Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202943
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110202943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Y. I., X. X., U. XX, zast. JUDr.
Idou Cabanovou, advokátkou, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica za účasti vedľajšieho účastníka
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká č. 16, proti žalovanému EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, v konaní o zrušenie sudcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 20C/10/2010-77 zo 7.5.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. č. k. TP 8647/08 zo 17.12.2009, ktorým bol žalobca zaviazaný
zaplatiť žalovanému sumu 1 435,31 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1
435,31 eur za obdobie od 21.5.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 143,53 eur a trovy konania
vo výške 367,32 eur zrušil. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy tohto konania vo výške
521,33 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v znení opravného uznesenia prvého výroku,
ktorým súd rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., č.

k. TP 8647/08 zo 17.12.2009, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1 435,31 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 435,31 eur za obdobie od 21.5.2005 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 143,53 eur a trovy konania vo výške 367,32 eur zrušil.

V odôvodnení rozhodnutia reprodukoval podstatný obsah žaloby, doručenej mu 3.2.2010, že uznesením
z 30.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.9.2011 pripustil zmenu petitu žaloby a čo namietal
(uviedol) žalovaný, aké dôkazy vykonal, čo vypovedali účastníci konania, že po vykonanom dokazovaní

zistil tento skutkový stav: 19.7.2004 právny predchodca žalovaného Quatro, a.s., Hlavná námestie č.
12, Kežmarok so žalobcom uzavreli zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, že na základe tejto zmluvy
o pôžičke mal žalobca od obchodnej spoločnosti OKEY Slovakia prevziať spotrebný tovar v celkovej
výške 37 192,- Sk. Ďalej zistil, že celková cena zmluvy aj s prísl. predstavovala 48 047,- Sk, že pôvodný
veriteľ Quatro, a.s. na základe zlúčenia bola premenovaná na Consumer Finance Holding, a.s., Hlavná
námestie č. 12, Kežmarok, IČO: XX XXX XXX a od 1.1.2006 došlo k zrušeniu pôvodného veriteľa bez
likvidácie, teda k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie prešlo na

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavná námestie č. 12, Kežmarok, ktorá sa stala právnym
nástupcom zanikajúcej spoločnosti, že 15.12.2006 postupca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie č. 12, Kežmarok uzavrel so žalovaným EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka č.
5, Bratislava zmluvu o postúpení pohľadávok na základe, ktorej táto pohľadávka prešla na EOS KSI,s.r.o. so sídlom Údernícka č. 5. Zistil, že na základe zmluvy o pôžičke žalobca sa zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach a to vo výške 4 324,- Sk po dobu
10 mesiacov, že riadne a včas si svoju povinnosť neplnil dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

Vzhľadom na neplnenie zmluvných ustanovení žalovaný od zmluvy odstúpil a žiadal uhradiť celú sumu.
VzmysleustanoveniaVšeobecnýchobchodnýchpodmienokpôžičkyposkytovanejspoločnosťouQuatro
uvedených v bode 8 záverečné ustanovenie pod písmenom e/ zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory jediným rozhodcom v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu, že

strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany končené, záväzné
a vykonateľné, že berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených, a že v prípade ak povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Osobitne
poukázal výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že keď nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou sú
aj všeobecné podmienky, ktoré obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke, že táto rozhodcovská

doložka nemôže byť platná.
Citoval § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov,
§ 52 O. z. a mal za to, že uvedeného jasne vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako spotrebiteľská zmluva. Ďalej

citoval § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
pôžičke a spoločnosť Quatro poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov
a z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Pokiaľ ide o povinného nemal pochybnosti, že ide o
spotrebiteľa z obsahu spisu, nevyplýva, že by konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. Z obsahu zmluvy s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal za to,
že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným má
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., že predmetom zmluvy je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľ v danom prípade

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
že súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania uvedené na predtlačenom formulári veriteľa. Zo samotnej
zmluvy a jej zmluvných ujednaní je teda zrejme, že povinný ako dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah,
že boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov. Citoval § 53 ods. 1, § 53 ods. 5,
§ 54 ods. 1,2 O. z., čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.1-3 smernice rady 91/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, bodu 1 písm. e/ prílohy k smernici rady č. 91/13/EHS (podmienky uvedené
v čl. 3 ods.3) a považoval za potrebné uviesť, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná
napĺňa aj podmienku uvedenú v písmene q/ bodu 1 prílohy citovanej smernice rady EHS v tom smere,
že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je
neprijateľné. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky

s ostatnými štandardnými podmienkami ani na výber a mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všeobecným poistným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul napriek jej formálnemu
vymedzeniu nesleduje zachovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami, ktorá skutočnosť je nesporne
v neprospech spotrebiteľa. Podpisom zmluvy, ktorej obsahom bolo aj dojednanie rozhodcovskej doložky

v znení citovaného bodu Všeobecných podmienok sa dopredu reálne vzdal práva na účinnú právnu
ochranu. Uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro sú
veľmi neprehľadné, písané drobným písmom a je veľmi ťažké sa v nich orientovať, hoci je uvedené v
samotnom závere pod samostatným písmenom o/. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy niet žiadnych pochybnosti o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a ako
takú ju aj vyhodnotil a rozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 na základe, ktorého súd
priznánáhradutrovkonaniaúspešnémuúčastníkovi.Uviedol,ženepriznalnáhradutrovkonaniazaúkon
z 18.4.2012 - ďalšia porada s klientom vo výške 58,69 eur nakoľko právny zástupca nedoložil záznam
o porade s klientom a taktiež nepriznal 1x režijný paušál vo výške 7,63 eur za úkon ďalšia porada s

klientom a priznal za odmenu a režijné paušály priznal celkom 198,18 eur a to konkrétne za prevzatie
a prípravu zastúpenia vo výške 55,49 eur, za vyjadrenie vo veci samej 61,75 eur a zastupovanie na
pojednávaní 7.5.2012, teda celkom za 3 právne úkony vo výške 175,93 eur a režijný paušál celkom
22,25 eur, priznal náhradu cestovného za cestu Banská Bystrica - Košice a späť celkom 492 km prináhrade za 1 km -0,183 eur, pri spotrebe paliva 7l/100 km pri cene 1,60 eur, teda celkom 145,21 eur a
náhradu za stratu času za celkom začatých 14 polhodín á 12,71 eur čo celkom predstavuje 177,94 eur.
Spolu priznal náhradu trov konania priznal vo výške 521,33 eur.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote, z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.f) O.s.p. odvolanie,
ktoré odôvodnil nasledovne: Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver bol žalobcovi poskytnutý
ako spotrebiteľovi, poukázal na smernicu rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky

s ostatnými štandardnými podmienkami na výber a mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu
rozhodcovská doložka nesleduje zachovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami a táto skutočnosť je
nesporne v neprospech spotrebiteľa a vyhodnotil obchodné podmienky v Zmluve v rozpore s dobrými
mravmi. Citoval § 53 ods.1 O. z. účinného do 31.12.2007, § 40 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní
č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že on zastáva názor, že výrok rozhodnutia nie je správny a uvádza, že v

období do 31.12.2007 sa vzťahovali § 52 až 54 O. z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8. časti O. z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O. z., pričom predmetná zmluva o
pôžičke bola podpísaná dňa 19.07.2004 podľa § 657 a nasl. O. z.. Novelizovaným § 52 ods. 1 O. z. sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o pôžičke (kde bol dlžník

spotrebiteľom),niejemožnéprávaapovinnostivzniknutépred1.1.2008ztejtozmluvyposudzovaťpodľa
§ 52 až 54 O. z. Právne vzťahy zo zmluvy o pôžičke uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú § 657 a nasl. O.
z. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov
platných v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že súd sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na platnosť
a účinnosť Smernice Rady 93/13/EHS, dovoľuje si poukázať na nasledovné skutočnosti: Súčasťou

Zmluvy o pristúpení SR a ostatných krajín k Európskej únii zo 16.04.2003 bol Akt o podmienkach
pristúpenia. Citoval z čl. 54 Aktu o podmienkach pristúpenia a uviedol, že Smernicu Rady č. 93/13/EHS
Slovensko transponovalo do svojho právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z.z., čím si svoju povinnosť v
zmysle citovaného ustanovenia Aktu o podmienkach pristúpenia splnilo, že na základe čl. 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 ZES) je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom a citoval z KARAS, V., KRÁLIK, A.: Európske právo. IURA EDITION, R. 2004,
str. 156.
Dovolil si poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora v prípade 152/84, Marshall v. Southampton and
South-West Hampshire Area Health Authority (teaching), ECR 723 a zastáva názor, že priama aplikácia

smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že
nemôže mať horizontálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval
smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické
alebo právnické osoby. Nevýhody, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z nemožnosti
priamej aplikácie smernice v súkromnoprávnych sporoch, môžu byť čiastočne vykompenzované aj

prostredníctvom konania proti štátu o náhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,
presnejšie porušením povinnosti včasnej, úplnej a správnej transpozície smernice. V zmysle vyššie
uvedeného zastáva názor, že právomoc Rozhodcovského súdu bola daná rozhodcovskou doložkou,
ktorá bola súčasťou platne uzavretej Zmluvy o pôžičke z 19.7.2004 medzi žalobcom a predchodcom
žalovaného. Nepopiera, že v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke bola platná a účinná Smernica

