Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Ďalak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209915
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914209915.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcovi W. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
v Lučenci, J. Kráľa 5/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 159,98 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 159,98 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 159,98 eur od 01. 08. 2011 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 151,85 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel ešte s právnym predchodcom
navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje
viaceré neprijateľné podmienky, namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na vedení sporu a taktiež
vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Vedľajší účastník na strane odporcu taktiež žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom na
obdobné dôvody, ktoré uvádzal odporca.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom, zmluvou o pôžičke zo dňa 26. 05. 2010,
podmienkami k zmluve o pôžičke, upomienkou zo dňa 23. 07. 2011, dokladom o doručení upomienky
odporcovi, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 01. 2014, prílohou
č. 1 k zmluve a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o
pôžičkevzmysle§497anasl.Obch.zákonníkadňa26.05.2010,vzmyslektorejzmluvybolaposkytnutá
odporcovi pôžička vo výške 3.000,- eur. Bol dohodnutý počet splátok 36 vo výške 126,05 eur s ročnou
úrokovou sadzbou 30,62 % a RPMN 30,62 %.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, t.j. zmluva o úvere,
bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o
zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom
odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné
považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú,
alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. § 9 ods. 2 písm.
f/, a to termín konečnej splatnosti a už len z tohto dôvodu sa predmetný úver, ktorý bol poskytnutý
právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, považuje v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona za
úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, a preto sa súd už ďalej nezaoberal ďalšími v zmluve
uvedenými údajmi, ktoré aj v prípade, že by neboli v súlade so zákonom, platil by len záver konštatovaný
vyššie, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 3.000,- eur, z ktorých odporca uhradil 2.840,02 eur a ostáva teda mu zaplatiť 159,98 eur, na
ktorú sumu súd odporcu zaviazal.
Zároveň súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka, keďže odporca nevyrovnal žalovanú sumu ani na základe výzvy právneho predchodcu
navrhovateľa,jeodporcavomeškaníajepovinnýzaplatiťúrokyzomeškania,ktorýchvýškajestanovená
v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. § 3 citovaného nariadenia a výška úrokov z omeškania je
stanovená na základe výzvy zo dňa 23. 07. 2011.
Odporca v rámci konania namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na vedení sporu,
kde poukazoval na oprávnenie právneho predchodcu navrhovateľa postúpiť pohľadávku v zmysle
podmienok k zmluve bodu 15.2 a 15.3 aj bez súhlasu klienta, pričom klient nie je oprávnený bez
súhlasu veriteľa previesť práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky zo zmluvy.
Podľa názoru odporcu ide o ustanovenie, ktoré zakladá hrubý nepomer a nerovnováhu v právnych
vzťahoch účastníkov konania a ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. S týmto sa súd v
plnom rozsahu stotožňuje, keďže je zjavné, že zmluvné dojednanie, ktoré jednej strane umožňuje
aj bez súhlasu druhej strany postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, pričom druhej zmluvnej strane už
takéto oprávnenie neprislúcha, ide jednoznačne o zmluvné oprávnenie, ktoré zakladá nerovnováhu vo
vzájomnýchzmluvnýchvzťahochaideohrubýnepomervprávnychvzťahoch,čomožnocharakterizovať
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Túto zmluvnú podmienku
možno charakterizovať ako neprijateľnú, a teda neplatnú aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4
písm. a/ Obč. zákonníka, keďže takéto zmluvné dojednanie bolo uvedené v rámci zmluvných dojednaní
podmienok k zmluve, ktoré obsahujú dve husto písané strany nečitateľného textu zakomponované a
schované v rámci ďalších zmluvných dojednaní, a preto súd nevidí žiadnu reálnu možnosť, aby sa s
takýmito zmluvnými podmienkami odporca vôbec oboznámil pri podpise zmluvy a takýmito zmluvnými
podmienkami odporca nie je ani viazaný. Na druhej strane však je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 524 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému, takže napriek neplatným zmluvným dojednaniam o možnosti postúpiť
pohľadávku existuje zákonná možnosť pre právneho predchodcu navrhovateľa postúpiť pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka, a preto na základe tohto zákonného zmocnenia právny predchodca navrhovateľa
mohol postúpiť pohľadávku na navrhovateľa písomnou zmluvou, kde s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Odporca ďalej namietal oprávnenie právneho predchodcu navrhovateľa vypovedať zmluvu o pôžičke s
poukazomnaustanoveniepodmienokkzmluvebod13.2,kdejeuvedenévšeobecnéoprávnenieveriteľa
vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu. Podľa názoru odporcu takáto výpoveď je neplatná, nie je
v súlade so zákonom a poukázali na to, že pokiaľ právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 23.
07. 2011 doručil odporcovi jednostranný právny úkon, podľa ich názoru platne odstúpil od predmetnejzmluvy o pôžičke a po doručení tohto odstúpenia začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota,
ktorá uplynula v roku 2013, a preto navrhovateľ podal návrh na súd po uplynutí premlčacej doby v
roku 2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, ako už bolo uvedené vyššie pri otázke postúpenia
pohľadávky, že pokiaľ ide o zmluvné dojednania uvedené v podmienkach k zmluve, tieto sú neplatné,
keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku minimálne v tom rozsahu, že sa s nimi odporca nemohol
reálne oboznámiť pri podpise zmluvy, kde v súvislosti s výpoveďou zo zmluvy, na základe ktorej by
malo dôjsť k okamžitej splatnosti úveru, je potrebné poukázať na ustanovenie § 565 Obč. zákonníka,
v zmysle ktorého v prípade plnenia v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Tu treba v prvom rade poukázať
na to, že zmluvné dojednanie v podmienkach k zmluve je neplatné a po druhé, výpoveď v zmysle §
565 Obč. zákonníka, na základe ktorej by nastala okamžitá splatnosť úveru, nemožno považovať za
platnú, keďže v období jún, júl a august 2011 odporca uhradil splátky na úvere, a preto listom z júla 2011
právny predchodca navrhovateľa nemohol žiadať okamžitú splatnosť úveru a na druhej strane výpoveď
zo zmluvy možno dohodnúť s poukazom na ustanovenie § 582 Obč. zákonníka pri zmluve dojednanej
na dobu neurčitú. Takto možno konštatovať, že platne nemohlo dôjsť k výpovedi zo zmluvy ani k platnej
okamžitej splatnosti úveru.
