Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200548
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514200548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

III. Náhradu trov konania súd žalovanej n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012,
domáhal voči žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 3.267,24 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 653,45 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/267/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov
nad Topľou ako exekučný súd rozhodol v exekučnej vedenej proti povinnému J. E. (pozn.: sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 10Er/625/2010) o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 9C/260/2012 zo dňa 8.10.2012 spojil veci ním
vedenépodsp.zn.9C/260/2012,9C/261/2012,9C/262/2012,9C/263/2012,9C/264/2012,9C/265/2012,
9C/266/2012, 9C/267/2012, 9C/268/2012, 9C/269/2012, 9C/270/2012 a 9C/271/2012 na spoločné
konanie s tým, že tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 9C/260/2012.

3. Následne uznesením sp. zn. 8NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov
Okresného súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej menovaným

súdom pod sp. zn. 9C/260/2012 a vec prikázal tunajšiemu súdu, kde tejto veci bola pridelená sp. zn.
6C/358/2012.
-2- 6C/38/2014

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/358/2012-38 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania sp.
zn. 6C/358/2012 na samostatné konania veci pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 9C/260/2012, 9C/261/2012, 9C/262/2012, 9C/263/2012, 9C/264/2012, 9C/265/2012,

9C/266/2012, 9C/267/2012, 9C/268/2012, 9C/269/2012, 9C/270/2012 a 9C/271/2012, pričom veci
pôvodne vedenej na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/267/2012 bola po právoplatnosti vyššie
uvedeného uznesenia pridelená sp. zn. 6C/38/2014.5.Žalobcapodanúžalobuvtejtoveciodôvodniltým,žežalobcajeprávnickouosobou,ktorávykonávana
základe registrácie podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený
subjektnavrholpísomnýmpodanímspísanýmpostupompodľa§38anasl.Exekučnéhoporiadku(zákon

č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ním a
rozhodnúť o ňom v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský
súd, so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil
rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií,

pričom zvýraznil, že exekučným titulom v danom exekučnom konaní, ktorého sa týka podaná žaloba,
je rozsudok rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala
vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v
dotknutom prípade o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol, že nesprávny úradný

postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhov na vykonanie

exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu
(t.j. bez splnenia zákonných
-3- 6C/38/2014

podmienok), keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej

zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci
na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu

spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený). Poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona

o rozhodcovskom konaní; ďalej na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a 43 zákona
o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na ktorú by
bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných v §
40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v § 41
zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa § 40

zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci
zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav; na to, že z
hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávneniasmerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného
(dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase
(t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje); uviedol, že ak v zákone existuje obmedzenie právomoci

všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto obmedzenia zákonodarcom
nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v rovine normatívnej ale tiež pri
posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení, pretože základné
práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie,
preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia musí byť

vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím degraduje ochranu ich
subjektívnych práv
bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa),
pričom tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak, že ochrana
týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Poukazoval na to, že ochranu práva
vymedzenúcestouaplikácie§40anasl.zákonaorozhodcovskomkonaníniejemožnévyužiťdodatočne

po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia
exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok
na taký postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (jednotlivých

žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný
exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41
zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z
pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu
iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku

-4- 6C/38/2014

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú
vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom
vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie opísaný postup exekučného súdu

žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho
v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav
zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky rozhodnutej veci.

6. Žalobca si uplatňoval náhradu majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej istine s príslušenstvom,
ktoré si uplatnil v exekučnom konaní a ktoré podľa neho nemôžu viac byť priznané právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušného
záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v

rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v exekučnom konaní (t.j. z príslušnej výšky
majetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na
spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho
legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,
pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad

iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a
jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho

uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalšíchplánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov; ako aj, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna

úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má
-5- 6C/38/2014

právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom

predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov
musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol
tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a

princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

7. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov

konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní
žalobcu; na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd; na nejasnosť titulu nároku na náhradu
škody; namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne prostriedky na zabránenie tvrdených
prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie; poukazovala na to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu; poukazovala na to, že prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby
boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne; na
neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné prerokovanie podaných žiadostí na
náhradu škody; poukazovala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods.
1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.; uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom; poukázala na to, že
zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je splnené; že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy; že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia; že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov;
vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009; namietala vyčíslenie škody s
tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové; namietala,

že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody; že nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch;
poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a
to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s
touto činnosťou vytvorené; že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne a žalobca je

vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb;
-6- 6C/38/2014že nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu
úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou

škodou a nemajetkovou ujmou.

