Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114201018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: C. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XX, zastúpeného: JUDr. Katarína Lešková, advokátka, so sídlom
Plzenská 2, Prešov, proti odporcovi: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

u r č u j e, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 28.05.2012 medzi účastníkmi konania j
e n e p l a t n á ,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 350,53 Eur na účet jeho

právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.01.2014 žiadal navrhovateľ určiť, že zmluva o
úvere uzavretá dňa 28.05.2012 medzi účastníkmi konania je neplatná. Predmetný návrh odôvodnil
skutočnosťou, že z dôvodu finančnej tiesne, v ktorej sa ocitol v roku 2012, uzavrel predmetnú zmluvu,
v zmysle ktorej bol poskytnutý úver 2.000 Eur za poplatok 1.732 Eur. Tento poplatok, ktorý predstavuje
odplatu pre žalovaného takto činí 97,14 % ročne. Aj keď v zmluve je uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania, tento bol braný za účelom pokrytia osobných a rodinných výdavkov
ako bežný spotrebiteľský úver, pričom ak chcel navrhovateľ získať tento úver, musel podpísať vopred

predformulované znenie a v tom čase ako starobný dôchodca mal ešte živnostenské oprávnenie.
Snahou odporcu teda bolo vyňať tento úver spod režimu spotrebiteľského práva. Rozhodcovské konanie
nebolo osobitne vyjednané, a preto nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Odporca vzniesol prekážku začatého konania, kedy poukázal na to, že bola uzatvorená rozhodcovská
zmluva, na základe ktorej je príslušný rozhodcovský súd na riešenie sporov a navrhovateľ nie je
spotrebiteľom. Taktiež poukázal na to, že zmluva nie je neplatnou, úver bol poskytnutý na základe

žiadosti navrhovateľa a tento vyhlásil, že tieto sú poskytované za účelom podnikania. To, na čo v
skutočnosti použil navrhovateľ finančné prostriedky, nie je v danej veci relevantné. Z týchto dôvodov
žiadal konanie zastaviť, resp. eventuálne návrh zamietnuť.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením zmluvy o úvere zo dňa
28.05.2012, rozhodcovskej zmluvy z 28.05.2012, zmenky na sumu 4.384,70 Eur, návrhu na začatie
rozhodcovského konania z 18.04.2013, živnostenského listu navrhovateľa, rozhodnutia o zrušení

registrácie, mimosúdnej korešpondencie účastníkov konania, oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti
rozhodcovského konania, priemerných úrokových mier z úverov, ako aj ostatného spisového materiálu,
pričom bol zistený tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli dňa 28.05.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca
navrhovateľovi sumu 2.000 Eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
1.732 Eur v 12 mesačných splátkach po 311 Eur. V predtlačenom formulári je uvedené prehlásenie

dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Zároveň v ten istý deň bola
uzavretá aj rozhodcovská zmluva, na základe ktorej strany dohodli ako príslušným orgánom pre riešenie
sporov z tejto zmluvy Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
Taktiež zo strany navrhovateľa bola podpísaná zmenka č. XXXXXXXXX. Odporca dňa 18.04.2013
podal návrh na začatie rozhodcovského konania z dôvodu nesplácania zmenky, ktorá vyplýva zo

zmluvy o úvere podpísanej navrhovateľom na Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská a.s.
Odporca mal vystavený živnostenský list na vykonávanie ohlasovacej živnosti od 21.01.2010, pričom
toto živnostenské oprávnenie následne bolo zrušené po uzavretí úverovej zmluvy.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V danom prípade sa súd ako predbežnou otázkou vyporiadal s námietkou prekážky začatého konania.

Odporca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bolo vydané rozhodnutie rozhodcovského
súdu na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola platne uzavretá medzi účastníkmi konania. V
danom prípade súd mal za preukázané, nielen z výpovede navrhovateľa, ale aj z vedomostí súdu
z ostatných konaní, ktoré sú vedené voči odporcovi, alebo ktoré sú iniciované odporcom, že tento
štandardne pri zistení skutočností, že žiadateľ o úver má živnostenské oprávnenie, predkladal na podpis

formulár zmluvy, v ktorom je uvedené, že žiadateľ o úver tento žiada na účel podnikania. Jedná sa o
konanie odporcu v rozpore so zásadou dobrých mravov, ktorého cieľom bolo vylúčiť súdny prieskum
takýchto zmlúv z pohľadu zásady ochrany spotrebiteľa. Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že tento mal
živnostenské oprávnenie, no reálne už nevykonával živnostenskú činnosť, pričom reálne nebolo ani
zisťované, či tieto finančné prostriedky potrebuje na podnikanie. To, že finančné prostriedky neboli

užívané na podnikateľský účel vyplýva aj nepriamo zo skutočnosti, že navrhovateľ nemohol splácať
predošlý úver, a preto mu bol ponúknutý ďalší úver, ktorým by splácal svoj predchádzajúci úver, čo
súd hodnotí tiež ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno priznať právo na súdnu
ochranu. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že na tento vzťah medzi účastníkmi konania sa vzťahujú
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj právne predpisy upravujúce spotrebiteľské právo.

