Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217751
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115217751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu WM R. & R., s.r.o., so sídlom v O.,
A. A. C. XX, T.: XX XXX 798, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24,
proti žalovanému Y. A., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Užhorodská X, o zaplatenie 9.393,09 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C 320/2015-88 z 10.3.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie príslušenstva
v sume 432,97 € a 11,75 % úrokov zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.041,88 € s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 26.9.2014 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej súdu dňa 7.7.2015, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 9.393,09 € s 11,75 % úrokmi ročne zo sumy 5.902,70 € od 26.9.2014 do zaplatenia
a 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.902,70 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0448254850
uzavretej so žalovaným dňa 25.1.2008 poskytol právny predchodca žalobcu - A. A., a.s., žalovanému
úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 €) s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške
11,75 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami, všetko v 60 pravidelných
mesačných splátkach po 4.484,- Sk (148,84 €) mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci

s tým, že prvá splátka úveru bola splatná 20.2.2008 a posledná splátka bola splatná dňa 20.1.2013,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá vo výške 14,29 %, a dňa 25.9.2014
bola pohľadávka A. sporiteľne, a. s. voči žalovanému postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/ 2014/CE, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením zo 7.10.2014. Žalovaný
svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, a ku dňu postúpenia pohľadávky (25.9.2014)
dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 9.393,09 €, pozostávajúcu z istiny 5.902,70
€ a príslušenstva vo výške 3.490,39 € predstavujúceho zmluvný 11,75 % ročný úrok z poskytnutého

úveru podľa článku I bod 1 zmluvy o úvere a zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. Súd vykonaným
dokazovanímmalpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuA.,a.s.akoveriteľdňa25.1.2008uzavrela
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) s dohodnutoupremenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,75 %, spracovateľským poplatkom 4.000,- Sk
(132,78 €), poplatkom za správu úveru 60,- Sk (1,99 €) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať
v 60 pravidelných mesačných splátkach po 4.484,- Sk (148,84 €) mesačne, splatných od 20.2.2013

(správne 20.2.2008), vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 20.1.2013. V zmluve bola uvedená
RPMN 14,29 %. Z oznámenia zo dňa 7.10.2014 súd zistil, že A. A., a.s. upovedomila žalovaného o
postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 9.393,09 € s prísl. žalobcovi na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014. Z predložených listinných dôkazov
mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €), z ktorého uhradil

sumu 3.318,22 €, t.j. vyše 22 splátok splatných do 20.12.2009. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení
§ 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 565 Občianskeho zákonníka, §
524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v

konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ,
preto mal za to, že v posudzovanej veci nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru zo spotrebiteľskej
zmluvy. Dospel k záveru, že v danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľský úver osobitne upravený
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere
aplikoval právnu úpravu Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 tretia veta OZ) aj pokiaľ ide o premlčanie

nároku, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a poukazujúc tiež na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014 súd prvej inštancie
urobil záver, že nezaplatené splátky splatné do 20.6.2012 sú premlčané, keďže od ich splatnosti do
podania žaloby (7.7.2015) uplynula trojročná premlčacia doba, preto súd nemohol priznať žalobcovi
nárok na ich zaplatenie. Žalobca má nárok len na splátky splatné od 20.7.2012 do 20.1.2013 v celkovej

výške 1.041,88 € (7 x 148,84 €). Pokiaľ ide o úroky, vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal ako sa
počas úverového vzťahu menila úroková sadzba, pričom je všeobecne známe, že táto sa od roku 2008
postupne znižovala, súd žalobcovi úroky nepriznal z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Nakoľko
žalovaný neuhrádzal svoj dlh riadne a včas, považoval za dôvodne uplatnený aj nárok na zaplatenie
dohodnutých úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných nepremlčaných splátok odo dňa nasledujúceho

po dni ich splatnosti vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná
ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti tej ktorej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania
iba vo výške 8 % ročne, a to od 26.9.2014, preto ich súd priznal žalobcovi v požadovanej výške v súlade
s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (podľa ktorého nemôže prekročiť návrh a priznať viac) a podľa § 517 ods. 1
veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od

1.1.2009 do 31.1.2013, ale len z prisúdenej istiny, nakoľko úroky a úroky z omeškania ako príslušenstvo
pohľadávky - vedľajší záväzok, sledujú osud pohľadávky ako hlavného záväzku. Vo zvyšnej časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal čiastočný úspech, nemá právo na náhradu trov konania a o trovách
žalovaného nerozhodol, lebo žalovaný nenavrhol o nich rozhodnúť.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol
v časti žalovanej sumy 432,97 € a 11,75 % ročného úroku zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do
zaplatenia. Uviedol, že suma 432,97 € predstavuje: úrok z omeškania za obdobie od 21.7.2012 do
25.9.2014 vo výške 160,96 € a úroky za obdobie od 7.7.2012 do 25.9.2014 vyčíslené vo výške 272,01

