iné osoby Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť, naposledy so sídlom ul. 29. augusta 586,
Krompachy (obidve právnické osoby zanikli a z Obchodného registra boli vymazané) rozhodol vo výroku
rozhodnutia tak, že

1. Oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde M. R. a súčasne aj ako dedičovi po oprávnenej
osobe podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde P. R. rod. V., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, v súlade s
ust. § 21 zákona o pôde sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vydávajú nehnuteľnosti určené
geometrickým plánom č. 9/2008 zo dňa 11.08.2008, overeným Správou katastra Prešov dňa 14.08.2008
a geometrickým plánom č. 6/2013 zo dňa 28.08.2013, overeným Správou katastra Prešov dňa
06.09.2013 ako parcely registra CKN k.ú K. - parcela CKN 695/3 - ostatná plocha o výmere 1 731 m2,
CKN697/5-ostatnáplochaovýmere15595m2aCKN697/6-ostatnáplochaovýmere140m2pôvodne

evidované ako časti pozemkovoknižných parciel mpč. 129/2 a 131/1 vedených v pozemkovoknižnej
vložke č. 160 v k.ú. K., ktoré v rozhodujúcom období prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v
§ 6 ods. 1 písm. m/, p/ a r/ zákona o pôde.2. Parcela CKN 695/5, k.ú. K. určená geometrickým plánom č. 6/2013 zo dňa 28.08.2013 overeným
Správou katastra Prešov dňa 06.09.2013 sa nevydáva. Podľa § 9 ods. 5 zákona o pôde sa zriaďuje
vecné bremeno práva prechodu cez parcelu CKN 695/3 k parcele CKN 695/5 v prospech vlastníka

nehnuteľnosti označenej parcelou CKN 695/5 v k.ú. K. za účelom prevádzkovania a údržby vodného
zdroja.
3. O zostatkových výmerách parciel mpč. 129/2 a 131/1 v k.ú. K., ktoré boli geometrickým plánom č.
9/2008 zo dňa 11.08.2008 overeným Správou katastra Prešov dňa 14.08.2008, určené ako parcely CKN
696/3, 728/2, 728/3, 728/4 a 748/4 rozhodol bývalý Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č.

OPÚ-2008/02173-19/Šv, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2008.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.11.1992 bola na bývalom Pozemkovom úrade Prešov pod
sp.č. 2277/92 zaevidovaná žiadosť podľa zákona o pôde zo dňa 18.11.1992 navrhovateľa M. R.,
súčasne splnomocneného na zastupovanie v reštitučnom konaní P. R. rod. V., o navrátenie vlastníctva
k pozemkom vedeným v pozemkovoknižnej vložke č. 160, ako parcely mpč. 129/2 a 131/1 v k.ú. K..

Navrhovatelia v žiadosti uviedli, že pozemky boli vyvlastnené podľa rozhodnutia ONV v Prešove č. Výst.:
4461/82 a ako reštitučný titul uviedli ust. § 6 ods. 1 písm. m/ a písm. r/ zákona o pôde. Po vykonanom
dokazovaní bývalý Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č. OPU-2008/02173-28/Šv zo dňa
06.11.2008 rozhodol tak, že oprávnenej osobe boli novovytvorené parcely registra CKN parc.č. 695/3,
697/5 a 697/6 k.ú. K. určené znaleckým posudkom č. 9/2008 vydané. Na návrh opomenutého účastníka

konania W. W. Krajský súd v Prešove vyššie citované rozhodnutie preskúmal a rozsudkom sp.zn. 6Sp
71/9-63 ho zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. Z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Zároveň konštatoval, že v správnom konaní došlo k porušeniu práv účastníka
konania - navrhovateľa.

Citoval ust. § 5 ods. 4 písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, v súvislosti s ktorým
uviedol, že na konanie podľa zákona o pôde je príslušný okresný úrad.

Dôvodil, že účelom zákona o pôde je prinavrátenie vlastníctva resp. poskytnutie náhrady oprávneným
osobám, ktorým prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodujúcom
období niektorým zo spôsobov ustanoveným v § 6 zákona o pôde. Ide teda o zákon, ktorý svojou
podstatou napráva krivdy, ktoré boli spôsobené totalitným režimom prejavujúcim sa v strate vlastníckeho

práva a jeho cieľom a účelom je navrátiť vlastníctvo, t.j. je premietnutím princípu ústavnej ochrany
vlastníctva zaručenej článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Uviedol, že v novom konaní preskúmal všetky listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, a ktoré v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia špecifikoval.

Konštatoval, že M. R. si aj ako splnomocnený zástupca P. R. dňa 25.11.1992 na bývalom Pozemkovom
úrade Prešov písomným podaním zo dňa 18.11.1992 riadne uplatnil reštitučný nárok na pozemky mpč.
129/2, druh pozemku lúka a mpč. 131/1, druh pozemku roľa, pôvodne zapísaných v pozemkovoknižnej
vložke(ďalejlen„PKV“)č.160k.ú.K..Uviedol,žepozemkyimbolivyvlastnenérozhodnutímONVPrešov

č.Výst.: 4461/82, a preto ako reštitučný titul v žiadosti uviedol ust. § 6 ods. 1 písm. m/ a písm. r/ zákona
o pôde. Žiadosť o navrátenie pozemkov zaslal na vedomie štátnemu podniku Kovohutám Krompachy.
Podľa Pozemkovej knihy obce K. boli v PKV č. 160 zapísané nehnuteľnosti mpč. 129/2, druh pozemku
lúka „S. B. A.“ vo výmere 45 árov a 29 m2 a mpč. 131/1 druh pozemku roľa „S. B. A.“ vo výmere 1 ha
88 árov a 29 m2 v prospech pozemkovoknižných vlastníkov Q. R. v podiele 1/2 a P. R. rod. V. v podiele

1/2. Na základe toho konštatoval, že žiadané pozemky patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
čím je splnená podmienka ust. § 1 ods. 1 písm. a/ zákona o pôde.

Citoval ust. § 4 ods. 1 a § 21 zákona o pôde, podľa ktorých oprávnenou osobou je štátny občan Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby

patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od
25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na
vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.Dôvodil, že z doložených matričných listín je preukázateľné, že pozemkovoknižný vlastník v podiele 1/2
podľa PKV č. 160 k.ú. K. Q. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Prešove
sp.zn. D272/84, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.1984 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. R.,

zomrelom dňa XX.XX.XXXX bez závetu, sa dedičom všetkých pozemkov, ktoré poručiteľ vlastnil ku dňu
smrti, teda aj pozemkov mpč. 131/1 a mpč. 129/2 vedených v zápisnici č. 160 v k.ú. K. pod B/2a, stal M.
R., narodený dňa XX.XX.XXXX, v celosti. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove č.Výst.:
4461/82 zo dňa 22.10.1983, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.1983, bol podiel nebohého Q.
R. vyvlastnený na ťarchu neznámych vlastníkov. Pretože dedič nadobúda vlastníctvo ku dňu smrti

poručiteľa, je potrebné za vlastníka podielu B/2a vedeného v PKV č. 160 k.ú. K. ku dňu vyvlastnenia
považovať navrhovateľa M. R.. P. R. rod. V., podielová spoluvlastníčka nehnuteľností vedených v PKV
č. 160 k.ú. K. v podiele 1/2 v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. Podľa uznesenia Okresného
súdu v Prešove sp.zn. D695/93 zo dňa 22.01.1997 poručiteľka P. R. rod. V. zomrela bez zanechania
závetu a súd po vykonanom šetrení konštatoval, že po poručiteľke nie je žiaden cennejší majetok a
konanie zastavil. Predloženým rodným listom M. R. preukázal, že je synom Q. R. a P. R. rod. V.. Na

základe vyššie uvedených listín odporca identifikoval navrhovateľku P. R. rod. V. ako oprávnenú osobu
podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde a M. R. ako oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde a podľa
§ 21 zákona o pôde súčasne aj ako dediča po oprávnenej osobe P. R. rod. V..

Citoval ust. § 5 ods. 1 a 2 zákona o pôde a argumentoval, že vyvlastnené časti pozemkov mpč. 129/2

a 131/1, špecifikované geometrickým plánom č. 243-1-3401-113-81 ako diely c, j, d boli začlenené do
novovytvorených parciel EN 989 a EN 993. Stredisko Geodézie Prešov - Solivar zaevidovalo parcelu EN
993 a už podlomené parcely EN č. 989/1, 989/2, 989/3, 989/4, 989/5 a 989/6 na novom LV č. XXX k.ú.
K. v prospech vlastníka Československého štátu - MNV Margecany. Hospodárskou zmluvou č. 171/88,
Fin. 72-134/88 (položka výkazu zmien 2/89) bola správa k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX

k.ú. K. prevedená do správy Kovohuty n.p. nositeľ Radu Klementa Gottwalda a LV č. XXX k.ú. K. bol
zrušený (položka výkazu zmien 14/89). Súčasne bol založený LV č. XXX k.ú. K. v prospech vlastníka
Československý štát - Kovohuty š.p. Krompachy, pričom došlo aj k prečíslovaniu parciel. Parcela 989/1
bola prečíslovaná ako parcela č. 697 a parcela 993 bola prečíslovaná na č. 695. Z LV č. XXX k.ú.
K. je nesporne preukázateľné, že vlastníkom pozemkov v ňom uvedených, okrem iných pozemkov

aj parciel parc.č. 695 a 697, v ktorých sú vysporiadané časti pozemkov mpč. 129/2 a 131/1 k.ú. K.,
bol Československý štát - Kovohuty š.p. Krompachy. Z uvedeného vyplýva, že pozemky predmetu
reštitučného nároku boli ku dňu účinnosti zákona o pôde vo vlastníctve Československého štátu a
právnickou osobou, ktorá ich mala v správe, a teda povinnou osobou podľa § 5 zákona o pôde sú
Kovohuty š.p. Krompachy.

Oprávnená osoba s povinnou osobou, zastúpenou Ing. V. W., riaditeľom š.p. Kovohuty Krompachy,
dňa 03.02.1993 uzavrela Dohodu o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde. O tejto
dohode nebolo rozhodnuté a v marci 1994 došlo k privatizácii povinnej osoby. Podľa § 5 ods. 3 zákona
o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťou až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so

starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti zákona o pôde nemôže tieto veci, ich súčasti a
príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody,
ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením §
28 nedotknuté.

Uviedol, že podľa čl. 4 ods. 3 zakladateľskej listiny právnickej osoby Kovohuty Krompachy, akciová
spoločnosť, vydanej Fondom národného majetku Slovenskej republiky dňa 14.03.1994, bol predmetom
nepeňažnéhovkladuzakladateľavšetokmajetokslúžiacinaprevádzkovanieštátnehopodnikuKovohuty
Krompachy, ako i všetky práva a povinnosti (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb.
Podľa notárskej zápisnice sp.zn. N54/94 zo dňa 14.03.1994 a Osvedčenia o dodatku č. 1 k notárskej

zápisnici sp.zn. N86/94 zo dňa 15.04.1995, boli ako nepeňažný vklad do majetku obchodnej spoločnosti
Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť, ul. 29. augusta 586 vložené, okrem iných nehnuteľností,
aj pozemky predmetu reštitučného nároku, čím bolo porušené ust. § 3 ods. 2 zákona č. 92/1991
Zb. Obvodný súd Košice I. uznesením sp.zn. Pš 143/V zo dňa 07.11.1994, na základe rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o zrušení štátneho podniku bez likvidácie s prechodom

všetkých práv a záväzkov na nástupnícky subjekt Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť, rozhodol
o vymazaní spoločnosti Kovohuty Krompachy, štátny podnik so sídlom v Krompachoch, zapísanej vo
vložke č. 143/V z Obchodného registra. Pretože Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť prevzali
všetky známe aj neznáme záväzky zanikajúceho štátneho podniku Kovohuty Krompachy, sú aj právnymnástupcompovinnejosobypodľa§5zákonaopôde.KrajskýsúdvKošiciachdňa10.03.1999uznesením
2K 32/96-6 vyhlásil na majetok dlžníka Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť konkurz, v dôsledku
čoho bol správca konkurznej podstaty povinný podľa ust. § 68 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní do konkurznej podstaty zaradiť iba taký majetok, o ktorom s istotou vedel, že naň nebol
zákonným spôsobom uplatnený nárok podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových
krívd alebo takýto nárok bol právoplatne zamietnutý, čo sa však v prípade reštituovaného majetku
nepreukázalo. Pozemky predmetu reštitučného nároku tvoriace časti parciel KN č. 695 a č. 697 boli
do konkurznej podstaty zaradené a ocenené znaleckým posudkom č. 36/1999, vyhotoveného Ing. V.

F., znalcom pre odbor stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, oceňovanie
stavebných prác. Krajský súd v Košiciach vydal dňa 28.01.2000 opatrenie 2K 32/99, ktorým súhlasil s
predajom majetku úpadcu mimo dražby. Vyššie citovaný znalecký posudok č. 36/1999 sa stal podkladom
kúpnej zmluvy uzatvorenej v Prešove dňa 09.02.2000 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu
JUDr. Q. B. ako predávajúcim a kupujúcimi v podieloch po 1/3 SWIPO s.r.o., Stropkov, STEUL s.r.o.
Prešov a V. A., B.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. K., popísané

v znaleckom posudku č. 36/1999, a to doškoľovacie stredisko, č.súp. XXX na parcele KN 699 s
príslušenstvom a parcely KN 695, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 8 265 m2, parc.č. 697, druh
pozemku ostatná plocha vo výmere 36 597 m2, parc.č. 698, druh pozemku zastavaná plocha vo výmere
89 m2 a parc.č. 699, druh pozemku zastavaná plocha vo výmere 566 m2. V súčasnosti Správa katastra
Prešov (správne Okresný úrad, katastrálny odbor Prešov) na LV č. XXX k.ú. K. pre vyššie uvedené

nehnuteľnosti eviduje ako vlastníka SWIPO s.r.o. Stropkov v celosti.

