Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201196
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113201196.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Y. E.č nar. X.XX.XXXX bývajúceho v P.K. F. č. XXX
zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16
proti odporkyni Ing. F. E.c.č nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo Y.ľ L. XX R. K. O. V. XXXJT Z. zastúpenej
JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod
manželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodekmaloletýmdeťomY.E.č

nar. XX.X.XXXX a F. E.č. nar. X.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 28.3.2014
č.k. 22P 11/2013-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v časti zastavenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.

Z r u š u j e uznesenie v časti zastavenia konania o rozvod manželstva navrhovateľa a odporkyne,
trovách konania a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nariaďuje opravu záhlavia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že v piatom riadku sa medzi
slovámanželstvaataktodopĺňatext:„aúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvode

k maloletým deťom Y. E. nar. XX.X.XXXX a F. E. nar. X.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach“.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Konštatoval, že 22.1.2013 navrhovateľ podal návrh, v ktorom sa domáhal, aby súd rozviedol jeho

manželstvo s odporkyňou. Súd sa oboznámil so skutočnosťou, že v čase podania návrhu sa obaja
manželia zdržiavali na spoločnej adrese v Spojenom kráľovstve. Odporkyňa sa v zahraniční zdržuje do
súčasnosti. Navrhovateľ sa medzičasom vrátil na Slovensko a zdržuje sa na adrese P. F. č. XXX. Na
pojednávaní 24.3.2014 právna zástupkyňa odporkyne namietala príslušnosť a právomoc slovenských
súdov s odôvodnením, že v čase podania návrhu sa obaja manželia zdržiavali na území Spojeného
kráľovstva, ktoré navrhovateľ opustil až 9.2.2014. Konajúci súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie

poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p., čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“)
a uviedol, že konanie zastavil, nakoľko nie je miestne príslušný na predmetné konanie. V obvode súdu
v súčasnosti reálne nebýva ani jeden z manželov. Navrhovateľ býva v obvode Okresného súdu Poprad
a odporkyňa sa trvale zdržiava v zahraničí. Rovnako mal za preukázané, že v čase podania návrhu

na rozvod sa manželia spoločne dlhodobo zdržiavali v zahraničí, teda navrhovateľ nesplnil podmienkuobvyklého pobytu na území SR najmenej po dobu šesť mesiacov. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na čl. 3 ods. 1 písm.b/
Nariadenia, z ktorého vyplýva, že vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú
právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Nakoľko obaja
manželia sú aj v čase podania návrhu na rozvod manželstva štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky,

domnieva sa, že konanie o jeho návrhu spadá do právomoci slovenských súdov. V čase podania návrhu
na rozvod manželstva v januári 2013 mali obaja manželia nielen štátne občianstvo SR, ale takisto mali
obaja trvalý pobyt na L. ul. č. XX v F., teda príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci konania o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je Okresný súd
Košice I. Poukázal na to, že odporkyňa vo svojom prvotnom vyjadrení k návrhu na začatie konania,
ktoré podala 17.6.2013, nenamietala právomoc či príslušnosť slovenských súdov, teda súhlasila, aby

táto vec bola prejednaná a rozhodnutá Okresným súdom Košice I. Námietka nepríslušnosti bola podaná
až po viac ako deviatich mesiacoch od jej ostatného vyjadrenia vo veci. Naviac odporkyňa do dnešného
dňa nepodala vo Veľkej Británii, ktorej súdy sú podľa jej názoru príslušné na rozhodovanie o rozvode
účastníkov konania, návrh na rozvod manželstva. Poukázal na čl. 24 Nariadenia, podľa ktorého sa
právomoc súdu členského štátu nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc podľa čl. 3

až 14 sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa čl. 22 písm.a/ a čl. 23 písm.a/.
Tento článok bol podľa jeho názoru porušený uznesením súdu prvého stupňa, ktoré odvolaním napáda.
Domnieva sa, že odporkyni ide výlučne o to, aby zdržiavala rozvod účastníkov konania, nakoľko obaja sú
slovenskí štátni občania, majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nikdy neprerušili kontakty so
Slovenskom a navrhovateľ s maloletými deťmi už takmer tri mesiace žije nepretržite na Slovensku (deti

tu navštevujú školu, krúžky, majú tu kamarátov a on začal podnikať ako živnostník). Z vyššie uvedených
dôvodov odmieta, aby o jeho návrhu na rozvod rozhodoval súd inej krajiny ako je Slovenská republika.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na čl. 3 ods. 1 písm.b/ Nariadenia, má za to, že prednosť

má určenie právomoci podľa písm.a/, čo vyplýva zo systematického zaradenia. Uviedla, že na území
Slovenskej republiky mali posledný reálny pobyt na L. ulici v F., avšak už viac ako sedem rokov sa tam
nezdržiavajú. Z tohto pohľadu preto nie je podstatné, že tam v čase podania návrhu mali administratívne
vedený trvalý pobyt. Navrhovateľ žije od 9.2.2014 v obvode Okresného súdu Poprad. Ak by aj bola
daná právomoc slovenských súdov, s čím nesúhlasí, treba uviesť, že z ust. § 88 ods. 1 písm.a/

