Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709204796
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709204796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej, v právnej veci navrhovateľky W.. N. Y., Z. E. I. O., Ú. XXX, zastúpenej Ľ. Y., F. L..
V. Y., Z. E. I. O., Ú. XXX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, so sídlom
kancelárie v Michalovciach, Nám.Osloboditeľov 77, proti odporcom 1) Allianz-Slovenská poisťovňa
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, 2) H. W., Z. W. G. XXX, zastúpeného JUDr. Attilom Bohácsom,
advokátom, so sídlom kancelárie Kráľovský Chlmec, Hlavná 796/69, 3) T. I., Z.G. G. XXX, O. G., o
náhradu škody - platenie pozostalostnej úrazovej renty a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, o
odvolaní odporcov v 2.a 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/84/2009-109 z

19.októbra 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporcovia v 2.a 3.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania vo výške 539 € na účet JUDr. Vladimíra Sabadoša, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi v 1. rade ako aj odporcom v
2.a 3.rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili maloletej navrhovateľke pozostalostnú úrazovú rentu vo
výške 7/10 z 30 % zo sumy životného minima, začínajú od 30.7.2005 až do dosiahnutia jej plnoletosti,

vždy do 15.dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám starých rodičov Ľ. Y., I.. XX.X.XXXX F. L.. V. Y.,
I.. XX.X.XXXX, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, s tým, že plnením
odporcu v 2. alebo odporcu v 3.rade, v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcu v
1.rade. Dlžnú pozostalostnú úrazovú rentu za obdobie od 30.7.2005 do 31.10.2011, spolu v sume
1.273,49 €, sú odporca v 1.rade a odporcovia v 2.a 3.rade spoločne a nerozdielne, povinní zaplatiť
maloletej navrhovateľke do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám starých rodičov Ľ. Y., I..
XX.X.XXXX F. L.. V. Y., I.. XX.X.XXXX, s tým, že plnením odporcu v 2. alebo odporcu v 3.rade, v

rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcu v 1.rade. V prevyšujúcej časti ohľadne nároku
maloletej navrhovateľky na pozostalostnú úrazovú rentu, návrh voči odporcom zamietol. Vylúčil nárok
maloletej navrhovateľky na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 € na samostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania ohľadne tohto nároku. O náhrade trov
konania ohľadne nároku týkajúceho sa pozostalostnej úrazovej renty vyslovil, že bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrhom mal. navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcom v 1.až 3.rade povinnosť platiť jej
pozostalostnú úrazovú rentu po 400 € mesačne od 30.7.2005 až do dosiahnutia jej plnoletosti, k rukám
starých rodičov Ľ.U. Y. F. L.. V. Y., ktorým bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, s tým, že v
rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť ostatných. Maloletá bola zverená do náhradnejosobnej starostlivosti. Pozostalostnú úrazovú rentu za dobu od 30.7.2005 do právoplatnosti rozsudku
žiadala priznať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej si v návrhu uplatnila aj nárok na zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 €, ktorú tiež od odporcov žiadala zaplatiť s tým, že

v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť ostatných. Návrh odôvodnila tým, že dňa
30.7.2005 o 19,25 hod. ,odporca v 2.rade, ako vodič viedol v Michalovciach po ul. Vinianska cesta,
smerom na Zemplínsku šíravu, pracovný stroj kombajn zn. New Holland L 626, s ktorým v križovatke s
vedľajšou cestou odbočoval vľavo na ul. Partizánsku a nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému
mot. vozidlu zn. Škoda Fabia, EČ: N. XXX H., ktoré viedol W. Č. a v dôsledku toho došlo k zrážke s

týmto mot. vozidlom. Pri zrážke zomrel vodič W. Č. a jeho spolujazdec L. Y., pretože utrpeli závažné
zranenia, ktorými hneď na mieste nehody podľahli. Odporca v 2.rade bol za konanie trestne stíhaný a
rozsudkom OS Michalovce, č. k. 1T/257/2005-222 zo dňa 10.1.2007, ktorý je právoplatný od 10.5.2007,
bol uznaný vinným. Navrhovateľka je dcérou neb. L. Y. a po rozvode rodičov, teda L. Y. F. W. Y., L..
K., bola zverená do výchovy a opatery otcovi, ktorý sa o ňu počas svojho života riadne staral, plnil
si riadne svoju vyživovaciu a rodičovskú povinnosť. Po smrti otca bola navrhovateľka zverená do

