Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216762
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413216762.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Y. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., U. XX, zastúpený Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 20 57 35, proti žalovanému: C. life životná poisťovňa, a.s., V., J. 2, K.:
XXXXXXXX, zastúpená MST PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Laurinská 3, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho

súdu Košice č. 3C/2629/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 211,23 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- eur, pričom právomoc
bola založená v rozhodcovskej doložke uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok
žalovaného pričom táto doložka určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V žalobe
žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v odôvodnení uvedeného rozhodcovského rozsudku konštatoval,
že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalobcov a teda neboli povinní v rámci poistnej zmluvy ako celku túto podpísať, pričom žalobcovia

mali možnosť uvedenú zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu a mali teda faktickú možnosť úpravy v časti XV. Všeobecných poistných podmienok úplne
vylúčiť. Uviedol, že žalobu podal v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keďže
uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 02.07.2013. Zároveň namietal, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda neplatná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práv žalobcov ako spotrebiteľov. Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a preto
právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry súdov

SR rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými
mravmi a uviedol, že žalovaný sa používania rozhodcovskej doložky nezdržal podľa § 53 a) ods. 4
Občianskeho zákonníka pričom porušil svoju zákonnú povinnosť. Zároveň žalobca žiadal, aby súd
odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku na čas rozhodnutia vo veci samej.
K žalobe žalobca pripojil uvedený rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným,
návrh na začatie rozhodcovského konania na rozhodcovskom súde, upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 07.10.2009, všeobecné poistné

podmienky žalovaného a tiež rozsudky najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/3/2013 a tiež nález
Ústavného súdu SR II.US-499/2012-47.2. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 10.02.2014, v ktorom uviedol, že
predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda
nejde o konanie v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky.

Zároveň uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sú dovolené zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú
individuálne dojednané. Poukázal na to, že žalobca prečítal a podpísal všeobecné poistné podmienky
poistných zmlúv ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. A v danom prípade žalovaný
pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobcovi na výber, či osobitné zmluvné dojednania príjme, alebo

nie. Uviedol tiež, že zákonná úprava rozhodcovského konania podľa § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. sa použije len vtedy, ak nie je špeciálna úprava postupu konania pred stálym rozhodcovským
súdom obsiahnutá v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, pričom rokovací poriadok
Arbitrážneho súdu v Košiciach upravuje postup konania pred rozhodcovským súdom v § 29a a
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, kde je upravené skrátené konanie a teda postupom
rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Uviedol tiež, že žalobcovia

neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali porušovanie právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Preto z uvedených dôvodov žiadal, aby konajúci súd žalobu žalobcov zamietol.

3. Konajúci súd uznesením číslo 6C/182/2013-116 zo dňa 26.05.2014 odložil vykonateľnosť uvedeného
rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal a toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.06.2016.

4. Na pojednávaní dňa 25.11.2014 žalobca uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu žaloby a
uviedol, že uzavretie poistnej zmluvy mu doporučil kamarát Dávid S.. Žalobca tiež uviedol, že spolu s
rozhodcovským rozsudkom dňa 02.07.2013 mu bolo doručenie oznámenie o zániku poistenia zo dňa

07.10.2009. Uviedol že mu nebolo oznámené, že proti nemu je vedené konanie na rozhodcovskom
súde, nedostal ani upovedomenie o začatí rozhodcovského konania. Uviedol, že spolu s rozhodcovský
rozsudkom mu bolo doručené aj upovedomenie o začatí rozhodcovského konania a tiež návrh na
začatie rozhodcovského konania a nevedel uviesť, z čoho pozostáva suma 211,23 eur uvedená v
rozhodcovskom rozsudku. Vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že spotrebiteľská zmluva, t.j.

poistná zmluva obsahuje v článku 15 neprijateľnú zmluvnú podmienku - doložku o rozhodcovskom
konaní a v danom prípade ide o typovú formulárovú zmluvu. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa
právneho zástupcu žalovaného uviedla, že žaloba je neúplná, neurčitá a mala za to, že spor nie je
spotrebiteľským sporom. Uviedla, že žalovaný vykonal všetko pre to aby so žalobcom individuálne
dojednal rozhodcovskú doložku a poukázala na to, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná

ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa možnosti podať žalobu alebo iný opravný prostriedok proti
rozhodcovskému rozsudku.

5. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 6C/182/2013-185 zo dňa12.01.2015, ktorým zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/2629/2012 zo dňa 19.01.2012. Uvedený

rozsudok odvolaním napadol žalovaný a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č.
7CO/296/2015-227 zo dňa 28.04.2016 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného
rozsudku odvolací súd uviedol, že podľa jeho právneho názoru je nesprávny názor súdu 1. stupňa, že
rozhodcovskádoložkavykazujeznámkyplatnosti,keďžežalobcajumoholdo30dníodmietnuť. Zároveň
uviedol, že je potrebné ustáliť či neboli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

6. Konajúci súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 13.09.2016, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani
jeho zástupca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 11 ods. 3 CSP.
Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalovaného, ktorý neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 12.09.2016 pričom uviedol, že súhlasí s tým aby

súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti zástupcov účastníkov.

7.Podľa§488Občianskehozákonníka,záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťahzktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne
upravených.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo,aleboinéodplatnézmluvy upravené vôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55akzmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§ 53odsek1,2,3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri

uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu

uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy

je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť

spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je

v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 17a Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, a porušenie ustanovení tohto zákona, od
ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa
prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota
nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

Podľa § 18 odsek 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli
účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd
ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 20 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalovaný môže uplatniť svoje práva
proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je
nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná
žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie sa uskutoční
na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na
mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského
konania.

Podľa § 26 odsek 1, 2 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne
pojednávanie alebo či konanie bude písomné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.
Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh
účastníka rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými
účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa
nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola
zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského

konania nedohodli inak. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským
súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje
priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a
správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Podľa § 40 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe

dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,

alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že súdôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa bodu 1 písmeno b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje
o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník
nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného

odkladu.

Podľa § 41 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 243d odsek 1, Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2015) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do

troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote , nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu

právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Súd po oboznámení sa so žalobou žalobcov, predloženými dôkazmi a s prihliadnutím na ustanovenie
§ 243d odsek 1, Exekučného poriadku zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Z dokladov predložených

v spise je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu
zaplatiťvžalobeuvedenúsumu211,23eurtrovyrozhodcovskéhokonaniavsume276,-eur,pričomtento
rozsudok bol žalobcovi doručený spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, upovedomením
o začatí rozhodcovského konania pričom žaloba bola podaná žalobcom v zákonnej lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 243d odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva,

že osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je zákon o rozhodcovskom konaní
číslo 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v ktorom sa v § 2 odsek 1 veta prvá uvádza, že
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu je zrejmé, že predmetom sporu je
preskúmavanie rozhodcovského rozsudku , ktorý má svoj základ , spotrebiteľskej zmluve, t.j , poistnej

zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom. Z novely
exekučného poriadku Zákona číslo 335/2014 Z.z. t.j. z ustanovenia § 243d odsek 1, Exekučného
poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2015 je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovský
rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, keďže odporca ani pred 1.1.2015 ani v období pred 01.01.2015
ani do 01.04.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nespochybnila žiadna

zo strán a teda je zrejmé, že na strane žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na zrušení
rozhodcovského rozsudku hoci pôvodne naliehavý právny záujem na strane žalobcu bol, avšak v
priebehu konania vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie účinné od 01.01.2015 odpadol.
Je teda zrejmé, že nastala právna skutočnosť, ktorá spôsobila, že rozhodnutie súdu vo veci zrušenia
rozhodcovského rozsudku by sa javilo ako nadbytočné, keďže rozhodcovský rozsudok žiadnu zo strán

nezaväzuje a teda naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku na strane žalobcu
neexistuje. Za uvedeného stavu sa súd preto nezaoberal hmotnoprávnym posúdením žaloby na základe
dôvodov uvádzaných žalobcom. Preto súd z uvedených dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na strane žalobcu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. zamietol.

9. Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania. Preto súd nepriznal
úspešnému žalovanému náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania keďže za
dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zamietnutá zdôvodu zmeny právnej úpravy, teda bez zavinenia žalobcu a nebolo by teda spravodlivé ak by súd
úspešnému žalovanému priznal za takýchto okolností náhradu trov konania nakoľko priznanie trov
konania úspešnému žalovanému by odporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.