O.s.p. nie je možné dospieť k záveru o miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I, keďže podľa
tohto ustanovenia je vo veciach rozvodu manželstva miestne príslušný súd, v obvode ktorého mali
manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden
z manželov (v obvode Okresného súdu Košice I nebýva ani jeden z nich) a ak nie je takýto súd, je
príslušný všeobecný súd odporcu (anglické súdy) a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa

(v prípade navrhovateľa, ak je možné vôbec tvrdiť, že je možné určiť príslušnosť jeho všeobecného
súdu na území SR, tak ním je Okresný súd Poprad a ak podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, je
potrebné postupovať podľa § 11 ods. 3 O.s.p.). Podotkla, že na Okresnom súde Košice I prebieha pod
sp.zn. 21P 46/2014 konanie o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, teda
do Anglicka. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že v prvotnom vyjadrení nenamietala právomoc slovenských

súdov, stalo sa tak jedine z dôvodu, že nemala vedomosť o nariadení Brusel II. Pokiaľ poukazuje na to,
že nepodala návrh na rozvod na súde v Anglicku, tento návrh podať nemôže, pokým je vedené konanie
na Okresnom súde Košice I. Nie je predsa možné, aby o tej istej veci rozhodovali dva súdy. Pokiaľ
sa navrhovateľ odvoláva na čl. 22 až 24 Nariadenia, tieto sa týkajú uznávania, resp. neuznávania už
vydaných právoplatných rozhodnutí. Nemajú teda súvis s právomocou súdov na konanie v merite veci.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu a/ na ktorého území:- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býva najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam

„domicil“;
b/ ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia, alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja
manželia svoj „domicil“.

Podľa čl. 12 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu pri výkone právomoci podľa článku 3 o návrhu na
rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských

práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a/ aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a
b/ manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle:
a/ rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b/ v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a/ sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach
neskončilo, sa stal právoplatným rozsudok v tomto konaní,
c/ konania uvedené v písm. a/ a b/ sa skončili z iného dôvodu.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia ods. 1 sa uplatní s výhradou ustanovení čl. 9, 10 a 12.

Podľa čl. 10 Nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy
členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a:
a/ každá osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s

premiestnením alebo zadržaním, alebo
b/ dieťa malo pobyt v tomto inom členkom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia
alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela, alebo mohla dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i/ do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o

mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o vrátenie dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii/ nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o vrátenie a do lehoty stanovenej v bode (i) sa
nepodala nová žiadosť;
iii/ konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred

neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, skončilo podľa čl. 11 ods. 7;
iv/ súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
vrátiť dieťaťa.

Predmetom konania je rozvod manželstva navrhovateľa a odporkyne a úprava výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľ podal návrh 22.1.2013, z obsahu
ktorého vyplýva, že obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné
bydlisko na území Slovenskej republiky mali v F. na L. ul. č. XXX/XX s tým, že od roku 2007 sa rodina
ako celok zdržiava vo Veľkej Británii, kde obaja pracujú a deti tam chodia do školy. Z obsahu spisu ďalej

vyplýva, že navrhovateľ sa od 9.2.2014 zdržiava na Slovensku spolu so svojimi deťmi Y. a F. u jeho
rodičov v rodinnom dome v obci P. F. č.d. XXX, okres Poprad. Odporkyňa naďalej žije vo Veľkej Británii.
Odporkyňa podala 25.3.2014 na Okresnom súde Košice I návrh, ktorým sa domáha návratu maloletých
detí do krajiny obvyklého pobytu, konanie je vedené pod sp.zn. 21P 46/2014.Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo

veciach rozvodu a vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady
(ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností. Vo veciach rozvodu sú kritériá právomoci konštruované na
územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia a princípe štátneho občianstva podľa čl. 3 ods.
1 písm.b/ Nariadenia, ktoré sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber. V prípade, ak s konaním o

rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd členského štátu,
ktorý má právomoc podľa čl. 3, má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorá súvisí
s rozvodom, avšak len v prípade, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k
dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne
alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Táto právomoc však zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale v konaní o rozvod

manželstva nenadobudol právoplatnosť rozsudok vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností,
prípadne sa tieto konania skončili z iného dôvodu (čl. 12 ods. 1 Nariadenia). Vo veciach rodičovských
práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná právomoc súdu toho členského štátu, na
území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prípade neoprávneného premiestnenia
maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnením alebo zadržaním je zachovaná právomoc toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý
pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia).

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto prípade je daná právomoc
súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa a odporkyne v súlade s čl. 3 ods.