Ďalej uviedol, že predmetom riešeného reštitučného nároku nie sú všetky nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXX k.ú. K., ale iba časti parciel registra CKN parc.č. 697 a CKN č. 695, označené v znaleckom
posudku č. 9/2008, ktorý je doplnený geometrickým plánom č. 6/2013, ako parcely registra CKN

parc.č. 695/3, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1 731 m2, CKN č. 697/5, druh pozemku
ostatná plocha vo výmere 15 595 m2 a 697/6, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 140 m2.
Kovohuty Krompachy akciová spoločnosť, zapísaná v oddiele Obchodného registra Sa vo vložke
č. 451/V bola na základe rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu ku dňu 15.07.2011 z
Obchodného registra vymazaná bez právneho nástupcu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na

úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Podľa oznámenia Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 26.06.2013 sa v spise úpadcu Kovohuty Krompachy a.s. Dohoda o vydaní nehnuteľností
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb. uzavretá medzi povinnou osobou Kovohuty Krompachy š.p.
a oprávnenou osobou M. R. nenachádza. Právny nástupca povinnej osoby Kovohuty Krompachy,
a.s. zanikol výmazom z Obchodného registra ex offo. Uviedol, že skutočnosť, že povinná osoba,

zastúpenásprávcomkonkurznejpodstaty,postupovalapodľazákonaokonkurzeavyrovnaní,tedapodľa
osobitného zákona, ktorý má prednosť pred všetkými ostatnými zákonmi neznamená, že ním možno
obchádzať zákon o pôde, ktorý má taktiež postavenie lex specialis. Uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
09.02.2000medzizmluvnýmistranamiJUDr.Q.B.,správcomkonkurznejpodstatyKovohutyKrompachy
a.s. ako predávajúcim a SWIPO s.r.o., Stropkov, STEUL s.r.o., Prešov a V. A., B. ako kupujúcimi, došlo k

zásahu do práva na majetok oprávnených osôb a to neprípustným spôsobom. Jej uzatvorenie nemožno
považovať za dovolené obmedzenie vlastníckeho práva, pretože ide o všeobecný záujem, ktorý by bolo
možné tolerovať ako ospravedlniteľný dôvod pre zásah do práva na majetok. V tejto súvislosti citoval
a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo 331/2009, 6Sžo 236/2010,
8Sžo 458/2009, 2Sžo 526/2009, 2Sžo 177/2010, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky

sp.zn. III. ÚS 630/06 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 127/2010, týkajúce sa
porušenia blokačného opatrenia zakotveného v § 5 ods. 3 zákona o pôde. Konštatoval, že v danom
prípade zaradením reštituovaných pozemkov do konkurznej podstaty a ich následným predajom došlo
k porušeniu blokačného opatrenia ustanoveného v § 5 ods. 3 zákona o pôde a takýto právny úkon je zo
zákona neplatný. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci aj
dobromyseľného nadobúdateľa.

Citoval ust. § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde, podľa ktorého sa oprávneným osobám vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje

a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Argumentoval, že k strate vlastníckeho práva
k posudzovaným pozemkom nesporne došlo v dôsledku vyvlastnenia podľa rozhodnutia ONV v
Prešove č.Výst.: 446/82 (správne 4461/82) zo dňa 22.10.1983. Podľa výroku citovaného rozhodnutia sa
nehnuteľnosti vyvlastňujú podľa § 108 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní astavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) pre účely výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM v k.ú.
obce K. v prospech Československého štátu do správy MNV Margecany. Predmetom tohto reštitučného
nároku sú časti pôvodných pozemkovoknižných parciel evidovaných v PKV č. 160 k.ú. K. mpč. 129/2 a

mpč. 131/1, špecifikovaných geometrickým plánom č. 243-1-3401-113-81 ako diel c/ vo výmere 130 m2
a diel j/ vo výmere 1 550 m2 z mpč. 129/2 a diel d/ vo výmere 14 550 m2 z mpč. 131/1, vyvlastnených
na ťarchu neznámych vlastníkov ohľadom podielu B2a a na ťarchu pozemkovoknižnej vlastníčky P. R.
rod. V. - podiel B2b za finančnú náhradu 6 492,- Kčs.

Ďalej uviedol, že oprávnená osoba listom doručeným správnemu orgánu dňa 09.09.2008 oznámila,
že finančná náhrada vyplatená bola. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, samostatné oddelenie
majetkových podstát odporcovi poskytlo fotokópiu účtovného dokladu preukazujúceho, že M. R., bytom
V. č. X dňa 26.11.2008 poukázal na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky sumu 6 492,- Sk, čím
bola splnená povinnosť oprávnenej osoby podľa ust. § 6 ods. 4 zákona o pôde náhradu vrátiť. Z vyššie
uvedených listín mal za preukázané, že časti pozemkov predmetu reštitučného nároku boli vyvlastnené

za náhradu. Aby bol reštitučný nárok oprávnený, bolo potrebné preukázať, že reštituované nehnuteľnosti
existujú a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. V tejto súvislosti dôvodil, že podľa písomnej
a grafickej identifikácie zo dňa 20.07.1993 Správa katastra Prešov identifikovala pôvodnú parcelu mpč.
131/1 k.ú. K. ako časti parciel č. 697, druh pozemku ostatné plochy a č. 728, druh pozemku les a
parcelu mpč. 129/2 ako časti parciel č. 748, druh pozemku les a č. 695, druh pozemku ostatné plochy.

Parcely č. 728 a 748 boli evidované na LV č. XXX vo vlastníctve štátu v správe Východoslovenských
lesov, závod Margecany a parcely č. 697 a 695 na LV č. XXX vo vlastníctve Československého štátu v
správe Kovohuty Krompachy. Predmetom tohto rozhodnutia sú tie časti pôvodných parciel mpč. 129/2
a 131/1 k.ú. K., ktoré boli identifikované ako časti parciel č. 695 a 697. Pozemky predmetu reštitučného
nároku boli vyvlastnené pre účely výstavby doškoľovacieho strediska a v evidencii nehnuteľností boli

identifikované ako ostatné plochy, preto bolo potrebné vykonať ohliadku na mieste samom s cieľom
zistiť skutočný stav. Ohliadka sa uskutočnila dňa 26.03.2008 za účasti troch pracovníkov odporcu
a pracovníka krajského pozemkového úradu - geodeta. Geodetickými metódami v systéme GNSS,
prístrojom Trimble R8 boli vytýčené hranice zabratých častí parciel v teréne a bolo zistené, že pozemky
predmetu reštitučného nároku nie sú zastavané. V danej lokalite sa nachádza stavba - budova

bývalého doškoľovacieho strediska, avšak mimo hraníc pozemkov predmetu reštitučného nároku. Pre
správne posúdenie reštitučného nároku odporca rozhodnutím č. OPU-2008/02173-6/Šv ustanovil do
konania znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorého úlohou bolo určiť geometrické a polohové
určenie pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. 131/1 a 129/2 zapísaných v PKV č. 160, k.ú. K.,
urobiť rekonštrukciu vyvlastneného pozemku rozhodnutím ONV v Prešove č. Výst.: 4461/Ba (správne

4461/82) zo dňa 22.10.1983 podľa pôvodného geometrického plánu č. 243-1-3401-113-81, vyvlastnenú
plochu zidentifikovať so zisteným pozemkovoknižným stavom, vyčísliť prípadný výmerový rozdiel
zabratých dielov nad rámec vyplatenej náhrady, v prípade zistenia rozdielov určiť plochu prevzatú bez
právneho dôvodu (nad rámec vyvlastnenia), spracovať prienik pozemkovoknižného stavu s pôvodným
geometrickým plánom a súčasným stavom CKN za účelom posúdenia, či podľa súčasných údajov

KN nedošlo k záberu pôvodného pozemku nad rámec vyvlastňovacieho konania, v prípade takéhoto
zistenia vyčísliť zabratú plochu predstavujúcu nehnuteľnosť prevzatú bez právneho dôvodu aj mimo
obvodu geometrického plánu č. 243-1-3401-113-81 a zistiť na mieste samom, či predmetné parcely
alebo ich časti niekedy slúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené v súlade s § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o
pôde. Vypracovať geometrický plán na pozemky, kde nie je zákonná prekážka na vydanie nehnuteľností

oprávneným osobám. V novom geometrickom pláne vytvoriť nové parcely podľa pozemkovoknižného
stavu s tým, že samostatne budú parcely v obvode geometrického plánu č. 243-1-3401-113-8l a
samostatne parcely na nehnuteľnostiach, ktoré prešli na štát bez vyvlastnenia, teda bez právneho
dôvodu.ZnalecvodboregeodézieakartografieIng.P.C.vyhotovilznaleckýposudokč.9/2008,vktorom
uviedol, že rekonštrukcia vyvlastneného pozemku rozhodnutím ONV v Prešove č. Výst.: 4461/82 zo

dňa 22.10.1983 podľa pôvodného geometrického plánu č. 243-1-3401-113-81 sa urobiť nedá a takisto
nie je možné vyvlastnenú plochu zidentifikovať so zisteným pozemkovoknižným stavom, pretože vyššie
citovaný geometrický plán, čo sa týka polohového ako aj geometrického určenia pozemkovoknižných
parciel, je zmätočný. Tam, kde sa mala polohovo nachádzať mpč. 131/1 je v geometrickom pláne riešená
mpč. 131/2. Zámenu parciel preukazuje kópia pozemkovej mapy a kópia mapy pozemkového katastra,

ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku. V dôsledku nesprávneho polohového určenia parciel mpč.
130/1 a 130/2 boli pozemkovoknižným vlastníkom podľa PKV č. 160 k.ú. K. vyvlastnené diely c, j, d
podľa geometrického plánu namiesto dielov c, j, e, čím došlo aj k nesprávnemu určeniu vyvlastnenej
výmery. Zabratých bolo o 1 300 m2 viac, pričom náhrada za časť pozemku zabratú bez právnehodôvodu, nebola vôbec určená a teda nemohla byť ani poskytnutá. Znalec konštatoval, že vyvlastnenie
bolozmätočné.Vgeometrickompláneč.9/2008,ktorýjesúčasťouznaleckéhoposudkuč.9/2008znalec
označil zabraté plochy ako novovytvorené parcely registra CKN parc.č. 695/3, 697/5 a 697/6 a uviedol,

že v prospech doškoľovacieho strediska bolo oprávneným osobám vyvlastnených 16 230 m2 a bez
právneho dôvodu bolo zabratých 1 300 m2. Bez právneho dôvodu boli zabraté aj ďalšie časti pôvodných
pozemkovoknižných parciel ako je uvedené v bode 3. tohto rozhodnutia. V znaleckom posudku č. 9/2008
ďalej znalec uviedol, že ohliadkou na mieste samom zistil, že doterajšie parcely CKN 695 a 697 sú
v katastri nehnuteľností vedené na LV č. XXX k.ú. K. v prospech vlastníka SWIPO s.r.o. Stropkov v

podiele 1/1 ako ostatné plochy, ale v skutočnosti sú to trvalé trávnaté porasty - lúky, bez akéhokoľvek
investičného zásahu, že budova Doškoľovacieho strediska ĽM Kovohuty - Krompachy (stavba so súp.č.
XXX na parcele č. 699) stojí južne od riešených pozemkov, a že podľa vyjadrenia občana znalého
miestnych pomerov vyvlastnené pozemky boli súčasťou strelnice, budova strediska bola dokončená
nejaký rok pred rokom 1989 - pred revolúciou a následne ľudové milície zanikli. Znalec odvolávajúc sa
na fotografie dotknutých pozemkov, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku č. 6a a č. 6b uviedol, že je

jasné, že ide o trvalý trávny porast bez investičného zásahu.

Dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nehnuteľnosti predmetného reštitučného
nároku tvoria časti parciel registra CKN parc.č. 695, druh pozemku ostatné plochy a č. 697, druh
pozemku ostatné plochy vedených na LV č. XXX k.ú. K., teda možno konštatovať, že existujú.

Druhou podmienkou reštitučného titulu ustanoveného v § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona o
pôde je, že reštituovaná nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Na základe
fotokópií dokumentov k územnému, stavebnému a vyvlastňovaciemu konaniu je preukázané, že dňa
15.01.1981 sa uskutočnil výber staveniska pre prevádzkovú budovu strelnice ĽM okresu B. N. M.,
ku ktorému poskytli stanoviská a vyjadrenia zúčastnené štátne orgány a organizácie. V zápise z

výberu staveniska pre prevádzkovú budovu strelnice Ľudových milícií sa uvádza ako názov stavby
„Prevádzková budova strelnice“ a miesto stavby „priestor strelnice ľudových milícií medzi V. a K.“. Všetky
písomné vyjadrenia a stanoviská príslušných štátnych orgánov a organizácií sú k výberu staveniska
pre prevádzkovú budovu strelnice. MNV v Margecanoch listom zo dňa 13.08.1982 adresovanom P. R.,
pôvodnej pozemkovoknižnej vlastníčke pozemkov zapísaných v PKV č. 160 k.ú. K. navrhuje odkúpenie

pozemkov na výstavbu strelnice a doškoľovacieho strediska (už nie prevádzkovej budovy). Odbor
výstavby ONV v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím zo dňa 07.11.1983 rozhodol o zaradení stavby č.
7/83-300046 s názvom: „Strelnica ĽM“ a miestom stavby „V.“, do plánu akcie „Z“. ONV v Spišskej
Novej Vsi listom zo dňa 24.04.1984 žiadal MNV v Margecanoch, aby k stavbe predložil okrem iných
listín aj stavebné povolenie. No napriek vykonanému šetreniu v archívnych fondoch rôznych inštitúcií,

stavebné povolenie k stavbe strelnice v k.ú. K. nebolo poskytnuté a ani žiaden z účastníkov konania
ho nepredložil. Správa z previerky stavby „Doškoľovacie stredisko ĽM - strelnica V.“ vykonanej dňa
21.06.1984 konštatuje, že rozpočtovú a projektovú dokumentáciu vypracoval OSP - projekčná zložka
B. N. M. a v bode 3. je konštatované ukončenie prác na strelnici. Technická správa vypracovaná
OSP Spišská Nová Ves vo februári 1984 uvádza ako názov stavby „Doškoľovacie stredisko Ľudových

milícií K.“ a ako miesto stavby „K. - strelnica“. Technická správa bola poskytnutá bez výkresovej
časti, ale z jej textu je zrejmé, že rieši výstavbu budovy doškoľovacieho strediska, nie strelnicu.
Rozhodnutie o umiestnení stavby č. Výst.: 800/82 zo dňa 21.09.1983, teda z obdobia ešte pred
majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov, rozhoduje o umiestnení stavby doškoľovacieho strediska,
parkoviska, oporného múra, čistiacej stanice odpadových vôd, prístupovej komunikácie do areálu,

elektrickej prípojky, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, studne a manipulačnej komory, vodnej
nádrže pre požiarne účely s úpravou toku, terénnych a sadových úprav na pozemku parcelné číslo
993 a 989 k.ú. K.. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby a ÚP č.Výst.:
4461/82 zo dňa 22.10.1983 boli pozemky predmetu tohto rozhodnutia vyvlastnené pre účely výstavby
Doškoľovacieho strediska ĽM v k.ú. obce K.. Z výroku stavebného povolenia ONV v Prešove č. Výst.:

850/1984 zo dňa 12.03.1984 vyplýva, že sa vydáva pre stavbu Doškoľovacie stredisko pre ľudové
milície na pozemku parcela EN č. 989 a 983 (správne má byť 993) k.ú. K. a uvádza objekty, z ktorých
stavba pozostáva, a to hlavný objekt, terénne úpravy, cestné komunikácie, elektrická káblová sieť,
vonkajšie osvetlenie, NN prípojka. Kolaudačné rozhodnutie č. Výst.: 1923/1987 povoľuje užívanie stavby
Doškoľovacie stredisko pre ľudové milície na pozemku č. EN 989 a 983 (správne má byť 993) k.ú. K.,

pričom popisuje časti stavby tak, ako je uvedené v stavebnom povolení.