náhradnej osobnej starostlivosti svojich starých rodičov z otcovej strany, a to rozsudkom OS Trebišov,
č. k. 8P/463/2005 zo dňa 8.2.2006. Starí rodičia Ľ. Y., I.. XX.X.XXXX F. L.. V. Y., I.. XX.X.XXXX, Z.
O. E. I. O. - Ú. Č.. XXX. Matka maloletej bola uvedeným rozsudkom zaviazaná platiť na výživu mal.
navrhovateľky k rukám starých rodičov sumou po 1000,- Sk mesačne od 1.7.2005. V návrhu je tiež
uvedené, že nebohý otec maloletej navrhovateľky v čase, keď sa mu stal predmetný úraz, pracoval

u V. N., so zárobkom okolo 1000 €. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola žiačkou Základnej
školy v Zemplínskej Novej Vsi - Úpore, žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktorým bola
zverená do osobnej starostlivosti, a pretože v dôsledku násilnej a predčasnej smrti otca, ktorá bola
spôsobená zavineným konaním odporcu v 2.rade, jej patrí pozostalostná úrazová renta, túto si uplatňuje
vo výške po 400 € mesačne, a to po zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich skutočností. V

návrhu navrhovateľka uviedla, že mot. vozidlo kombajn, ktoré v čase nehody viedol odporca v 2.rade,
bolovčasedopravnejnehodypovinnezmluvnepoistenépreprípadzodpovednostizaškoduprevádzkou
mot. vozidla u odporcu v 1. rade (poisťovňa). Odporca v 3.rade bol v čase nehody prevádzkovateľom
predmetného kombajnu. Navrhovateľka v návrhu poukázala na §15 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Podľa § 93 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení,
mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného, alebo príspevku na výživu,
ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume
200.000 € si navrhovateľka uplatnila podľa § 11 OZ a § 13 OZ, s tým, že podľa § 15 OZ jej po smrti otca
patrí uplatňovať si náhradu na ochranu osobnosti, lebo zavineným úmrtím otca došlo k neoprávnenému

zásahu do jej osobnostného práva na súkromný a rodinný život, lebo bola narušená celistvosť jej rodiny
a tieto následky sú už trvalé a neodstrániteľné.

Súd citoval §§ 92 ods. 1, 93 ods. 2 zákč. 461/2003 Z.z., 62 ods. 1, 75 ods. 1 Zákona o rodine, 22 ods.
1, 226 ods. 2, 420 ods. 1, 427, 431, 438 OZ a konštatoval, že bolo ďalej preukázané, že na nehode sa

podieľal aj vodič Fabie, išiel neprimerane aj keď povolená bola rýchlosť 60 km/h a mieru jeho účasti,
vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil pomerom 3/10, a že prevádzkovateľom kombajnu v čase nehody
bol nepochybne odporca v 3. rade (č. l. 27 pripojeného trestného spisu) a toto vozidlo bolo povinne
zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 1. rade (poisťovňa).
Bolo tiež preukázané, že odporca v 2. rade v čase nehody viedol kombajn z dôvodu, že pomáhal

odporcovi v 3. rade ako kamarátovi, bez odplaty a bez toho, aby medzi nimi bola uzavretá pracovná
zmluva, alebo dohoda o vykonaní práce (v zmysle vyššie cit. § 223, § 226 ZP dohoda musí byť písomná,
inak je neplatná). Uvedenú skutočnosť tvrdil odporca v 2. rade, v konaní toto tvrdenie nebolo namietané,
ani popreté, preto z neho súd vychádzal a posudzoval zodpovednosť odporcu v 2. rade v zmysle vyššie
cit. § 420 ods. 1, 3 OZ, čiže ako zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý nehodu zavinil a nie

ako zodpovednosť zamestnanca. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade, tá je daná podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 387/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, v zmysle ktorého, navrhovateľka ako výživou povinná osoba poškodeného, je
oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj priamo oproti poisťovateľovi, čiže v tomto prípade
proti odporcovi v 1. rade. Zodpovednosť odporcu v 3. rade súd posudzoval podľa vyššie cit. § 427 OZ,

pretože v čase dopravnej nehody bol odporca v 3. rade preukázateľne prevádzkovateľom kombajnu.
Súd ďalej ustálil, že odporcovia v 2. a 3. rade zodpovedajú za predmetnú škodu spoločne a nerozdielne,
v zmysle vyššie cit. § 438 OZ, a keďže odporca v 1. rade za predmetnú škodu nezodpovedá s týmito
odporcami solidárne a pritom ide o jediný nárok, ktorý je možné vymôcť iba raz, súd posúdil, že plnenímodporcu v 1. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcov v 2. a 3. rade. V konaní nebolo sporné,
že otec mal. navrhovateľky mal voči nej v čase svojho úmrtia dňa 30.7.2005 vyživovaciu povinnosť, preto
má mal. navrhovateľka nárok na pozostalostnú úrazovú rentu v zmysle vyššie cit. § 448 OZ, určenú