€, ktoré boli uplatnené žalobou v rámci žalovanej sumy 9.393,90 €. Podané odvolanie odôvodnil tým, že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca vytýkal súdu, že napadnutým rozsudkom mu priznal právo
na úrok z omeškania zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 napriek tomu, že dospel k záveru o omeškaní
žalovaného i pred týmto dátumom, a nepriznal mu úroky z omeškania za obdobie do 25.9.2014, ktoré

boli žalobou uplatnené v rámci celkovej žalovanej sumy 9.393,09 €, pozostávajúcej z istiny 5.902,70
€ a príslušenstva vo výške 3.490,39 €. Uviedol, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky
podľa ust. § 121 ods. 3 OZ a v rámci žalovanej sumy 9.393,09 € podanou žalobou jednoznačne uplatnili
i úroky z omeškania vo výške 160,96 € za obdobie predchádzajúce dňu 26.9.2014. V prípade správnosti
záverov súdu prvej inštancie o premlčaní splátok úveru, ktorých splatnosť nastala pred 20.7.2012,

podľa názoru žalobcu mu súd mal priznať právo na úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných
po 20.7.2012 až do 25.9.2014 v celkovej výške 160,96 €. Je nepochybným, že súd mal priznať 8 %
ročný úrok z omeškania zo: - sumy 148,84 € (mesačná splátka splatná dňa 20.7.2012) od 21.7.2012
do 25.9.2014 vo výške 26,- €, zo sumy 148,84 € od 21.8.2012 do 25.9.2014 vo výške 24,99 €, zosumy 148,84 € od 21.9.2012 do 25.9.2014 vo výške 23,98 €, zo sumy 148,84 € od 21.10.2012 do
25.9.2014 vo výške 23,- €, zo sumy 148,84 € od 21.11.2012 do 25.9.2014 vo výške 21,99 €, zo
sumy 148,84 € od 21.12.2012 do 25.9.2014 vo výške 21,01 €, zo sumy 148,84 € od 21.1.2013 do

25.9.2014 vo výške 20,- €. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalobcu nie je nezistiteľné,
prečo mu súd tieto úroky z omeškania žalobou uplatnené nepriznal, na ktoré má jednoznačne právo,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, pokiaľ mu nepriznal právo na uplatnený riadny úrok (úrok z úveru) z dôvodu, že
nepreukázal, ako sa počas úverového vzťahu menila úroková sadzba a že je všeobecne známe, že

táto sa od roku 2008 postupne znižovala. Uvedený právny záver súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny a poukázal na bod 7.4.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého zmluva o
úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient
povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je
určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť
dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne, z dôvodu zmien v obchodnej alebo úverovej politike banky

alebo zmien v rizikovosti úverového vzťahu alebo zmien právnych predpisov alebo na základe vývoja
na bankovom trhu alebo vývoja na peňažnom alebo kapitálovom trhu. Aktuálna výška úrokovej sadzby
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je spravidla uvedená v zmluve o úvere. Je síce pravdou, že úroková
sadzba bola dohodnutá ako premenlivá, z citovaného ustanovenia VOP však nevyplýva, že by k jej
zmene dochádzalo vždy na základe skutočností nezávislých od vôle zmluvných strán. Naopak zmena

úrokovej sadzby bola ponechaná na veriteľovi, ktorý mohol, ale nemusel, k jej zmene pristúpiť. Tvrdil,
že v posudzovanej veci k zmene úrokovej sadzby nedošlo. Počas konania nebolo žiadnym účastníkom
konania tvrdené, že by k zmene úrokovej sadzby došlo, ani nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval zmenu úrokovej sadzby. Naviac, ak by došlo k zmene úrokovej sadzby, musela by sa táto
zmena nevyhnutne prejaviť buď na výške mesačných splátok alebo na čase konečnej splatnosti úveru.

Banka by musela žalovanému pri zmene úrokovej sadzby oznámiť i zmenu výšky splátok alebo zmenu
času konečnej splatnosti úveru. Žiadne takéto oznámenie nikdy nebolo urobené. Právny záver súdu o
neunesení dôkazného bremena o výške úrokovej sadzby úroku z úveru, je teda nesprávny, nemajúci
žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Len zo skutočnosti, že v iných obdobných právnych vzťahoch
a medzi inými účastníkmi konania, dochádzalo k zmene úrokovej sadzby dohodnutej ako premenlivej,

nemožno vyvodiť záver, že k takejto zmene muselo nevyhnutne dôjsť i v posudzovanom zmluvnom
vzťahu. Žalobca uviedol, že v posudzovanej veci bolo výslovne medzi zmluvnými stranami dohodnuté,
že úrok je žalovaný povinný platiť až do skutočného zaplatenia istiny, pričom poukázal tiež na bod
7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvného vzťahu podľa ust. § 273
ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že platenie úrokov bolo dohodnuté až do splatenia

úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca bol toho názoru, že súd mu mal priznať 11,75 % ročný úrok z
priznanej nepremlčanej sumy 1.041,88 € od 7.7.2012 (tri roky pred podaním žaloby) do 25.9.2016 vo
výške 272,01 €, 11,75 % ročný úrok zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia. Z uvedených
dôvodov navrhol zmeniť rozsudok v odvolaním napadnutej časti a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 432,97 € a 11,75 % ročný úrok zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do za platenia, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorú žiadal
zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokátskej kancelárie JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety

C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné.7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.9.2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 8.9.2016 na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Žalobca odvolanie podal dňa 5.5.2016 a z obsahu odvolania vyplýva, že uplatnil odvolacie dôvody
upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. že
súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a z hľadísk žalobcom uplatnených

odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym
posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v
súlade s cit. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

11. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody v

prejednávanejveciniesúpreukázané,lebosúdprvejinštancieskutkovýstavveciobjasnilvdostatočnom
rozsahu, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a
nasl. O.s.p., na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne predpisy, vyvodil zodpovedajúce
právne závery o právach a povinnostiach strán, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.

12. Skutočnosti a námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pokiaľ ním súd zamietol žalobu
ozaplateniepríslušenstvapohľadávkya11,75%úrokovzosumy1.041,88€od26.9.2014dozaplatenia,
a neodôvodňujú iné rozhodnutie o spornom nároku.

13. Súd prvej inštancie v danej veci aplikoval relevantné hmotnoprávne normy, aj pokiaľ - rozhodujúc
o nároku zo spotrebiteľskej (úverovej) zmluvy v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení právnych predpisov účinných od 1.5.2014 z úradnej moci (ex offo) prihliadol na
premlčanie práva o zaplatenie zmeškaných splátok úveru splatných pred 20. júlom 2012 (vzhľadom na

dátum podania žaloby 7.7.2015), a žalobu z tohto dôvodu (pre premlčanie práva) v tejto časti zamietol.
Žalobca v konaní nepreukázal, že pre omeškanie žalovaného s plnením jednotlivých dohodnutých
splátok úveru jeho právny predchodca A. A., a.s. ako veriteľ uplatnil voči žalovanému ako dlžníkovi právo
nazaplatenieceléhozostatkudlžnejsumy(pohľadávky)zozmluvyoúverevsúladesust.§565vspojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal

zo správneho názoru, že nenastala splatnosť celého dlhu, a správne tak posudzoval zánik záväzku v
dôsledku premlčania u každej zo splátok jednotlivo a napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi nárok
na zmeškané splátky úveru (po 148,84 € mesačne) splatné za čas od 21.7.2012 do 20.1.2013, ktoré nie
sú premlčané a nárok v prevyšujúcej časti istiny a zmluvných úrokov vrátane kapitalizovaných úrokov
ku dňu 25.6.2014 a 11,75 % úrokov od 26.9.2014 do zaplatenia ako nedôvodne uplatnený zamietol s

poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 OZ a z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že rozsudkom súd
prisúdil žalobcovi aj zmluvné úroky (v rámci sumy 1.041,88 €), aj keď to výslovne v dôvodoch rozsudku
neuviedol, keďže v jednotlivých dohodnutých mesačných splátkach nepochybne je zahrnutá nielen

splátka úverovej istiny, ale aj príslušnej časti zmluvných úrokov, na ktoré má žalobca právo.

14. Pokiaľ súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi úroky z omeškania z prisúdenej sumy 1.041,88
€ od 26.9.2014 až do zaplatenia vo výške 8 % ročne, rozhodol tak v súlade s návrhom žalobcu
obsiahnutým v podanom návrhu. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplýva, aby veriteľ

po splatnosti úveru (úverových splátok) uplatnil právo na úroky z omeškania za obdobie predchádzajúce
dňu 26.9.2014 alebo aby taký nárok žalobca ako postupník riadne uplatnil (konkretizoval a skutkovo
vymedzil) podanou žalobou, preto aj v tejto časti sú odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené a
nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.15.Napokonneobstojíaninámietkažalobcu,ženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľnýprenedostatok
dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti v zmysle § 157

ods. 2 O.s.p., dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia
je zrejmé, k akým skutkovým a právnym záverom súd prvej inštancie dospel, akými úvahami sa pritom
spravoval, konkrétne je uvedený začiatok i dĺžka premlčacej doby a prijatý právny záver o premlčaní
časti uplatneného práva a jeho dôsledkoch, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a
neunesenie dôkazného bremena žalobcom o rozhodujúcich skutočnostiach, a tiež s odkazom na

príslušné ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd na vec aplikoval.

16. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodne podané, a preto odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti príslušenstva 432,97 € a
11,75 % úrokov zo sumy 1.041,88 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania ako vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, a preto nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak
žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).