Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200805
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom P.
Pázmaňa 51, 927 01 Šaľa, IČO: 36 738 913, právne zastúpený: JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou
so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo 1100305/1/458513/2013/5057 zo dňa 24.09.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 03.12.2013 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra,
pobočka Komárno č. 9410401/5/3361275/2012 zo dňa 15.11.2012, ktorým správca dane nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 324.024,15 eur a určil mu
vlastnú daňovú povinnosť na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume 23.511,90 eur. Zároveň
žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V žalobných dôvodoch poukázal na predchádzajúci priebeh konania a za základnú námietku
proti procesnému postupu správcu dane považuje nezákonnosť rozhodujúceho dôkazu Protokolu z
vykonanej daňovej kontroly č. 9410402/5/2926710/2012Kel, Jak zo dňa 12.10.2012 (ďalej len Protokol)
a dodatku k tomuto Protokolu zo dňa 08.11.2012, nakoľko správca dane žalobcovi neposkytol zákonnú
lehotu na vyjadrenie sa k dodatku protokolu, čiže mu nebolo umožnené oboznámiť sa s vyporiadaním
správcu dane s námietkami, ktoré žalobca uplatnil vo vyjadrení k Protokolu. Takýto postup považuje
za rozporný s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie správcu

dane považuje za nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Protokol v spojení s
Dodatkom k Protokolu považuje za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom
konaní použiť.

Ďalšiunámietkuvzniesolvsúvislostisdoboutrvaniadaňovejkontrolyzačatejdňa21.06.2011prerušenej
rozhodnutím zo dňa 14.07.2011, pričom oznámením zo dňa 23.01.2012 konajúci správca dane oznámil
odpadnutie prekážok prerušenia kontroly dňom 13.12.2011. Oznámením zo dňa 23.03.2012 žalovaný

na žiadosť správcu dane predĺžil výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov, napriek tomu má žalobca za
to, že daňovú kontrolu nemožno prerušiť, nakoľko jej výsledkom nie je nikdy vydanie rozhodnutia a
vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly s poukazom na žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácií nie je výsledkom správneho konania, nakoľko žiadosť o medzinárodnú výmenudaňových informácií nie je správnym konaním. S poukazom na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo
dňa 29.06.2010 považuje výsledky daňovej kontroly za nezákonne získaný dôkazný prostriedok. Ďalej
vyslovilnázor,žeakbysúdpovažovalkontroluzaplatneaúčinneukončenú,bolžalobca(?)vodvolacom

konaní povinný postupovať v zmysle § 165b ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej len Daňový poriadok).
Za ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia považuje postup žalovaného v rozpore s právnou úpravou
hodnotenia dôkazov v daňovom poriadku vzhľadom na nevysvetlenie, prečo boli ignorované žalobcom
navrhované dôkazy (výsluch svedkov, preverenie kotúčov vozidiel uskutočňujúcich prepravu, výsluch
pracovníkov colného úradu, hodnotenie bankových výpisov osvedčujúcich realizáciu zálohových úhrad

za dodaný tovar). Má za to, že správca dane pochybil, keď nevyhodnotili správne všetky žalobcom
predkladané dôkazy vrátane kúpnej zmluvy medzi žalobcom a SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., zistenia
dožiadanej maďarskej daňovej správy, dožiadanej českej a bulharskej daňovej správy, neuviedol úvahu,
výsledkom ktorej je záver o nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane.

Žalovanému vytkol neprihliadnutie na predložené dôkazy, nesprávne vyslovený záver o neprekročení

hranice SR vozidlami, nekontaktnosť odberateľov žalobcu a nesprávnosť názoru o neexistencii
povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom, aby platiteľ mohol v konaní
uplatniť svoje nároky. Rovnako pochybil, keď nevykonal predložené návrhy na dokazovanie a nehodnotil
správne predložené prepravné doklady. Za ďalší dôvod nezákonnosti považuje nejednoznačnosťou
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutí okolností, ako aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov.