Argumentoval, že vyššie uvedené listiny jednoznačne preukazujú, že v k.ú. K. existovala strelnica už
pred rokom 1981 a v januári 1981 sa začalo s výberom staveniska pre prevádzkovú budovu strelnice.To, že strelnica a Doškoľovacie stredisko boli dva samostatné objekty preukazuje aj Dohoda o užívaní
objektu „Doškoľovacie stredisko pre členov ĽM“ a pozemkov zo dňa 24.09.1985, podľa ktorej sa investor
stavby MNV v Margecanoch zaväzuje po kolaudácii odovzdať „Doškoľovacie stredisko pre ĽM“ a

pozemky strelnice č. EN 983 (správne 993) a 989 bezplatným prevodom do správy Kovohuty Krompachy
n.p.. Zo všetkých uvedených listín vyplýva, že štát pozemky predmetu reštitučného nároku vyvlastnil
rozhodnutím ONV v Prešove, odboru výstavby a UP č. Výst.: 4461/82 zo dňa 22.10.1983 pre účely
výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM v k.ú. obce K..

Uviedol, že z dôvodu zabezpečenia zákonných práv účastníkov konania vyplývajúcich z ust. § 33
Správneho poriadku sa dňa 14.05.2013 uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste
samom, na ktoré boli predvolaní účastníci konania. Účasť prítomných bola zaevidovaná v prezenčnej
listine. Na tvári miesta bolo zistené, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. 129/2 je v súčasnosti
rovinatá lúka, cez jej časť prechádza lesná cesta a na časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč.
129/2 sa nachádzajú dve studne ohradené pletivovým plotom, že parcela mpč. 131/1 je strmá lúka,

nachádzajúca sa za kopcom porasteným trávou a krovím, ktorý vlastník označil ako umelo vytvorený
ochranný val strelnice. Súčasný vlastník priamo na ohliadke zdôraznil, že existenciu strelnice v danej
lokalite preukazujú nástrelné valy, ochranný val a zostatky elektrických rozvádzačov k terčom. Poukázal
na nábojnice, nachádzajúce sa v čase ohliadky na povrchu ochranného valu. Prítomný znalec s
asistentom opakovane premerali hranice pôvodných parciel mpč. 129/2 a 131/1 kde sa jednoznačne

preukázalo, že doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnice sa na pozemkoch predmetu
tohto reštitučného nároku nenachádzajú, s výnimkou studní patriacich k doškoľovaciemu stredisku. Z
tejto skutočnosti vyplynula úloha pre znalca, aby v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku č. 9/2008 vyčlenil objekt vodného zdroja (studne) ako samostatnú parcelu, ku ktorej bude
možné zriadiť vecné bremeno. V. M., konateľ spoločnosti SWIPO s.r.o. k podkladom rozhodnutia doložil

fotokópiu čestného prehlásenia o existencii strelnice K. SEZ Krompachy zo dňa 13.05.2013. Pretože
fotokópia uvedeného čestného prehlásenia je nekvalitná, nie sú čitateľné a jasné, prípadne vôbec
nie sú viditeľné podpisy čestne prehlasujúcich a existencia strelnice nie je sporná, odporca na tento
dôkaz neprihliada. Z ohliadky a ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorá bola prítomným
prečítaná, žiadne námietky neboli vznesené. JUDr. Vitalij Franko, právny zástupca spoločnosti SWIPO

s.r.o. vyhlásil, že súhlasí so zápisom, ale nesúhlasí s jeho obsahom.

Ďalej uviedol, že písomným podaním zo dňa 07.10.2013 W. W. namietal, že zápisnica nezahŕňala
skutočnosti zistené ohliadkou na mieste samom, teda zápis o konkrétnych technických prvkoch strelnice
ako strelecké stanovište, nástrelové valy, čelný ochranný val, dopadová plocha, okop pre obsluhu terčov,

elektrické rozvádzače, rozvody, osvetlenie, vodovodnú šachtu, hydrant, vodovodnú prípojku, studne,
ihriská a pod. V tejto súvislosti odporca uviedol, že vlastník nehnuteľností sa zaviazal, že zabezpečí nový
znalecký posudok, v ktorom budú technické prvky strelnice zamerané. Právny zástupca vlastníka JUDr.
Vitalij Franko dňa 17.07.2013 k podkladom rozhodnutia doložil oznámenie - vyjadrenie, v prílohe ktorého
bol znalecký posudok č. 7/2013 znalca v odbore geodézia a kartografia Ing. V. Q. PhD. a fotokópie listín

- oznámenie ONV v Spišskej Novej Vsi zo dňa 24.04.1984 o zaradení stavby strelnica ľudových milícií
do plánu akcie Z, Dohoda o užívaní pozemkov objektu „Doškoľovacie stredisko ĽM K.“ a pozemkov
zo dňa 24.09.1985, Správa z previerky stavby „doškoľovacie stredisko ĽM - strelnica V.“ - akcia Z
zo dňa 21.06.1984 a stanoviská a vyjadrenia štátnych orgánov k výberu staveniska pre prevádzkovú
budovu strelnice ĽM v K. a fotokópie z presnejšie neurčených kroník a novinové články preukazujúce

organizovanie výletov a streleckých súťaží na strelnici v K. pre členov ľudových milícií a ich rodinných
príslušníkov. V písomnom vyjadrení uviedol, že priložená administratívna dokumentácia preukazuje,
že sporové nehnuteľnosti boli nepochybne vyvlastnené na účely strelnice a nepochybne predmetná
strelnica bola riadne zriadená, riadne sfunkčnená a do dnešného dňa slúžiaca výlučne za týmto účelom,
čo vylučuje riešenie nároku podľa § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Úlohou znalca v znaleckom

posudku č. 7/2013 bolo vyjadriť sa ku skutočnému a skutkovému geometricko - technickému stavu
na CKN parcelách zapísaných na LV č. XXX k.ú.. K. a graficky zakresliť zamerané prvky strelnice
do polohopisno - výškopisnej účelovej mapy so zobrazením platného stavu KN. Účelom znaleckého
posudku bolo zistenie skutočnosti geometricko - technického stavu na CKN parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. K.. Vo všeobecných údajoch znaleckého posudku č. 7/2013 znalec uvádza, že ide o

pozemok poľnohospodársky nevyužívaný, zatrávnený, na ktorom sú vybudované technické prvky, ktoré
sú predmetom merania, a ktoré podľa znaleckého posudku na úpravu a použitie jednorazovej, otvorenej,
podmienečne bezpečnej poľovníckej strelnice Oko SPZ Gelnica, vypracovaného znalcom D. W., zo dňa
17.05.2001, tvoria neoddeliteľné prvky strelnice. V bode III. znaleckého posudku konštatuje znalec, žeparcelaCKNparc.č.697jelúka,vkatastrinehnuteľnostíevidovanáakoostatnéplochy,naktorejzameral
prvky: strelecké stanovište - palebná čiara, päť umelo vytvorených nástrelových valov - stanovištia
terčov, čelný ochranný val umelo vytvorený, dopadová plocha vo výmere 1,7 ha, okop pre obsluhu

terčov, elektrické rozvádzače k terčom, vodovodná šachta, hydrant a šupatko vodovodného vedenia
a studne. Polohu jednotlivých zameraných prvkov vyznačil do účelovej polohopisno - výškopisnej
mapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Ďalej uviedol že zamerané prvky sa nachádzajú na
parcele CKN č. 697 okrem studní, ktoré sa nachádzajú na parcele CKN parc.č. 695 a ako dôkaz
doložil aj fotodokumentáciu niektorých zameraných prvkov. V závere posudku uzavrel, že vychádzajúc

zo skutočne reálne zameraných polohových prvkov nachádzajúcich sa na sporových parcelách je
nepochybné, že sporové parcely slúžili a slúžia pre účely strelnice, čo je v súlade s ich vyvlastnením.
Nedostatkomznaleckéhoposudkuje,ženedefinujepozemkypredmetureštitučnéhonároku(mpč.131/1
a mpč. 129/2) k súčasným parcelám vedeným na LV č. XXX. Zameriava a presne popisuje jednotlivé
prvky strelnice, ale vôbec nepopisuje skutočný geometricko - technický stav na ostatných parcelách
vedenýchnaLVč.XXXk.ú.K.(parcelyCKNparc.č.698a699),akotovyplývazozadaniaúlohpreznalca

v samotnom posudku, teda vôbec nepopisuje polohu doškoľovacieho strediska, čo možno považovať
za účelové. Starosta obce K. X. V. v stanovisku zn.: 152/2009 zo dňa 09.11.2009 potvrdil, že objekt -
bývalá strelnica - pri doškoľovacom stredisku bol v minulosti využívaný za účelom kontrolných strelieb a
výcviku brancov. V stanovisku zn.: 95/2012 zo dňa 20.02.2013 súčasný starosta obce K. Q. W. uviedol,
že vyvlastnené časti pôvodných parciel mpč. 131/1 a 131/2 v k.ú. K. boli v čase stavebného povolenia t.j.

v r. 1984 a 1985 terénne upravené a to na rovinatú plochu. Uvedené pozemky sa využívali na školenie
(skúšky) v streľbe členov ľudových milícií. Ďalej uviedol, že Obec K. ako stavebný úrad neeviduje
žiadnu listinu (rozhodnutie), ktorá by preukazovala legálny vznik strelnice v K.. Vyvlastnený pozemok
mpč. 129/2 k.ú. K. sa nikdy nevyužíval na účely vyvlastnenia. V rozpore s uvedeným stanoviskom je
skutočnosť zistená na ohliadke na mieste samom, kde bolo preukázané, že pôvodná parcela mpč. 131/1

je strmá lúka, nachádzajúca sa za čelným ochranným valom. Na ohliadke sa ďalej preukázalo, že na
časti pôvodného pozemku mpč. 129/2 k.ú. K. sú studne. Pretože reštituované pozemky boli vyvlastnené
za náhradu, odporca musel preskúmať a posúdiť či pozemky, na ktorých sú studne zriadené, slúžia
účelu vyvlastnenia. V technickej správe v údajoch o zásadách organizácie výstavby je uvedená pod
bodom 4. studňa. Pretože výkresová časť technickej správy nebola do konania poskytnutá nie je možné

jednoznačne preukázať, kde sa mala studňa zriadiť. Okresný hygienik v rozhodnutí č. 739/215.5/84
zo dňa 01.03.1984 uviedol, že zásobovanie pitnou vodou pre kuchyňu a bufet sa rieši napojením na
jestvujúci vodovod hospodárskeho dvora K. a pre ostatnú časť sa navrhuje vodovod (studňa o hĺbke 10
m,čerpaciastanicasakumulačnounádržousobsahom50m3,prívodvodykobjektu).Podľastavebného
povolenia ONV v Prešove, odboru výstavby a územného plánovania č. Výst.: 850/1984-Mi zo dňa

12.03.1984 pre úžitkovú vodu bude vybudovaný vlastný zdroj (studňa). Technická dokumentácia teda
jednoznačne preukazuje, že studňa je neoddeliteľnou súčasťou doškoľovacieho strediska ĽM v K..

Ďalej konštatoval, že mal za preukázané, že parcela CKN p.č. 695/5 vo výmere 64 m2, druh pozemku
ostatná plocha, oddelená geometrickým plánom č. 6/2013, overeným Správou katastra Prešov dňa

06.09.2013 z parcely CKN č. 695/3 k.ú. K. za účelom zriadenia vecného bremena, na ktorej sú zriadené
studne, nespĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde. Ďalej mal za preukázané, že
Doškoľovacie stredisko ĽM postavené bolo, stavba existuje aj v súčasnosti a v katastri nehnuteľností
je evidovaná na LV č. XXX k.ú. K. ako stavba so súp.č. XXX, druh stavby - iná stavba, popis stavby -
doškoľovacie stredisko na parcele CKN 699, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 566

m2.NeoddeliteľnousúčasťoudoškoľovaciehostrediskabolistudnezriadenénaparceleCKNparc.č.695
v k.ú. K.. Geometrickými plánmi č. 9/2008 a č. 6/2013 boli z parcely CKN 695 odčlenené časti označené
ako parcely CKN 695/3 a 697/6 a z parcely CKN 697 odčlenená časť 697/5, ktoré nikdy neslúžili pre
výstavbu Doškoľovacieho strediska ĽM v K.. Podľa vykonanej ohliadky, záverov znalcov v znaleckom
posudku č. 9/2008 a č. 7/2013 aj z ORTO FOTO mapy je preukázané, že parcely CKN č. 695 a 697

vedené na LV č. XXX k.ú. K. ako ostatná plocha sú okrem odčlenených častí, a to parcely CKN 695/5,
trvalé trávnaté porasty, vhodné na poľnohospodárske a lesné využitie, nie sú zastavané a nie sú to ani
ostatné plochy podľa vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, čím je preukázaný nesúlad medzi
evidenciou nehnuteľností a skutkovým stavom.