Rady č. 93/13/EHS zo 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, avšak na
základe vyššie uvedeného je vylúčená jej priama účinnosť, aj vzhľadom na to, že predmetná smernica
bola do O. z. transponovaná zák. č. 150/2004 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvod pre tak
široký výklad uvedenej smernice ako jej poskytol žalobca a súd. Nestotožňuje sa so zneužívaním
postavenia spotrebiteľa na úkor práv žalovaného ako veriteľa, ktorý sa svojho práva domáhal v zmysle

platného právneho poriadku na Rozhodcovskom súde. Súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci
súkromnoprávnych sporov sa nemožno domáhať priameho účinku smernice. Má za to, že vzhľadom na
to, že predmetná Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade s vtedy platnou a účinnou legislatívou, do
ktorejbolapredmetnáSmernicatransponovaná,nebolisplnenépodmienkynazrušenierozhodcovského

rozsudku v zmysle § 40 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.
Ďalej citoval § 150 ods.1,2 O.s.p. a namietal aj proti rozhodnutiu o trovách a zastáva názor, že sú tu
dôvody na aplikáciu § 150 ods.1 O. s. p.. Takýmto dôvodom je charakter samotného konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a skutočnosť, že žalovaný svojim správaním nedal príčinu na podanie tohtonávrhu a preto by nebolo spravodlivým, keby mal znášať trovy, ktoré v tomto konaní vznikli žalobcovi.
Dovolil si poukázať a citovať z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/113/2011 z 13.1.2012.
Rovnako namietal proti rozhodnutiu, ktorým súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania

vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval § 93
ods.1,2, § 142 ods.1, §146 ods.2 O.s.p. a uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal
VÚ náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na oznámenie VÚ o vstupe do konania,
v ktorom jednoznačne uviedol, že vstupuje na podporu žalovaného. V rozhodnutí o trovách VÚ súd

uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že VÚ zastupoval účastníka, ktorý v tomto konaní bol úspešný
súd mu priznal náhradu trov. Na náhradu trov VÚ súd zaviazal žalovaného, na ktorého podporu VÚ
vstúpil do konania. Cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie") je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.
č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii VÚ (§ 93 ods.2 O.s.p.). Nevidí význam v právnom zastúpení VÚ, keďže samotnou

úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť
vynaloženia trov právneho zastúpenia VÚ. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca
VÚ vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie
by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho
zastúpenia. VÚ je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc

zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa
údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne
majú právnické vzdelanie, že účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii VÚ (§ 93 ods.2

O.s.p.). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva. Samotné ustanovenie Stanov Združenia (§9) konštatuje, že
výdavkami združenia sú výdavky na financovanie účelu združenia a výdavky na správu združenia. V
zmysle uvedeného je zrejmé, že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej
problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva

spotrebiteľa v súdnom konaní. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v
konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne
vstupuje) musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho
konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn.
5Co/26/2012,vktoromodvolacísúdpotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhoorgánuavyslovilprávnynázor,

podľa ktorého: „Úvaha navrhovateľa (pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa),
že vzhľadom na cieľ - ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia
zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach." Poukázal na to,
že uvedený právny názor Krajský súd v Bratislave doplnil a rozvinul v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011

z ktorého citoval. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo, reflektujúc k vyššie spomínaným stanovám,
prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Skutočnosť,
že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej

republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v
týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom
spore je nehospodárne. Je toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.,
vzhľadom na to, že VÚ vstúpil do konania na strane žalobcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej
iniciatívy, ten bol však v konaní riadne zastúpený advokátom. Zo žiadneho podania nevyplýva, či bol

právny zástupca VÚ v kontakte so žalobcom alebo jeho právnym zástupcom. Zastáva názor, že nebolo
potrebné ochraňovať záujmy žalobcu, keď tieto boli chránené už tým, že sám žalobca si zvolil advokáta,
ktorý dostatočne hájil jeho práva a dovolil si poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 21 C/ 68/2011. Konaním VÚ v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a

reflektovať použitím § 150 O.s.p. a VÚ náhradu trov konania nepriznať. V tejto súvislosti si poukázal
na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 13Co/105/2012 a
citoval z neho, ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03, z ktorého tiež citoval. Je toho
názoru, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia jenepreskúmateľné, nakoľko z oznámenia o vstupe VÚ je zrejmé, že nemal vedomosť o tom do akého
konania vstupuje. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných
konaniach (len vpisovanie do kontextu) a opäť zdôraznil, že má za to, že takéto úkony má prioritne

vykonávať samotný VÚ. Na uvedené poukázal vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Bratislava II sp.
zn. 13C/14/2012, z ktorého citoval.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle §
220 O. s. p. ho zmenil, a to tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, žalobcovi
a VÚ náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo

súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia vo výške 79,59 € s DPH, pozostávajúce z
jedného úkonu právnej služby vo výške 70,43 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo
výške 9,16 € s DPH (podanie odvolania).