8. Dňa 18.8.2014 bolo súdu doručené všeobecné podanie právneho zástupcu žalobcu ku všetkým
jeho žalobám, ktoré žalobca eviduje ako ISTINA RS (pozn.: originál podania je vedený na tunajšom
súde pod sp. zn. 1Spr0/808/2014). V tomto podaní k námietkam žalovanej ohľadne splnenia procesných

podmienok a návrhu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. uviedol, že v návrhu uviedol všetky podstatné
okolnosti a označil dôkazy, ktoré mu boli známe, teda nie je tu dôvod na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.
Takisto pokiaľ ide o predmet konania je zrejmé, že sa domáha náhrady škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. K ospravedlneniu nesprávneho úradného
postupu tým, že žalobca sa nedostatočne sťažoval na nečinnosť uviedol, že takáto premisa je v právnom
štáte neprijateľná, pretože štátny orgán má konať aj bez urgencií a sťažností. Zároveň poukázal na

žiadosti o stave konania, ktoré zasielal exekučnému súdu. Napokon podal aj sťažnosť ÚS SR, keďže
exekučný súd bol nečinný. K lehote na rozhodnutie o žiadosti udelenia poverenia uviedol, že podľa jeho
názoru v lehote 15 dní je potrebné rozhodnúť, t.j. buď udeliť exekútorovi poverenie alebo zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia, ináč exekučný súd spôsobuje prieťahy v konaní. Poukázal pritom na
to, že rozhodcovský rozsudok je úplne iný právny inštitút ako rozhodnutie rozhodcovskej komisie, čo

je potrebné rozlišovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku. Zdôraznil, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na
podklade nesprávneho úradného postupu spočívajúceho vo vykonaní úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, čím mu súd znemožnil vykonať rozhodcovský rozsudok. Na preukázanie
nesprávneho úradného postupu nechal vypracovať znalecký posudok znalcom v odbore Právne vzťahy,

odvetví Európske právo, ktorý žiadal, aby bol ako dôkaz vykonaný (takýto znalecký posudok však do
tohto konania predložený nebol, preto súd návrh na vykonanie dokazovania týmto znaleckým posudkom
na pojednávaní zamietol). V súvislosti s nesprávnosťou úradného postupu poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE 641/2011 zo dňa 30.11.2012, z ktorého citoval. Namietol
ďalej, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vidí aj v porušení práva EÚ, a to s poukazom

na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD). Hlavné pochybenie v tomto smere videl v
tom, že exekučný súd vôbec neupozornil povinného (spotrebiteľa), ani oprávneného na skutočnosť, že
hodlá posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku a spotrebiteľa nevyzval na podanie
vyjadrenia k tejto skutočnosti a k jeho úmyslu namietať nekalý charakter podmienky. Vyslovil názor, že
súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak sa spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom,

rozhodne nedovolávať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky.

9. Ak súd nehodlá akceptovať vyššie uvedenú interpretáciu žalobcu, navrhol konanie prerušiť a predložiť
ESD prejudiciálnu otázku v znení:

10. „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosti,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje

-7- 6C/38/2014

aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť je neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil,
že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?

11.Jetakétooznámenieoposúdenípodmienkyakomožneneprijateľnejvočispotrebiteľovivždypovinné
od súdu vrátane výzvy na prejavenie zámeru uplatniť túto podmienku?“

12. V súvislosti s otázkou predbežného prerokovania nároku so žalovanou uviedol, že k naplneniu pojmu
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Podanie žiadosti potvrdzuje žalovaná vo svojom vyjadrení.
Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do
tohto práva, a to bez ohľadu na to, ako dlho pretrváva. Na tomto v zmysle judikatúry ÚS SR ničnemení ani vysoká pracovná vyťaženosť všeobecných súdov. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že súd v
danom prípade neskúma okolnosti označované v justičnej praxi ÚS SR zbytočnými prieťahmi. Ochrana
ústavnosti je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomto rámci predovšetkým všeobecného

súdnictva. Takisto nesúhlasil s názorom žalovanej, že prieťahy v konaní je oprávnený skúmať a
konštatovať jedine ústavný súd alebo predseda súdu. Takýto výklad považuje žalobca za ústavne
nekonformný a za neprípustný. Vyjadril sa aj k námietkam žalovanej týkajúcich sa nepreukázania
vzniku majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. V tomto smere uviedol, že je nereálne predpokladať, že
nesprávny úradný postup exekučného súdu nemal na majetok a aktivity žalobcu žiaden vplyv. Nečinnosť

exekučného súdu spôsobila potreby zmeny v pracovných aktivitách jeho zamestnancov, v hraničných
prípadoch nutnosť prijať nových pracovníkov. Takisto všetky žiadosti, urgencie a pod. musel niekto
vypracovať, odoslať a vykonať ďalšie s tým spojené úkony, čím je jednoznačne preukázaný vznik škody.
Ďalšie náklady súviseli s nákladmi na poštovné, papier, tlač atď. Poukázal tiež na § 136 O.s.p., v zmysle
ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec,
súd ich určí podľa svojej úvahy. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že

rozhodovacia prax ústavného súdu je akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovovaní jej výšky
v súvislosti s porušením základného práva. K námietke žalovanej týkajúcej sa nepreukázania príčinnej
súvislosti uviedol, že táto je všeobecná a bližšie neuvádza, kde bola kauzalita medzi škodou a škodovou
udalosťou pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná.