Dôvodil,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žepozemkypredmetureštitučného
nároku boli vyvlastnené pre účely výstavby „Doškoľovacieho strediska ĽM v k.ú. obce K.“ za
náhradu, existujú a okrem časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. 129/2 k.ú. K., označenej vgeometrickom pláne č. 6/2013 ako parcela CKN 695/5, nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené.
Taktiež sa preukázalo, že v geometrickom pláne č. 243-1-3401-113-81 bola nesprávne polohovo a
geometricky určená parcela mpč. 131/1 k.ú. K. a došlo k zámene s parcelou mpč. 131/2. V dôsledku toho

bola z parcely mpč. 131/1 v skutočnosti zabratá o 1 300 m2 väčšia plocha ako bolo uvedené v uvedenom
geometrickom pláne. Za túto výmeru finančná náhrada nebola priznaná. Na základe uvedeného k
strate vlastníckeho práva k časti parcely mpč. 131/1 vo výmere 1 300 m2 došlo v dôsledku prevzatia
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím je naplnená skutková podstata reštitučného titulu ustanovená
v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde.

Uviedol, že účastník konania W. W. vo viacerých písomných podaniach poukazoval, že z doložených
listín jednoznačne vyplýva, že parcely č. 695, 697, 698 a 699 vedené na LV č. XXX k.ú. K. slúžili
účelu, na ktorý boli vyvlastnené, že Doškoľovacie stredisko ĽM nebolo len sociálnou budovou, kde sa
konali prednášky, ale podstatnú časť prípravy zahŕňala fyzická príprava, taktické nácviky a hlavne nácvik
strelieb a na tento účel bol upravený a slúžil celý areál, nielen zastavaná časť. Zdôraznil, že areál sa

využíval aj na prípravu brancov, pričom toto tvrdenie nedoložil žiadnou relevantnou listinou. V súvislosti
s týmito námietkami odporca opakovane konštatoval, že podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v
Prešove č. Výst.: 4461/82 zo dňa 22.10.1983 boli pozemky predmetu reštitučného nároku vyvlastnené
pre účely výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM. Ak na pozemkoch vyvlastnených týmto rozhodnutím
bola zriadená strelnica, k jej zriadeniu a prevádzke mala existovať relevantná dokumentácia.

Poukázal na vyhlášku č. 124/1961 Zb. o strelných zbraniach a strelive účinnej od 01.01.1961 do
01.04.1984, podľa ktorej bola cvičná streľba dovolená len na schválených strelniciach. Od 01.04.1984
bola účinná vyhláška 10/1984 Zb., ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o zbraniach a strelive, kde
v ust. § 32 je uvedené, že k žiadosti o zriadenie strelnice má organizácia okrem iných náležitostí doložiť

rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby, stavebnú dokumentáciu a posudok súdneho znalca
z odboru streliva a výbušnín. Aj keď mal za preukázané, že reštituované pozemky boli vyvlastnené
pre účely výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM v K., ktorého územnoplánovacia dokumentácia
neobsahovala vybudovanie strelnice, požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, Vojenský
historický ústav v Bratislave, Vojenský archív v Trnave, Štátny archív v Prešove a Slovenský národný

archív v Bratislave o poskytnutie listín, ktoré by preukazovali zriadenie a povolenie prevádzkovania
strelnicevk.ú.K.podľaplatnýchprávnychpredpisovvrozhodnomobdobí.ŠtátnyarchívvPrešovevliste
zo dňa 10.12.2012 oznámil, že stavebná a technická dokumentácia bývalého ONV v Prešove, odboru
výstavby bola v roku 2006 delimitovaná na obecné a mestské úrady podľa príslušnosti katastrálneho
územia. Obecný úrad K. listom sp.zn. 95/2012 zo dňa 19.12.2012 oznámil, že v delimitovanej

dokumentácii bývalého ONV v Prešove sa dokumentácia k strelnici nenachádza, a že v evidencii
stavieb sa našli iba dokumenty k výstavbe Doškoľovacieho strediska ĽM, ktoré už v správnom konaní
boli doložené. Vojenský historický archív odpovedal, že písomnosti Ľudových milícií nevedú, pretože
neboli organizačne zaradené do armády. Archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa
17.06.2013 oznámil, že v jeho evidencii sa dokumenty súvisiace s výstavbou a prevádzkou Strelnice v

K. nenachádzajú, a že fondy bývalej Okresnej správy ZNB Prešov, Okresnej správy ZNB Spišská Nová
Ves, Krajskej správy ZNB Košice v rozpätí rokov 1981 až 1991 informácie o Strelnici v K. neobsahujú.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove v liste zo dňa 12.06.2013 uviedlo, že nedisponuje
žiadnou písomnosťou týkajúcou sa výstavby a prevádzky strelnice v obci K. v období rokov 1981 až 1991
a ani v súčasnosti neevidujú prevádzkovanie strelnice v danej obci. Slovenský národný archív listom zo

dňa 05.06.2013 oznámil, že v jeho fondoch sa písomnosti bývalých ONV a ani Ľudových milícií týkajúce
sa výstavby Strelnice v K. nenachádzajú.

Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku č. 36/1999, ktorý dal vyhotoviť JUDr. Q. B., správca konkurznej
podstaty úpadcu Kovohuty Krompachy a.s. za účelom ocenenia nehnuteľností - Doškoľovacieho

strediska súp.č. XXX nachádzajúceho sa na parcele KN č. 699 s príslušenstvom a parciel KN č. 695,
697, 698 a 699 v k.ú. K. je v kapitole 3.7.1. vedené, že znalec ocenil parcelu č. 695 ako odstavnú plochu
pri doškoľovacom stredisku a v kapitole 3.7.2. ocenil parcelu č. 697 ako nádvorie pri doškoľovacom
stredisku. Pre obidve parcely uviedol, že sú vedené ako iná plocha, pričom v LV č. XXX k.ú. K. zo dňa
19.04.1999 sú parcely CKN č. 695 a 697 vedené ako ostatné plochy. V citovanom znaleckom posudku

nie sú popísané a ani ocenené žiadne technické prvky strelnice, ktoré sa v danom priestore nachádzajú
v súčasnosti.Argumentoval, že pre výstavbu, zriadenie a prevádzkovanie strelníc aj v období minulého režimu platili
podmienky ustanovené v tom čase platných zákonoch, podľa ktorých zriadenie strelnice podliehalo
oficiálnemu schváleniu. Ak terénne úpravy pre strelnicu, ako aj výstavba technických prvkov popísaných

v znaleckom posudku č. 7/2013 mali byť zrealizované pri výstavbe doškoľovacieho strediska, potom
rozhodne mali byť presne a úplne zaznamenané a kompetentne popísané v technickej dokumentácii.
Takáto dokumentácia sa v archívoch nenachádza a nedoložil ju ani súčasný vlastník. Pretože cieľom
vyhotovenia znaleckého posudku č. 36/1999 bolo oceniť majetok úpadcu, možno logicky predpokladať,
že ak by sa na oceňovaných pozemkoch nachádzali terénne úpravy a technické prvky strelnice, tak

by ich znalec v znaleckom posudku uviedol a ocenil. Taktiež historické fotografie zo dňa 21.08.1988
preukazujú,žepalebnáčiaraniejespevnenápanelováplocha,akojupopisujeaajdokumentujeznalecv
znaleckom posudku č. 7/2013 na fotografii č. 3, ale sa jedná o trávnatú plochu. Jediný znalecký posudok
znalca v odbore strelné zbrane a výbušniny je znalecký posudok na úpravu a použitie jednorázovej,
otvorenej, podmienene bezpečnej poľovníckej strelnice OkO SPZ Gelnica D. W. zo dňa 17.05.2001.

Ďalej uviedol, že napriek vykonaným šetreniam v rôznych archívnych fondoch v správnom konaní
neboli k podkladom rozhodnutia doložené žiadne relevantné listiny preukazujúce zriadenie, výstavbu
a prevádzku strelnice v katastri obce K. v rozhodujúcom období. Taktiež žiadne listiny jednoznačne
nepreukazujú, že strelnica bola neoddeliteľnou súčasťou Doškoľovacieho strediska ĽM v K., čo
preukazuje aj doložená územnoplánovacia dokumentácia, ktorá sa týka iba samotného doškoľovacieho

strediska bez strelnice. Naopak, niektoré už vyššie uvedené listiny preukazujú, že konajúce správne
orgány rozlišujú doškoľovacie stredisko a strelnicu ako dva samostatné objekty. Samotné doškoľovacie
stredisko, o ktorom hovorí vyvlastňovacie rozhodnutie, je situované na parcelách CKN 698 a CKN 699,
ktoré sú mimo pozemkovoknižných parciel mpč. 129/2 a mpč. 131/1, preto platí už skôr konštatované, že
nehnuteľnosti,ktorébolivyvlastnenézanáhraduexistujúanikdyneslúžiliúčelu,naktorýbolivyvlastnené

v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde.

Dôvodil, že oprávnené osoby v žiadosti, ktorou si reštitučný nárok uplatnili, ako reštitučný titul uviedli
aj ustanovenie § 6 ods. 1 písm. r/ zákona o pôde, podľa ktorého sa oprávneným osobám vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie alebo

postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Citovaný reštitučný titul odkazuje
na§2ods.3prvávetazákonač.87/1991Zb.omimosúdnychrehabilitáciách,podľaktoréhosazapostup
porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody na účely tohto zákona rozumie také konanie,
ktoré je v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené
Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi

medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010 a
argumentoval, že postup štátu, zastúpeného pri vyvlastňovaní reštituovaných pozemkov bývalým ONV
v Prešove, preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, možno bez pochybností označiť
ako postup porušujúci článok 17 všeobecnej deklarácie ľudských práv, podľa ktorého má každý právo

vlastniťmajetoktaksámakoajspolusinýmaniktonesmiebyťsvojvoľnepozbavenýsvojhomajetku,ako
aj postup porušujúci článok 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok,
nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon
a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Konštatoval, že oprávnené osoby stratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto
rozhodnutia aj v dôsledku postupu štátu, ktorý v čase neslobody porušoval všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty upravenej v § 6 ods. 1 písm. r/ zákona o pôde.

Ďalej konštatoval, že splnomocnená zástupkyňa záložného veriteľa V. W. na ústnom pojednávaní dňa
05.12.2012 požiadala odporcu, aby zadovážil dôkazy preukazujúce účel vyvlastnenia reštituovaných
pozemkov od Ústavu pamäti národa. Na základe poslania Ústavu pamäti národa ustanovenom v zákone
č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa, podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Odporca nepovažuje ÚPN vo veci preukázania účelu

vyvlastnenia za príslušný správny orgán. Účastníčke konania nič nebránilo, aby stanovisko Ústavu pre
pamäti národa vyžiadala a doložila sama. Taktiež žiadala, aby bola k podkladom doložená fotokópia
prídelovej listiny č. 256/651/37/IX/8 Ministerstva zemědelstva zo dňa 29.11.1937, na základe ktorej bolo
zapísané vlastníctvo k pozemkom mpč. 131/1 a 129/2 v prospech manželov Q. R. a P. R. rod. V.. Včase zápisu vlastníckeho práva v prospech pozemkovoknižných vlastníkov platil tzv. intabulačný princíp.
Rozhodnutie o prídele malo povahu vkladnej listiny a vlastníctvo sa nadobúdalo vkladom do pozemkovej
knihy. Pozemkovoknižná vložka č. 160 k.ú. K. vlastnícke právo k pozemkom predmetu tohto rozhodnutia

v prospech vyvlastnených nepochybne preukazuje. Je toho názoru, že doloženie prídelovej listiny je pre
konanie podľa zákona o pôde irelevantné.

Konštatoval, že žiadosť navrhovateľov a všetky vyššie uvedené podklady rozhodnutia preskúmal a
dospel k záveru, že nárok je uplatnený zákonným spôsobom a v súlade s lehotou podľa § 13 zákona

o pôde a navrhovatelia spĺňajú podmienky oprávnenej osoby ustanovené v § 4 zákona o pôde. Taktiež
bolo preukázané, že k strate vlastníckeho práva k častiam pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč.
129/2 a mpč. 131/1 vedených v PKV č. 160 k.ú. K. došlo v dôsledku vyvlastnenia za náhradu a časti
nehnuteľností uvedené v bode 1. výroku tohto rozhodnutia existujú a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli
vyvlastnené, že časť pôvodnej parcely mpč. 131/1 vo výmere 1 300 m2 bola zabratá bez právneho
dôvodu a že reštituované pozemky prešli na štát aj v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne

uznávané ľudské práva a slobody, čím sú splnené podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. m/, písm. p/
a písm. r/ zákona o pôde. Parcela CKN č. 695/5, ostatná plocha vo výmere 64 m2 určená geometrickým
plánom č. 6/2013 slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená, preto sa z dôvodu nesplnenia ust. § 6 ods. 1
písm. m/ zákona o pôde nevydáva.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ v 1. rade domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia. Namietal porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych noriem zo strany odporcu, ku
ktorým došlo v konaní pri posudzovaní oprávnenosti reštitučného nároku oprávnenej osoby M. R..
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp 71/09-63 zo dňa 31.05.2010, ktorým súd zrušil
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. OPU-2008/02173-28Šv. zo dňa 06.11.2008a

v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove sa neriadil dôsledne
citovanými zákonnými ustanoveniami, rozhodol predčasne a na základe nedostatočne zisteného
skutkovéhostavu,vdôsledkučohojenapadnutérozhodnutienepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.
Poukázal aj na ust. § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a
uviedol,žeodporcasavodôvodnenírozhodnutiadostatočnenevysporiadalspríslušnýmiustanoveniami

zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) a zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorého výklad v rozhodnutí musel použiť, pretože na povinnú
osobu Kovohuty Krompachy a.s. v priebehu konania, po uplatnení reštitučného nároku oprávnenými
osobami došlo k vyhláseniu konkurzu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či odporca konal aj so

správcom, resp. viacerými správcami konkurznej podstaty povinnej osoby a so všetkými zúčastnenými
osobami, ktoré nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok.
Namietal chybný výrok rozhodnutia, ktorý neobsahuje označenie všetkých osôb - účastníkov konania.
Poukázal pritom na ust. § 10 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého o začatí konania správny orgán
upovedomí všetkých známych účastníkov konania, ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi

alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

Ďalej namietal, že odporca nekonal s právnym nástupcom povinnej osoby Kovohuty Krompachy
š.p., resp. so spoločnosťou Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť. Na spoločnosť Kovohuty
Krompachy, akciovú spoločnosť bol vyhlásený konkurz dňa 10.03.1999. V celom administratívnom

spise z reštitučného konania až do výmazu tejto spoločnosti z Obchodného registra dňa 15.07.2011 sa
nenachádza žiadna korešpondencia so správcom, resp. správcami konkurznej podstaty, ktorí v priebehu
konkurzu boli ustanovení do tejto funkcie. Okresný súd Košice I. aj Krajský súd Košice taktiež potvrdili,
že v súdnom spise z uvedeného konkurzu sa nenachádza žiadna Dohoda o vydaní nehnuteľnosti
uzatvorená medzi Kovohuty Krompachy, š.p. a oprávnenou osobou M. R. zo dňa 03.02.1993. Podotkol,

že samotná táto dohoda bola uzatvorená na druhý deň po smrti pôvodného vlastníka oprávnenej osoby
P. R. rod. V., ktorá zomrela 02.02.1993. V spise je založené splnomocnenie, ktoré nemá predpísané
náležitosti, nie je overené a nie je z neho zrejmé o aké reštitučné konanie ide, či ide o tie isté osoby,
ktoré sú účastníkmi tohto reštitučného konania. Splnomocnenie smrťou splnomocniteľa zaniká.

