Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115212849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: T.. I. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G., Y. XX, zastúpená Mgr. Petrom Miššíkom, advokátom so sídlom Nitra, Pod Katrušou 13,
proti žalovanému: T.. J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Y. XX, o zaplatenie, o vypratanie nehnuteľnosti,
o návrhu žalovaného na oprávnenie zotrvať v byte a o návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 3.485,36
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 04.
2016 č. k. 18C/237/2015-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vypratania nehnuteľnosti a

v ostatných zamietajúcich častiach p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vypratať nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX pre kat. úz. G., obec G., okres G. byt č. XX 5. poschodie bytového domu súp. č. XXX na ul.
Y. XX, G. postavený na parcele registra „C“, parc. č. 7517 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 231
m2, parc. č. 7518 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 a parc. č. 7519 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 231 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. G. a to podiel 83/448-
pätín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vzájomný návrh žalovaného na oprávnenie zotrvať v 3-izbovom byte č. XX na 5 poschodí

bytového domu súp. č. XXX na ul. Y. XX v G. zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
vo výške 3.485,36 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 14, ktorý sa nachádza v G. na Y. ul. č. XX tak ako to
vyplýva z LV č. XXXX. Žalobkyňa požiadala žalovaného o vypratanie nehnuteľností s poukazom na
mimosúdnu dohodu zo dňa 18. 12. 1998 a zároveň mu bola ochotná vyplatiť sumu 3.485,36 eura.

Keďže žalovaný nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu, návrh na vypratanie bol podaný dôvodne,
pretože žalovaný nie je spoluvlastníkom ani vlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľom iného
samostatného práva oprávňujúceho užívať vypratávanú nehnuteľnosť. Preto s poukazom na ust. § 126
ods. 1 OZ návrhu vyhovel a určil žalovanému povinnosť predmetný byt vypratať. Zaoberal sa tým, či
povinnosť vypratať byt má byť viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, pričom dospel k záveru, že nie
je povinnosťou žalobkyne zabezpečiť mu náhradný byt. Právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení práva
spoločného nájmu bytu účastníkov konania k bytu, ktorý sa nachádzal v G. na Y. ul. č. XXX/XX, byt

č. XX, 10 poschodie sa viazal iba k tomuto bytu a nie k osobe výlučného nájomcu a nepresadí sa vo
vzťahu k inému bytu než k tomu, v ktorom mal právo podľa rozhodnutia súdu bývať (rozhodnutie NS SR
5Cdo/43/2010). Ani z mimosúdnej dohody zo dňa 18. 12. 1998 nevyplýva, že by sa žalobkyňa zaviazala
muzabezpečiťnáhradnýbyt.Účastnícisavtejtodohodedohodli,žekeďžalobkyňapožiadažalovaného,aby byt opustil bez pridelenia náhradného bytu, je mu povinná zaplatiť dlžnú čiastku, ktorú do tohto
bytu vložil. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal, aby súd rozhodol, že je oprávnený zotrvať v
3-izbovom byte č. 1. Jeho návrh zamietol, nakoľko ho nepovažoval za dôvodné podaný, keďže boli

splnené podmienky na vypratanie bytu. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal i zaplatenia sumy vo
výške 3.485,36 eura. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že bola medzi nimi uzatvorená zmluva o pôžičke,
a preto zaviazal žalobkyňu na zaplatenie tejto sumy. Nepriznal však žalovanému úrok z omeškania tak,
ako ho požadoval, pretože nebolo preukázané, že by bola medzi nimi uzatvorená zmluva o pôžičke, v
ktorej by mala byť dohodnutá výška úroku. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a to proti výrokom 1, 2
a 4 napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť
vypratať sporné nehnuteľností v ktorej jeho nárok na zotrvanie v predmetom byte zamietol nesúhlasí a
považujehozanesprávny.Napojednávanídňa 26.04.2016jasneuviedol,žepripodpísanímimosúdnej

dohody zo dňa 18. 12. 1998 bol uvedený do omylu, a táto dohoda nekorešponduje so skutočnou vôľou
účastníkov konania, ktorú chceli prejaviť pri jej podpise. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 14. 05. 1996 č. k. 10C/77/1996-28 bolo účastníkom konania
zrušené právo spoločného nájmu k 2-izbovému bytu s tým, že nájomkyňou bytu zostala žalobkyňa a
on sa mal z bytu vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Dohodli sa so žalobkyňou,

