Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809204898
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809204898.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov senátu
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: EXEDRA s.r.o., so
sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO 36228001, zastúpeného: POLAKOVIČ & PARTNERS s.
r. o., so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO 47233559, proti povinnej: N. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. ulica XX/XXXX, B., o vymoženie 15.837,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2016, č. k. 16Er/670/2009-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 Exekučného poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade

exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 Zm
442/07-14 zo dňa 29.11.2007. Poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára bolo súdom
udelené dňa 26.05.2009. Súdny exekútor doručil súdu dňa 25.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.01.2016 v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Z doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol
na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že

zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojených listín a zo samotného exekučného

titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou
vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval
výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to
upravovala právna úprava § 175 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platný a účinný
do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový
súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou,

je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal
spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti
uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľauvedeného ustanovenia zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd podľa § 200 Exekučného
poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia v prípade ich vyčíslenia a vyúčtovania povereným súdnym
exekútorom, osobitným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom mal za to, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa nestotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie. Podľa oprávneného predmetná úverová zmluva nemôže byť považovaná
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t.

j. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky ako aj v čase vydania
zmenkového platobného rozkazu), nakoľko spotrebiteľskou zmluvou v zmysle predmetného zákonného
ustanovenia mohli byť len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a zmluva podľa § 55 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že podľa § 1 ods. 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa zákon

nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a údržbu. Nakoľko účelom
úveru poskytnutého na základe predmetnej úverovej zmluvy podľa čl. I. ods. 2 práve bol stavebný
účel, nie je možné úverovú zmluvu považovať ani zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z.. Oprávnený ma teda za to, že súd pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie

exekúcie neaplikoval všeobecne právne predpisy platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
vystaveniazmenky,respektívevčasevydaniazmenkovéhoplatobnéhorozkazuavecnesprávneprávne
posúdil. Ďalej podľa oprávneného súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu len na základe konštatovania,
že zmenkový súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho aby preskúmal, posúdil

a mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú. S
ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
v exekúcií sa pokračuje a priznal oprávnenému náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2009 doručeným súdnemu exekútori
JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej pre vymoženie 15.837,81 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/442/07-14 zo dňa 29.11.2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.11.2008. Poverenie bolo menovanému súdnemu

exekútorovi udelené dňa 26.05.2009. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil
návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie
dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku zastavil.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety jepovinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

11. Súd prvej inštancie správne uviedol, že Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

zo dňa 12.09.2005, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného (. a.s.) s R. X., nar. XX.XX.XXXX
na strane dlžníka a povinnou na strane spoludlžníka, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. V danom prípade neobstojí námietka oprávneného, že predmetnú úverovú
zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu ani v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko
v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona sa uvedený zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na

účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a ani v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného
a účinného v čase vzniku tohto právneho vzťahu, podľa ktorého ako spotrebiteľské zmluvy sa uvádzala
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od samého vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, a aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho

zákonníka, úverové zmluvy nepatrili medzi spotrebiteľské zmluvy, ale až novelou Občianskeho
zákonníka č. 568/2007 Z.z., účinného od 01.01.2008 sa do Občianskeho zákonníka zakomponovalo
súčasné znenie, a to, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol
dňa 12.09.2005 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, ku dňu vzniku zmluvy sa spotrebiteľom rozumie
fyzickáosoba,ktoránakupujevýrobky,alebopoužívaslužbyprepriamuosobnúspotrebufyzickýchosôb,
§ 23a ods. 1 (typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých

prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Predmetná
zmluva je tak zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne
vyplýva z uzavretej zmluvy.

14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp. zn.

1Zm/442/07, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej
inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť,
podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním
rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keď uviedol, že vlastná zmenka,na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vystavená na zabezpečenie úveru, ktorý má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutého povinnému jeho právnym predchodcom na základe Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.09.2005 a pripojením dôkazov, ktoré tieto

skutočnosti osvedčujú. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie
v konaní.

16. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Na základe dôkazov predložených oprávneným, dospel súd
prvej inštancie k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový
platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu
nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu

dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd
prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).