K prekážke začatého konania súd uvádza, že takýto dôvod v konaní nebol zistený, nakoľko aj na podpis
rozhodcovskej doložky rovnako platia dôvody uvedené vyššie, teda že súd mal z iných konaní, ale
aj z výpovede navrhovateľa, že štandardne musela byť podpísaná rozhodcovská doložka bez toho,
aby bolo vysvetlené žiadateľovi o úver, čo táto dĺžka znamená a aké sú jej následky v praxi. Ak

takáto rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, čo bolo preukázané aj v tomto prípade, je
neplatnou, a preto na základe preukázania takejto neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nemohla
vzniknúť právomoc rozhodcovského súdu. Ak tento aj konal, takéto konanie nie je konaním, ktoré
by zakladalo prekážku už začatého konania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky pre rozhodovanie o takomto

nároku.

K samotnému meritu veci, ktorým bolo určenie neplatnosti právneho úkonu súd uvádza, že z výpisu
priemerných úrokových mier úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v mesiaci máj 2012pri spotrebiteľských úveroch, ktoré mali byť splatené do jedného roka, činila táto priemerná úroková
miera 7,20 % ročne (č.l. 72 spisu). V prípade úverového vzťahu medzi účastníkmi konania predstavovala
odplata za poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur sumu 1.732 Eur, teda cca. 97 % ročne bola dojednaná

odmena medzi účastníkmi konania v prospech odporcu. Ako vyplýva z definície zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka (§ 497) z tohto vyplýva, že veriteľ na požiadanie dlžníka poskytuje v jeho
prospech peňažné prostriedky a dlžník mu, okrem záväzku poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť,
zaplatí aj úrok. Z uvedeného vyplýva, že odmenou, ziskom, či výťažkom pre poskytovateľa úveru je úrok,
tak ako to definuje Obchodný zákonník, pričom v danom vzťahu odporca uvádza poplatok za poskytnutie

úveru, čo v podstate nie je nič iné, len skrytá definícia úroku. Z uvedeného je teda zrejmé, že úrok v
danom prípade činí tých 97 % cca. ročne, čo pri porovnaní s úrokovými sadzbami v tomto období dáva
záver, že úrok, za ktorý poskytol odporca tento úver, je cca. 14-krát vyšší.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje
členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom
čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch
pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako
to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej

podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do
slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych
predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou

dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek
tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované
z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami,
čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom
na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v

zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú

určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je
viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom

úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,
že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu
vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo.

Z týchto dôvodov súd má za to, že pokiaľ je dohodnutý úrok v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to
neplatnosť celého právneho úkonu, nakoľko nemožno konštatovať, že dôvod neplatnosti sa vzťahuje len
časťprávnehoúkonu,nakoľkonemožnooddeliťneplatnúdohoduoúrokuodostatnéhoobsahuprávneho
úkonu práve z dôvodu, že podstatnou časťou zmluvy o úvere je, okrem výšky úveru, úroveň povinnosť

splatiť úver. V danom prípade teda nemožno v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka uviesť, že sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a práve takéto neplatné dojednanie ohľadom úroku
spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu, že
tento sa prieči dobrým mravom. Ide o prípad, kedy účastník - odporca jednoznačne koná v rozpore sozákladnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi, morálnymi zásadami ohľadne vzťahov
a konanie medzi ľuďmi, či subjektami.

Z týchto dôvodov súd považoval za právne dôvodné podanému návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Navrhovateľ netrval na výsluchu navrhnutého svedka, preto súd tento dôkaz nevykonal.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p.,keďsúdpriznalúspešnémunavrhovateľovi

právo na náhradu trov konania vo výške 350,53 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli určené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby,
a to: prevzatie veci, písomné podanie na súd 2x a 2x účasť na pojednávaniach, pričom za úkon v roku
2013 prislúcha odmena právnej služby vo výške 60, 07 Eur, za tri úkony v roku 2014 odmena vo výške
61,87 Eur a za úkon v roku 2015 64,53 Eur, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky. K tomu
je nutné pripočítať 1x režijný paušál 7,81 Eur, 3x režijný paušál 8,04 Eur a 1x režijný paušál 8,39 Eur,

čo spolu činí 350,53 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.