Rovnako vytkol nevyporiadanie sa s námietkou žalobcu o porušovaní jeho práv zakotvených v článku
48 Ústavy SR.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam týkajúcim
sa existencie a vyhodnotenia Dodatku k Protokolu uviedol, že tento vyhotovuje správca dane podľa

§ 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., a sleduje ním opravu chýb a iných nesprávností najneskôr v deň
prerokovaniaProtokolu,rovnakozaznamenanienámietokdaňovníkakobsahuProtokolu.Vsúladestým
bol 12.10.2012 vyhotovený Protokol doručený spolu s výzvou daňovníkovi dňa 22.10.2012. Na základe
vyjadrenia daňovníka bol 08.11.2012 vyhotovený Dodatok k Protokolu, v ktorom preskúmal a vyhodnotil
písomné vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu. Na Dodatok k Protokolu sa nevzťahuje zákonná

povinnosť doručiť ho na vyjadrenie. Daňovú kontrolu vykonávali príslušné daňové orgány, pričom k
zmenám v dôsledku ktorých bola namietaná miestna príslušnosť došlo len z titulu zmien v organizačnej
štruktúre zmysle zák. č. 333/2011 Z.z..

Čo sa týka dĺžky daňovej kontroly začatej dňa 21.06.2011, k prerušeniu jej výkonu došlo postupom

podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb. a po pominutí prekážky dňa 13.12.2011 bol kontrolovaný subjekt
informovaný o tejto skutočnosti. Rovnako v súlade so zákonom došlo k predĺženiu lehoty na vykonanie
daňovej kontroly, o čom bol daňový subjekt riadne informovaný. Považuje za nedôvodné tvrdenia o
neopísaní dôkazov vyvracajúcich tvrdenia daňového subjektu, rovnako žalobca nedôvodne vytýka, že
žalovaný neuvádza, ako bolo pri získavaní dôkazov zabezpečované právo žalobcu sa k nim vyjadrovať,

klásť svedkom otázky a ako bola zabezpečená súčinnosť pri ich získavaní. Zdôraznil, že ust. § 2
zák. č. 511/1992 Zb. vylučujú povinnosť dodržiavať vyšetrovaciu zásadu v správnom konaní, pričom
rozhodujúca je dôkazná povinnosť daňového subjektu v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb..
Nepovažoval za dôvodnú námietku nesprávneho vysporiadania sa s tvrdeným porušovaním práv
žalobcu v zmysle článku 48 Ústavy SR, nakoľko je riadne preukázané obsahom administratívneho spisu,

že v konaní boli dodržané všetky zákonom vyžadované procesné postupy. Rovnako trval na tom, že
obe rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené a žalovaný sa v odvolaní riadne vysporiadal so všetkými
odvolacími dôvodmi.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie

bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným spôsobom
uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave najmenej 5 dní vopred, rovnako bolo vyhlásenie
rozhodnutia aj oznámené na internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Upovedomením zo dňa 03.06.2011
prevzatým dňa 07.06.2011 bolo žalobcovi Daňovým úradom Komárno oznámené začatie kontroly nazistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011
dňom 21.06.2011. Daňová kontrola sa týkala intrakomunitárnych dodaní tovaru v príslušnom období, v
súvislosti s ktorými bol uplatnený nadmerný odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. vo výške 13.010,98

eur. Vzhľadom na to, že sa jednalo o prepravy tovaru do štátov Nemecko, Maďarsko, Bulharsko, Česká
republika, vykonával správca dane zisťovania tak na území SR, ako aj cestou medzinárodnej výmeny
informácií s dožiadaním od príslušných daňových orgánov.

Rozhodnutím č. 621/320/45787/2011/Jak, Kel zo dňa 14.07.2011 bolo konanie podľa § 25a ods. 1

zák. č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre
vydanie rozhodnutia - žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií č. 621/320/430078/2011/
Jak zo dňa 04.07.2011, č. 621/320/43105/2011/Jak zo dňa 04.07.2011,č. 621/320/43191/2011/Jak zo
dňa 04.07.2011,č. 621/320/43253/2011/Jak zo dňa 04.07.2011, č. 621/320/43289/2011/Jak zo dňa
04.07.2011 zaslaných na základe článku 5 Nariadenia Rady č. 2003/1798/ES. Oznámením zo dňa
23.01.2012 Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (zmena na základe zák. č. 333/2011 Z.z.) oznámil

pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.