podľa vyššie cit, § 92 a § 93 zák. č. 461/2003 Z. z. . Podľa týchto ustanovení sa mesačná suma
pozostalostnej úrazovej renty určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený
povinný platiť ku dňu svojej smrti, k čomu potom patrí príslušná valorizácia. Za preukázané mal súd z
oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, že otec maloletej navrhovateľky bol v r.
2005 poberateľom prídavku na dieťa vo výške 540 Sk, od 18.8.2004 do 27.4.2005 bol evidovaný ako

nezamestnaný, podporu v nezamestnanosti od 1.1.2004 mu vyplácala príslušná Sociálna poisťovňa a
podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, otec mal. navrhovateľky bol naposledy dôchodkovo poistený do
17.8.2004, od 18.8.2004 do 27.4.2005 bol evidovaný nezamestnaný a od 28.4.2005 do dňa smrti bol
nezamestnaný a nebol už dôchodkovo poistený.

Zodpovednosť odporcov v 1. až 3. rade, za predmetnú škodu bola určená v pomere 7/10, ako je

odôvodnené vyššie, súd vo výroku tohto rozsudku priznal mal. navrhovateľke nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu v sume 7/10 z 30 % zo sumy životného minima, začínajú od 30.7.2005 až do dosiahnutia
jej plnoletosti, vždy do 15.dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám starých rodičov Ľ. Y., I.. XX.X.XXXX
F. L.. V. Y., I.. XX.X.XXXX, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, s tým, že
plnením odporcu v 2. alebo odporcu v 3.rade, v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcu

v 1.rade. Zároveň súd odporcov zaviazal na zaplatenie dlžného výživného za dobu od 30.7.2005 do
31.10.2011, spolu v sume 1.273,49 €, keďže za dobu od 8.mesiaca 2005 do 6.mesiaca 2006 bolo 30
% zo sumy životného minima po 21,41 € mesačne, teda za 11 mesiacov je to 164,85 €, vychádzajúc z
toho, že sa zohľadňuje 70 % zavinenie odporcov, (a to 21,41 € x 0,7 = 14,98 €). Za dobu od 7.mesiaca
2006 do 6.mesiaca 2007 bola suma 30 % zo sumy životného minima 22,61 € x 0,7, čo je 15,82 €, čiže

za 12 mesiacov je to 189,92 €. Za dobu 7.mesiaca 2007 do 6.mesiaca 2008 30 % zo sumy životného
minima je 23,30 € x 0,7 = 16,31 €, čiže za 12 mesiacov je to 195,72 €. Za dobu od 7.mesiaca 2008
do 6.mesiaca 2009 30 % zo sumy životného minima je 24,50 € x 0,7 = 17,15 €, čo je za 12 mesiacov
205,80 €. Za dobu od 7.mesiaca 2009 do 6.mesiaca 2010 je 30 % zo sumy životného minima 25,36 €
x 0,7 = 17,75 €, čiže za 12 mesiacov je to 213 €. Za dobu od 7.mesiaca 2010 do 6.mesiaca 2011 je

30 % zo sumy životného minima 25,38 € x 0,7 = 17,76 €, čo je za 12 mesiacov 213,20 € a za dobu od
7.mesiaca 2011 do konca 10.mesiaca 2011, je to 30 % zo sumy životného minima 26 x 0,7 = 18,20 €,
čo za 4 mesiace je 72,80 € a od 1.11.2011 je to suma 18,20 € mesačne. Maloletá navrhovateľka žiadala
priznať pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 400 € mesačne, začínajúc od 30.7.2005 do dosiahnutia
svojej plnoletosti. Keďže jej súd priznal pozostalostnú úrazovú rentu od uvedenej doby vo výške 7/10 z

30 % zo sumy životného minima, čiže menej, ako žiadala v návrhu, súd v prevyšujúcej časti zamietol
návrh navrhovateľky ohľadne tohto nároku a ďalej že o náhrade trov konania ohľadne nároku týkajúceho
sa pozostalostnej úrazovej renty, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Odporcovia v 2.a 3.rade podali odvolanie a žiadali zmeniť rozsudok a v celom rozsahu zamietnuť návrh.

