Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200055
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: J. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom P. XXX, zast. JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom, so sídlom v Q., P. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013 podľa § 142

ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamietla
žiadosť navrhovateľa o nový výpočet starobného dôchodku.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
vykonával službu v I. kategórii a dôchodok mu preto patrí od 55. rokov veku.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného

opravného prostriedku. Uviedol, že má za to, že nárok navrhovateľa vznikol vo fyzickom veku 55 rokov
k 13.11.1999. Pracoval samozrejme ďalej. Po skončení v policajnom zbore, to znamená ku dňu 1.
10. 1995, dostal príspevok za službu a viac menej ukončil svoju policajnú kariéru, ale ďalej pracoval.
Je potrebné zhodnotiť aj obdobie pred policajnou službou, teda pred kariérou v policajnom zbore.
Navrhovateľ sa učil na strednom odbornom učilišti strojníckom, potom pracoval v ZVL, potom v bani, to
bola I. pracovná kategória a potom v policajnom zbore, o ktorom hovoríme, že išlo o I. kategóriu funkcií.
Po skončení kariéry v policajnom zbore pracoval v civilnom sektore ďalších 17 rokov a 152 dní, v I.

kategórii 27 rokov + 214 dní + obdobie vojenskej základnej služby. Uvedené obdobie sa malo nejakým
spôsobom zrátať a zo strany Sociálnej poisťovne nejakým spôsobom zhodnotiť. Na základe uvedeného
žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne a v prípade úspechu zaviazal odporkyňu na náhradu trov
konania.

Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu a pred súdom uviedol,
že od 1. októbra 1995 mu bol priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. príspevok

za službu, ktorý bol od 1. 7. 2002 preklasifikovaný na výsluhový dôchodok.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 21. 11. 2005, ktoré bolo odporkyni doručené dňa 29. 11. 2005, má
súd preukázané, že pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby(zamestnania), a to: doba ZVS od 1. 10. 1964 do 30. 9. 1966 v I. kategórii funkcií a doba služobného
pomeru v PZ od 1. 3. 1970 do 30. 9. 1995 v I. kategórii funkcií.

Navrhovateľ pred súdom ešte uviedol, že pre výpočet starobného dôchodku mu nebola započítaná doba
poistenia, kedy vykonával služobný pomer.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 10. 1. 2014, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa

§ 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení od 13. novembra 1999, t. j. pred dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. O žiadosti navrhovateľa o dopočítanie dôchodkového
poistenia na výpočet starobného dôchodku odporkyňa, t. j. Sociálna poisťovňa nie je kompetentná. Z
tohto dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. novembra 2013 ako vecne správne
potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 17. októbra 2013 požiadal o nový výpočet starobného

dôchodku.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21. novembra 2005 je zrejmé, že navrhovateľovi bol od
1. októbra 1995 priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov príspevok za službu.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 8. októbra 2013 na nárok na príspevok za službu a jeho
výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1964 do
30. septembra 1966 a doba služobného pomeru od 1. marca 1970 do 30. septembra 1995.

Doba výkonu základnej vojenskej služby a doby služby od 1. októbra 1964 do 30. septembra 1966, od
1. marca 1970 do 30. septembra 1995 bola zaradená do I. kategórii funkcií.

Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132

ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení od 13. novembra 1999, t. j. pred dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z..

Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nároku
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých

nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia
príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.
Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nárok nevznikol podľa Zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože

nesplnilpodmienkunepretržitéhozamestnaniaodvznikunárokunastarobnýdôchodokdo31.decembra
2003.

Nakoľko odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť
bola napadnutým rozhodnutím správne zamietnutá, pričom táto zosúladila aplikačnú prax s právnym

názorom vysloveným Najvyšším súdom SR (s rozsudkom č. k. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra
2012, z ktorého vyplýva, že kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o
sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. §
143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobnýdôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je

daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky).

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vydané v
súladesposlednýmiprávnyminázormiNajvyššiehosúduSRpotvrdilvsúladesust.§250qods.2O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.