Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/725/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203895
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114203895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - D. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, v zastúpení právne - JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so
sídlomNárodná17,Žilina,protižalovaným:1/R.B.,nar.XX.XX.XXXX,2/I.B.,rod.R.,nar.XX.XX.XXXX,
žalovaní 1/,2/ obaja bytom H. Z. XXX/XX, Q., obaja vzastúpení právne - JUDr. Martin Olos, advokát,
so sídlom K. P. X, S. Q., o určenie hranice pozemkov, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/43/2014-150 zo dňa 10. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Žalovaní 1,2 majú právo na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal (po pripustení
zmeny uznesením zo dňa 30.03.2015): 1. zaviazať žalovaných 1/,2/ k povinnosti vydať mu (žalobcovi)
novovytvorené nehnuteľnosti v k.ú. Q. ako KN-C parc. č. 190/5 - orná pôda o výmere 6 m2 a parc. č.
190/6 - orná pôda o výmere 44 m2, vytvorené geometrickým plánom I. H. č. 22/2015 zo dňa 11.03.2015

autorizačne overeným dňa 11.03.2015 Ing. D. S. a úradne overeným dňa 23.03.2015 Okresným úradom
Žilina pod. č. 424/2015, 2. uložiť povinnosť žalovaným 1/,2/ odstrániť z novovytvorenej KN-C parc.
č. 190/6- orná pôda o výmere 44 m2 drevené oplotenie s podmurovkou a ihličnatý strom borovicu a
z novovytvorenej KN-C parc. č. 190/5- orná pôda o výmere 6 m2 murované schodište s dreveným
zábradlím na kovových stĺpikoch a časť strechy rekreačnej chaty postavenej na KN-C parc. č. 189/3-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, ktorá presahuje na novovytvorenú KN-C parc. č. 190/5-
orná pôda o výmere 6 m2.

2. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom parciel KN-C č. 190/1 - orná pôda o výmere 551 m2, KN-C
parc. č. 190/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, KN-C parc. č. 190/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 214 m2, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Q.. Tvrdil, že žalovaní 1/,2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel KN-C č. 189-orná pôda o výmere 599 m2 a KN-C č. 188-zastavané plochy a
nádvoria o výmere 97 m2, pritom na označenej parcele stojí rodinný dom súp. č. XXX v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných 1/,2/. On si v roku 2011 dal vytýčiť hranice medzi parcelami č. KN-C č.

190/1, č. 192/1, č. 192/2, č. 192/3, č. 192/4 a č. 195/1 a z vytyčovacieho náčrtu vypracovaného odborným
geodetom Ing. M. zo dňa 11.04.2011 pod č. 103/2011 zistil, že hranica na vytyčovacom náčrte medzi jeho
pozemkom - KN-C č. 190/1 a pozemkom žalovaných - KN-C č. 189 vedie v tesnej blízkosti rodinného
domu žalovaných, postavené na KN-C parc. č. 188. Oplotenie žalovaných vedie však cca 2,5 m odrodinného domu žalovaných cez KN-C parc. č. 190/1 vo vlastníctve jeho (žalobcu). Žalovaní postavili
na pozemku KN-C parc. č. XXX stavbu - Penzión bez stavebného povolenia, jej výstavbou prekročili
katastrálnu hranicu a časť stavby zasahuje na KN-C parc. č. 190/1, preto sa on začal domáhať od

žalovaných odstránenia protiprávneho stavu. Požadoval posun oplotenia na katastrálnu hranicu. Mal
záujem vysporiadať sa so žalovanými aj mimosúdne, tí ale odmietajú rešpektovať katastrálnu hranicu
medzi pozemkami a zasahujú protiprávne do jeho vlastníckeho práva. Jeho otec začal stavať na parcele
v roku 1980, v tom čase už dom žalovaných stál, avšak oplotený nebol. On postavil dom až na jeseň
1998, skolaudoval ho v roku 1999. Oplotenie žalovaní vybudovali v roku 2005, v dobe, keď bol na

dvojtýždňovom pracovnom turnuse. Namietal, že výstavbou plota bolo zasiahnuté do jeho pozemku a
odvtedy začali spory.

3. Žalovaní 1/ v rámci svojej obrany argumentoval, že začal stavať svoj rodinný dom v roku 1972 na
pozemku, ktorý mu pridelil úrad. Požiadal úrad aj o vytýčenie pozemku ako i vytýčenie miesta, kde bude
stáť rodinný dom. Bolo mu vyhovené a presne na mieste, ktoré mu vytýčili si postavil rodinný dom.

Pozemok bol vytýčený kolíkmi, obrysy domu boli vysypané vápnom. Dňa 07.04.2011 ho zavolal žalobca,
informoval ho o vytýčení pozemku geodetom ako aj o tom, že jeho pozemok zasahuje do pozemku
žalobcu. Do tej doby však veril tomu, že všetky veci sú tak ako majú byť. Do roku 2011 so žalobcom
nemali žiadny konflikt ani problém, ktorý by narúšal ich vzťahy.