1 písm.b/ Nariadenia, nakoľko obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu
museluzneseniesúduprvéhostupňavčastitýkajúcejsazastaveniakonaniaorozvodmanželstva,akoaj
trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a v tejto časti vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

na čas po rozvode, odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky pre prorogáciu právomoci uvedené
v čl. 12 ods. 1 Nariadenia, pretože aplikácia Nariadenia má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, v
rámci ktorej je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s konaním o rozvod spojené aj konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po
rozvode. V tomto prejednávanom prípade majú obidvaja z manželov rodičovské práva a povinnosti k

deťom, pričom odporkyňa prijala právomoc Slovenských súdov, keďže vo vyjadrení k návrhu na začatie
konania zo 17.6.2013 právomoc výslovne nenamietala a navrhla, aby konajúci súd po vykonanom
dokazovaní manželstvo s navrhovateľom rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti s
právom ich zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí a
rozhodol o oprávnení otca stretávať sa s deťmi kedykoľvek podľa ich dohody. Prijatie právomoci v čase

začatia konania však musí byť zároveň v najlepšom záujme detí. Táto podmienka však splnená nie
je, nakoľko z podaní oboch rodičov je zjavné, že rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach
si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, pričom z dôvodu, že bol podaný návrh na nariadenie návratu
maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu a konanie o tomto návrhu v zmysle čl. 16 Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí

SRč.119/2011Z.z.)bránijustičnýmorgánom,naktoréhoúzemiebolidetipremiestnenéalebonaktorého
území sú zadržiavané pokračovať v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, čo však neplatí
pre súdy členského štátu obvyklého pobytu maloletých detí pred neoprávneným premiestnením alebo
zadržiavaním podľa čl. 8 Nariadenia, ktoré si zachovávajú právomoc aj po neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní dieťaťa na území iného členského štátu v zmysle čl. 10 Nariadenia a to ani po rozhodnutí

o nevrátení detí podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980, kde je následne potrebné aplikovať čl.
11 ods. 6, 7 a 8 Nariadenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že justičné orgány štátu obvyklého pobytu
maloletých detí pred ich neoprávneným premiestnením (bez súhlasu matky) môžu rýchlejšie a účinnejšie
chrániť záujem maloletých detí, ktorým je nesporne aj rozhodnutie vo veci výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že začatie konania o rozvod manželstva

netvorí prekážku pre začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v členskom štáte
obvyklého pobytu maloletých detí pred ich neoprávneným premiestnením v zmysle čl. 8 Nariadenia.
Vzhľadom na to, že neboli splnené všetky podmienky pre prorogáciu právomoci v zmysle čl. 12 ods.1 Nariadenia, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zastavenia konania o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením maloletých
detí bol nepochybne vo Veľkej Británii, kde sa rodina presťahovala ako celok v roku 2007 a kde ako
celok fungovala až do februára 2014, ich prítomnosť v tomto členskom štáte nemala ani dočasný ani
príležitostný charakter vzhľadom na dĺžku tohto pobytu, skutočnosť, že rodičia detí boli zamestnaní v
mieste tohto pobytu a maloleté deti navštevovali školské zariadenie, preto je nepochybné, že maloleté

deti sa do uvedeného prostredia v celom rozsahu začlenili. Pojem obvyklého pobytu dieťaťa nemožno
stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko.

Vo vzťahu k vyjadreniu odporkyne týkajúcemu sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I
odvolací súd dodáva, že príslušnosť súdu vo veciach rozvodu manželstva sa určuje v zmysle ust. § 88
ods. 1 písm.a/ O.s.p. na základe troch kritérií. V prvom rade je príslušným súdom ten súd, v obvode

ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu
aspoň jeden z manželov. Ak uvedené podmienky nie sú splnené, následne je potrebné pri určení miestne
príslušného súdu postupovať podľa všeobecného súdu odporcu a ak nie je ani taký súd, je príslušným
všeobecný súd navrhovateľa. Príslušnosť sa podľa § 11 ods. 1 O.s.p. určuje podľa okolností, ktoré tu sú
v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Z obsahu spisu vyplýva, že posledným spoločným

bydliskom účastníkov konania na území Slovenskej republiky boli F., L.Á. ul. č. XXX/XX. V čase začatia
konania sa v mieste tohto bydliska nezdržiaval ani jeden z účastníkov konania, obaja sa zdržiavali na
adrese XX R. K. O. V. Z. vo Veľkej Británii. Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy určenie miestnej
príslušnosti súdu podľa druhého kritéria, teda podľa všeobecného súdu odporkyne a nakoľko aj táto
sa v čase podania návrhu, teda začatia konania zdržiavala vo Veľkej Británii je potrebné vychádzať z

ust. § 86 O.s.p., podľa ktorého je príslušný ten súd, v obvode ktorého mal odporca posledné bydlisko.
Posledným bydliskom odporkyne na území Slovenskej republiky boli F., L. ul. č. XXX/XX, preto je daná
miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I.

Odvolací súd zároveň zistil, že v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa

došlo k zrejmej nesprávnosti, nakoľko v záhlaví uznesenia bol vynechaný, resp. nesprávne označený
predmet konania vzhľadom na to, že navrhovateľ návrhom na začatie konania podaným 22.1.2013 sa
domáhal rozhodnutia súdu o rozvode manželstva s odporkyňou, zverenia maloletých detí Y. a F. na
čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného pre maloleté deti od odporkyne a
úpravy styku odporkyne s maloletými deťmi neobmedzene podľa dohody rodičov. Súd prvého stupňa v

napadnutom uznesení však uviedol ako predmet konania len rozvod manželstva.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p. za podmienok § 164 O.s.p. môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť
vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd nariadil opravu záhlavia
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.