Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010158
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3516010158.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX
v N., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1,
ods.2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 1T/57/2016-235, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta

2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného W. W. sa

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.05.2016, sp. zn.:

1T/57/2016 bol obžalovaný W. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona.

Uvedený trestný čin spáchal obžalovaný na tom skutkovom základe, že

dňa 23.02.2016 v presne nezistenom čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. v N. na O. ulici pred obytným

domom č. XXX/X, obmedzil slobodu poškodenej Z. G. tým spôsobom, že pri odovzdávaní spoločného
dieťaťa ju chytil za ústa a nos, druhou rukou ju chytil okolo tela a proti jej vôli, napriek tomu, že sa bránila,
ju natlačil na predné sedadlo spolujazdca do zaparkovaného osobného motorového vozidla VW Golf
bielej farby, evidenčné číslo BL XXXLB, zatvoril za ňou dvere, rýchlo obišiel vozidlo, sadol si na sedadlo
vodiča, vozidlo uzamkol a odišiel z miesta s vozidlom preč, pričom nerešpektoval opakované žiadosti
poškodenej, aby zastavil vozidlo a pustil ju preč z vozidla, ale rukou ju opakovane bil do oblasti tváre a

hovoril jej, aby bola ticho a fyzický odpor poškodenej a jej snahu ujsť prekonával údermi päsťou do tváre,
týmto spôsobom ju násilne držal vo vozidle a vozidlom šiel po diaľnici až do Senca, kde poškodenej
povedal, aby vystúpila a vyhrážal sa jej, že ju zbije, keď poškodená vystúpila z vozidla a začala kričať,
vystúpilzvozidlaajobžalovanýaopätovneudrelpoškodenúpäsťoudotváreanásledneopäťpoškodenú
násilím vtlačil do vozidla na sedadlo spolujazdca a zatvoril dvere na vozidle a pokračoval v ceste po
diaľnici smerom na Trnavu, kde počas cesty nerešpektoval opakované žiadosti poškodenej Z. G., aby

ju nechal vystúpiť z vozidla a pustil ju preč, na presne nezistenom mieste na diaľnici medzi Trnavou
a Piešťanmi s vozidlom zastavil, násilím vytiahol poškodenú z miesta spolujazdca, otvoril batožinový
priestor na vozidle a poškodenú do tohto priestoru proti jej vôli natlačil, následne pokračoval s vozidlom
v jazde po diaľnici smerom na Nové Mesto nad Váhom, kde na čerpacej stanici Lukoil Hrádok s vozidlom
zastavil a poškodenej v čase o 13.59 hod. umožnil premiestniť sa z batožinového priestoru na predné
miesto spolujazdca, po chvíli opätovne pokračoval v ceste, a keď ho poškodená žiadala, aby ju pustil,

tak ju udrel päsťou do tváre, následne zastavil s vozidlom v Novom Meste nad Váhom na Weisseho ulici,
čo poškodená využila a z vozidla ušla v presne nezistenom čase okolo 14.30 hod. dňa 23.02.2016.Za to mu bol podľa § 183 ods.2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. n), § 38 ods.2, ods.3 Tr. zákona uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. b)

Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním čo
do výroku o treste obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že trest vo výmere, v ktorej
bol uložený, sa mu javí neprimerane prísny. Súd mu mal uložiť trest na samej spodnej hranici trestnej

sadzby a to vo výmere 3 roky, všetko s poukazom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Trest
vo výmere, v akej bol uložený, má nepriaznivý vplyv na rodinu obžalovaného, ako i na odlúčenie od
maloletého syna.
Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží miernejší trest.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril v tom smere, že napadnutý rozsudok považuje vo
výroku o treste za zákonný a správny. V súlade so zásadou spravodlivého ukladania trestov nie je
možné obžalovanému ukladať trest na najnižšej hranici, pretože u neho ide o recidívu trestnej činnosti.
Nejde o osobu, ktorej vek by mal vplyv na spáchanú trestnú činnosť, prípadne jeho rozumovú a vôľovú
spôsobilosť. Navrhol preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajcaobžalovanéhonadôvodochpodanéhoodvolaniazotrvalanaviacuviedol,abykrajskýsúdzvážil

pri ukladaní trestu aplikáciu § 39 Tr. zákona.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. poriadku. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu

okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.
Ako už napokon v napadnutom rozsudku uviedol súd prvého stupňa, obžalovaný bol dosiaľ 3 krát

súdne trestaný, z toho dvakrát nepodmienečným trestom odňatia slobody. Aktuálnej trestnej činnosti
sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a rok potom, čo vykonal
posledný nepodmienečný trest. Osobnosť obžalovaného je teda zrejme kriminálne narušená a ani výkon
predchádzajúcich trestov u neho neviedol k náprave a k uvedomeniu si nesprávnosti svojho konania.Je potrebné poukázať i na spôsob spáchania skutku, keď voči poškodenej obžalovaný použil násilie,
prepravoval ju dokonca i v batožinovom priestore vozidla a spôsobil jej viaceré zranenia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom nebol dôvod na ukladanie trestu na samej spodnej hranici trestnej

sadzby, ani na použitie postupu podľa § 39 Tr. zákona a ukladanie trestu prípadne pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Na tom nič nemení ani priznanie sa obžalovaného, ktoré mu bolo
riadne priznané ako poľahčujúca okolnosť. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku, mieru zavinenia a
kriminálnu minulosť obžalovaného, však samotné priznanie sa nebolo spôsobilé odôvodniť ukladanie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, resp. na jej samej spodnej hranici.

Aj podľa názoru krajského súdu by v tomto prípade uloženie nižšieho trestu bolo v rozpore so zásadou
generálnej i individuálnej prevencie. Ak obžalovaný namieta, že uložený trest má nepriaznivý vplyv
na jeho rodinu, tak krajský súd musí uviesť, že spôsobenie určitej ujmy je vždy účelom trestu. Pri
ukladaní trestu odňatia slobody ako trestu nepodmienečného vždy príde k určitej forme „nepriaznivého
vplyvu“ výkonu trestu na rodinu delikventa. Táto skutočnosť však nie je v rozpore so zásadou personality
trestu a každý páchateľ si už počas páchania trestnej činnosti musí uvedomiť, že k takémuto následku

(odlúčenie od rodiny) môže prísť a musí s tým byť uzrozumený. Je teda výlučne na zodpovednosti
(potencionálneho) páchateľa, aby svoje správanie upravil do súladu so spoločenskými konvenciami a
právnymi normami tak, aby k nepriaznivým vplyvom na jeho rodinu v súvislosti s možným výkonom
trestu nedochádzalo.
Obžalovanému bol uložený trest v dolnej polovici trestnej sadzby a na jeho výkon bol správne zaradený

do ústavu so stredným stupňom stráženia. Ako už bolo uvedené, pri ukladaní trestu bolo riadne
prihliadnuté na priznanie sa obžalovaného i jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, možnosti nápravy a
skutočnosť, že odvolanie bolo podané výlučne v prospech obžalovaného, dospel preto odvolací súd

k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v dolnej polovici trestnej sadzby ako
trest nepodmienečný je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho
účel. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.