Ako odvolacie dôvody uviedli § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p., tvrdili že odporca v 2.rade nemohol
byť účastníkom dopravnej nehody dňa 30.7.2005, lebo riadil ťažký poľnohospodársky pracovný stroj
kombajn New Holland L 626, kedy do stroja narazilo vozidla Škoda Fabia, čoho následkom došlo k
smrti otca navrhovateľky, bol aj uznaný za vinného zo spáchanie trestného činu. Podľa neho mal na
nehode podiel výlučne vodič vozidla Škody Fabia, lebo zo znaleckého posudku vyplýva, že vodič išiel

neprimerane rýchlo, jeho ťažký poľnohospodársky stroj kombajn mal aj zvláštne vybavenie - zariadenie
s majákom žltej farby tak vpredu ako aj vzadu, čo signalizuje nebezpečenstvo do väčšej vzdialenosti,
on za smrť otca navrhovateľky nezodpovedá.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhla navrhovateľka potvrdiť rozsudok ako vecne správny, poukázala na

nesprávnosť aplikácie § 431 OZ, lebo nejde o vyporiadanie medzi prevádzkovateľmi, keďže nebohý otec
navrhovateľky nebol prevádzkovateľom motorového vozidla (spolujazdec) a taktiež ani navrhovateľka.
Tieto nezrovnalosti však nespochybňujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Príčinou dopravnej
nehody bolo predsa to, že obžalovaný nedal prednosť v jazde (podľa trestného konania) protiidúcemu
motorovému vozidlu, ktoré viedol nebohý W. Č., je teda jednoznačne preukázané, že odporca v 2.rade

porušením právnej povinnosti (nedanie prednosti v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu) spôsobil
škodu. Ďalej v konaní bolo preukázané, že odporca v 3.rade bol v čase nehody prevádzkovateľom
motorového vozidla a tým je daná aj jeho objektívna zodpovednosť v zmysle ust. § 427 OZ.Odvolací súd odvolanie prejednal na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods.
1, 2 O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1, 3 O.s.p. a potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne

zistil skutkový stav vo veci, správne vec právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu a v plnom rozsahu odvolací súd poukazuje na výstižné dôvody, uvedené v rozsudku.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody
sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy, všetci účastníci sú v konaní podľa ods. 2 rovní.

Napokon podľa čl. 152 ods. 4, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné predpisy musia
byť vykladané v súlade s touto ústavou.

Odvolací súd musí konštatovať, že ani jeden odvolací dôvod nebol preukázaný v danej veci. Dôkazy

navrhované v odvolaní nie je potrebné vykonať, pretože by nemohli zásadne zmeniť zistený skutkový
stav súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. o nesprávnom právnom posúdení nebol preukázaný,
právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, tzn. vyvodzuje aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu

vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správne právne
predpisy a správne ich aj vyložil, a to čo do posúdenia nárokov pozostalostnej renty a tento odvolací
dôvod nie je daný.

S poukazom na § 212 ods. 1, 3 a § 211, § 120 ods. 4 O.s.p. nie je daný ani odvolací dôvod o neúplnom

zistenískutkovéhostavu,pretožeaniodvolacísúdsanemoholvodvolacomkonaníodchýliťodzisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa.

Korektné a spravodlivé je rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolací súd sa s dôvodmi v rozsudku
stotožňuje podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pretože nebohý otec navrhovateľky bol len spolujazdcom a

taktiež ani navrhovateľka sa nezúčastnila na dopravnej nehode, nemohlo byť aplikované súdom prvého
stupňa ust. § 431 OZ, avšak nesporne je daná objektívna zodpovednosť v súlade s § 427 OZ u odporcu
v 2.a 3.rade. S poukazom na §§ 420 a 438 OZ, odporcovia v 2.a 3.rade zodpovedajú za škodu spoločne
a nerozdielne, solidarita tu však nie je daná u odporcu v 1.rade. Súd prvého stupňa správne zohľadnil pri
priznaní nároku na pozostalostnú úrazovú rentu aj spoluzavinenie zo strany odporcov v rozsahu 70 %.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú okrem iného odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

So zreteľom na § 9 a 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 14 cit. vyhl. za jeden úkon patrí právnemu zástupcovi

maloletejnavrhovateľky101,25€(úkony:poradasklientom10.2.2012,vyjadreniekodvolaniu13.2.2012
a účasť na pojednávaní 27.3.2012), spolu 303,75 + režijný paušál 3 x 7,63 €, čo predstavuje 22,89 €,
spolu 326,64 € a náhrada za stratu času § 17 cit. vyhl. za 6 polhodín za deň 27.3.2012 (6 x 12,71 €), čo
činí 76,26 € a zároveň cestovné pri použití osobného vozidla Mercedes Benz, ubehnuté kilometre 140x 0,183€/km, čo predstavuje 25,62 € a spotreba 14 l pri cene 1,48 €/l, čo predstavuje 46,34 €, + 20 %
DPH podľa § 18 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. mu patrí 89,85 €, úhrne po zaokrúhlení 539 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.