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom opakovane uviedol, čoho sa svojim návrhom
domáha a z akého dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods.1 písm. c) zák.

č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní a to z nasledovných dôvodov: Rozhodcovská doložka je v
rozpore s platnými predpismi SR a predpismi Európskej únie. K údajnému uzavretiu zmluvy o pôžičke
malo dôjsť 19.7.2004. Podľa § 52 ods.1 O. z. platného k 19.7.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Samotná
údajná zmluva o pôžičke bola zmluvou odplatnou a bola upravená v ôsmej časti O. z. platného ku
dňu 19.7.2004 a teda jej právna úprava spadala pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Právna
úprava § 53 O. z. platného k 19.7.2004 upravovala demonštratívny výpočet neprijateľných podmienky
uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Preto samotný právny predpis presne nešpecifikoval explicitný

výpočet neprijateľných podmienok ale s odkazom na prednosť kominutárneho práva za ňu považoval
aj skutočnosť, že v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Túto samotnú skutočnosť neprijateľnosti tejto
podmienky upravujú už viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, NS SR ako aj krajských
a okresných súdov SR, ktoré riešia zmluvy o pôžičke s rozhodcovskou doložkou uzavreté podľa O. z.

platného v čase údajného uzavretia zmluvy o pôžičke žalobcu so žalovaným. II. Ďalším dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že údajná zmluva o pôžička z 19.7.2004, je absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu absencie náležitostí právneho úkony v zmysle § 37 O. z., nakoľko
žalobca nikdy neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke a nikdy ju ani neuzavrel. Podpis žalobcu na
zmluve o pôžičke nie je prejavom vôle žalobcu ale prejavom vôle tretej osoby, ktorá ukradla príp. našla

doklady žalobcu a zneužila ich. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby
rozsudok súdu potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania
vo výške 66,32 eur pozostávajúce jedného úkonu právnej služby vo výške 58,69 eur a jedného režijného
paušálu vo výške 7,63 eur.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril VÚ, ktorý citoval § 23a ods.1 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v znení neskorších predpisov účinného v čase podpisu úverovej zmluvy a poukázal na to, že
následná novelizácia citovaného ustanovenia vykonaná zák. č. 616/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
25.11.2004, zaviedla pojem spotrebiteľská zmluva. Uviedol, že ako vyplýva aj z dôvodovej správy k
zák. č. 616/2004 Z.z. išlo však iba o terminologické zosúladenie s O. z., a preto aj typové zmluvy
uzatvorené pred 25.11.2004 je nevyhnutné považovať za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je nevyhnutné

aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský charakter zmluvy napokon vyplýva,
ako správne konštatuje súd prvého stupňa, aj zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Citoval § 53 ods. 4 písm. r) O. z. v znení účinnom od 1.1. 2008, § 53 ods. 1 O. z. a tvrdí, že napriek tomu,
že § 53 ods. 4 písm. r) OZ nadobudol účinnosť až 1.1. 2008, bolo možné uzavretú rozhodcovskú doložku
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods.1 O. z.) už aj

pred 1. 1. 2008, nakoľko predtým účinné ustanovenie § 53 ods.3 O. z. obsahovalo iba demonštratívny a
nie taxatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Naviac, posúdenie uzavretej rozhodcovskej
doložky ako neplatnej považuje za správne aj vzhľadom na nevyhnutnosť eurokomformného výkladu v
súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS.
Poukázal na argumentáciu žalovaného v odvolaní, že smernica nemôže sama o sebe ukladať povinnosti

jednotlivcom, pretože smernica nemá horizontálny priamy účinok. V tejto súvislosti však VÚ tvrdí, že na
komunitárnu povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so smernicou, ako to vyložil
európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 Von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinnosť smernice) a dopozornosti dal rozsudok európskeho Súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing SA proti La Comercial
Internationále de Alimentation SA.
II. K trovám VÚ - A. Žalobca (zrejme žalovaný) podal odvolanie taktiež proti uzneseniu, ktorým

