Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306010178
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8306010178.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2012, v trestnej
veci proti obžalovanému T. T. pre pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaní obžalovaného T. T. a poškodenej S. O. T. proti rozsudku Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T 40/2006 zo dňa 21.06.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. T..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej S. O. T..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdHumennéuznalobžalovanéhoT.T.zavinnéhozpokusutrestného
činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a

doplnkov a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. v znení neskorších
predpisov a doplnkov, na tom skutkovom základe, že

- dňa 02.07.2005 v čase okolo 05.30 hod. nezisteným spôsobom neoprávnene vnikol do bytu Q. T. na
ul. F. č. XXXX/XX v X., vyzliekol sa donaha a pokúsil sa znásilniť S. T. tak, že si hlavu omotal tričkom
poškodenej, aby ho nebolo poznať, poškodenú po tom, ako k nemu prišla, obchytil zboku rukami a

pritlačil k sebe, pričom ho poškodená v obrane uhrýzla do prsta, následkom čoho ju pustil, ona mu v
tej chvíli strhla z hlavy tričko, po čom ho spoznala a utiekla do inej izby, tam ju znova chytil, povalil na
gauč, obkročmo ju prisadol, poškodil jej nohavičky a snažil sa jej roztiahnuť nohy, čo sa mu nepodarilo,
nakoľko ho kopla do rozkroku, následkom čoho upustil od ďalšieho konania a z bytu po tom, ako sa
obliekol, odišiel.

Uložil mu za to podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a
účinnom k 31.12.2005) v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení
platnom a účinnom k 31.12.2005) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom k
31.12.2005) súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. (zákon

č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom k 31.12.2005) určil skúšobnú dobu na 30
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný T. T. a v zákonnej lehote podala odvolanie splnomocnenkyňa
poškodenej S. T., JUDr. T. O..V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s obsahom prvého písomného
odvolania zo dňa 18.5.2009, pretože ho považuje stále za aktuálny. Ani po zrušení rozsudku a doplnení
dokazovania na hlavných pojednávaniach nebol odstránený najzávažnejší rozpor vo výpovediach

poškodenej S. T., čo sa týka poškodenia jej nohavičiek, t.j. že obidve miesta predelenia mali
charakteristické znaky vytvorené ostrým predmetom, v jednom predelení boli zistené dva zástrihy,
ktoré boli vytvorené ako nožnicami, tak i nožom alebo dvojbritvým nástrojom. Toto je konštatovanie zo
znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopie, ktorý je jednoznačný bez akýchkoľvek pochybností.

Napriek uvedeným pochybnostiam, ktoré neboli ani po doplnení dokazovania odstránené, t. j. že
skutočne došlo k spáchaniu skutku tak, ako je popísaný v napadnutom rozsudku, prvostupňový súd
opätovne vydal rozhodnutie o jeho vine, avšak v porovnaní s prvým zrušeným rozsudkom už s
upraveným skutkom a právnou kvalifikáciou, ako aj iným trestom, bez obmedzení a povinnosti nahradiť
poškodenej škodu.

S uvedeným postupom a rozhodnutím Okresného súdu Humenné sa nestotožňuje, a preto s poukazom
na uvedené skutočnosti, skutkové a právne úvahy navrhuje odvolaciemu súdu, aby po prehodnotení
zákonnosti vykonaného dokazovania a jeho výsledkov v ich jednotlivostiach a súhrne napadnutý
rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodí.

Splnomocnenkyňa poškodenej S. O. T., JUDr. T. O., v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že
s prihliadnutím na odsúdenie obžalovaného navrhuje, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok v
rozsahu o náhrade škody, pričom aby zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej S. T. škodu vo výške
4.727,64 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i vyplatenia cestovných nákladov.

Na základe odvolaní odvolateľov krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné
a odvolanie poškodenej S. O. T. bolo podané neoprávnenou osobou.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý
v celom rozsahu v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného
skutku. Uviedol, že v kritickú noc bol v byte poškodenej, kde s ním bola aj jeho manželka, tam došlo
medzi ním a poškodenou ku kontaktu, kde ho táto mala udrieť a uhryznúť do prsta, pričom aj krvácal
a krv si utieral tričkom poškodenej. Následne z bytu odišli spolu s manželkou, pričom on ešte pri

vchodovýchdveráchostalspoškodenoufajčiťcigaretuaneskôr,keďhovyzvalsvedokA.,odišieldomov.
V žiadnom prípade nespáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Podľa jeho názoru všetko bol výmysel
poškodenej, ako aj jej otca s tým, aby im vyplatil finančné odškodné.