Žiadosťou zo dňa 03.11.2011 žalobca žiadal správcu dane o vyjadrenie sa, z akého dôvodu nebola ku
dňu 03.11.2011 ukončená daňová kontrola. Podaním zo dňa 14.12.2011 žalovaný uviedol, že daňová
kontrolajedňom21.07.2011prerušená.Opakovanýmižiadosťamivnasledujúcomobdobížalobcažiadal

o vyjadrenie sa k priebehu daňovej kontroly. Podaním označeným „žiadosť o preverenie dopravcov“
žalobca navrhol v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou výsluchy konkrétnych osôb zúčastňujúcich sa
prepráv tovaru, vypočutie skladníkov spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, samostatnej referentky Z. C.
a zamestnancov Colného úradu Trnava, pobočka Skalica.

Výzvou zo dňa 23.01.2012 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej
kontroly týkajúcich sa dodávok základového oleja subjektom Seend-Fe Max Kft. Budapešť, Madarsko,
BAU-OIL Kft. Nyíregyháza, Maďarsko, DORAN COMMERCE EOOD, Sofia, Bulharsko, Agrawelt
GmbH, Munchen, Spolková republika Nemecko, HASLINGER Transport, s.r.o., České Budějovice,
Česká republika, nakoľko vznikli pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru

s oslobodením od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. s tým, že v prípade nepredloženia nových
relevantných dôkazov bude dokazovanie považované za skončené.

V odpovedi zo dňa 03.02.2012 žalobca zaslal ako doklady osvedčujúce dodanie tovaru faktúry, následne
bola správcovi dane doručená e-mailová komunikácia medzi odosielateľom K. a Z. L., s dokladom

osvedčujúcim prevod sumy 41.228 eur dňa 11.03.2011, ako aj ďalšie prevody zo dňa 07.03.2011
a 04.03.2011, 04.02.2011, 31.01.2011, Potvrdenie o bankových prevodoch príkazcu BAU-OIL Kft.
Nyíregyháza, DORAN COMMERCE EOOD, Sofia, kúpno-predajná zmluva medzi žalobcom a kupujúcim
B. O., Z.. Dňa 12.03.2012 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej
kontroly, lehota bola predĺžená o 6 mesiacov, o čom bol žalobca riadne upovedomený. V ďalšom konaní

správca dane došetroval u príslušného colného úradu tvrdenia o preukázaní tvrdených prepráv mimo
územia SR, rovnako v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., prešetroval výsledky monitorovania pohybu
nákladných vozidiel a prešetroval vykonanie prepráv deklarovaných dopravcom Lady spol. s r.o., Veľký
Meder, AUTOSPOL, s.r.o. Rožňava, Tex 3, s.r.o., Dlhá Lúka.

Podaním zo dňa 14.05.2012 žalobca žiadal o ukončenie daňovej kontroly vzhľadom na to, že kontrola
už trvá 11 mesiacov.

Dňa 12.10.2012 bol pod č. 9410402/5/2926710/2012 Kel, Jak vypracovaný Protokol na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zák. č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie

obdobie marec 2011, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie
nadmerného odpočtu 324.024,15 eur, podľa výsledkov daňovej kontroly mu vznikla vlastná daňová
povinnosť 23.511,90 eur.

Výzvouzodňa12.10.2012prevzatoudňa22.10.2012bolžalobcavyzvanýnavyjadreniesakProtokoluv

lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia a dostavenie sa na prerokovanie Protokolu dňa 13.11.2012.

Podaním došlým správcovi dane 31.10.2012 žalobca namietal správnosť postupu, keď pri neuznaní
dodania tovaru s oslobodením od dane z tuzemska do iných členských štátov u odberateľov Seend-FeMax Kft. Budapešť, BAU-OIL Kft. Nyíregyháza, DORAN COMMERCE EOOD, Sofia, Agrawelt GmbH,
Munchen, HASLINGER Transport, s.r.o., České Budějovice, boli za jediný relevantný dôkaz považované
informáciezdaňovýchsprávvrámcimedzinárodnejvýmenyinformáciíanebolivyhodnotenépredložené

účtovné doklady, bankové výpisy preukazujúce, že protihodnota za tovar bola v konečnom dôsledku
uhrádzaná spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o. (predtým HBL, s.r.o.), ktorá je osobou konateľa
(Z. L.) personálne prepojená. Nepoprel možnosť formálnych nedostatkov a chýb, avšak trval na tom, že
je preukázané zaplatenie cien jednotlivých dodávok, ktoré prijal žalobca a následne predmetné sumy
previedol na úhradu svojich záväzkov voči HBL, s.r.o., nezrovnalosti je možné odstrániť výsluchom

svedkov, dopravu si vo všetkých prípadoch zabezpečovali zahraniční odberatelia, preto zodpovednosť
za správne vyplnenie CMR nie je v kompetencii žalobcu.