súd priznal VÚ náhradu trov konania, nakoľko tieto považuje za neúčelne vynaložené. Podrobná
právna argumentácia k oprávnenosti združenia ako VÚ dať sa v konaní právne zastúpiť a k tomu
zodpovedajúcemu nároku na náhradu trov konania v úspešných sporoch je súdom už známa a poukázal
na rozhodnutia jednotlivých senátov odvolacích súdov, ktoré sú súladné so zákonom, a z ktorých
jednoznačne vyplýva právo VÚ na právne zastúpenie a právo na náhradu trov v úspešných súdnych

sporoch. B. V súčasnej dobe sa proti Slovenskej republike vedie Európskou komisiou konanie pre
porušenie práva Európskej únie (Infringement). Európska komisia zaslala Slovenskej republike Výzvu
- Porušenie č. 2012/4165, v ktorej dospela k záveru, že zo strany SR dochádza pri implementácii a
uplatňovaní právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Európska komisia okrem nesprávnej právnej úpravy namieta aj nesprávnu aplikačnú prax orgánov
Slovenskej republiky, najmä súdov. C 1. Generálny prokurátor SR podal na základe nášho podnetu

na NS SR 19.2.2013 vo veci nároku ich združenia na náhradu trov konania mimoriadne dovolanie z
15.2.2013 VI/1 Pz 771/12-7. C 2. Rovnako podal Generálny prokurátor SR na základe ich podnetu
na NS SR 30.5.2013 vo veci nároku ich združenia na náhradu trov konania mimoriadne dovolanie z
27.5.2013 VI/1 Pz 42/13-5. Vec je na NS SR vedená pod sp.zn. 6 M Cdo 9/2013. D. V súvislosti s
rozhodovaním niektorých súdov o trovách spotrebiteľského združenia ako VÚ dal do pozornosti súdu

list zo 16.7.2013, ktorý adresovalo MS SR ich združeniu. E. K argumentácii žalovaného, že žalobca si
sám zvolil advokáta, ktorý dostatočne hájil jeho práva si poukázal na ich vyjadrenie z 3.5.2012, z ktorého
je zrejmé, že neopakoval argumentáciu žalobcu, ale poukázal na právny rozmer veci. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že práve argumentácia VÚ bola ťažisková a sám žalovaný sa
vo svojom odvolaní venuje iba tejto argumentácii VÚ. Ak sa teda „žalobca“ zaoberá neúčelnosťou ich

trov, jeho argumentácia sa stáva skutkovo aj právne nepresvedčivou. Rovnako protirečivo vyznieva
konštatovanie o všeobecnosti podaní VÚ. F. S poukazom na uvedené je argumentácia „žalobcu“ v jeho
odvolaní nenáležitá, preto navrhuje napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Uplatňuje si aj
náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie vo výške 58,69 €, ktoré špecifikoval.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a napadnutý rozsudok potvrdil spolu s opravným
uznesením podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací

súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič
nemení ani odvolanie.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou
súdnou praxou, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné k nemu nič dodávať.
K námietke žalovaného vo vzťahu k trovám konania a možnému použitiu § 150 ods.1 O. s. p. je
potrebné uviesť, že práve žalovaný, ktorý vlastným návrhom vyvolal konanie pred rozhodcovskýmsúdom a to v čase, keď obdobne dojednané rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách boli
vyhlasované za neprijateľné, pričom nič mu nebránilo domáhať sa svojich tvrdených práv v riadnom
civilnom konaní spôsobil, že žalobca musel sa brániť podanou žalobou. Tvrdenie žalovaného, že on

svojim správaním nedal príčinu na podanie tohto návrhu a že by bolo nespravodlivé keby on mal
znášať trovy je neprijateľné. V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na dôkazy, ktorými žalobca
od počiatku preukazoval neplatnosť zmluvy z dôvodu zneužitia jeho dokladov, pričom žalovaný na
uvedené nikdy neprihliadal a ani sa nimi nezaoberal. Bolo by nespravodlivé a v prejednávanom spore
aj nezákonné, keby žalobca mal znášať trovy konania, v ktorom bol úspešný a inú možnosť obrany voči

žalovanému nemal. Rovnako dôvodná a účelná bola aj činnosť VÚ, preto trovy konania mu boli priznané
dôvodne o týchto trovách vydá rozhodnutie samostatným uznesením.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov, ale tie mu

priznané neboli, lebo podanie doručené 24.7.2012, ktorým sa vyjadril k odvolaniu žalovaného len
konštatovalo všetky predtým tvrdené a prezentované skutočnosti, a teda trovy neboli vykonané účelne
a hospodárne rovnako uvedené platí aj pre vyjadrenie VÚ z 20.3.2014 a žalovaný nemal v odvolacom
konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu (§§ 224 ods.1, 142 ods.1 O.s.p., § 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.