že byt vymenia za väčší. Členské práva k bytu predali za 580.000,- Sk a nový byt nadobudli za sumu
685.000,- Sk s tým, že čiastku 105.000,- Sk žalobkyni zapožičal. Z nájomnej zmluvy zo dňa 09. 12.
1998 uzatvorenej s OSBD Nitra v zmysle dodatku zo dňa 21. 12. 1998 ako aj z mimosúdnej dohody zo
dňa 18. 12. 1998 vyplýva, že sa stal spoločným nájomcom bytu popri žalobkyni a mal rovnaké právo v
byte zotrvať ako ona. Je preto toho názoru, že mimosúdna dohoda zo dňa 18. 12. 1998 neobsahuje ich

skutočnú vôľu a to možnosť zotrvať v 3-izbovom byte až pokiaľ mu žalobkyňa nezabezpečí náhradný
byt. Čo sa týka pôžičky, ktorú poskytol žalobkyni na kúpu 3-izbového bytu, je toho názoru, že má aj nárok
na zaplatenie úrokov z celej sumy a to od 18. 12. 1998 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov sa domáhal
zmeny napadnutého rozsudku tak, že návrh žalobkyne na vypratanie bytu bude zamietnutý a zároveň
budevyhovenéjehovzájomnéhonávrhutak,žesúdurčí,žejeoprávnenýzotrvaťv3-izbovombyteč. XX

na5.poschodíbytovéhodomusosúp.č. XXXnaul.Y.XX,vG..Vprípade,akbyodvolacísúdpovažoval
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, žiadal, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa určil
lehotu na vypratanie nehnuteľnosti aspoň 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Od augusta minulého
roku bol práceneschopný až do mája 2016 s tým, že sa liečil na trombózu hornej ľavej končatiny. Od
apríla 2016 opätovne pociťuje silné pálivé bolesti v ľavej hornej končatine, pričom na vyšetrení dňa 24.

05. 2016 mu bola diagnostikovaná subakútna trombóza hornej končatiny a nariadená liečba.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla,
že žalovaný priložil k odvolaniu nájomnú zmluvu zo dňa 09. 12. 1998, ktorá podľa jeho názoru má

preukazovať existenciu spoločného nájmu. Vo vzťahu k tejto zmluve upozornila na skutočnosť, že
žalovaný ju až doteraz nenavrhol vykonať ako dôkaz i napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP,
a preto by odvolací súd nemal na ňu prihliadať a neexistuje dôvod na doplnenie alebo opakovanie
dokazovania. Pokiaľ by aj súd hodnotil tento dôkaz, nepreukazuje existenciu spoločného nájmu bytu
naopak, žalovaný je uvedený iba v článku 3 bod 2 ako osoba, ktorá býva v byte s ňou ako členkou

družstva a jeho právo bývať v byte bolo odvodené od mimosúdnej dohody zo dňa 18. 12. 1998 a nie
od existencie nejakého spoločného nájmu. Spoločný nájom nemohol vzniknúť, nakoľko boli rozvedení,
pričom predpokladom vzniku spoločného nájmu družstevného bytu je existencia manželstva podľa §
700 ods. 3 OZ. Tvrdenie žalovaného deklarujúce existenciu spoločného nájmu bytu teda nemá oporu v
právnych predpisoch. Čo sa týka práva na bývanie a náhradný byt, súd prvej inštancie správne právne

posúdil otázku neexistencie práva žalovaného na náhradný byt s odvolaním na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/43/2010. V predmetnej veci sa právo žalovaného na náhradný byt viazalo k 2-
izbovému bytu č. XX na ul. Y. XX v G. a nie k 3-izbovému bytu č. XX na ul. Y. XX, v G., ktorého vypratania
sa domáha. Právo bývania žalovanému prináležalo len na základe mimosúdnej dohody zo dňa 18.
12. 2016 a trvalo do okamihu, kedy ho požiadala o vysťahovanie sa. Ona sama bola ochotná sumu

3.485,36 eura žalovanému vyplatiť a proti tomuto výroku sa ani neodvolala. K odvolaniu žalovaného
proti výroku rozsudku o zamietnutí 4 % úroku z omeškania uviedla, že odvolanie obsahuje iba strohé,
jednovetové konštatovanie, avšak nie je z neho zrejmé, v čom žalovaný považuje rozhodnutie súdu o
zamietnutí úroku za nesprávne a ani neobsahuje polemiku s právnym posúdením tejto otázky súdom,ktorý na vec aplikoval ust. § 658 OZ. Z jej pohľadu sa jedná o zjavnú neznalosť zákona zo strany
žalovaného, ktorý trvá na priznaní úrokov, ktoré neboli dohodnuté. Odvolanie v tejto časti považuje
za absolútne neopodstatnené. Žalovaný sa v závere odvolania vyhovára na zdravotné ťažkosti, ktoré