Namietal, že odporca nesprávne rozhodol, že oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde je
M. R.. Podľa Notárskej zápisnice sp.zn. D272/84 a Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 03.02.1993
sú ďalšími oprávnenými osobami súrodenci M. R., a to Z. X. rod. R., Q. R., E. R., J. R., P. K. rod. R..
Podľa zákona o pôde, a to § 4 ods. 2 písm. c/ je upravený okruh oprávnených osôb a výška ich podielov.Pretože Pozemkovému úradu Prešov v roku 1993 neboli dodané požadované údaje týchto osôb, nebola
ani dohoda o vydaní nehnuteľnosti schválená. S uvedenými osobami odporca nejednal ako s účastníkmi
konania a ani neuvažoval s nimi v rozhodnutí ako s oprávnenými osobami. Z uvedených dôvodov okruh

povinných osôb a oprávnených osôb nie je odporcom určený správne.

Citoval § 33 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na str.
14 odporca cituje zo znaleckého posudku č. 9/2008, vyhotoveného súdnym znalcom z odboru geodézie
a kartografie Ing. P. C., že rekonštrukcia vyvlastneného pozemku podľa pôvodného geometrického plánu

sa urobiť nedá a takisto nie je možné vyvlastnenú plochu zidentifikovať so zisteným pozemnoknižným
stavom. Domnieva sa, že znalec urobil obhliadku a posudok bez toho, aby bol fyzicky vykonal
obhliadku miesta dotknutých parciel. V posudku sú pravdepodobne doložené len satelitné snímky
terénu. Podobne konštatuje J.. A. vo svojom stanovisku v mene Krajského pozemkového úradu
Prešov zo dňa 14.04.2008, že dôsledkom nového mapovania nebol zachovaný tvar vyvlastnených
pozemkov zameraných geometrickým plánom a preto bude potrebné preskúmať rozsah vlastníckeho

práva zapísaného na štát. Pri tomto skúmaní sa overí, či ku dňu účinnosti zákona o pôde nebolo
odňaté vlastnícke právo nad rámec vyvlastnenia. K záveru, že nesúhlasí vyvlastnená plocha so zisteným
pozemnoknižným stavom uviedol, že v skutočnosti sa na teréne vykonali úpravy, ktoré boli realizované
v rámci stavby Doškoľovacie stredisko pre ľudové milície, kde bolo podľa vtedy platných zákonov
potrebné vydať stavebné povolenie, ktoré bolo aj vydané pod č. Výst.: 850/1984-Mi zo dňa 12.03.1984.

O reálnom prevedení týchto terénnych úprav svedčí aj kolaudačné rozhodnutie č. Výst.: 1923/1987
zo dňa 21.01.1988. Podľa vtedy platného Stavebného zákona, ako aj dnes, sa na terénne úpravy
menšieho rozsahu nevyžaduje stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Terénne úpravy boli tak
zásadné a tak rozsiahle, že sa pritom zmenil celkový tvar a reliéf terénu. Z uvedených dôvodov muselo
nutne dôjsť k zmene tvaru, výmery a hraníc pôvodných parciel. Pri vyvlastnení pôvodných parciel to bol

členitý svahovitý terén - les a bolo potrebné z bezpečnostných dôvodov pre účely praktického školenia,
t.j. strelieb jednotlivých streleckých zložiek, a to najmä ľudových milícii ho prispôsobiť a upraviť na
požadované parametre. Pred výstavbou bolo potrebné previesť rozsiahle odlesnenie pozemkov ťažbou
drevnej hmoty a premiestniť obrovské množstvo zeminy z parcely CKN 697. Tak vznikol kolmý zásek na
pôvodne svahovitom pozemku zvažujúcom sa smerom k pretekajúcemu potoku - umelý val o výške cca

8 metrov na parcele CKN 697. Podobne bola terénne upravená parcela CKN 697 z pozdĺžnej strany,
kde v dĺžke cca 300 metrov bola vyrovnaná jej ľavá strana podobným zásekom. Všetka zemina bola
presunutá a použitá na vyrovnanie terénu parcely CKN 695 a jej úpravu na odstavnú plochu, čo sa
uvádza aj v znaleckých posudkoch Ing. F., Ing. V. a Ing. Q.. Z týchto dôvodov teda došlo aj k zmene
tvaru, výmery a hraníc pôvodných parciel. Teda tvar vyvlastnených pozemkov bol zmenený v dôsledku

výstavby Doškoľovacieho strediska ľudových milícií K. a nie v dôsledku nového mapovania, ako sa
to tendenčné snažil zdôvodniť Ing. A.. Preto následne došlo aj k zmene spôsobu využitia parciel, kde
pôvodný spôsob využitia ako lesná pôda bol potom označený číslom 14500 - pozemky, ktoré slúžia na
rekreačné a športové účely (športové ihriská, golfové ihriská, štadióny, kúpaliská, bazény a iné). Je toho
názoru, že práve tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že obidve dotknuté parcely CKN 695 a CKN 697

boli ako celok využívané pre účely Doškoľovacieho strediska ľudových milícií K..

Citoval ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať
v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu

pozemku. Ďalej podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o pôde platí, že pozemok alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia.

Namietal, že na základe tendenčného znaleckého posudku vydal odporca rozhodnutie č.
OPU-2008/02173/28/Šv zo dňa 06.11.2008 o navrátení nehnuteľností oprávneným osobám bez zistenia

zákonných prekážok na vydanie. Preskúmavaným rozhodnutím odporca opätovne vydal reštituentom
pozemky, ktoré boli spoločnosťou SWIPO, s.r.o. v r. 2000 legálne riadne zakúpené so súhlasom
Krajského súdu v Košiciach, a to na základe opatrenia sp.zn. 2K 32/99 zo dňa 28.01.2000 z majetku
úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty. Touto nezákonnou reštitúciou vznikli tejto spoločnosti
veľké finančné škody, ktoré narastajú. Zároveň vydaním rozhodnutia došlo k poškodeniu vlastníka

nehnuteľnosti a tiež k ukráteniu práv záložného veriteľa, keďže záložné právo bolo zriadené na všetky
parcely vo vlastníctve spoločnosti SWIPO s.r.o. Stropkov v celosti v prospech veriteľa W. W..Vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. C. uviedol, že tento chybne, t.j. bez zažurnalizovania
platného LV č. XXX a bez jeho uvedenia v posudkoch vyhotovil dva znalecké posudky, teda nielen
posudok č. 9/2008, ale aj posudok č. 10/2008, ktorý je jedným z podkladov pre rozhodnutie v ďalšom

súvisiacom reštitučnom konaní, ktoré je tiež vedené na nehnuteľnosti vo vlastníctve SWIPO, s.r.o.
Znalec v týchto svojich znaleckých posudkoch uviedol, že obhliadkou na mieste samom zistil, že
parcely predmetu reštitučného nároku sú bez akéhokoľvek investičného zásahu a podľa vyjadrenia
občana znalého miestnych pomerov mali byť súčasťou strelnice; budova doškoľovacieho strediska bola
dostavaná nejaký rok pred r. 1989 - pred revolúciou, následne ľudové milície zanikli a vyvlastnené

pozemky neslúžia účelu vyvlastnenia. Následne konštatoval, že vyvlastnené plochy neslúžia účelu, pre
ktorý boli vyvlastnené. V tejto súvislosti citoval § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde, podľa ktorého
oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v
dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola
vyvlastnená. Znalecký posudok ohľadom posúdenia tejto otázky nie je okrem obyčajného konštatovania
podložený žiadnou hodnovernou a konkrétnou skutočnosťou, žiadnym písomným dokumentom. Naopak

spoločnosť SWIPO, s.r.o., ako aj on sám predložil odporcovi a k odvolaniu na Krajský súd v
Prešove množstvo listinných dôkazov o tom, že predmetné nehnuteľnosti slúžili účelu vyvlastnenia.
Konštatovanie znalca Ing. C. podľa posudku považuje za neprofesionálne, laické, povrchné, účelové
a nepravdivé, pretože vyvlastnené nehnuteľnosti slúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Po obhliadke
dňa 14.05.2013 sa táto skutočnosť potvrdila v plnej miere. Preto žiadal, aby na posudok č. 9/2008

pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného reštitučného nároku sa neprihliadalo, pretože bol účelovo
a zavádzajúco vyhotovený. Nepravdivosť posudku č. 9/2008 potvrdzujú aj skutočnosti zaznamenané
v posudku č. 7/2013, ktorý si dala vypracovať u znalca Ing. V. Q. spoločnosť SWIPO, s.r.o. Namietal,
že účastníkom obhliadky dňa 14.05.2013 bola predložená na podpis prezenčná listina z ústneho
pojednávania spojeného so obhliadkou. Následne zúčastneným osobám bola zaslaná zápisnica, kde nie

je pravdivo a úplne zachytený priebeh obhliadky, ktorej účelom bolo posúdiť splnenie resp. nesplnenie
podmienokreštitučnéhonároku.Jetohonázoru,žeminimálnezákladnétechnickéúdajeonehnuteľnosti,
t.j. aké konkrétne technické prvky, ako napríklad strelecké stanovište, umelo vytvorené nástrelové valy,
čelný ochranný val o výške 8 metrov umelo vytvorený, dopadová plocha, okop pre obsluhu terčov,
elektrické rozvádzače slúžiace na sklápanie terčov, elektrické rozvody a elektrické osvetlenie areálu,

vodovodnášachta,hydrant,vodovodnáprípojka,studne,ihriskáapod.,ktorésanaparceláchnachádzali
a ktoré boli zistené obhliadkou mali byť zachytené v zápisnici, pretože sú nevyhnutné pre správne
zistenie a posúdenie skutkového stavu a tiež potom pre rozhodnutie vo veci samej.

Uviedol, že odporca listom sp.zn. 2013/00962-106/ŠK zo dňa 17.06.2013 požiadal Ing. P. C., aby urobil

opravu geometrického plánu č. 9/2008 z dôvodu, že na časti parcely mpč. 129/2 sa nachádza studňa
pre bývalé doškoľovacie stredisko. Žiadal ho, aby objekt studne bol vyčlenený ako samostatná parcela,
ku ktorej bude možné zriadiť vecné bremeno. Týmto sám potvrdil, že aj parcela mpč. 129/2, na ktorej
sa nachádzajú 2 studne predstavuje vodný zdroj pre doškoľovacie stredisko a využívala sa pre účely
Doškoľovacieho strediska ľudových milícií K.. Ide o dva studne, ktoré sú jediným zdrojom vody pre

areál a tiež od nich vedie vodovodná prípojka z parcely CKN 695 k čerpacej stanici umiestnenej na
parcele CKN 697 a ďalej k prevádzkovej budove doškoľovacieho strediska na parcele CKN 699. Na túto
vodovodnú prípojku bolo riadne vydané stavebné povolenie (č. Výst.: 850/1984-Mi zo dňa 12.03.1984).
Odber podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd pre Doškoľovacie stredisko ľudových milícií K.,
vodohospodárska časť bolo povolené rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove č. PLVH

1361/1987 zo dňa 22.01.1988. Popis povoľovaných objektov vzhľadom na ich rozsiahlosť a početnosť v
rámci zásobovacieho systému obnáša 2,5 strany tohto rozhodnutia. Z tohto dôvodu nie je dostačujúce
zriadenie vecného bremena za účelom prevádzkovania a údržby vodného zdroja, pretože ide o celý
systém zásobovania vodou z tohto vodného zdroja. Znalec pri vyhotovovaní geometrického plánu
svojvoľne zmenil spôsob využitia pozemkov rozdielne oproti stavu, na aký účel boli vyvlastnené a na

aký sa využívali, čo považuje za úmyselné zavádzanie. Vodovodná prípojka podľa znaleckého posudku
Ing. V. V. č. 46/2003 zo dňa 16.04.2003 má dĺžku 172,5 m. Hĺbka studní je 4,5 m a priemer 1 000
mm, boli vybudované v r. 1988. Na parcele CKN 697 sú umiestnené kanalizačné šachty v počte 20
kusov, ktoré sú zaústené do kanalizačnej prípojky s dĺžkou 375 bežných metrov. Na parcele CKN 697
sa nachádza lapač olejov a mastnôt - LAPOL. V areáli doškoľovacieho strediska sú spevnené plochy a

nádvoria zhotovené z monolitického betónu hrúbky 100 mm o celkovej výmere 1 540 m2, tiež vonkajšie
chodníky a spevnené plochy o výmere 204 m2. Podľa LV XXX k.ú. K. pritom zastavaná je len parcela
CKN 698 o rozlohe 89 m2 a parcela CKN 699 o rozlohe 566 m2. Z uvedeného je nespochybniteľné, že
ďalšie spevnené plochy sa musia nachádzať na parcelách CKN 695 a CKN 697, a to o ploche 1 089 m2,čo v priestorovom vyjadrení predstavuje 10,89 árov. Areál Doškoľovacieho strediska ľudových milícií
K. mal urobený rozvod siete verejného osvetlenia v dĺžke 205 bežných metrov, do ktorej je zapojených
9 stožiarových svietidiel verejného osvetlenia, to všetko na parcele CKN 697. V roku 2003, kedy bol

vyhotovený posudok, boli tieto prvky verejného osvetlenia ohodnotené na cca 154 000,- Sk, čo vyjadruje
samo osebe, že je to osvetlenie značného rozsahu. Vyššie uvedené stavebné prvky, elektrické rozvody,
elektrické osvetlenie, vodovodná a kanalizačná prípojka, odpadové šachty sú umiestnené na dotknutých
parcelách predmetu reštitučného konania a užívali sa od roku 1988, tak ako sa to uvádza v kolaudačnom
rozhodnutí vydanom dňa 21.01.1988 a v znaleckých posudkoch. Odporca aj napriek týmto technickým

prvkom, nesporne vystavaným a umiestneným na parcelách dotknutých reštitúciou, považuje parcely
CKN 695 a CKN 697 za spôsobilé na poľnohospodárske a lesné účely. Citoval pritom § 11 ods. 1 písm.
d/ zákona o pôde.