4. Okresný súd vykonaným dokazovaním ( ohliadkou na mieste samom ) zistil, že medzi dvoma
nehnuteľnosťami je zriadený drevený plot na betónovom základe, ktorý vedie od plynomeru v zadnej
časti pozemku, kde sú postavené nehnuteľnosti, a to aj k stavbe na KN-C parc. č. 190/1, ktorá nie je
zapísanávkatastrinehnuteľnostiazakreslenáakoajnaKN-Cparc.č.189/3.Vzdialenosťodbetónového
múrika pod plotom hraničiacim s KN-C parc. č. 190/1 a plotom hraničiacim s parc. 189/2 je približne

16 m a 85 cm vzdialenosť medzi plotmi v spodnej časti pozemku je cca 17 m2, vzdialenosť plotu od
stavby na KN-C parc. č. 188 (žalovaných) je od hranice stavby k betónovému múriku vo vrchnej časti
164 cm, v spodnej časti 170 cm. Popri stavbe postavenej na KN-C parc. č. 189/3 vedie schodisko so
zábradlím, tvoriace prirodzenú hranicu medzi pozemkami a schodisko so zábradlím vedie až k hornej
časti susediaceho pozemku. V spodnej časti pred nehnuteľnosťou je odskok oplotenia od zábradlia cca

0,5 m. Spodná hranica pozemku žalobcu KN-C 190/3 je cca 14,64 m od jedného oplotenia po druhé.
Stavba postavená na KN-C parc. č. 189/3 je s previsom strechy presahujúcim po ukončenie schodiska,
ktorýzároveňtvoríprirodzenúhranicuoplotenia,vprednejčastisaplotodchyľujeodzábradlia,presahuje
cca 0,5 m2, zábradlie spolu so schodiskom ide až k nasledujúcej nehnuteľnosti.

5. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Q. ako
vlastník KN-C parc. č. 190/1 o výmere 551 m2, orná pôda, KN-C parc. č. 190/2 o výmere 86 m2,
zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. 190/3 o výmere 214 m2 zastavané plochy a nádvoria ako
aj stavby ( domu ) súp. č. XXXX na KN-C parc. č. 190/2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q.
sú žalovaní zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci KN-C parc. č. 189 o výmere 599 m2, orná pôda

KN-C parc. č. 188 o výmere 97 m2 ako aj stavby súp. č. XXX na KN-C parc. č. 188. Žalovaní ohlásili
Obci Terchová drobnú stavbu, o ktorej sa rozhoduje v stavebnom konaní č.j. 2011-1016. Ide o drobnú
stavbu, pivnice a oplotenia pozemku č. 190/1 a 190/3 v spojení s GP so zobrazením výstavby oplotenia
murovanej pivnice s vyznačením oplotenia plného plotu a stĺpikového pletiva rovnako vchodovej brány,
pričom výstavba oplotenia sa týka oplotenia hranice s KN-C parc. č. 1599 a ďalej hranice s KN-C parc.

č. 192/3, 195/1, 192/1. Stavebné konanie vedené pod č.j. 2012/435 bolo rozhodnutím zastavené, keďže
žalobca ako účastník stavebného konania namietal, že stavba zasahuje do jeho vlastníctva, že na jeho
pozemku malo byť uložené drevo a postavený plot.

6. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k pozemku - aktuálne KN-C parc. č. 189 o výmere 599 m2 orná

pôda, KN-C parc. č. 188 o výmere 97 m2 (ktorý nie je predmetom sporu) podľa § 842 Občianskeho
zákonníka transformáciou osobného užívania na základe dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku uzatvorenej medzi Miestnym národným výborom v Terchovej a I. B. a manželkou I. R., podľa
ktorejsazriadiloimprávoosobnéhoužívaniakpozemkuč.3027/2ovýmere594m2nastavburodinného
domu. Pozemok vlastnícky patriaci československému štátu bol im pridelený do osobného užívania

právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV Žilina č. Fin551/1979-72/3 zo dňa 29.06.1979
s poukazom na stanovené podmienky. Dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa
10.09.1979 pod RII139/79 a uzavretá dňa 10. septembra 1979. Podľa rozhodnutia ONV v Žiline č. UP
6281979GCHz04.04.1979boladanávýnimkazostavebnejuzáveryageodetickézameraniapozemkovžalovaných, z ktorého je možné zistiť, že pozemky mali mať lichobežníkový tvar a hranica pozemku
neviedla okolo domu, ale bola v určitej vzdialenosti. Zápis rodinného domu žalovaných 1/,2/ na parc. C-
KN 188 bol vykonaný na základe listiny, rozhodnutie č. 30/2012/Ma o pridelený súp. čís. v registri „Z“

kat. konaní pod č. 8904/2001. Rodinný dom súp. č. XXX bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti (na
základe žiadosti doručenej Správe katastra Žilina dňa 23.11.2011) podľa listiny o pridelení súpisného
čísla zo dňa 21.11.2011, rozhodnutia Obce Terchová zo dňa 25.01.2012. Kolaudačným rozhodnutím
bývalého ONV odboru územného plánovania v Žiline zo dňa 24.11.1988, č. 1135313253278 z protokolu
č. 2368/88-Ča bolo povolené žalovaným užívanie rodinného domu, žumpy a oplotenia.

7. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že tak žalovaným ako aj právnemu predchodcovi
žalobcu bol daný do osobného užívania pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom, zároveň s nimi
boli dané pozemky do osobného užívania aj ďalším trom susedom. Pozemky boli vyznačené na mieste
samom ich vytýčením, rovnako s vytýčením stavby. Pravdepodobne pri vytyčovaní pozemku došlo k
posunu hranice pozemkov tak, že táto bola posunutá smerom nahor, teda hranice pozemku žalovaných

k hranici žalobcu, pretože neskôr vyhotovené geometrické plány so zameraním nehnuteľnosti sa
zhodujú s geometrickými plánmi predloženými žalobcom s vytýčením hranice a zameraním oplotenia.
Pozemkybolivytvorenégeometrickýmplánomč.761-136-75,pričompozemokžalovanýchmalpôvodne
označenie EN 3027/2 vo výmere 594 m2 a žalobcu EN 3027/1 o výmere 755 m2. Výmera pozemkov
žalovaných v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa má výmeru podľa KN 696 m2, pôvodný pozemok

žalobcu výmeru 851 m2 (bez dodatočne nadobudnutých pozemkov 192/2, 193, 192/2, 192/4). Sporná
výmera podľa geometrického plánu 22/2015 I. H. zo dňa 11.03.2015 je pozemok označený ako KN-
C parc. č. 190/6 o výmere 44 m2 a KN-C parc. č. 190/5 o výmere 6 m2. Uvedeným geometrickým
plánom bolo zamerané oplotenie a faktická hranica pozemku. Z ohliadky však vyplynulo, že žalovaní
neužívajú pozemok vo väčšom rozsahu, nakoľko spodná hranica pozemkov je cca 17 m a postupne sa

jemne zužuje. Podľa GP č. 761-136-72 spodná hranica pozemku žalovaných mala byť 17,10 m, spodná
hranica pozemku žalobcu mala byť v dĺžke 13 m, v súčasnosti je cca 14,64 m k pozemku 192/4 sa
mala zväčšiť o 3,4 m. Vykonané dokazovanie preukázalo podľa názoru súdu, že každý z vlastníkov 5
pozemkov(žalobca,žalovaníakoajichďalšítrajasusedia)užívalipozemokpodľapôvodnéhozamerania
a dĺžky. Nebolo zistené, kedy presne bol postavený plot ohraničujúci pozemok žalovaných a žalobcu,

ale s veľkou pravdepodobnosťou niekedy okolo roku 2000. Či výstavby plotu sa pohybuje v rozmedzí
rokov 1998 do 2004 nebola pre súd podstatná z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva, podstatné
bolo užívanie predmetu vlastníctva žalovanými 1/,2/. Títo sporný pozemok nezabrali okupáciou, teda
nezabrali fakticky, ale ich užívali titulom vlastníctva, o čom svedčí nielen to, že na hranici pozemku bol
postavený plot, ale aj, že hranice boli ostatnými susedmi rešpektované od počiatku a aj podľa fotografií

predložených žalobcom mali žalovaní na spornom pozemku zložený materiál, vystavanú na spodnom
pozemku stavbu chaty - penziónu, plynovú prípojku, kanalizáciu. Súd nemal preukázané, že by žalovaní
1/,2/ až do roku 2011 boli v užívaní rušení. Ani geometrickým plánom č. 229/2005 zo dňa 13.10.2015
sa nevytyčovala spodná hranica medzi pozemkami 189/1 a 190/1. Uvedený geometrický plán slúžil na
novo vytvorenie ďalších pozemkov odlišných od sporných nehnuteľností.

8. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 134 ods. 1/,2/,3/,4/ Občianskeho zákonníka. Uzavrel,
že žalovaní vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, uvedená skutočnosť
bráni nariadeniu odstránenia stavby a rozhodnutiu o vyprataní pozemku žalovanými 1/,2/. Okresný súd
kvalifikoval držbu nehnuteľností žalovanými 1/,2/ súd za oprávnenú. Žalovaní 1/,2/ boli dobromyseľní

držitelia, disponovali aj s domnelým titulom vstupu do držby, ten nespočíval v neplatnosti či neúčinnosti
prevodu (nejednalo sa o neplatnú zmluvu), ale v tom, že žalovanými a okolitými vlastníkmi bol
odovzdaný, zameraný a vyznačený pozemok nerušene užívaný až do roku 2011, ktorého hranice
rešpektovali. Odovzdanie vyznačeného pozemku na mieste samom, ktorého označené hranice
rešpektujú susedia je podľa názoru okresného súdu dostatočným titulom preto, aby držiteľ bol

považovaný za oprávneného držiteľa, ktorý drží vec ako vlastnú. Vzhľadom na odovzdanie pozemku
do osobného vlastníctva žalovaným, transformáciu osobného užívania na vlastníctvo a okolnosti držby,
súd považoval žalovaných 1/,2/ za dobromyseľných držiteľov od roku 1979, ktorí nadobudli vlastnícke
právo k spornej časti k 01.01.1992. Vlastníkom nehnuteľnosti totiž sa počnúc 01. januárom 1992 stane
osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď

sa stala oprávneným držiteľom pred 01. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba
započítať aj dobu pred týmto dňom ( R 83/2002). Dobromyseľnosť držby spornej časti zodpovedajúcej
podľa GP 22/2015 I. H. zo dňa 11.03.2015 pozemku označeného ako KN-C parc. č. 190/6 o výmere44 m2 a KN-C parc. č. 190/5 o výmere 6 m2 bola podľa názoru súdu objektívna a nevychádzala iba zo
subjektívneho presvedčenia žalovaných 1/,2/.

9. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a neúspešnú procesnú stranu - žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť úspešných účastníkom -
žalovaným 1,2 trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 857,14 eur na účet ich právneho
zástupcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa zmeny
rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť rozsudok a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca považoval za otázku zásadného významu
skutočnosť, „ či je možné považovať užívanie pozemku odporcu bez akéhokoľvek právneho titulu za
dobromyseľné „. Odvolateľ hodnotí argumentáciu súdu, že „ žalovaní sa stali dobromyseľní držitelia
od roku 1979 „ za rozporné s prevedeným dokazovaním, čo nemá oporu v skutkových zisteniach. Z

výsluchu žalovaného jednoznačne vyplýva, že v roku 1979 nikto v teréne nevytýčil hranice ich pozemku,
ale vytýčil len kolíkmi obrysy, kde má postaviť rodinný dom. Z toho je absolútne vylúčené usudzovať
dobromyseľnosť žalovaných k pozemku ktorý je predmetom tohto sporu. Napokon z vykonaného
dokazovania vyplynula len tá skutočnosť, že údajne pracovníci býv. MNV Terchová vyznačili a zasypali
vápnom osadenie rodinného domu žalovaných ale pracovníci býv. MNV Terchová a to ani stavebná

komisia nebola oprávnená vytyčovať hranice pozemkov a ani hranice pozemkov nevytyčovali. Tieto
mohol vytýčiť jedine kvalifikovaný geodet čo prevedeným dokazovaním preukázané nebolo. Sporný
pozemok tvoriaci predmet sporu oplotený nebol, užíval ho výlučne on, napr. ho kosil, zasypal na
pozemku jamu, má na pozemku postavenú elektrickú skrinku, vedľa nej plynovú skrinku. Ani v roku 2000
sporný plot postavený nebol, preto sú podľa odvolateľa nepravdivé tvrdenia žalovaných a vypočutých

svedkov, keď uvádzali, že k oploteniu došlo niekedy v rokoch 1995 až 2000, on ich tvrdenia vyvrátil
fotografiami ktoré súdu predložil, odvolateľ rozoberá podrobne aj dôkazný význam konkrétnych fotografií
podporujúcich jeho tvrdenie. Odvolateľ namieta aj vieruhodnosť svedeckej výpovede svedkov. Podľa
neho svedok I. R. má záujem na výsledku tohto sporu, pokiaľ tvrdil, že žalovaní oplotili pozemok v
roku 1998, svojou výpoveďou chránil sám seba, pretože sám svedok neoprávnene užíva časť pozemku

žalovaných 1,2. Obdobne tak vyznie aj výpoveď svedkyne D. R., manželky I. R. pre totožný osobný
záujem. Svedok D. Z. je švagrom žalovaného v rade l, bol ženatý s jeho sestrou, R. B. je synom
žalovaných, preto výpoveď týchto svedkov vieruhodná podľa odvolateľa nie je. Odporcovia si bez
stavebného povolenia postavili na novovytvorenej parc. KNC č. 190/6 - orná pôda o výmere 44 m2
drevené oplotenie s podmurovkou, na novovytvorenej parc. KNC č. 190/5 - orná pôda o výmere 6 m2

murované schodište s dreveným zábradlým na kovových stĺpikoch, a na parc. KNC č. 189/3 - zast.
plochy a nádvoria o výmere 105 m2 rekreačnú chatu, ktorej strecha presahuje na jeho (žalobcovo ) KNC
parc.č. 190/5. Odvolateľ poukazuje na charakter neoprávnenej stavby aj z pohľadu ust. § 135c ods.3
Občianskeho zákonníka. Žalovaným nebolo vydané ani stavebné povolenie - hoc o dodatočné povolenie
stavbyoplotenia(parc.190/4)požiadaliObecTerchováeštedňa23.7.2012,stavebnépovolenievydané

ani nemohlo byť, preukázateľne totiž žalovaní postavili predmetné oplotenie na časti parcely 190/1, ktorá
je v jeho ( odvolateľa ) vlastníctve a on im nikdy nedal súhlas na to, aby si časť jeho parcely zabrali
oplotením. Odvolateľ poukazuje v odvolaní na obsah listinných dôkazov, napr. rozhodnutie býv. ONV
- odbor územného plánovania v Žiline o umiestnení stavby zo dňa 21.9.1988 č. ÚP 1789/88 Ča, kde
je situačný náčrt z ktorého vyplýva, že v tom čase žalovaní na parcely 188 mali postavený rodinný

dom s.č.XXX a hranica medzi parcelami 189 a 190 išla rohom rodinného domu žalovaných. Aj podľa
informatívnej kópie z mapy z 22.11.2012 vyplýva tá istá skutočnosť, že hranicu medzi parcelami 188 a
189 vo vlastníctve žalovaných a parcelou 190/3,190/2 a 190/1 tvorí priamka, ktorá prechádza zadným
pravým rohom rodinného domu odporcov. Obdobne takúto situáciu preukazuje aj geometrický plán R.
R. XX/XXXX, čo predložil pre účely konania. Príloha k územnému rozhodnutiu č. UP 2776/1979 -