Poškodená S. T. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala konanie muža, ktorý

vošiel k nej v nočných hodinách do bytu, pričom uviedla, že tohto uhryzla do prsta, snažil sa ju
znásilniť, ona sa bránila a neskôr, keď mu stiahla tričko z hlavy, zistila, že sa jedná o obžalovaného.
Túto skutočnosť oznámila svojej kamarátke T. X. a neskôr aj svojmu otcovi. Následne otec zavolal
obžalovaného, ktorý k nim prišiel domov a na otázku otca, čo vlastne urobil, vôbec neodpovedal. Ona
potom spolu s T. X. išli za manželkou obžalovaného, s ktorou poškodená prišla do bytu, kde, keď sa jej

otec pýtal, čo sa vlastne stalo a čo urobil obžalovaný, manželka obžalovaného iba plakala.

Ďalej vychádzal okresný súd z výpovede svedkyne Y. O., ktorá uviedla, že mala podobnú skúsenosť s
obžalovanýmajpredtým,kdevnočnompodnikunadámskychtoaletáchvtrholdokabínky,začaljuvšade
bozkávať a naliehal, že ju chce. Od svojho konania upustil až po príchode manželky. Taktiež uviedla

svedkyňa, že poškodená ju kontaktovala a popísala jej skutkový priebeh inkriminovaného večera.

Z výpovede svedkyne T. X. zistil okresný súd, že táto je zhodná s výpoveďou poškodenej, pričom
svedkyňa uviedla, že na základe SMS správy zavolala poškodenej, s ktorou potom rozprávala, táto
bola rozrušená a užívala tabletky na upokojenie. Popísala jej priebeh udalostí, kde usviedčala zo

spáchania skutku obžalovaného. Potvrdila aj stretnutie s manželkou obžalovaného P. T., ktorej celú
situáciu vyrozprávali, pričom táto neustále plakala a uviedla, že obžalovaný došiel domov ráno bez trička
a s ranou, ktorú mu ošetrila. Spoločne následne odišli do bytu poškodenej, kde sa už nachádzal otecpoškodenej a samotný obžalovaný. Keď svedkyni P. T. otec poškodenej rozprával o tom, čo spáchal
obžalovaný, táto plakala, bola rozrušená.

Taktiež svedok U. T. potvrdil, že sa dozvedel o znásilnení od svojej dcéry, resp. svedkyne X., pričom
následne zavolal obžalovaného, ktorý na jeho výzvu vôbec neodpovedal, pričom sedel na stoličke a
mlčal. Následne do bytu prišla aj jeho dcéra s manželkou obžalovaného a keď tejto povedal, čo sa stalo,
táto mlčala a neustále plakala.

Svedkyňa P. T., manželka obžalovaného uviedla, že v kritickú noc boli v byte poškodenej, kde videla,
ako poškodená udrela jej manžela, ktorému začala tiecť krv a na ktorého poškodená kričala, prečo sa
utiera do jej trička. Po tom, čo sa umyl, odišli preč a poškodená šla s nimi s tým, že si vypýtala cigaretu.
Z celej situácie bola pohoršená, vulgárne označila poškodenú s výčitkou manželovi, prečo si s ňou ide
zapáliť. Nasadla do auta, ktoré šoféroval ich známy U. A. a potom spoločne aj s manželom odišli domov.
Potvrdila, že otec poškodenej kontaktoval jej manžela a spoločne prišli k nim do bytu. Poprela akékoľvek

stretnutie po skutku s poškodenou i T. X.. Dodala, že poškodená po nich žiadala sumu 100.000,- Sk s
tým, že nič nepovie.

Svedok U. A. vypovedal, že v ranných hodinách išli k bytu poškodenej, tam vystúpil obžalovaný s
manželkou, neskôr vyšli spoločne z bytu, kde P. T. nastúpila hneď do auta a neskôr do auta nastúpil

obžalovaný, ktorý bol rozčúlený.