Poukázal na ust. § 14 ods. 6 zákona o pôde, podľa ktorého v prípade, že oprávnená osoba získala
nehnuteľnosť do vlastníctva ako prídel od štátu, poskytne sa náhrada v odseku 1 len do výšky uhradenej

prídelovej ceny. Na základe predložených listín, a to majetkovej podstaty a zápisu došlej listiny z
01.12.1937 čl. 8153 a výpisu z pozemkovej knihy majetkovej podstaty pozemkovoknižnej zápisnice
č. 160 zo dňa 22.10.1982 je nesporné, že Q. R. a P. R. na základe prídelovej listiny Ministerstva
zemědelstvízodňa29.11.1937j.č.256651/IX/8bolipridelenéparcelympč.131/1a129/2.VčastiŤarchy
jevyznačenýzápisozákazescudzeniaaobťaženiaaprávovýkupupreČeskoslovenskýštát.Vsúvislosti

s tým navrhol vo vyjadrení zo dňa 07.10.2013, aby odporca pred vydaním konečného rozhodnutia
zabezpečil do spisu prídelovú listinu z roku 1937. Odporca tento dôkaz do spisu nezabezpečil aj napriek
tomu,žepodľainformáciezoSlovenskéhopozemkovéhofondu,pozemkovýalesnýodborsámarchivuje
prídelové listiny z 1. a 2. Pozemkovej reformy. Doloženie prídelovej listiny do spisu je potrebné z dôvodu
objasnenia výšky vzniknutej majetkovej krivdy oprávneným osobám, ktorú sa pokúša odporca svojim

zákonnýmpostupomzmierniťnaúkorsúčasnéhospôsobeniaoveľaväčšejmajetkovejkrivdyspoločnosti
SWIPO, s.r.o., aj jemu ako záložnému veriteľovi.

Citoval ust. § 38 ods. 3 a § 41 Správneho poriadku a namietal, že nebol považovaný za účastníka
konania, ani za zúčastnenú osobu a nebolo mu ani doručené rozhodnutie zo dňa 06.11.2008. Odporcom

mu nebolo umožnené zúčastniť sa obhliadky dňa 26.03.2008, klásť svedkom a znalcom otázky pri
ústnom prejednávaní a miestnej obhliadke, nebol prizvaný na obhliadku, ani nebol informovaný, že
bol ustanovený súdny znalec na posúdenie oprávnenosti reštitučného nároku. Napriek všetkým týmto
porušeniam zákona a jeho výhradám odporca aj naďalej v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 24.02.2014
argumentuje zisteniami z tejto obhliadky a uvádza, že obhliadkou v teréne dňa 26.03.2008 bolo zistené,

že pozemky predmetu reštitučného nároku naozaj nie sú zastavané. V danej lokalite sa nachádzala
stavba - budova bývalého doškoľovacieho strediska, avšak mimo hraníc pozemkov reštitučného
nároku. S týmto názorom nesúhlasí a naďalej tvrdí, že vyvlastnené nehnuteľnosti slúžili účelu, pre
ktorý boli vyvlastnené a poukázal pritom na predložené listinné dôkazy. Argumentoval, že odporca
pravdepodobne pre značný počet dokumentov v administratívnom spise prehliadol, že označenie v

jednotlivých podkladoch je odlišné ako je na liste vlastníctva. Štátne orgány označovali realizovanú
výstavbu Doškoľovacieho strediska ĽM v K. s veľkým písmenom na začiatku, čo znamená celý
využívaný areál s príslušenstvom. Odporca vo svojom rozhodnutí podľa jeho názoru zjavne nesprávne
za doškoľovacie stredisko považuje len prevádzkovú budovu Doškoľovacieho strediska ĽM v K.. Je
však presvedčený o tom, že išlo o celý komplex, areál, stredisko a nie o jedinú budovu. Prevádzková

budova Doškoľovacieho strediska ľudových milícií predstavuje len zastavanú plochu o výmere 566 m2.
Pre účely vybudovania strediska bolo vyvlastnených podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia cca 50 000
m2, t.j. 100-násobne viac než predstavuje plocha zastavaná prevádzkovou budovou. Z uvedeného je
zrejmé, že pozemky boli vyvlastnené, použité a využívané ako celok, stredisko. Nejednalo sa o jediný
objekt, izolovanú stavbu, bez príslušenstva. Zo strany odporcu došlo k nesprávnemu výkladu významu

slovného spojenia a zámene pojmov Doškoľovacie stredisko ĽM a doškoľovacie stredisko - prevádzková
budova.

Citoval ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej
už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný. Inak si správny

orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
V tejto súvislosti namietal, že odporca preskúmavaným rozhodnutím v rozpore so zákonom „zrušil“
právoplatné rozhodnutia príslušných orgánov a to v otázke vyvlastňovacieho konania, rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach vo veci súhlasu s predajom majetku úpadcu mimo dražby, kúpne zmluvy.Následkom tohto jeho konania bol Správou katastra v Prešove zmenený LV č. XXX v časti Ťarchy,
zmenil sa rozsah a obsah záložnej zmluvy. Odporca pritom ignoroval súčasný právny stav, zmluvné
vzťahy, ktoré tu vznikli počas 31 rokov od doby vyvlastnenia pozemkov, vlastnícke práva a práva k cudzej

veci. Preberá na seba jemu neprináležiace kompetencie a právomoci, na základe ktorých vykonáva
a mení rozhodnutia namiesto iných príslušných orgánov. Podotkol, že Krajský súd v Košiciach vydal
dňa 28.01.2000 opatrenie sp.zn. 2K 32/99, ktorým súhlasil s predajom majetku úpadcu patriaceho do
konkurznej podstaty mimo dražby a na základe toho bola dňa 09.02.2000 uzatvorená kúpna zmluva
medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Q. B. ako predávajúcim a kupujúcimi v podiele 1/3

SWIPO s.r.o., Stropkov, STEUL s.r.o. Prešov a V. A., B.. Odporca sa od začiatku reštitučného konania
nevysporiadal s otázkou posúdenia a určenia povinnej osoby a z toho vyplývajúceho vysporiadania
súčasných vlastníckych vzťahov. V prebiehajúcom konaní nebolo s nikým jednané ako s povinnou
osobou. Na otázku, ktorá je uvedená ako bod č. 6 v zápisnici z obhliadky zo dňa 14.05.2013 prečo sa
obhliadky nezúčastnila povinná osoba a kto je povinná osoba, poverená pracovníčka odporcu nevedela
odpovedať. Je toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti ide o vadu, ktorá má vplyv na

zákonnosť postupu odporcu a tiež na jeho priebeh.

Citoval ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyhlásení, v súvislosti s ktorým uviedol, že
pre konkurzné konanie úpadcu Kovohuty Krompachy a.s. sa vyhlásením konkurzu mali v súlade s
citovaným ustanovením zákona o konkurze a vyrovnaní prerušiť konania, ktorých výsledkom môže byť

nárok proti podstate. Vzhľadom k tomu, že k uplatneniu nárokov došlo v roku 1992, vyhlásením konkurzu
dňa 10.09.1999 došlo zo zákona ku prerušeniu tohto konania a bolo v ňom možné pokračovať len
na návrh správcu. Doklady zažurnalizované v administratívnom spise svedčia o tom, že správca
konkurznej podstaty nemal vedomosť o prebiehajúcom reštitučnom konaní. V konkurznom konaní nie
je vylúčené, že počas konkurzu sa rozhodne o speňažení veci, ktorej úpadca nie je vlastníkom a tým

sa zasiahne do práv tretích osôb. Tieto osoby sa môžu svojich nárokov domáhať u správcu konkurznej
podstaty buď mimosúdnou cestou alebo tzv. vylučovacou žalobou proti správcovi, ktorý zaradil ich
vec do konkurznej podstaty. Podľa dokladov zažurnalizovaných v administratívnom spise sa nikto
nedomáhal svojich nárokov u správcu konkurznej podstaty a ani nenamietal rozsah konkurznej podstaty.
Nadobudnutievlastníckehoprávakupujúcimipodľakúpnejzmluvyuzavretejmedzisprávcomkonkurznej

podstaty spoločnosti KOVOHUTY Krompachy, a.s. ako predávajúcim a SWIPO s.r.o., STEUL, s.r.o. a
V. A. ako kupujúcimi do ich podielového spoluvlastníctva kúpou majetku mimo dražby patriaceho do
konkurznej podstaty so súhlasom súdu podľa ust. § 27 zákona o konkurze a vyrovnaní má právne
účinky nadobudnutia vlastníckeho práva podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka aj voči pôvodnému
vlastníkovi a teda vydanie veci nemožno požadovať voči nadobúdateľovi cudzej veci z konkurznej

podstaty. Podľa § 66 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní sa ustanovenia iných právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy aj týmto zákonom, na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto
právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Na základe uvedeného konštatoval, že doterajší postup odporcu
v rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. d/ a ust. § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Je toho názoru, že nesprávnym postupom zo strany odporcu pri preskúmavaní a posudzovaní
reštitučného nároku oprávnenej osoby M. R. došlo k vydaniu rozhodnutia na základe neúplne zisteného
skutkovéhostavu,nazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaapretojerozhodnutievecnenesprávne
a vykazuje procesné vady.

Včas podaným opravným prostriedkom sa domáhal preskúmania rozhodnutia aj navrhovateľ v 2.
rade SWIPO s.r.o. Stropkov, v ktorom uviedol, že odporca napadnutým rozhodnutím vyhovel žiadosti
žiadateľa M. R. zo dňa 25.11.1992 o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), a to podľa § 6 ods. 1 písm. m/ a r/, a to z vyvlastnenia za náhradu

pokiaľnehnuteľnosťexistujeanikdyneslúžilanaúčely,naktorébolavyvlastnená.Zároveňvodôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že oprávnená osoba dňa 09.09.2008 oznámila, že finančná
náhrada vyplatená bola. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, samostatné oddelenie majetkových
podstát odporcovi poskytlo fotokópiu účtovného dokladu preukazujúceho, že M. R. poukázal na účet
Ministerstva financií sumu 6 492,- Sk, čím bola splnená povinnosť oprávnenej osoby podľa ust. § 6

ods. 4 zákona o pôde náhradu vrátiť. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 6 ods. 4 zákona o pôde
je oprávnená osoba povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za
ktorú ju pôvodne získala, obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo
iná právnická osoba pri prevode nehnuteľností vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.Pokiaľ je mu známe v predmetnej veci nebolo dosiaľ vydané žiadne právoplatné rozhodnutia a žiadne
nehnuteľnosti oprávnenej osobe vydané neboli a preto je toho názoru, že odporca účelovo manipuluje
s údajmi, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Zároveň zdôraznil, že žiadateľ predčasne dobrovoľne a bez

právneho titulu uhradil k vyplateniu finančnú čiastku, čím stratil aktívnu legitimáciu, a preto považuje
jeho žiadosť za neplatnú a nepreskúmateľnú.

Poukázal na rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Sp 71/2009 a 4Sp 30/2005, ktorými súd
zrušil rozhodnutia odporcu a okrem iného vyslovil aj názor a zaviazal odporcu, aby sa zaoberal

a skúmal kto je v danom konaní osobou povinnou. Odporca danú vec však neskúmal a odkázal
len na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo 331/2009 zo dňa 22.04.2010,
ktorý s vecou nemá nič spoločné a je irelevantný. Konštatoval, že sporové nehnuteľnosti nadobudol
čiastočne v konkurznom konaní a čiastočne na základe kúpnopredajných zmlúv od vlastníkov, ktoré
taktiež predmetné nehnuteľnosti nadobudli v tom istom konkurznom konaní. Nadobudnutie týchto
nehnuteľností bolo v zhode s vtedy platnou legislatívou, bolo nadobudnuté za odplatu a v dobrej viere.

Nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam získal od správcu konkurznej podstaty, ktorý v
čase konkurzného konania bol zástupcom štátu a so súhlasom Krajského súdu v Košiciach. Poukázal na
výklad ust. § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý uvádza, že ak správca
predal v rámci speňažovania konkurznej podstaty nehnuteľnosť patriacu tretej osobe, kupujúci pri
odplatnom prevode nehnuteľnosti zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy keď úpadca

nebol jej vlastníkom. To platí aj vtedy ak ide o odplatný prevod nehnuteľnosti a zároveň kupujúci nevedel,
ani nemohol vedieť, že úpadca alebo akákoľvek tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok
úpadcu nie je vlastníkom veci. Ak odporca v preskúmavanom rozhodnutí tvrdí, že nadobudol vlastníctvo
k sporovým nehnuteľnostiam od nevlastníka nehnuteľností a že nemôže byť vlastníkom, i keď ich
nadobudol v dobrej viere a za úplatu uviedol, že nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka je možné aj

v konkurze podľa § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak kupujúci nadobudne v konkurze
nehnuteľnosť, ktorej úpadca nebol vlastníkom a sú splnené všetky vyššie uvedené predpoklady podľa §
93 ods. 3 pôvodný vlastník sa podľa tomu neubráni ani na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva a
ani na základe žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Súd by bol v takomto prípade povinný žalobu o určenie
vlastníckeho práva zamietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že navrátenie vlastníckeho práva do pôvodného

stavu v danom prípade nie je možné. Zabrániť speňaženiu nehnuteľností nepatriace úpadcovi môžu aj
skutočný vlastník len v priebehu konkurzného konania prostredníctvom vylučovacej žaloby podľa § 78
zákona o konkurze a vyrovnaní. Takúto žalobu nie je možné uplatniť po skončení konkurzného konania.

Poukazuje na to, že odporca v preskúmavanom rozhodnutí dôvodí spáchanými krivdami, ktoré boli

spáchané od 25.02.1948 do 01.01.1990. Je presvedčený, že tento zákon sa na jeho osobu nevzťahuje
vzhľadom k tomu, že nadobudol sporové nehnuteľnosti riadnou a zákonnou cestou v roku 2000 a
preto nemôže byť v danom prípade pasívne legitimovaný. Ak vychádza z právnej skutočnosti, že nie je
pasívnelegitimovanouosobou,tedanemôžebyťaniosoboutzv.povinnou,ktorábymalačosinazáklade
akéhosi rozhodnutia odporcu plniť. Je presvedčený, že nezávislý a profesionálny orgán štátnej správy

má zisťovať aj reálnosť a možnosť prinavrátenia nehnuteľnosti žiadateľom. Poukázal na skutočnosť,
že od roku 1998 nemohol na predmetných nehnuteľnostiach podnikať, nemohol sa iným spôsobom
realizovať.