Protokol bol prerokovaný dňa 13.11.2012 s tým, že Dodatkom k Protokolu z 08.11.2012) správca dane
vyhodnotil vyjadrenie daňového subjektu k Protokolu predložené písomne ako nedôvodné.

Dodatočným platobným výmerom č. 9410401/5/3361275/2012 zo dňa 15.11.2012 Daňový úrad
Nitra, pobočka Komárno v zmysle záverov Protokolu nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 324.024,15 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v
sume 23.511,90 eur. Vo všetkých prípadoch sporných prepráv tovaru, z titulu ktorých si žalobca
uplatňoval nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, správca dane po preverovaní

intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru príslušným odberateľom zistil, že nie sú splnené zákonné
podmienky oslobodenia od dane, nakoľko chýbajú doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Tvrdení
prepravcovia nepredložili prepravné doklady CMR osvedčujúce riadne vyvezenie tovaru z územia
SR a odovzdanie odberateľovi, resp. ďalšie sprievodné dokumenty. Odôvodnenie rozhodnutia sa
vysporiadalo aj s námietkami k Protokolu, ktoré vyhodnotila ako nespôsobilé spochybniť závery o

nedôvodnosti uplatneného nadmerného odpočtu. Tvrdený tuzemský prepravca Lady, spol. s r.o., v
danom období nebol zaregistrovaný na dani z motorových vozidiel, ani nevykázal žiadne výnosy za
rok 2011, Autospol, s.r.o., Rožňava poprel uskutočnenie medzinárodnej prepravy pre žalobcu, Tex3,
s.r.o., nevedel nijakým spôsobom preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ žalobca tvrdil
dodanie tovaru zahraničnými prepravcami správca dane uviedol, že ohľadne spoločnosti Seend-Fe Max

Kft. Budapest nebolo pripojené písomné vyhlásenie odberateľa o preprave tovaru do iného členského
štátu, prevzatie tovaru maďarským odberateľom BAU-OIL Kft. Nyíregyháza nebolo uznané vzhľadom
na zistenie, že tento subjekt má fiktívne sídlo, jeho predmet činnosti nezahŕňa predmetný tovar, subjekt
nikdy neplatil daň ani nepriznal obchodovanie v predmetnom období. Preprava a prevzatie tovaru
spoločnosťou HASLINGER TRANSPORT, s.r.o., nebolo uznané vzhľadom na popierajúce vyjadrenie

jej konateľa. Tvrdený odberateľa a prepravca "DORAN COMERCE" EOOD v predmetnom období ani
nemala zodpovedajúce kapacity, ani nepriznala žiadne obchody so žalobcom. V konaní predložené
CMR boli vyhodnotené ako nepreukazujúce dodanie a prevzatie tovaru kupujúcim v zahraničí, nakoľko
prevzatie tovaru nebolo ani v jednom prípade potvrdené. Predložené dodacie listy boli vyhodnotené
ako nedôveryhodné, nakoľko Daňové subjekty HBL, s.r.o., (SLOVAK PETROLEUM s.r.o.) a žalobca sú

prepojené v osobe konateľa, pričom ale žalobca nikdy nedokladoval prevzatie tovaru od dodávateľa
HBL, s.r.o., E-mailová komunikácia medzi subjektom SLOVAK PETROLEUM (predtým HBL, s.r.o.) a
zahraničnými odberateľmi bez ohľadu na personálne prepojenie v osobe konateľa Z. L. nie je dôkazom
o komunikácii žalobcu s odberateľmi, nie však prepravenie a dodanie tovaru do iného členského štátu
s oslobodením od dane oprávnene.