Gch z 24.1.1980 je len náčrtom Obecného úradu bez technických údajov a preto nie je možné z tejto
prílohy vychádzať pri určovaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a ich hraníc. Odvolateľ
zhodne s obsahom žaloby ako aj svojich tvrdení pred súdom prvého stupňa sa vyjadruje v odvolaní aj
k okolnostiam výstavby oplotenia žalovanými v roku 2005. Podľa názoru odvolateľa žalovaní nemohli v
žiadnom prípade získať k nehnuteľnosti, a to čo i len časti KNC parc. č.190/1 - orná pôda o výmere 551

m2 vlastnícke právo vydržaním ako to tvrdia. Sú si vedomí dobre toho, že nemajú žiadny právny titul a
to ani putatívny o ktorý by si mohli opierať svoje údajné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ tvrdia,
čo on rozhodne nepopiera, že spornú plochu začali užívať od roku 1998 museli si byť vedomí toho, že
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by museli mať písomnú zmluvu a táto by muselabyť odvkladovaná príslušnou správou katastra nehnuteľností, takúto zmluvu mať ani nemôžu, pretože
on im časť svojej nehnuteľnosti nikdy nepredal, nedaroval, nezamenil a ani žiadnym iným spôsobom
nepreviedol. Odvolateľ rozoberá v odvolaní aj význam dobromyseľnej držby, dobromyseľnosť držiteľa

z pohľadu teoreticko - právnej, poukazuje aj na vyslovené závery v obdobnej právnej problematike v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. v uznesení NS SR 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 2 Cdo
271/2007. Rozoberá aj právny režim Občianskeho zákonníka v zmysle úpravy Z.č.131/1982 Zb., ktorý
podľa neho nedopadal na pozemky, nezaložil pre občanov právo nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom
vydržaním. Vychádzal z tohto, že pozemky sú v súkromnom vlastníctve. Predpokladal, že pozemky

nepatria k veciam osobného vlastníctva, lebo len tie boli spôsobilé byť predmetom vydržania v súlade
s ust. § 135a ods.1 Zákona č. 131/1982 Zb. Výnimku stanovil len pre tie pozemky, ktoré by inak mohli
byť predmetom práva osobného užívania ( § 135a ods.2 Z.č.131/1982 Zb. ). Išlo o pozemky v území,
ktoré bolo podľa územného plánu alebo podľa územnej plánovacej dokumentácie určené k výstavbe
rodinných domov, chát, alebo garáží alebo k zriaďovaniu záhradiek ( § 199 ods. 1 O.z.). Len tieto
pozemky boli spôsobilé k vydržaniu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nim ale nevzniklo občanovi,

ktorý držbu vykonával, ale štátu. Občanovi ktorý ho pre štát vydržal vzniklo len právo, aby s ním štát
uzavrel dohodu o osobnom užívaní pozemku. Za účinnosti právnej úpravy pred 1.1.1992 by žalovaní
prípadne ak by boli oprávnení držitelia, čo on rozhodne popiera, mohli uplatniť len právo na uzavretie
dohodyoosobnomužívaníkprípadnevydržanémupozemku.Pokiaľžalovanísanestalinajprvosobnými
užívateľmi pozemku a ani následne po účinnosti Z.č.509/1991 Zb. neuplatnili v jednoročnej prekluzívnej

lehote od účinnosti zákona právo na uzavretie kúpnej zmluvy, nemohli sa stať vlastníkmi predmetného
pozemku ani postupom podľa § 872 ods.4 a § 872 ods.5 Z.č. 509/1991 Zb. Odvolateľ namietal správnosť
rozhodovania aj v otázke náhrady trov prvostupňového konania. Nevie prečo žalovaným priznal súd
náhradu cestovných výdavkov za cestu z S. Q. do Žiliny a späť keď odporcovia bývajú v Q., považuje
preto v tejto časti rozsudok súdu za nepreskúmateľný. Pokiaľ okresný súd mal na mysli priznanie

cestovných výdavkov advokátovi žalovaných - JUDr. Martinovi Olosovi, jeho advokátska kancelária ( aj
podľa internetovej stránky ) sídli v priamom centre Mesta W. M.R. R. XX. Ďalej za nepreskúmateľnú
považuje odvolateľ aj výšku úkonov právnej pomoci pretože za rok 2014 na jednej strane uvádza súd
výšku úkonu 61,84 eur a v zápätí za ten istý rok 2014 uvádza výšku úkonu 64,53 eur čo je vylúčené.
Napokon nie je preukázané ani to, či je advokát žalovaných platcom DPH, či predložil doklad o tejto

skutočnosti, súd len konštatuje, že žalovaným priznal aj náhradu DPH. Trovy právneho zastúpenia sú
preto vypočítané a následne aj priznané v nesprávnej výške, patria iba v sume 797,36 eur.

11. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu predložili žalovaní, poukazujú v ňom na nedôvodnosť
odvolania, podľa nich založené na absolútne špekulatívnych zmätočných, nepravdivých ako i

nepreukázaných tvrdeniach. Viaceré dôkazy odvolateľ zamlčal, resp. ich prekrútil, paušálne namieta
vierohodnosť viacerých svedkov, a to bez akejkoľvek konkretizácie. Jediným dôvodom je iba to, že ich
výpovede žalobcovi neprospievajú. Právne úvahy odvolateľa ohľadom režimu vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnej veci sú pre daný prípad nesprávne a zmätočné. Je nelogické, aby oni vykonávali
výstavbu plota, strechy, terénnych schodov, zasadenie borovice proti vôli a tzv. poza chrbát žalobcu,

nakoľko išlo o rozsiahle stavebné práce trvajúce dlhší čas, žalobca o týchto prácach vedel a bol pri
nich, dokonca pri prácach aj pomáhal, čo potvrdili i svedkovia. Je úplne nehodnoverné, ak by boli
nedobromyseľní a neustále úmyselne zasahovali rôznymi stavebnými prácami do pozemku žalobcu a
tento vediac o poškodzovaní jeho práv by toto nepretržite od počiatku trpel. Práve vývoj celej situácie
svedčí o opaku, t.j. že obe susedské strany hranicu pozemkov pri výstavbe ako aj ďalšom užívaní

rešpektovali tak, ako je aktuálne vybudovaný plot a žalobca až niekoľko rokov po celkovom vybudovaní
začal namietať hranicu pozemkov. V danej lokalite boli všetkým stavebníkom vymerané a odovzdané
pozemkyatietodlhodobonerušenevdobrejviereasusedskomspolunažívaníužívali.Jedinežalobcapo
rokoch užívania dospel k presvedčeniu, že hranice pozemkov sú posunuté ( každý zo susedov zasahuje
do pozemku suseda zo severnej strany ), avšak vzhľadom na uplynutie vydržacej doby došlo u všetkých

susedov k vydržaniu týchto častí pozemkov a nik nie je de facto ukrátený. Ani vek plota nezodpovedá
tvrdeniam žalobcu a je začne starší, v tomto smere v ich prospech vyznelo čestné vyhlásenie MUDr. I.
T. s overeným podpisom zo dňa 16.1.2015 ako aj fotografia z roku 2003, brožúra vydaná v roku 1998
s fotografiami nehnuteľností z rokov 1996-7 preukazujúce existenciu plotu už dávno pred rokom 2004.
Vyjadrenia svedkov navrhnutých žalobcom sú nepravdivé, resp. značne skutkovo nepresné. Svedok M.

čas výstavby plota nevedel uviesť vôbec, svedkyňa M. tvrdila, že k výstavbe plota malo dôjsť po 1.5.2004
( čo nie je pravda ), svedkyňa R. - manželka žalobcu tvrdila, že plot bol vystavaný v roku 2005 ( čo nie je
pravda ), svedkyňa J. čas výstavby plota uviesť vôbec nevedela. Naproti tomu svedok Z. jasne potvrdil,
že plot bol stavaný v roku 1998 v letných mesiacoch, pri výstavbe trvajúcej 10 dní pomáhal materiálom ajžalobca, ktorý nemal žiadne námietky k stavbe plota. Svedok R. zhodne uviedol, že on plot začal stavať
v r.1997 a plot ich ( žalovaných) sa začal stavať o rok neskôr v roku 1998, výstavbu plota v tomto roku
potvrdil aj svedok B. ml. Dávajú do pozornosti aj dokumentáciu týkajúcu sa výstvby plynovej prípojky,

čo preukazuje čas a spôsob užívania pozemku začiatkom 90- tych rokov. Výrok o trovách konania je
správny, ich právny zástupca má od 1.1.2015 sídlo kancelárie v S. Q., žiadne pracovisko v meste W.
už 3 roky prenajaté nemá, preto náhrada cestovného a straty času je plne dôvodná. Uvedenie adresy
sídla bolo zmenené riadne na oficiálnej webstránke Slov. adv.komory od 1.1.2015.
Súhrnom všetkých argumentácií žiadali žalovaní potvrdenie rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.

12. Žalobca ( odvolateľ ) v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovaných k odvolaniu, poprel,
že by žalovaní s jeho súhlasom mali vykonávať uvádzané stavebné práce. Rovnako ako v odvolaní
sa vyjadruje k vierohodnosti svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalovanými, k neoprávnenosti
stavebných prác ( vrátane vybudovania oplotenia ) žalovanými, ktorými zasiahli do jeho vlastníckeho
práva. Poprel, že by mal žalovaným pomôcť pri stavbe plotu, pri tejto výstavbe nebol a ani nevedel , že

ho odporca ide stavať. Pokiaľ ide o výstavbu oplotenia ako aj ďalších skutkových argumentov, žalobca
zotrvával na svojich doterajších postojoch. Namietal aj dôkaznú silu jednotlivých fotografií, na obsah
ktorých sa žalovaní odvolávali. Pokiaľ žalovaní poukazujú na stavebné povolenie z 3.8.1992 vydané
im na plynofikáciu rodinného domu a plynovú prípojku toto im bolo vydané, že si ich môžu postaviť
na nehnuteľnosti v k.ú. Q. parc.č.188 v ich vlastníctve. Žalovaní však plynomer si neosadili na svojej