Uviedol, že odporca neuvádza pravdu, ak tvrdí, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného

nároku nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené a z tohto dôvodu, že je splnená podmienka §
6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde. Na sporových nehnuteľnostiach bola zriadená strelnica na základe
vyvlastňovacích rozhodnutí, bola riadne vybudovaná a užívaná, riadne skolaudovaná a v reálnom čase
slúžila svojmu účelu. Poukázal na znalecký posudok č. 7/2013, ktorý vypracoval znalec Ing. V. Q. PhD.
so sídlom v B., ktorý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností označil sporové nehnuteľnosti ako

existujúcu strelnicu. Znalecký posudok Ing. P. C. č. 9/2008, ktorý je podkladom pre rozhodnutie odporcu
je účelový, nezákonný a nezodpovedá reálnej skutočnosti. Napadnuté rozhodnutie považuje v celom
rozsahu za nedôvodné a nezákonné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnychorgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasl.ustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,ktorému
predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu
a dospel k záveru, že opravné prostriedky navrhovateľa v 1. a 2. rade nie sú dôvodné.

Uznesením č.k. 6Sp 8/2014-80 zo dňa 07.07.2014 súd spojil veci vedené na Krajskom súde v Prešove

pod sp.zn. 6Sp 8/2014 (opravný prostriedok navrhovateľa v 1. rade) a 5Sp 10/2014 (opravný prostriedok
navrhovateľa v 2. rade) s tým, že sa budú spoločne pojednávať pod sp.zn. 6Sp 8/2014. Spojenie veci
vykonal v záujme hospodárnosti konania z dôvodu, že tieto skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých
istých účastníkov konania podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Uznesenie bolo vydané
vyšším súdnym úradníkom JUDr. X. W., PhD. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, v ktorom
namietal,ženavrhovateľSWIPOs.r.o.Stropkov,zastúpenýJUDr.M.H.,advokátompodalnaKrajskýsúd

v Prešove návrh na preskúmanie rozhodnutia č. OU-PO-PLO-2014/000673-121-ŠK zo dňa 28.03.2014,
ktorý bol zaevidovaný pod sp.zn. 1Sp 8/2014. Tento navrhovateľ dňa 31.03.2014 vzal v celom rozsahu
návrh späť a preto súd uznesením č.k. 1Sp 8/2014-33 zo dňa 15.04.2014 konanie zastavil. Je toho
názoru, že právo navrhovateľa SWIPO s.r.o. Stropkov na podanie odvolania uplatnené podaním zo dňa
28.03.2014 zaniklo dňa 31.03.2014 jeho späťvzatím a zo samotného Občianskeho súdneho poriadku

vyplýva, že nie je možné odvolanie podať znova.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenej osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje
vedenie konania. Takýmto konaní je aj rozhodnutie o spojení veci. Z uvedeného dôvodu na nariadenom
pojednávaní dňa 10.09.2014 súd opätovne uznesením rozhodol tak, že spojil veci vedené na Krajskom
úde v Prešove pod sp.zn. 6Sp 8/20014 a 5Sp 10/2014 s tým, že sa budú pojednávať pod sp.zn. 6Sp
8/2014.

Vo vzťahu k námietke odporcu, že navrhovateľ už skorším podaním zo dňa 28.03.2014 podal opravný
prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu zo dňa 24.02.2014, ktorý dňa 31.03.2014 zobral späť,
v dôsledku čoho bolo konanie vo veci pod sp.zn. 1Sp 8/2014 uznesením zo dňa 15.04.2014 zatavené a
tým jeho právo na podanie odvolania zaniklo, pretože z O.s.p. vyplýva, že nie je možné odvolanie podať

znova súd uvádza, že táto námietka odporcu nie je opodstatnená.

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že opravný prostriedok proti neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu je návrhom, nie odvolaním, tak ako to chápe odporca vo svojom podaní.
Z piatej časti O.s.p. nevyplýva žiadne ustanovenie, ktoré by nedovoľovalo, aby navrhovateľ, ktorý podal

opravný prostriedok nemohol zobrať tento opravný prostriedok späť a následne ho opätovne podať, tak
ako to urobil aj navrhovateľ v 2. rade. Podstatnou skutočnosťou je to, aby bol návrh podaný v zákonom
stanovenej lehote podľa § 250m ods. 2 O.s.p., a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje niečo iné. V danom prípade navrhovateľ v 2. rade podal nový opravný
prostriedok v zákonnej lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu vo veci vydania nehnuteľností
oprávnenej osobe podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“).Podľa § 1 ods. 1 zákona o pôde, tento zákon sa vzťahuje

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do nej patrí a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou

súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o pôde, tento zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných
vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv
k pozemkom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo
na inú právnickú osobu v dôsledku

m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na

ktorý bola vyvlastnená,
p) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
r) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o pôde, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť
štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu
alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na
zaplatenie určí pozemkový úrad.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde, nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň
vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do
60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
Podľa odseku 4, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k

nehnuteľnosti pozemkový úrad. Podľa odseku 5, pokiaľ je nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad
zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenie na
ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, pozemok alebo ich časti nemožno vydať v prípade, ak

pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavený;
pozemok možno vydať ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že oprávnená osoba M. R. podal dňa 25.11.1992 na
Pozemkový úrad Prešov žiadosť podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a

inémupoľnohospodárskemumajetku(ďalejlen„zákonopôde“),ktoroužiadalonavrátenienehnuteľností
zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 160 k.ú. K., mpč. 131/1 a mpč. 129/2, ktoré boli vyvlastnené
rozhodnutím ONV Prešov č. Výst.: 4461/82 pre účely Ľudových milícií a to z parcely mpč. 131/1 diel
d/ vo výmere 14 550 m2 a z parcely mpč. 129/2 diel c/ vo výmere 130 m2 a diel j/ vo výmere 1 550
m2. Žiadosť uplatnil za seba a svoju matku P. R. rod. V., ku ktorej predložil aj splnomocnenie matky na

zastupovanie v reštitučnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do

01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa odseku 2, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla
v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejtolehoty vyhlásená za mŕtvu, s oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičského podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1 všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1 a ak niektorý z nich zomrel sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

Podľa výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 160 k.ú. K. v tejto vložke boli zapísané nehnuteľnosti mpč.
129/2, druh pozemku lúka „S. B. A.“ vo výmere 45a 29 m2 a mpč. 131/1, druh pozemku roľa „S. B. A.“
vo výmere 1ha 88a a 29 m2 v prospech vlastníkov Q. R. v podiele 1/2 a P. R. rod. V. v podiele 1/2. Q. R.
zomrel dňa XX.XX.XXXX bez závetu. Podľa uznesenia štátneho notárstva v Prešove sp.zn. D272/84 zo

dňa 15.02.1984 v dedičskej veci po Q. R. štátne notárstvo schválilo dohodu dedičov, na základe ktorej
nehnuteľnosti v k.ú. K. zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 160 a to mpč. 129/2 a 131/1 v podiele
1/2 pod B2/a nadobúda M. R..

P. R. rod. V. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia Okresného súdu v Prešove sp.zn. D695/93,

Dnot 635/93 zo dňa 22.01.1997 v právnej veci prejednania dedičstva po P. R. rod. V. bolo konanie
zastavené z dôvodu, že po poručiteľke nie je žiaden cennejší majetok. M. R. preukázal rodným listom,
že je synom Q. R. a P. R. rod. V..

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca správne a v súlade s ust. § 4 ods. 1 v spojení s § 21

zákona o pôde konštatoval, že M. R. je oprávnenou osobou.

Námietka navrhovateľa v 1. rade, že postup odporcu je v rozpore so zákonom z dôvodu, že tento nekonal
so všetkými účastníkmi konania, t.j. všetkými oprávnenými osobami a to dedičmi po Q. R. a P. R. rod.
V., a že okruh oprávnených osôb nie je určený správne je neopodstatnená.

Z uznesenia Štátneho notárstva v Prešove sp.zn. D272/84 zo dňa 15.02.1984 vo veci dedičského
konania po zomrelom Q. R. síce vyplýva, že spoludedičmi so M. R. sú súrodenci Q. R., P. K., S. X., E.
R. a J. R.. Žiadosť o navrátenie vlastníctva uplatnil iba M. R. spolu s matkou P. R. rod. V..

Podľa § 21 zákona o pôde, ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré
z nich, vydá sa im vec celá.

Ak teda odporca rozhodol tak, že nehnuteľnosti vydal M. R. ako oprávnenej osobe, postupoval v súlade
so zákonom.

Aj keď splnomocnenie P. R. rod. V., ktoré sa v administratívnom spise nachádza, nie je dostatočne určité,
tak ako to namieta navrhovateľ v 1. rade, nič nemení na skutočností, že M. R. je oprávnenou osobou
podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde po Q. R. a P. R. rod. V., pozemkovoknižnými vlastníkmi k parcelám
mpč. 131/1 a 129/2 v k.ú. K..

Podľa§5ods.1zákonaopôde,povinnýmiosobamisúštátaleboprávnickéosoby,ktorékudňuúčinnosti
tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou

a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých

spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci
nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,
b) cudzích štátov.Podľa § 5 ods. 2 zákona o pôde, osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:

a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo

vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky
právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,
b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

Odporca sa v dostatočnom rozsahu a v súlade so zákonom vyporiadal s otázkou, kto je v danom prípade

povinnou osobou podľa zákona o pôde.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva, že podľa listu vlastníctva č. XXX k.ú. K. je nesporne preukázané, že vlastníkom pozemkov,
okrem iných aj parcely č. 695 a 697 (pôvodne parcely č. 989 a 993), v ktorých sú vysporiadané časti
pozemkov mpč. 129/2 a 131/1 k.ú. K. ku dňu účinnosti zákona bol Československý štát - Kovohuty š.p.

Krompachy a teda je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o pôde.

Obsahom administratívneho spisu je aj Dohoda o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o
pôde uzavretá s oprávnenou osobou M. R. a povinnou osobou Kovohuty Krompachy š.p. zo dňa
03.02.1993. O schválení tejto dohody nebolo Pozemkovým úradom Prešov rozhodnuté. Následne

Obvodný súd Košice I. uznesením sp.zn. Pš 143/V zo dňa 07.11.1994 na základe rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o zrušení štátneho podniku bez likvidácie s prechodom
všetkých práv a záväzkov a záväzkov na nástupnícky subjekt Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť
rozhodol o výmaze spoločnosti Kovohuty Krompachy, štátny podnik, so sídlom v Krompachoch, IČO: 00
011 665 zapísanej vo vložke č. 143/V z Obchodného registra. Uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. 2K 32/99 zo dňa 10.03.1999 bol vyhlásený na majetok dlžníka Kovohuty Krompachy, akciová
spoločnosť konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu určil JUDr. Q. B..

Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť, IČO: 31 686 672, zapísaná v odd. Sa vo vložke č. 451/
V bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 32/99-467 zo dňa 18.11.2009 o

zrušení konkurzu vymazaná z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.12.2009.

Odporca so spoločnosťou SWIPO s.r.o., Stropkov nekonal ako s povinnou osobou, ako to namietal
právny zástupca navrhovateľa v 2. rade, ale ako s účastníkom konania, ktorý bol ako vlastník sporových

nehnuteľností zapísaný na LV č. XXX k.ú. K..

Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde, povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona
nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú

neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a obsahu spisu Krajský súd v Košiciach
vydal dňa 28.01.2000 opatrenie 2K 32/99, ktorým súhlasil s predajom majetku úpadcu mimo dražby.

Na základe toho bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 09.03.2000 medzi správcom konkurznej podstaty
úpadcu JUDr. Q. B. ako predávajúcim a kupujúcimi SWIPO s.r.o., Stropkov, STEUL s.r.o., Prešov a V. A.,
V. XXX/XX, B., ktorí nadobudli každý v podiele 1/3 do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
k.ú. K. popísané v znaleckom posudku č. 36/1999 a to stavbu - doškoľovacie stredisko súp.č. XXX na
parcele KN 699 s príslušenstvom, parcelu KN 695, ostatná plocha o výmere 8 265 m2, KN 697, ostatná

plocha o výmere 36 597 m2, KN 698, zastavaná plocha o výmere 89 m2, KN 699, zastavaná plocha o
výmere 566 m2. V súčasnosti výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je podľa LV č. XXX
k.ú. K. SWIPO s.r.o., Stropkov v celosti.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. (účinného do 30.06.2005) o konkurze a vyrovnaní veci, ktoré

majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových
krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené
alebo boli zamietnuté.Z vyššie citovaného ust. § 5 ods. 3 zákona o pôde jednoznačne vyplýva blokačné opatrenie, ktorým
od účinnosti tohto zákona povinná osoba nemôže nehnuteľnosti, ich súčasti a príslušenstvo previesť
do vlastníctva iného. Okrem toho bol správca konkurznej podstaty úpadcu povinný rešpektovať príkaz

vyplývajúci z ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a nezahrnúť do konkurznej
podstaty nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie a to bez ohľadu na to, či o uplatnení
práva oprávnených osôb na reštitúcie vedel alebo nie. Zmyslom týchto opatrení bolo naplniť účel zákona
o pôde, a to zmiernenie majetkových krívd, ktoré boli uskutočnené v období rokov 1945 až 1989. Tieto
nároky sa musia považovať za primárne aj za cenu realizovaných majetkových prevodov. Akýkoľvek iný

výklad by totiž blokačné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o pôde robil bezcenným (uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky III. ÚS 630/06 zo dňa 22.03.2007).

Porušenie zákazu previesť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie spája ust. § 5 ods. 3 zákona o
pôde s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo
zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov osobitne vysloviť v

inom sporovom konaní, vrátane vylučovacej žaloby podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní (rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo 331/2009).

V súlade so zákonom preto odporca rozhodol, ak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyslovil,
že zaradením reštituovaných pozemkov do konkurznej podstaty a ich následným predajom došlo k

porušeniu § 5 ods. 3 zákona o pôde a takýto právny úkon je neplatný.