V odvolaní proti rozhodnutiu žalobca namietal nerešpektovanie zákonnej úpravy o vykonávaní a
hodnotení dôkazov tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie s poukazom na predložené faktúry CMR, úpravu kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku
a výklad pojmu „Odoslaný“ v zmysle šiestej smernice o DPH. Ďalej vytkol správcovi dane, že nedoplnil

dokazovania a neodstránil pochybnosti v prípadoch, kde si získané dôkazy protirečia.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s
vyhodnotením zistených skutočností tak, ako to urobil správca dane, k jednotlivým odvolacím dôvodom
uviedol, že vychádzal z miestneho zisťovania u subjektu SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., odpovedí

na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií od príslušných maďarských, bulharských,
nemeckých a českých daňových orgánov, vyjadrení príslušného colného úradu, odpovedí Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., ďalej výsledkov šetrenia u označených prepravcov vykonávajúcich tvrdené
prepravy. K žiadosti zo dňa 15.03.2012 na vypočutie označených osôb (prepravcovia, skladníci,referentka, zamestnanci colného úradu) považoval za nedôvodné a nadbytočné vzhľadom na skutkové
zistenia, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie a zásadu prejednaciu, ktorou sa riadi daňové
konanie, a správny orgán vyhodnocuje žalobcom v rámci dôkaznej povinnosti predložených návrhov na

doplnenie dokazovania. Poukaz na rozsudok ESD C- 184/05 vyhodnotil tak, že podľa tohto rozsudku
orgány členského štátu, v ktorom sa začína uskutočňovať odoslanie alebo preprava tovaru, nemajú
povinnosť vyžiadať informácie od orgánu členského štátu určenia, avšak to neznamená, že takto
konať nemôžu. K poukazu na rozsudok ESD C- 409 Teleos v súvislosti s výkladom pojmu „odoslaný“
uviedol, že nie je zrejmé, v čom vidí daňový subjekt rozpor postupu správcu dane s týmto rozsudkom,

závery správcu dane o tom, že preukázané bankové úhrady bez chýbajúcej identifikácie faktúr a
predložená komunikácia medzi odberateľmi a spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., nepostačujú
na preukázanie o zaplatení tovaru považuje za logické. Žalobca ako platiteľ ani v jednom prípade
nepreukázal dôvodnosť oslobodenia od dane v zmysle 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH)
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a

nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane

podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, ad) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 49 zákona o DPH
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom
tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa
§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom

daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo

kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,

aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového

subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu

podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania

protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,

1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením

dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na

vydanie rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak

je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších
predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.

(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Postup správcu dane v súvislosti s vypracovávaním dodatku Protokolu, ktorým sa správca dane

vysporiadal s námietkami k Protokolu podaným žalobcom dňa 31.10.2012 je v súlade s právnou úpravou
§ 10 zák. č. 511/1992 Zb., zákon pre vyhodnotenie námietok k protokolu z daňovej kontroly nestanovuje
rovnaký režim ako pre protokol samotný. V súlade s § 10 ods. 10 je uvedenie vyhodnotenia námietok k
protokolu v dodatku protokolu a oboznámenie tohto vyjadrenia pri jednaní nariadenom na prerokovanie
protokolu.

Ktrvaniudaňovejkontrolyanadväzujúcejnámietkenezákonnostiňouzískanýchdôkazovsúdpoukazuje
na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 21.06.2011,
v období 14.07.2011 - 23.01.2012 bola v súlade s ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. prerušená a
pokračovala až do 13.11.2012, kedy bola ukončená prerokovaním Protokolu. Lehoty v dobe počínajúcej

oznámením prerušenia konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola
teda bola skončená v zákonným spôsobom predĺženej lehote 12 mesiacov. Je bezpredmetný poukaz
na nemožnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s
poukazom na to, že postup správcu dane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie jemožné v zmysle výkladu použitého žalobcom považovať za konanie v zmysle § 25a ods. 1 zák. č.
511/1992 Zb.. Získavanie predmetných informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Súd si je vedomý zásadnosti záverov vyslovených v náleze ÚS

SR 24/2010 vo veci maximálnej doby trvania daňovej kontroly v nadväznosti na úpravu §15 ods. 17 zák.
č. 511/1992 Zb. na druhej strane s prihliadnutím na čiastočne odlišné okolnosti trvania daňovej kontroly,
ako aj zásadu primeranosti a účelu daňového konania má za to, že dobu prerušenia daňovej kontroly
na základe platného zákonného zmocnenia § 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do doby
trvania daňovej kontroly a z tohto dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty

jej trvania v zmysle § 15 ods. 17 a 18 zák. č. 511/1992 Zb..