Z výpovede svedkyne W. N. vyplýva, že táto v skorých ranných hodinách videla poškodenú v spoločnosti
neznámeho muža stáť pred blokom, kde fajčili.

Svedok F. N. uviedol, že sa stretol ráno s poškodenou, videl na nej rozrušenie, neustále plakala, pričom
mu priateľka vyrozprávala o celom incidente. Následne poškodená s priateľkou odišli za manželkou
obžalovaného P. T. a on za svojím známym U. M.. Keďže boli spoločne na balkóne, zaregistrovali, ako
v tom čase došiel obž. T. sám a vchádzal do obytného bloku poškodenej.

Ďalej okresný súd vychádzal zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v
Košiciach, z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy ohľadom porovnania zaistených
biologických stôp. Znalec na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu potvrdil znalecký posudok.
Uviedol, že skúmanie predloženej vzorky bukálneho výteru z ústnej dutiny obžalovaného a zaistených
biologických stôp č. 2, 3, 4, s tým, že ako vhodné na analýzu boli vyhodnotené stopy 2, 3, bolo zistené, že

DNA profil ľudskej krvi zaistenej z biologickej stopy č. 2, dámskej nočnej košele je zhodný s DNA profilom
porovnávacej vzorky označenej T. T.. DNA analýzou bolo jednoznačne preukázané, že pôvodcom
krvnej stopy je obžalovaný. Podľa názoru okresného súdu nález takej závažnej a jedinečnej stopy po
obžalovanom na intímnom odeve poškodenej v predmetnom byte tak blízko k inkriminovanej dobe
jednoznačne svedčí o prítomnosti obžalovaného v bezprostrednej blízkosti poškodenej a potvrdzuje

pravdivosť jej svedectva.

Z ďalšieho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach bolo zistené,
že vložka zámky FAB, vrátane piatich originálnych kľúčov, ktoré boli príslušné k predloženej cylindrickej
vložke, nezistil znalec, aby došlo k poškodeniu tejto cylindrickej vložky.

Zo znaleckého posudku z odboru mechanoskopie a z výsluchu znalca zistil okresný súd, že nohavičky
boli poškodené na dvoch miestach, pričom obidve miesta predelenia mali charakteristické znaky
vytvorené ostrým predmetom. V jednom z predelení boli zistené dva zástrihy, pričom konštatoval znalec,
že predelenie bolo vytvorené nožnicami. Pri zadnom predelení pripustil fakt, že mohlo byť vytvorené ako

nožnicami, tak i nožom alebo dvojbritvým nástrojom. Poukázal na skutočnosť, že v prípade násilného
pretrhnutia by jednotlivé vlákna boli rozvláknené a vznikol by metličkový charakter predelu. V súvislosti
s týmto dôkazom poukázal okresný súd na skutočnosť, že poškodená bola zo skrytej prítomnosti a
náhleho odhalenia zo strany obžalovaného, ako aj na to nadväzujúceho útoku so sexuálnym motívom
obžalovaného tak zaskočená, že si nemusela všimnúť taký detail, ako konkrétne jej obžalovaný poškodil

nohavičky a výsledne len vnímala ich poškodenie ako také. Evidentne sa sústredila na obranu, pričom
ako žena bola voči mužovi v defenzíve skomplikovanej za situácie, že inak v byte bola sama a nemohla
sa spoľahnúť na prípadnú oporu zo strany svojho otca či niekoho iného. Preto okresný súd považoval jejnepresnosti v popise poškodenia predmetných nohavičiek za nepodstatné a nenarúšajúce jej svedeckú
hodnovernosť.

Ďalej okresný súd vychádzal zo záveru podanej správy Mgr. A. P., z ktorej vyplýva, že poškodenej bola
poskytnutá krízová intervencia z dôvodu prežitej traumatickej udalosti. Prežitý zážitok u nej nadobudol
charakteru posttraumatickej stresovej poruchy, typickej pri týchto trestných činoch. Pretrvávajú u nej
negatívne emočné stavy, neprimeraná úzkosť a podráždenosť, čo si vyžaduje dlhodobú terapiu.