Podľa § 6 písm. m/ zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy
neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,

Podľa § 6 písm. p/ zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Podľa § 6 písm. r/ zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát

alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne
uznávané ľudské práva a slobody.

Odporca pri posudzovaní nároku oprávnenej osoby M. R. sa zaoberal v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia splnením podmienok pre navrátenie vlastníctva upravených v § 6 zákona o pôde.

Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je nesporné,
že k odňatiu vlastníckeho práva došlo vyvlastnením podľa rozhodnutia ONV v Prešov č. Výst.:
4461/82 zo dňa 22.10.1983. Nehnuteľnosti boli vyvlastnené podľa § 108 ods. 2 písm. c zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) pre účely

výstavby „Doškoľovacieho strediska ĽM“ v k.ú. obce K. v prospech Československého štátu do správy
MNV Margecany. Vyvlastnené boli nehnuteľnosti - časti pozemkovoknižných parciel zapísaných v
pozemkovoknižnej vložke č. 160, k.ú. K. mpč. 129/2 a mpč. 131/1 špecifikovaných Geometrickým
plánom (ďalej len GP) č. 243-1-3401-113-81 ako diel c/ vo výmere 130 m2, diel j/ vo výmere 1 550 m2
z parcely mpč. 129/2 a diel d/ o výmere 14 550 m2 z parcely mpč. 131/1 a to na ťarchu neznámych

vlastníkov ohľadom podielu B2a a na ťarchu pozemkovoknižnej vlastníčky P. R. rod. V. - podiel B2b za
finančnú náhradu 6 492,- Kčs.

V konaní bol vypracovaný Znalecký posudok č. 9/2008 znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. P.
C. vo veci polohového určenia pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. 131/1 a mpč. 129/2 v k.ú. K.

a vypracovania geometrického plánu. Z tohto posudku vyplýva, že obvod vyvlastnenia, stav EN (CKN)
je určený správne - bol zameraný obvod lesa. Parcely pozemkovoknižného stavu sú však nesprávne
vykreslené a identifikované. Tam, kde sa mala polohovo nachádzať mpč. 131/1 je riešená mpč. 131/2 a
naopak. Nesprávne je polohovo rozdelená aj parcela mpč. 130. Tam, kde má byť mpč. 130/2 je riešená
mpč. 130/1 a naopak. Parcela 130/2 má podľa pozemkovej knihy výmeru 760 m2 v Geometrickom pláne

je riešená a vyvlastnená s výmerou 3 000 m2 ako diel g/. Posudzovaný geometrický plán nesprávne riešil
aj polohu obvodu pozemkovoknižných parciel a nebral do úvahy neknihovanú parcelu, ktorá oddeľuje
parcely mpč. 131/1, 131/2 a mpč. 129/1, 129/2, 130/1 a 130/2, pričom plocha tejto neknihovanej parcelybola započítaná do vyvlastňovacích dielov. Na základe týchto skutočností konštatoval, že vyvlastnenie
bolo zmätočné.

Ďalej znalec uvádza, že pokiaľ pôvodným vlastníkom zo záp. 160 k.ú. K. Q. R. a P. R. mali byť
vyvlastnené podľa geometrického plánu diely c/, j/, e/, boli im vyvlastnené diely c/, j/, d/ o celkovej výmere
16 230 m2. Vypracoval geometrický plán č. 9/2008 overený Správou katastra dňa 14.08.2008, podľa
ktorého konštatoval, že pôvodným vlastníkom boli zabraté novovytvorené parcely CKN 697/6 o výmere
140 m2 (cca pôvodný diel c), 695/3 o výmere 1 795 m2 (cca pôvodný diel j) a 697/5 o výmere 15 595 m2

(cca pôvodný diel e), celkom 17 530 m2. Zabratých bolo teda 17 530 m2, vyvlastnených 16 230 m2 v
prospech Doškoľovacieho strediska, bez vyvlastnenia 1 300 m2. Plocha zabratá bez právneho dôvodu
(1 300 m2) sa konkrétne vyčleniť a určiť nedá z dôvodu vyššie uvedenej zmätočnosti geometrického
plánu. Bolo ju možné vyčísliť iba matematicky. Bez právneho dôvodu boli zabraté aj novovytvorené
parcely CKN 696/3, 748/4, 728/2, 728/3 a 728/4 o celkovej výmere 5 825 m2, ktoré sú vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe Lesy š.p.

Pretože časti novovytvorených parciel CKN 697/5, 697/6 a 695/3 boli vyvlastnené podľa rozhodnutia
ONV v Prešove č. Výst.: 4461/82 zo dňa 22.10.1983 pre účely výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM
odporca skúmal, či nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. m/ slúžili účelu, pre ktorý boli vyvlastnené.

Zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade boli vznesené námietky k záverom odporcu uvedeným v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že pozemky ktoré sú predmetom tohto reštitučného konania
neslúžili účelu vyvlastnenia. Tvrdili, že sporové nehnuteľnosti preukazujú, že nehnuteľnosti boli
vyvlastnené na účely strelnice, ktorá bola riadne zriadená a sfunkčnená a do dnešného dňa slúži tomuto
účelu.

Súd sa touto spornou otázkou zaoberal, preskúmal obsah administratívneho spisu odporcu a dospel k
záveru, že táto námietka navrhovateľov v 1. a 2. rade nie je dôvodná.

Odporca sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podrobne zaoberal podmienkou uplatneného

nároku podľa § 6 ods. 1 písm. m/ a v dostatočnom rozsahu aj názor, že sporové nehnuteľnosti neslúžili
účelu, na ktorý boli vyvlastnené aj po rozsiahlom dokazovaní odôvodnil. S týmito dôvodmi sa súd v
celom rozsahu stotožňuje.

Oprávnenáosobalistomdoručenýmodporcovidňa09.09.2008oznámila,žefinančnánáhradavyplatená

bola. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, samostatné oddelenie majetkových podstát odporcovi
poskytlo fotokópiu účtovného dokladu preukazujúceho, že M. R. dňa 26.11.2008 poukázal na účet
Ministerstva financií Slovenskej republiky sumu 6 492,- Sk, čím bola splnená povinnosť oprávnenej
osoby podľa ust. § 6 ods. 4 zákona o pôde náhradu vrátiť. Z vyššie uvedených listín má odporca za
preukázané, že časti pozemkov predmetu reštitučného nároku boli vyvlastnené za náhradu.

Odporca za účelom preverenia skutočného stavu vykonal ohliadku na mieste samom dňa 26.03.2008
za účasti troch pracovníkov správneho orgánu a pracovníka krajského pozemkového úradu - geodeta.
Geodetickými metódami v systéme GNSS, prístrojom Trimble R8 boli vytýčené hranice zabratých častí
parciel v teréne a bolo zistené, že pozemky predmetu reštitučného nároku naozaj nie sú zastavené. V

danej lokalite sa nachádzala stavba - budova bývalého doškoľovacieho strediska, avšak mimo hraníc
pozemkov predmetu reštitučného nároku. V danom prípade je potrebné vytknúť odporcovi, že ohliadka
na mieste samom nebola vykonaná za účasti účastníkov konania v súlade s ust. § 33 Správneho
poriadku. To však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože dňa 14.05.2013 sa uskutočnilo
ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste samom, na ktoré boli predvolaní účastníci konania.

Účasť prítomných bola zaevidovaná v prezenčnej listine. Na tvári miesta bolo zistené, že pôvodná
pozemkovoknižná parcela mpč. 129/2 je v súčasnosti rovinatá lúka, cez jej časť prechádza lesná cesta a
načastipôvodnejpozemkovoknižnejparcelympč.129/2sanachádzajúdvestudneohradenépletivovým
plotom, že parcela mpč. 131/1 je strmá lúka, nachádzajúca sa za kopcom porasteným trávou a krovím,
ktorý vlastník označil ako umelo vytvorený ochranný val strelnice. Súčasný vlastník priamo na ohliadke

zdôraznil, že existenciu strelnice v danej lokalite preukazujú nástrelné valy, ochranný val a zostatky
elektrických rozvádzačov k terčom. Poukázal na nábojnice, nachádzajúce sa v čase ohliadky na povrchu
ochranného valu. Prítomný znalec s asistentom opakovane premerali hranice pôvodných parciel mpč.
129/2 a 131/1 kde sa jednoznačne preukázalo, že doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnicesa na pozemkoch predmetu tohto reštitučného nároku nenachádzajú, s výnimkou studní patriacich k
doškoľovaciemu stredisku. Z tejto skutočnosti vyplynula úloha pre znalca, aby v geometrickom pláne,
ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 9/2008 vyčlenil objekt vodného zdroja (studne) ako samostatnú

parcelu, ku ktorej bude možné zriadiť vecné bremeno.

Odporca mal za preukázané, že parcela CKN p.č. 695/5 vo výmere 64 m2, druh pozemku ostatná
plocha, oddelená geometrickým plánom č. 6/2013, overeným Správou katastra Prešov dňa 06.09.2013
z parcely CKN č. 695/3 k.ú. K. za účelom zriadenia vecného bremena, na ktorej sú zriadené studne,

nespĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde. Na základe vykonaného dokazovania
mal ďalej za preukázané, že pozemky predmetu reštitučného nároku boli vyvlastnené pre účely
výstavby „Doškoľovacieho strediska ĽM v k.ú. obce K.“ za náhradu, existujú a okrem časti pôvodnej
pozemkovoknižnej parcely mpč. 129/2 k.ú. K., označenej v geometrickom pláne č. 6/2013 ako
parcela CKN 695/5, nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené. Ak na pozemkoch vyvlastnených
rozhodnutím ONV v Prešove č. Výst.: 4461/82 zo dňa 22.10.1983 bola zriadená strelnica, k jej zriadeniu

a prevádzke mala existovať relevantná dokumentácia. Zo znaleckého posudku č. 36/1999, ktorý dal
vyhotoviť JUDr. Q. B., správca konkurznej podstaty úpadcu Kovohuty Krompachy a.s. za účelom
ocenenia nehnuteľností - Doškoľovacieho strediska súp.č. 148 nachádzajúceho sa na parcele KN č. 699
s príslušenstvom a parciel KN č. 695, 697, 698 a 699 v k.ú. K. je v kapitole 3.7.1. vedené, že znalec ocenil
parcelu č. 695 ako odstavnú plochu pri doškoľovacom stredisku a v kapitole 3.7.2. ocenil parcelu č. 697

ako nádvorie pri doškoľovacom stredisku. Pre obidve parcely uviedol, že sú vedené ako iná plocha,
pričom v LV č. XXX k.ú. K. zo dňa 19.04.1999 sú parcely CKN č. 695 a 697 vedené ako ostatné plochy.
V citovanom znaleckom posudku nie sú popísané a ani ocenené žiadne technické prvky strelnice, ktoré
sa v danom priestore nachádzajú v súčasnosti.

Odporca v konaní zistil, že v čase vyvlastnenia podľa vtedy platnej vyhlášky č. 124/1961 Zb. o
strelných zbraniach a strelive (účinnej do 01.04.1984) bolo možné streľby vykonávať len na schválených
strelniciach. Od 01.04.1984 bola účinná vyhláška č. 10/1984 Zb., ktorou sa vydávajú podrobnejšie
predpisy o zbraniach a strelive, ktorá v § 32 upravuje, že k žiadosti o zriadenie strelnice má
organizáciaokreminýchnáležitostídoložiťrozhodnutiestavebnéhoúraduoumiestnenístavby,stavebnú

dokumentáciu a posudok súdneho znalca z odboru streliva a výbušnín. Dokumentácia týkajúca sa
výstavby Doškoľovacieho strediska ĽM, ktorá bola z dostupných archívov odporcom zadovážená
neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu stavbu strelnice, jej technické prvky, ani technické
parametre. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odporcu ako aj z obsahu administratívneho spisu je
nesporné, že od vyvlastnenia sporných nehnuteľností doteraz strelnica nebola zriadená a povolená

podľa platných právnych predpisov. Stavebné povolenie ONV Prešov č.Výst.: 850/2984 zo dňa
12.03.1984 vydané pre stavbu „Doškoľovacie stredisko pre ľudové milície“ na pozemku parcela EN
989 a 983 (správne 993) k.ú. K. popisuje, že stavba pozostáva z hlavného objektu, terénnych úprav,
cestných komunikácií, elektrickej káblovej siete, vonkajšieho osvetlenia a NN prípojky. Nepopisuje teda
stavbu strelnice ani jej technické prvky. Ak teda existovala strelnica v k.ú. K. pred rokom 1981, ako to

preukazovali navrhovatelia v 1. a 2. rade listinnými dôkazmi (kronikové záznamy pravdepodobne obce
K.), tak bez právneho dôvodu.

V správnom konaní bolo preukázané, že k strate vlastníckeho práva k častiam pôvodných
pozemkovoknižných parciel mpč. 129/2 a mpč. 131/1 vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 160 k.ú.

K. došlo v dôsledku vyvlastnenia za náhradu a časti nehnuteľností uvedené v bode 1. výroku tohto
rozhodnutia existujú a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, že časť pôvodnej parcely mpč.
131/1 vo výmere 1 300 m2 bola zabratá bez právneho dôvodu a že reštituované pozemky prešli na
štát aj v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, čím sú splnené
podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. m/, písm. p/ a písm. r/ zákona o pôde. Parcela CKN č. 695/5,

ostatná plocha vo výmere 64 m2 určená geometrickým plánom č. 6/2013 slúži účelu, na ktorý bola
vyvlastnená, preto sa z dôvodu nesplnenia ust. § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde nevydáva.

Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 127/2010 zo dňa
22.06.2010, z ktorého vyplýva, že podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou

na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených
osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných
zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky
vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúce svojvôle vtedajších štátnych a iných orgánovpri uplatňovaní moci. rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené
nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby. Poukázal pritom na zákon č. 480/1991 Zb. o dobe
neslobody, podľa ktorého v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje

vlastné zákony.

Vychádzajúc z týchto záverov bolo potrebné pri posudzovaní splnenia podmienok uplatneného nároku
podľa § 6 ods. 1 písm. m/ nedostatky zistené v dokumentácii týkajúcej sa vyvlastňovacieho konania a
zistené skutočnosti vyhodnocovať v prospech oprávnenej osoby.

Z uvedených dôvodov rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia v
1. a 2. rade nemali v konaní úspech, náhrada trov konania im nepatrí a odporca aj pri úspechu v konaní

nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.