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali príslušné daňové orgány, s
prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zák. č. 332/2011 Z.z..

K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie začaté

dňa 21.06.2011 sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného
predpisu upravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. daňového poriadku dňom
01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové
konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií
podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj

vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z..

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ust. § 165b Daňového poriadku, v zmysle ods. 1 ktorého
došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho
z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2 výslovne vylučuje

použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové konanie začaté a
neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane ust. §
165b) Daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu pre
jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu
ust. § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku, čo môže viesť k záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti zák. č.

440/2012 Z.z., ktorým bolo do Daňového poriadku zakomponované ust. § 165b Daňového poriadku, sa
výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák. č. 511/1992
Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z..

Takýto výklad však podľa názoru súdu nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zák. č. 511/1992

Z.z. v zmysle § 165b ods. 1 Daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s
výnimkou ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č.
440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť
úpravy § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových
orgánov aplikáciu právnej úpravy daňového poriadku aj na neskonené konania začaté za účinnosti

zák. č. 511/1992 Zb.. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah
žalobného návrhu podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v
dôsledku tvrdeného nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo
k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom
bol porušený zákon. V žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy,

žalobca iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania
Protokolu, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku. S prihliadnutím
na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. § 250i ods. 3 O.s.p.
súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Tvrdenia o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia pre nesúlad medzi výrokom a odôvodnením súd
nepovažuje za preukázaný, pokiaľ bolo žalovanému, ako aj správcovi dane vytýkané.

Žalobca vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a vyhodnotením
získaných dôkazov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v Dodatku k protokolu sa

dostatočne vyjadrili k žalobcovým návrhom a námietkam. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že
daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv, či nedostatočný význam
na rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledkyvykonanéhodokazovaniazazdaňovacieobdobiemarec2011nepotvrdilidôvodnosťuplatnenéhonároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a
služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ.

Rozhodujúcou skutočnosťou bolo v jednotlivých prípadoch nesplnenie podmienok pre oslobodenie od
dane v zmysle § 43 zákona o DPH v deklarovanom rozsahu 1.743.005,94 eur, nakoľko v konaní
predkladané doklady boli vyhodnotené ako nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné
doklady neobsahovali zákonom požadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že dodávky

zo spoločnosti HBL, s.r.o., tvrdeným odberateľom žalobcu sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany
žalobcu, vzhľadom na personálne prepojenie spoločností HBL, s.r.o., (SLOVAK PETROLEUM s.r.o.) a
žalobcu v osobe konateľa Z. L.. Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie
bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru sa nepodarili dokázať ani prostredníctvom
medzinárodného zisťovania informácií u tvrdených zahraničných odberateľov žalobcu, pričom nemožno
opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj prekročenia

najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené v záujme a v prospech žalobcu.

Nie je žiaden logický dôvod predpokladať, že výsluch osôb, ktoré žalobca ďalej navrhoval vypočuť
(colníci, vodiči, účtovníčka...) ani dokazovanie obsahom tachografových kotúčov tvrdených prepravcov
by boli spôsobilé zvrátiť vyslovené právne závery.

Zadôvodnúsúdnepovažujeaninámietkuporušeniaust.čl.48ÚstavySR, vzmyslektoréhomáprávona
prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup správneho
orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považuje za zákonný, v tomto zmysle sa k
nemu vyjadril aj žalovaný.

Súdsanestotožnilsvyjadrenímžalobcunastr.10žaloby, vzmyslektoréhožalobcapreukázalsvojnárok
zákonnými dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet DPH a z toho vyvodzoval
povinnosť daňových orgánov vyhodnotiť podľa obsahu ich pravdivosť a v prípade záveru svedčiacom o
porušenízákonaalebodaňovompodvodetentofaktobjektívnetentopomenovaťaobjektívnepreukázať.

Z rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané na základe nepreukázania zákonných dokladov, osvedčujúcich
vznik nároku na odpočet DPH.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.