mu majú znemožňovať vypratať byt. V tejto súvislosti poukázala na to, že v rámci jeho podnikateľskej
činnosti má k dispozícii dve vlastné nákladné vozidlá a približne 15 chlapov, ktorí mu môžu bezodkladne
a za skutočne minimálne náklady vysťahovať veci z bytu a odviesť ich do rodinného domu, ktorého je
podielovým spoluvlastníkom. Zo strany žalovaného sa jedná iba o ďalší účelový návrh, aby naťahoval
čas.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, ktorý sa nachádza v G. na Y. ul. XX tak ako vyplýva z LV č. XXXX.
Na liste vlastníctva pod časťou C ťarchy je zapísané len záložné právo v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a záložné právo v prospech Z., F. K. A. a A. A. a.s.. Žiadna iná
ťarcha na liste vlastníctva zapísaná nie je. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti požiadala

žalovaného o vypratanie bytu a žalovaný sa bráni, že na základe dohody zo dňa 18. 12. 1998 vyplýva,
že sa stal spoločným nájomcom bytu popri žalobkyni a mal rovnaké právo v byte zotrvať ako žalobkyňa.
S týmito jeho námietkami sa odvolací súd nestotožňuje a plne poukazuje na rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Je nesporné a na základe vykonaného dokazovania preukázané, že na Okresnom súde Nitra
prebiehalo konanie pod sp. zn. 10C/77/1996 o zrušenie spoločného nájmu bytu účastníkov konania

a to k bytu, ktorý sa nachádzal v G. na Y. ul. XXX/XX, byt č. XX, XX poschodie. Súd rozhodol tak,
že zrušil právo spoločného nájmu k bytu a za nájomkyňu a členku družstva určil žalobkyňu. Zároveň
rozhodol, že žalovaný je povinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 07. 1996. V danom prípade právo bývania žalovanému
vzniklo dňom 09. 07. 1996, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorým

bolo právo spoločného nájmu žalovaného a jeho bývalej manželky (žalobkyne) k predmetnému bytu
zrušené a výlučnou nájomkyňou bytu sa stala žalobkyňa a žalovanému bola uložená povinnosť z bytu sa
vysťahovať do 15 po zabezpečení náhradného bytu. Uvedený výrok rozsudok je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány (subjektívny dosah právoplatnosti rozsudku). Žalovanému tak vzniklo právo užívať
predmetný byt, tzv. právo bývania opierajúc sa o ust. § 712c ods. 1 OZ, podľa ktorého nebol povinný

sa z bytu vysťahovať a vypratať ho, pokiaľ mu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Osobou povinnou strpieť výkon tohto práva a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej
náhrady žalovanému bola bývalá manželka (žalobkyňa). Žalovaný mal teda právo v byte bývať až do
zabezpečenia náhradného bytu. Zánik práva bývania žalovaného v byte nespôsobila ani zmena osoby
vlastníka bytu. Aj nový vlastník bytu je povinný strpieť právo žalovaného na bývanie v predmetnom byte

až do splnenia povinnosti stanovenej vo vyššie uvedenom rozsudku Okresného súdu Nitra. Odvolací
súd sa preto plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právo na bývanie, ktoré vzniklo
žalovanému založené právoplatným súdnym rozhodnutím sa viaže k bytu, ktorý má vypratať, nikdy
nie k osobe výlučného nájomcu bytu, resp. vlastníka bytu a nepresadí sa vo vzťahu k inému bytu než
k tomu, v ktorom má navrhovateľ právo podľa rozhodnutia súdu bývať. V prípade zániku nájomného

pomeru výlučného nájomcu bytu (resp. vlastníka bytu) dochádza z hmotnoprávneho hľadiska k tomu,
že obmedzenie, ktorým bolo jeho právo nájmu za trvania nájomného pomeru, resp. vlastníctva k bytu
zaťažené, prechádza na jeho právneho nástupcu (t. j. na tretiu osobu, na ktorú bolo vlastnícke právo k
bytu prevedené). Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalovaný domáha práva bývania v predmetnom byte aždo pridelenia náhradného bytu, na základe vyššie citovaného rozsudku, ktorým bolo právo spoločného
nájmu k družstevnému bytu zrušené, nemohlo mu právo bývania k 3-izbovému bytu vzniknúť, ktorý
nadobudla ako výlučná vlastníčka žalobkyňa.

9. Žalovaný ďalej namieta, že právo bývania a zotrvanie v byte mu prináleží na základe mimosúdnej
dohody zo dňa 18. 12. 1998. V tejto dohode síce účastníci vyslovili súhlas, aby právo vecného bremena
na základe citovaného rozhodnutia Okresného súdu Nitra prešlo na novonadobudnutý 3-izbový byt.