parcely č. 188 ale majú ho osadený v rozpore so stavebným povolením na jeho parcele. Svedok R. svoje
tvrdenie o výstavbe svojho plota v roku 1997 ničím nepreukázal ani nemohol, lebo on staval tiež svoj
plot bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia, preto pravdivosť jeho výpovede nie je možné ničím
preukázať. Z podaní právneho zástupcu žalovaných v roku 2014 ( nachádzajúce sa v spise ) vyplýva,
že sa nachádza sídlo jeho advokátskej kancelárie v W., takúto adresu sídla právny zástupca žalovaných

uvádza aj v podaní zo dňa 14.1.2015. Žalobca zotrvával na dôvodoch svojho odvolania, žiadal aby mu
bolo vyhovené v celom rozsahu.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 39 Civilný sporový poriadok, ďalej iba CSP) po zistení
prípustnosti odvolania, podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi

podaného odvolania ( § 379, 380 CSP ) postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
219 ods.3 CSP v spojení s § 378 ods.1 CSP, potvrdil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku
( § 387 ods.2 CSP) a len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje k
niektorým súvisiacim vecným otázkam.

14. V súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaných dôkazov
skutkový stav zistil riadne, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti, pri právnom posúdení veci
aplikoval správne aj ustanovenia hmotno-právnej úpravy ( Občiansky zákonník ) a spor uzavrel v súlade
s právom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd dal sporovým stranám odpovede na všetky

skutkovo a právne významné otázky a jeho záver, že žalovaní nadobudli k parceliam vydania ktorých
sa žalobca od nich domáha, vlastnícke právo vydržaním má oporu tak vo vykonanom dokazovaní ako
aj v aplikovanej hmotnoprávnej norme. Odvolacia námietka žalobcu spochybňujúca objektivitu výsluchu
svedkov vypočutých na návrh žalovaných nemá svoj vecný základ o to viac, že svedkovia, ktorých
navrhoval odvolateľ vypovedajúci v jeho prospech mali k nemu tiež blízky ( rodinný, priateľský vzťah ),

napokon súd vychádzal nielen z obsahu výpovede svedkov, ale aj z dôkaznej sily ďalších vykonaných
dôkazov ( napr. ohliadka na mieste samom, listinné dôkazy ) a až po komplexnom hodnotení všetkých
vykonaných dôkazov ( jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ) vec posúdil. Aj podľa názoru krajského
súdu vykonané dokazovanie preukázalo, že tak žalovaným ako aj právnemu predchodcovi žalobcu bol
daný do osobného užívania pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom, zároveň s nimi boli dané

pozemky do osobného užívania aj ďalším trom susedom. Pozemky boli vyznačené na mieste samom
ich vytýčením, rovnako vytýčením stavby. Každý z vlastníkov 5 pozemkov ( žalovaní, právny predchodca
žalobcu a potom žalobca, ďalší traja susedia ) užívali pozemok podľa pôvodného zamerania a dĺžky.
Či mali zamestnanci MNV oprávnenie vyznačiť, vytýčiť pozemky alebo nie, právne významné nie je,
významná je tá skutočnosť, že takéto konanie zamestnancov MNV mohlo vyvolať / a aj vyvolalo

presvedčenie u dotknutých občanov ( vrátane aj žalovaných ) o tom, že vyznačený, vytýčený pozemok
pridelený do osobného užívania ich aj oprávňuje na faktický výkon v tej dobe užívacích práv, založilo
dobrú vieru v tom, že pozemky môžu užívať na konkrétne určený účel a aj užívali a hranice medzi
pozemkami rešpektovali, medzi účastníkmi konania to tak bolo do roku 2011. Dobrá viera žalovaných jepodporovaná aj listinnými dôkazmi. Je preukázané, že žalovaným „Dohodou o zriadení práva osobného
užívania pozemku „ registrované Štátnym notárstvom v Žiline dňa 10.9.1979 ( odvolací súd poukazuje
na listinný dôkaz v spise na čl.73 ) Miestny národný výbor v Terchovej zriadil im právo osobného

užívania pozemku ( vedeného v evidencii nehnuteľností v Stredisku geodézie v Žiline ) č. 3027/2 EN
kat. územia Q. vo výmere 594 m2 na výstavbu rodinného domu. Uvedený pozemok vlastnícky patriaci
československému štátu, bol menovaným pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím
Finančného odboru ONV v Žiline číslo Fin.551/1979-72/3 zo dňa 29.júna 1979, územné rozhodnutie o
umiestnení stavby vydal dňa 4.4.1979 Okresný národný výbor - odbor územného plánovania v Žiline

stavebné povolenie na výstavbu domu na dotknutom pozemku bolo vydané dňa 24.4.1980, kolaudačné
rozhodnutie Okresný národný výbor - odbor územného plánovania v Žiline vydal dňa 24.11.1988. Nebolo
sporné, že pozemok v stave EN č.3027/2 zodpovedá pozemku KN-C parc.č. 189 podľa zápisu v katastri
nehnuteľností. Žalobca ( bezprostredný sused žalovaných ) rodinný dom staval na pozemku pôv.č.
v stave EN 3027/1 - ku ktorému jeho otcovi Miestny národný výbor Ťerchová zriadil v dobe ako u
žalovaných dohodou právo osobného užívanía pozemku, rodinný dom žalobca začal stavať podstatne

neskôr na základoch, ktoré na pozemku vybudoval ešte jeho otec. Správne konštatuje okresný súd, že
právo osobného užívania k pridelenému pozemku, ktoré žalovaným patrilo sa zmenilo podľa § 872 ods.1
Občianskeho zákonníka - ku dňu 1.1.1992 na vlastníctvo.