Súd sa však nestotožňuje s názorom odporcu, že list právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 23. 07.
2011 možno charakterizovať ako odstúpenie od zmluvy, keďže odstúpiť možno od zmluvy len ak je to v
Občianskom zákonníku uvedené, alebo je to uvedené v inom zákone, alebo ak je to medzi účastníkmi
dohodnuté v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka. Zo zmluvných dojednaní nevyplýva možnosť dohody
odstúpiť od zmluvy pre účastníkov konania a keby aj to bolo dohodnuté v podmienkach k zmluve, išlo by
o neplatné zmluvné dojednanie z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky pre nemožnosť oboznámiť
sa s takýmito zmluvnými podmienkami. Z Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1 vyplýva oprávnenie
veriteľa odstúpiť od zmluvy ak dlžník svoj dlh riadne a však neplní a je v omeškaní a ak tento dlh nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom. Zákon teda predpokladá najprv výzvu
veriteľa, poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a až potom právo odstúpiť od zmluvy, čo v danom
prípade nie je splnené, keďže je predložená len výzva z 23. 07. 2011 a nie už samotné odstúpenie,
ktoré by muselo byť doručené dlžníkovi po doručení predchádzajúcej výzvy a uplynutí primeranej lehoty.
Taktiež z upomienky zo dňa 23. 07. 2011 nemožno jednoznačne dedukovať vôľu právneho predchodcu
navrhovateľa odstúpiť od zmluvy vzhľadom na použité výrazové prostriedky „vyzývame k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo do troch dní od doručenia“. Pre chýbajúcu vôľu na strane právneho
predchodcu navrhovateľa by nebolo možné prípadné odstúpenie ako právny úkon charakterizovať ako
platný právny úkon.
Takto na záver možno vychádzať z toho, že nedošlo k platnej výpovedi zo zmluvy, nedošlo k okamžitej
splatnosti úveru ani k odstúpeniu od zmluvy, a preto splatnosť pôžičky nastala podľa uzavretej zmluvy
po uplynutí 36 mesiacov, t. j. v máji 2013, a preto keďže návrh na súd bol podaný v júli 2014, nejde o
návrh premlčaný v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., kde navrhovateľ mal
vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy súdneho poplatku
vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 151,85 eur za 3 úkony právnej pomoci po
16,60 eur (prevzatie veci, návrh, pojednávanie dňa 18. 01. 2016), 2 x režijný paušál v roku 2014 po
8,04 eur a 1 x v roku 2016 - 8,58 eur, spolu náhrada 74,46 eur, kde súd priznal náhradu z predmetu
konania 159,98 eur, kde 1 úkon právnej pomoci predstavuje 16,60 eur, pričom právny zástupca si
vyúčtoval trovy právneho zastúpenia podľa pôvodnej sumy celého predmetu konania, ktorá v prevažnej
časti bola zastavená a súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej
pomoci prevzatie zastúpenia novým právnym zástupcom po postúpení veci, keďže právny nástupca
navrhovateľa vstúpil už do konania, ktoré prebiehalo, pôvodný navrhovateľ mal v konaní právneho
zástupcu, a preto navrhovateľ už len pokračuje v konaní v stave, do akého vstúpil spolu aj so svojím
právnym zástupcom, nemôže si duplicitne uplatňovať úkon prevzatie veci, keďže vec prevzal ešte
pôvodný právny zástupca, kde nemôže byť na ťarchu odporcu, že navrhovateľ môže opakovane a
neobmedzene postupovať pohľadávky a byť zaťažovaný neobmedzenými trovami právneho zastúpenia
nových právnych zástupcov. Taktiež súd nepriznal úkon za čiastočné späťvzatie návrhu, keďže tento
úkon sa týka časti konania, kde bola priznaná náhrada trov konania odporcovi v súvislosti so späťvzatím
návrhu v časti. Ďalej boli priznané náhrada cestovného za cestu právneho zástupcu Košice - Rimavská
Sobota a späť za 252 km pri základnej náhrade 0,183 eur/1 km je náhrada 46,12 eur, náhrada za PHM
za 252 km pri spotrebe 7,4 litra/100 km a cene 0,97 eur/1 liter je náhrada 18,10 eur, náhrada za stratu
času za 8 polhodín po 14,30 eur je náhrada 114,40 eur. Celková náhrada za odmenu za úkony, cestovnéa stratu času predstavuje 253,08 eur + 20 % DPH 50,62 eur, spolu 303,69 eur, kde súd túto náhradu
krátil na 1-icu s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor a uplatnené
trovy konania sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a súd prihliadol aj na to, že v prevažnej časti
navrhovateľ zobral návrh späť pred začatím prvého pojednávania a tým možno konštatovať, že zavinil
aj vznik trov konania na strane odporcu, keďže vyvolal spor v časti, v ktorej prevažná miera nebola
opodstatnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.