10. Podľa § 151o OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním;ust. §134tuplatiaobdobne). Nanadobudnutieprávazodpovedajúcehovecnýmbremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že vecné bremeno je
možné zriadiť i zmluvou, táto zmluva však musí byť určitá a zrozumiteľná. Zmluva o zriadení vecného
bremena by mala predovšetkým určiť obsah vecného bremena, t. j. to, v čom spočíva zaťaženie
služobnej nehnuteľnosti a práva a povinnosti účastníkov zmluvy vo vzťahu k obmedzeniu práv vlastníka
tejto nehnuteľnosti. Vecné bremeno zriadené na základe zmluvy vznikne až vkladom do katastra

nehnuteľnosti.Vkladdokatastrapredstavujeprávnyspôsob(modus)vznikuvecnéhobremena.Vkladom
práv zodpovedajúcich vecným bremená nastávajú vecnoprávne účinky zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktoré je potrebné odlišovať od účinnosti zmluvy. Citovaná mimosúdna dohoda zo dňa 18. 12.
1998 takéto náležitosti o zriadení vecného bremena nespĺňa a naviac pre nadobudnutie práva z vecného
bremena bol potrebný vklad do katastra nehnuteľností, k čomu v danom prípade nedošlo, a preto na

základe tejto zmluvy žiadne právo vecného bremena žalovanému neprináleží. Žalovanému nemohol
vzniknúť ani spoločný nájom k 3-izbovému družstevnému bytu, pretože v čase uzatvorenia nájomnej
zmluvy účastníci neboli manželia, pretože predpokladom vzniku spoločného nájmu k družstevnému bytu
je existencia manželstva, keďže podľa § 700 ods. 3 OZ pri družstevnom byte môže spoločný nájomnom
vzniknúť len medzi manželmi.

12. Žalovanému teda vzniklo právo bývania v predmetnom byte len na základe mimosúdnej dohody zo
dňa 18. 12. 1998, v ktorej sa účastníci dohodli, že v prípade, ak žalobkyňa požiada žalovaného, aby
opustil byt, je povinná v deň vysťahovania vyplatiť mu dlžnú čiastku 105.000,- Sk. Keďže žalobkyňa
súhlas s bývaním žalovanému v byte odvolala, je jeho povinnosťou sa z predmetného bytu vysťahovať

a to bez pridelenia bytovej náhrady s poukazom na vyššie odôvodnenú časť rozhodnutia.

13. Čo sa týka vzájomného nároku žalovaného o zaplatenie sumy 3.485,36 eura v tejto časti odvolanie
podané nebolo, a preto rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný však napadol
rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa zodpovedania otázky, aby mohol

zotrvať v predmetnom byte. Z vyššie uvedených dôvodov, na ktoré odvolací súd poukazuje žalovanému
nevzniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady, nemá v predmetnom byte v dôsledku absencie
súhlasu žalobkyne ani právo bývania, a preto jeho návrh v tejto časti bol správne zamietnutý.

14. Žalovaný sa domáhal aj pri zaplatení žalovanej istiny priznania úrokov vo výške 4 % ročne od 18. 12.

1998. V podstate ako odvolací dôvod v tejto časti uviedol, že je len toho názoru, že by mu takýto úrok z
omeškania prináležal. Bližšie svoj odvolací dôvod v tejto časti nezdôvodnil a odvolací súd i napriek tomu
zastáva názor, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania mu nevznikol. Vychádzajúc z mimosúdnej
dohody zo dňa 18. 12. 1998 sa účastníci jednoznačne dohodli, že žalobkyňa mu vyplatí dlžnú čiastku
105.000,- Sk v deň vysťahovania. Keďže čas plnenia bol dohodnutý na deň vysťahovania, nevzniklo

žalovanému právo na úroky z omeškania, pretože ešte nenastal okamih, kedy by sa z bytu vysťahoval
a kedy vznikla žalobkyni povinnosť plniť. Naviac v samotnej zmluve úroky dohodnuté neboli tak ako
požaduje ust. § 658 OZ. V závere svojho odvolania žiadal, aby mu súd predlžil lehotu na vypratanie z
dôvodu jeho zdravotných ťažkostí. Ani v tejto časti odvolací súd nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné,
pretože spor prebieha už vyše roka, počas roka sa žalovaný bránil z predmetného bytu vysťahovať,

pričom si musel byť vedomý, že svoju bytovú otázku bude musieť riešiť. Z uvedených dôvodov odvolací
súd i v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.15. Keďže súd prvého stupňa si vymienil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd o náhrade trov odvolacieho
konania nerozhodoval, pričom bude povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).