Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208730
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112208730.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXX/X, Q., zastúpený: Mgr. Peter Miššík, advokát, sídlo: Koceľova 7, Nitra, proti žalovanému:
J. poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie sumy 11.716,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra zo dňa 15. júla 2015 pod č.k. 18C/315/2012-197, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 2.507,86 eur pozostavujúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eura

a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 322 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
Druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 154,55
eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor. Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania štátu vo výške 96,24 eur. Posledným výrokom
uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania štátu vo výške
95,41eur. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2, 146

ods. 2, § 148 ods. 1 OSP. Uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 11.716,69
eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 22. 10. 2014 vzal návrh v časti zaplatenia sumy 5.368,79 eur späť a
žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Rozsudkom zo dňa 18. 11. 2014 č.k. 18C/315/2012-189 konanie
v časti zaplatenia sumy 5.368,79 eur zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 28. 10. 2009 do 11. 08. 2014. Žalobu v časti zaplatenia
sumy 6.347,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 03. 07. 2009 do zaplatenia a 9%

úrok z omeškania ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009 do 27. 10. 2009 zamietol.
Uviedol, že zástupca žalobcu doručil vyčíslenie trov konania vo výške 2.888,36 eura pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 702,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške
2185,86 eur. O trovách konania vo vzťahu k zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146
ods. 2 OSP, druhá veta, z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý
žalobcovi zaplatil sumu 5.368,79 eur dňa 11. 08. 2014. Žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia v sume 2.185,86 eur za 11 úkonov právnej služby. Zároveň priznal aj náhradu
za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 322 eur (pol. 1 písm. a/, 6% zo sumy 5.368,79 eur).
Vo vzťahu k zamietnutej časti nároku v sume 6.347,90 eura, úroku z omeškania
a vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014 vo výške
2.468,91 eur, rozhodol tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Úspech žalovaného v konaní
predstavuje v percentuálnom vyjadrení 61% a úspech žalobcu 39%. Čistý úspech žalovaného je 22%.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, priznal mu náhradu trov konania vo výške
154,55 eur, ktorá predstavuje žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor (22% zo sumy 702,50 eur).V priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením znalečného vo výške 291,65 eur za
vypracovanýznaleckýposudokznalcomZnaleckáorganizácias.r.o.Onáhradetrovštáturozhodolpodľa
výsledku konania. Celkový úspech žalobcu bol v zaplatení sumy 7.837,70 eur (suma vo výške 5.368,79

eur uhradená žalovaným a suma vo výške 2.468,91 eur titulom úroku z omeškania za obdobie od 03.
07. 2009 do 11. 08. 2014), čo predstavuje úspech 67%, úspech žalovaného bol 33%, preto zaviazal
žalobcu na zaplatenie trov štátu vo výške 96,24 eura (neúspech 33% zo sumy 291,65 eur) a žalovaného
sumu vo výške 95,41 eur (neúspech 67% zo sumy 291,65 eur predstavuje 195,41 eura, avšak žalovaný
v konaní uhradil preddavok vo výške 100 eur).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že ak v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP nebolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. V predmetnom prípade bolo konanie zastavené z dôvodu
čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom, nakoľko žalovaný v priebehu konania uhradil sumu 5.368,79

eur, a teda zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalovaný sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady
trov konania v tejto časti. Uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 2.507,86 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eur a zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 322 eur. Zdôraznil, že podmienkou priznania trov konania je účelnosť ich
vynaloženia. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania

za úkony označené ako „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 03. 05. 2013, „návrh na doplnenie
dokazovania“ zo dňa 26. 06. 2013 a „čiastočné späťvzatie žaloby“ zo dňa 22. 10. 2014. Nakoľko žalobca
už vo vyjadrení k odporu a následne na pojednávaní navrhoval doplnenie dokazovania a súd ustanovil,
že do konania priberie znalca, nemožno na podania žalobcu zo dňa 03. 05. 2013 a 26. 06. 2013,
ktorých predmetom sú identické návrhy na doplnenie dokazovania, považovať za účelne vynaložené

trovy konania. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny vo výške 5.368,79 eur, došlo k nemu
na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2014, na ktorom bol tento úkon odovzdaný súdu. Ohľadom pomeru
úspechu strán sporu, uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil pri určovaní percentuálnej
miery úspechu žalobcu v spore aj priznaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79
eur od 28. 10. 2009 do 11. 08. 2014, t.j. sumu 2.468,91 eur, porovnaním zamietnutej sumy 6.347,90

eur a priznaného úroku 2.468,91 eura, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie predstavoval úspech
žalovaného vo výške 61% a úspech žalobcu 39%, čistý úspech žalovaného 22%. Nemožno u jednej
strany sporu brať do úvahy úspech v podobe priznaného príslušenstva a u druhého účastníka nebrať do
úvahy skutočnosť, že žaloba v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009
do 27. 10. 2009 (suma 153,56 eur) a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.347,90 eur

od 03. 07. 2009 do zaplatenia bola zamietnutá. V zmysle uvedeného je potrebné postupovať pri určení
náhrady trov konania žalovaného ako aj náhrady trov štátu.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na
ďalšie konanie.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. V danom prípade z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie

dňa 09. 03. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia 11.716,69 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
vydal dňa 10. 09. 2012 platobný rozkaz č.k. 7RO/102/2012-45, proti ktorému v zákonom stanovenej
lehote podal žalovaný odpor. Uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č.k. 18C/315/2012-118 súd prvej inštancie
ustanovil do konania Znaleckú organizáciu, s.r.o., Javorná 753/2, Hurbanovo. Uznesením zo dňa
06. 06. 2014 č.k.18C/315/2012-165 súd prvej inštancie priznal Znaleckej organizácii, s.r.o. znalečné.
Žalobca podaním zo dňa 22. 10. 2014, predloženým krátkou cestou do spisu na pojednávaní konanom

dňa 23. 10. 2014, vzal čiastočne žalobu späť v rozsahu požadovaného zaplatenia istiny vo výške
5.368,79 eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 12. 08. 2014 do
zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný dňa 11. 08. 2014 čiastočne splnil svoj záväzok vo výške 5.368,79
eur. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 18. 11. 2014 č.k. 18C/315/2012-189 a
následne o náhrade trov konania napadnutým uznesením.

10. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených

trov konania. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník

má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp.zn. 4 M Cdo 21/2009).

13. V predmetnej veci, súd prvej inštancie prvým výrokom rozsudku vo veci samej konanie v časti
zaplatenia sumy 5.368,79 eur zastavil, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.

14. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne návrh sčasti späť, súd posúdi, kto čiastočné
späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je teda

treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

15. V preskúmavanej veci má odvolací súd za preukázané, že žaloba bola podaná žalobcom

dôvodne, pretože žalovaný až v priebehu konania čiastočne splnil svoj dlh vo výške 5.368,79 eur.
Žalobca preto dôvodne na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2014 vzal žalobu sčasti späť, na
základe čoho bolo konanie správne súdom prvej inštancie v predmetnej časti zastavené pre procesné
zavinenie žalovaného. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vo vzťahu k zastavujúcej časti, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.507,86 eur pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 322 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie však pri určení výšky nároku na
náhradu trov konania vo vzťahu k tejto časti nesprávne priznal aj úkon právnej služby „zastupovanie na
pojednávaní dňa 18. 11. 2014“ s príslušným režijným paušálom, nakoľko predmetný úkon bol vykonanýaž po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 23. 10. 2014, ktorý dátum je rozhodujúci pre
určenie výšky náhrady trov konania v zastavujúcej časti.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie, vo vzťahu k
zastavujúcej časti, priznal žalobcovi náhradu trov konania za všetky ním uplatnené úkony právnej
služby, bez toho, aby posúdil jednotlivo účelnosť ich vynaloženia. Odvolací súd sa v tejto súvislosti
stotožňuje s námietkami žalovaného uplatnenými v odvolaní a konštatuje, že súd prvej inštancie
sa bližšie vo svojom rozhodnutí nezaoberal účelnosťou úkonov právnej služby „návrh na doplnenie

dokazovania“ zo dňa 03. 05. 2013 a „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 26. 06. 2013. Napadnuté
uznesenie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné, zmätočné a nezodpovedajúce požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho
nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

17. Druhým výrokom rozsudku vo veci samej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eura od 28. 10. 2009 do 11. 08.
2014 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím výrokom návrh v časti zaplatenia sumy
6.347,90 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 9% od 03. 07. 2009 do zaplatenia
a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009 do 27. 10. 2009 zamietol. Vo
vzťahu k uvedeným výrokom súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 154,55 eur titulom zaplateného súdneho poplatku
za odpor. Pri určení výšky predmetného nároku aplikoval zásadu úspechu vo veci tak, že vo vzťahu
k zamietnutej časti nároku v sume 6.347,90 eur, úroku z omeškania a vo vzťahu k priznanému
úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014 vo výške 2.468,91 eur, určil úspech
žalovaného v percentuálnom vyjadrení 61% a úspech žalobcu 39%, z toho čistý úspech

žalovaného 22%. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej
inštancie dospel k percentuálnemu vyčísleniu čistého úspechu žalovaného vo výške 22%. Myšlienkový
postup súdu prvej inštancie nebol dostatočne vysvetlený, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru
o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti predmetného výroku napadnutého uznesenia.

18. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov štátu súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď úspech
žalobcu určil zo sumy 7.837,70 eur, ktorá pozostáva z príslušnej časti istiny vo výške 5.368,79 eur
uhradenej žalovaným vrátane úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009
do 11. 08. 2014 vo výške 2.468,91 eur, pričom pri základe výpočtu miery úspechu vychádzal z výšky
istiny bez príslušenstva vo výške 11.716,69 eur. Súd prvej inštancie tak nesprávne určil percentuálnu

mieru úspechu žalobcu 67% a neúspechu žalovaného 33%. Za základ pre určenie miery pomeru
úspechu a neúspechu strán v konaní bolo potrebné vychádzať z uplatnenej istiny. To znamená, že pre
pomerné rozdelenie trov konania štátu je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní bude musieť súd prvej inštancie, vo vzťahu k uplatneným úkonom právnej služby,
odlíšiť, ktoré úkony právnej služby boli vykonané do momentu čiastočného späťvzatia žaloby a po ňom,

dôsledne posúdiť ich účelnosť a pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodnúť v zastavujúcej časti
v súlade so zásadou zavinenia a v zamietajúcej časti žaloby v súlade so zásadou úspechu (vychádzajúc
pri výpočte miery úspechu strany z výšky istiny bez príslušenstva). Vzhľadom na skutočnosť, že súdom
prvej inštancie nebola správne vyčíslená miera úspechu o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, rozhodne súd prvej inštancie takisto aj v tejto časti podľa

výsledku konania, a to vo vzťahu k zastavujúcej časti v súlade s § 256 ods. 1 CSP (zásada zavinenia) a
vo zvyšnej časti v súlade s § 255 CSP (zásada úspechu). Pri rozhodovaní posúdi námietky žalovaného
uplatnené v odvolaní a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodne v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).