Za účelom posúdenia psychického stavu poškodenej okresný súd vyžiadal odbornú lekársku správu od
psychiatričky MUDr. A. P., ktorej záver jednoznačne preukázal, že napriek liečbe pretrvávali príznaky
úzkosti, depresívne ladenie, hypervigilita, i nočné mory s poukazom, že všetky príznaky sú viazané na
evokujúcu traumatickú udalosť. Pri vyšetrení tejto poškodenej zistila trvanie jej zdravotných ťažkostí a z
lekárskeho hľadiska ich dala do súvisu s udalosťou z 2.7.2005.

Znalkyňa PhDr. X. O. podala psychologický posudok na poškodenú, pričom uviedla, že intelekt
poškodenej je intaktný, intelektovo ju treba zaradiť do horného pásma priemeru. Stále je poškodená
ľahko emočne instabilná, situačne so sklonmi k ľahkej afektivite, zbrklým reakciám. Samotná znalkyňa
vyjadrila presvedčenie, že poškodená nie je typom, ktorý by bol schopný napr. naaranžovať nejaký
dôkaz. Znaleckým psychologickým vyšetrením nebola u nej zistená snaha zveličovať, či skresľovať

udalosti vedome. Ako uvádzala, že bola v strese, tak znalkyňa pripustila, že poškodená mohla preto
udať určité nepresnosti vo svojej výpovedi.

Bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru psychiatrie na poškodenú, pričom bolo znalcami zistené,
že poškodená bola prvýkrát psychiatricky vyšetrená dňa 6.3.2006 so záverom - úzkostná porucha

ako dôsledok traumatickej udalosti. Následne od 9.2.2007 bola nepravidelne - z dôvodu svojho pobytu
v zahraničí, ambulantne psychiatricky liečená pre posttraumatickú stresovú poruchu a 5.3.2009 bola
konštatovaná rekurentná depresívna porucha - terajšia epizóda stredne ťažká.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej psychológie dospelých ohľadom

osobnostného profilu obžalovaného zistil okresný súd, že neuróza a introvertnosť obžalovaného vedie k
blokovaniu kontaktu s ľuďmi s poukazom na disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s rysmi impulzivity.
Intelekt označil v hornej polovici priemeru s uvedením, že sa jedná o citlivú osobnosť. Neboli zistené
žiadne stránky sexuálnej deviácie, ani nadštandardnej agresivity. Zdôraznil, že v prípade, ak skutok bol
spáchaný, bol motivovaný narušením kontroly riadiť a ovládať svoje reakcie pod vplyvom alkoholických

nápojov.

Z úradného záznamu vyšetrovateľa z telefonického hovoru zo dňa 17.1.2006 vyplýva, že S. X. zapožičal
počas pobytu vo Švajčiarsku poškodenej mobilný telefón za účelom odoslania krátkej textovej správy.
V rámci spätnej SMS správy ako odpoveď došla reakcia v zmysle, že poškodená nemá šancu uspieť v

súdnom spore a že ak príde domov, počká si na ňu, kde bol obhajobou predložený aj návrh na doplnenie
dokazovania, pričom okresný súd dospel k záveru, že tieto dôkazy nie je potrebné vykonať, a to z
dôvodu toho, že uplynul od skutku dlhý čas a nie je možné vykonať rekonštrukciu a taktiež nie je možné
zabezpečiť od mobilného operátora Orange Slovensko obsah SMS správy z mobilného telefónu S. X.
vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od odoslania tejto správy.

V rámci hodnotenia dôkazov sa okresný súd zaoberal aj intenzitou použitého násilia, pričom dospel k
záveru, že aj keď na tele poškodenej neboli zistené žiadne zjavné znaky fyzického zranenia, je to dané
tým, že sa nejednalo o takú intenzitu násilia, ktorej dôsledkom by boli škrabance či podliatiny, i tým, že
útok zo strany obžalovaného nebol dokonaný, čo však neznižuje hodnovernosť výpovede poškodenej.

Následkom bola iba modrina veľkosti desaťkorunáčky na ľavej časti predkolenia, o čom svedčí lekárska
správa zo dňa 3.7.2005 a bolesti zubov v dôsledku uhryznutia poškodenou do prsta obžalovaného.