15. Žalovaní užívali od r. 1979 vytýčený a im odovzdaný pozemok ( vrátane spornej časti vydania ktorej

sa žalobca domáha ) v dobrej viere, že im pozemok patrí, nakladali s pozemkom v celosti ako so svojim
vlastníctvom a vykonané dokazovanie aj preukázalo, že k sporným parceliam - KNC č. 190/5, KNC č.
190/6 - vydania ktorých sa žalobca domáha splnili žalovaní hmotnoprávne podmienky oprávnenej držby.
Aj listinné dôkazy svedčia v prospech dobromyseľnosti žalovaných v užívacích vzťahoch k celej výmere
užívaného pozemku, vrátanej tej časti ktorej vydania sa žalobca domáha. Napokon aj faktické správanie

sa všetkých ďalších susedov ( u ďalších pozemkov pridelených im do osobného užívania ) od roku
1979 preukazuje aj rešpektovanie hraníc nimi medzi jednotlivými pozemkami. Odvolací súd upriamuje
pozornosť odvolateľa na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 80/01 zo dňa 30. októbra
2001podľaktorého„vlastníkomnehnuteľnostisapočínajúcdňom1.januára1992staneosoba,ktorámá
nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným

držiteľom pred 1. januárom 1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred
týmto dňom „.Podľa právnej úpravy - novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej Z.č. 509/1991 Zb. s
účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci ak ju má v nepretržitej držbe,
ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii
právnej normy ( nadobudnutie vlastníctva ) nevyžaduje. Do doby počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec

v držbe, treba započítať aj držbu, vykonávanú pred 1. januárom 1992. Držba na základe ustanovenia
§ 132a ods. 1 Z.č.131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou
skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene ( nevzťahovala sa na právnické osoby a na
nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve ). Nová právna úprava Z.č.509/1991 Zb. držbu
uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej

doby ( § 868 a § 872 ods. 6 Oz ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti, ktorá viedla ku
vydržaniu mohli nastať najskôr 1.januárom 1992.

16. Právo osobného užívania pozemku založené dohodou nie je totožné s právom na uzavretie dohody o
osobnom užívaní pozemku. Ide o dva samostatné právne inštitúty. S odvolacom argumentáciou žalobcu,

že k spornej časti pozemku žalovaným mohlo vzniknúť jedine právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkuaspornáčasťsanemohlastaťpredmetomvydržania,sakrajskýsúdstotožniťnemohol.
Všetky pozemky boli totiž pridelené 5 občanom v danej lokalite, vrátane žalovaným ale aj predchodcovi
žalobcu ešte v roku 1979 Miestnym národným výborom v Terchovej, ktorý s nimi uzatvoril dohodu o
zriadení práva osobného užívania k pozemkom, teda všetkým právo o osobnom užívaní pozemku v

dôsledku zriadenia tohto práva vzniklo ešte v roku 1979. Aj žalovaní užívali osobne svoj pozemok
( vrátane spornej časti ) od zriadenia tohto práva nerušene presvedčený, že im pozemok v rozsahu
„ Úradom „ vytýčenej a odovzdanej ploche patrí, správali sa tak aj ich ďalší bezprostrední susedia, ktorí
vytýčené a odovzdané parcele takto dlhé roky užívali rešpektujúc aj vlastnícke hranice pozemkov. Je
bez právneho významu či plot medzi svojim pozemkom a pozemkom žalobcu budovali žalovaní v roku

2005, alebo v roku 2000, alebo hoc aj v období od r.1995 - 2000, pretože spornú časť pozemku - ide o
parc.KNC p.č.190/6, KNC p.č.190/5 vydržali ku 1.1.1992. Ide o záver podstatný, ktorý sa stal základom
pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu.17. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je rozsudok tiež správny. Žalovaní
boli v konaní zastúpení právnym zástupcom ( advokátom ), súd im na ich návrh priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia v účelne vynaloženej a správnej výške, postupoval v súlade s

ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Odmenu právnej služby, súvisiace vecné náhrady ako
aj nárok na DPH patrí právnemu zástupcovi žalovaných vo výške priznanej v rozsudku. Právny zástupca
žalovaných preukázal relevantnou listinou, že sídlo jeho Advokátskej kancelárie sa nachádza v S. Q. a
pripojil k vyčísleniu trov právnej služby aj osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH.

18. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, v celom rozsahu boli úspešní žalovaní. Krajský súd
úspešnej strane sporu ( žalovaným ) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu v
rozsahu100%,postupovaltakpodľa§396ods.1vaplikáciis§255ods.1 Civilnéhosporovéhoporiadku.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených
v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP).Povinnosťpodľa§429ods.1CSP neplatívprípadoch
vymedzených v § 429 ods.2 CSP.