Obžalovaný síce tvrdil, že s poškodenou sa síce dostal do verbálneho a následne do fyzického ataku,
no poprel akúkoľvek snahu o pohlavný styk, i skutočnosť, že do bytu vošiel bez jej vedomia. Tvrdil,

že do bytu vstúpil spoločne s manželkou na základe pozvania a spoločne aj odišli. Okresný súd sa
však s jeho obranou nestotožnil a považoval jeho výpoveď za účelovú aj v kontexte s výpoveďou
jeho manželky, ktorá mala jeho svedectvo opodstatňovať s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Pochybnosti o hodnovernosti svojej výpovede vniesla manželka obžalovaného tým, že popieralastretnutie s poškodenou a tvrdila, že do ich bytu došla na druhý deň v spoločnosti manžela, no
tieto skutočnosti vyvracia nielen výpoveď samotnej poškodenej, ale svedectvá X., N. a T.. Konanie
obžalovaného podľa názoru okresného súdu bolo po celú dobu sexuálne motivované. Konal premyslene

a do bytu poškodenej, ktorý už predtým dobre poznal, neoprávnene vstúpil, využil moment prekvapenia
a napriek verbálnemu i fyzickému odporu kladenému poškodenou pokračoval vo svojom konaní s cieľom
vykonať pohlavný styk. Upustil od neho až v čase, keď ho poškodená kopla do rozkroku a zdôraznila,
že ak v konaní bude pokračovať, začne kričať. Začal teda konanie smerujúce k zločinu znásilnenia
a neprípustným spôsobom tak zasiahol do slobodnej sféry ženy slobodne sa rozhodovať o svojom

pohlavnom živote a partneroch.

U poškodenej súd nenašiel žiadny motív na to, aby si predmetný skutok vymyslela, jej výpoveď považuje
za vierohodnú a zodpovedajúcu prežitej udalosti, čo potvrdzujú aj samotné správy z psychiatrickej
liečby, ktorej sa aj v súčasnej dobe podrobuje. Ako dôsledok prežitej traumatizujúcej udalosti sa u nej
prejavili príznaky postraumatickej stresovej poruchy, narušila sa dôvera v ľudí i vo vlastné sily, čoho

dôsledkomboloajnenastúpenievysokoškolskéhoštúdia,naktorébolariadneprijatá.Zpsychologického
hľadiska bola jednoznačne potvrdená existencia traumatickej udalosti. Hoci priamo pri čine nebol nikto
prítomný,poškodenáoznámilahneďvtendeňcelúudalosťminimálnetromsvedkov,T.X.,D.Y.asvojmu
otcovi U. T., ktorí to ako nepriami svedkovia pred súdom potvrdili. Taktiež o skutku povedala manželke
obžalovaného priamo v prítomnosti T. X..

Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005), keď konajúc v
priamomúmyslevykonaťsúložpoužilvočipoškodenejnásilieatýmzapočalkonaniesmerujúcekzločinu
znásilnenia, no k dokonaniu nedošlo. Zároveň spáchal aj trestný čin porušovania domovej slobody podľa

§ 238 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), keď neoprávneným spôsobom, teda bez súhlasu poškodenej
vnikol do pre neho cudzieho bytu. Nebolo preukázané, že by tak učinil aktívnym prekonaním prekážky
slúžiacej na zabránenie vniknutiu. Porušil jednak prioritný záujem spoločnosti na ochrane práva ženy
slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote a partneroch a záujem štátu na ochrane majetku
a domovej slobody jednotlivca.

Pri skúmaní osoby obžalovaného okresný súd zistil z odpisu z registra trestov, že bol v posledných
desiatich rokoch doposiaľ odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 2T
260/2002, ktorým bol uznaný vinným pre trestné činy podľa § 247 ods. 1, 3 písm. b/, § 238 ods. 1 k § 9
ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/, § 238 ods. 1, 2, § 185 ods. 1, § 247 ods. 1, 2 písm. a/,

ods. 3 písm. a/, § 231 ods. 1 k § 9 ods. 2, § 224 ods. 1 Tr. zák. Je teda preukázané, že len v nedávnej
minulosti obžalovaný preukázal náchylnosť a spôsobilosť porušovať domovú slobodu neoprávneným
vniknutím do obydlia, ako aj obmedzovanie osobnej slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd na účel trestu s ohľadom na stupeň nebezpečnosti

trestného činu pre spoločnosť, na usporiadané pomery a priaznivú možnosť nápravy páchateľa. Za
danej situácie mal súd za to, že dôslednú prevýchovu obžalovaného je možné zabezpečiť už úhrnným
podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 30
mesiacov.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania odvolateľov, ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto
dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru,
že z vykonaných dôkazov jednoznačne bola preukázaná vina obžalovaného. Aj keď obžalovaný popiera

spáchanie žalovaného skutku, tento zo spáchania bol jednoznačne usviedčaný výpoveďou poškodenej
S. T., ako aj ďalšími dôkazmi, aj keď nepriamymi, ktoré boli vykonané okresným súdom, a to výsluchom
otca poškodenej U. T., svedkyne T. X., vykonanými znaleckými dokazovaniami, ako aj lekárskymi
správami. Z týchto jednoznačne vyplýva, že u poškodenej je postraumatický stres z udalosti, ktorú
prežila v súvislosti s konaním obžalovaného. Čo sa týka samotnej výpovede svedkyne P. T., manželky

obžalovaného, ako aj svedka U. A. o tom, že v predmetnú noc, resp. ráno mali byť u poškodenej tak
obžalovaný, ako aj jeho manželka a svedok A. ich mal čakať, pričom nasadli do motorového vozidla a
odviezol ich domov, tu poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že výpoveď manželky obžalovaného
možno považovať za tendenčnú, v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Tátototiž vypovedala, že po skutku vôbec nebola s poškodenou a do bytu poškodenej a jej otca išla spolu
so svojím manželom. Jej výpoveď bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej, svedkyne T. X.,
výpoveďou svedka N.. Z týchto výpovedí vyplýva, že poškodená s T. X. išli za touto svedkyňou, pričom

jej povedali, čo sa stalo a svedkyňa na to nič neodpovedala. Následne poškodená s touto svedkyňou
išli do bytu poškodenej, kde po tom, čo jej otec poškodenej povedal, čo mal urobiť jej manžel, sedela
a začala plakať. Nemožno preto uveriť ani výpovedi svedka U. A., nakoľko z vykonaného dokazovania
jednoznačne je preukázané, že v kritické ráno manželka obžalovaného ani U. A. v byte, resp. pri byte
poškodenej vôbec neboli.

Čo sa týka konania obžalovaného vo vzťahu k sexuálnym požiadavkám, tu poukazuje krajský súd aj
na výpoveď svedkyne Y. O., ktorá popísala, akým spôsobom ju tento napadol na dámskych toaletách
v nočnom podniku a chcel od nej sex, ako aj na odsúdenie, ktoré uvádzal okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia, ktoré je uvedené v odpise z registra trestov, z ktorého je zrejmé, že mal násilným spôsobom
obmedziť osobnú slobodu inej žene. Jedná sa o rozsudok sp. zn. 2T 206/2002.

Čo sa týka námietok obhajoby vo vzťahu k nohavičkám, poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že
aj keď v predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru mechanoskopie, jednoznačne
podľa názoru krajského súdu na nohavičkách v ich prednej časti sú evidentné stopy po roztrhnutí týchto
nohavičiek. Preto krajský súd hodnotil tento znalecký posudok ako každý iný dôkaz a dospel k záveru,

že tento dôkaz vo vzťahu k roztrhnutiu prednej časti nohavičiek nemožno akceptovať.

Čo sa týka druhu trestu a jeho výmery, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, keď uložil
obžalovanému trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Krajský súd v závere poukazuje na všetky dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného T. T. v zmysle §

319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Čo sa týka odvolania poškodenej S. O. T., ktoré bolo podané
prostredníctvom splnomocnenkyne JUDr. T. O., tu poukazuje krajský súd na pochybenie okresného
súdu, keď vôbec do konania s nárokom na náhradu škody pribral poškodenú S. O. T., najmä na tú
skutočnosť, že táto poškodená v priebehu prípravného konania si riadne a včasne uplatnila nárok na
náhradu škody, keď uvádzala, že náhradu škody od obžalovaného nepožaduje. Začala túto náhradu

škody požadovať až v priebehu hlavného pojednávania. Je preto správne rozhodnutie okresného súdu,
keď o náhrade škody vôbec nerozhodoval a krajský súd vzhľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o
odvolanie podané neoprávnenou osobou, toto odvolanie v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.