13. Ďalej doplnil svoju argumentáciu týkajúcu sa porušenia práva EÚ. Vyslovil názor, že exekučný
súd nesprávne interpretoval smernicu Rady 93/13EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na rozsudok ESD sp. zn. C-472/11 zo dňa 21.2.2013 vo veci
Banif Plus Bank Zrt proti R. R., Z. R. vyslovil záver, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii uvedenej
smernice svoju povinnosť upozorniť účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a nedal im možnosť

sa k nej vyjadriť. Takisto s poukazom na dve rozhodnutia Spolkového súdneho dvora v Nemecku a
na dve rozhodnutia Ústavného súdu ČR vyslovil názor, že nesprávnosť postupu exekučného súdu sa
prejavila aj v tom, že v rozpore s požiadavkou práva a judikovanej praxe nepristúpil k iniciácii konania
o predbežnej otázke. Z rozhodnutí Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu ČR, z
ktorých citoval, je zrejmé, že tieto pristúpili k výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zásadne odlišne

ako exekučný súd.

-8- 6C/38/2014

14. Súd po tom, ako na jeho opakované výzvy bol mu nakoniec predložený príslušný spis OS Vranov nad

Topľou týkajúci sa exekučnej veci uvádzanej v podanej žalobe, nariadil pojednávanie na deň 21.9.2016.
Žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaná sa ho bez nezúčastnili, o jeho odročenie nik z nich nežiadal,
preto súd postupom podľa § 180 CSP pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

15. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu podanej žaloby, uznesenia OS Vranov nad Topľou

sp.zn. 9C/260/2012 z 8.10.2012, uznesenia KS v Prešove sp. zn. 8NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012,
uznesenia OS Stará Ľubovňa č.k. 6C/358/2012-38, vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe doručeného
súdu 20.5.2013 a k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku z denníka SME, podania žalobcu
doručeného súdu 18.8.2014 (t.j. jeho úplnej kópie ako je v origináli založené v spise tunajšieho súdu
1Spr0/808/2014) a k nemu pripojenej kópie uznesenia KS v Bratislave sp. zn. 18CoE/641/2011, celého

pripojeného spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 10Er/625/2010; celého obsahu spisu tunajšieho súdu
1Spr0/272/2014 osobitne v ňom založeného znaleckého posudku č. 1/2014 podaného Ekonomickou
univerzitou v Bratislave znalecký ústav a jeho príloh (na ktorý poukazoval žalobca v podaní doručenom
súdu 16.9.2016, ktorým ospravedlnil zároveň svoju neúčasť na pojednávaní), ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

16. V konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 10Er/625/2010 zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym exekútorom 27.7.2010, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až 7.10.2010; uznesením zo dňa 27.1.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 23.2.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia
konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca (ako v danom exekučnom konaní oprávnený) proti
tomuto uzneseniu odvolanie nepodal. Následne súd uznesením č.k. 10Er/625/2010 - 16 z 13.4.2011,právoplatným 21.4.2011 exekúciu zastavil. V uvedenom konaní žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o
žiadne informácie, ani nepodával žiadne sťažnosti.

17. Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však

nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

18.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

-9- 6C/38/2014

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

22. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

25. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.-10- 6C/38/2014

26. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

27. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
podania žaloby), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

28. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

29. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

-11- 6C/38/2014

30. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

31. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

32. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

33.Súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretoju znižšieuvedených
dôvodov zamietol.
34. V prvom rade sa však súd vysporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania a položenie
prejudiciálnej otázky ESD vo vyššie uvedenom znení.

35. Podľa § 162 ods. 1 písm. c), ods. 3 CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

-12- 6C/38/2014

36. Prejudiciálne konanie otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor

Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho
práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. ESD má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo
veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP (resp. v čase podania

tohto návrhu zo strany žalobcu podľa 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.), má podklad v aplikácii vnútroštátneho
práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. V rámci skúmania dôvodnosti návrhu oprávneného
na položenie predbežnej otázky Súdnemu dvoru týkajúcej sa platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi
Spoločenstva súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daný ani dôvod na navrhovaný postup,
a tým na prerušenie konania. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka

konania na prerušenie konania a podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania. Túto
povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej
republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom prejudiciálneho
konania je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá
žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Vyriešenie právnych otázok nastolených žalobcom v tomto konaní patrí do výlučnej
právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora.37. V danom prípade je predmetom konania náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, čo je náležite upravené vnútroštátnym predpisom,

teda netýka sa aplikácie práva EÚ. V druhom a neposlednom rade je tiež dôležité uviesť, že položenie
žalobcom navrhovanej prejudiciálnej otázky sa dotýka konania exekučného súdu, v ktorom sa mal
exekučný súd podľa žalobcu dopustiť nesprávneho úradného postupu. Nepochybné je, že prípadnú
nesprávnosť postupu exekučného súdu v žalobcom požadovanom smere mal žalobca v prvom rade
riešiťpriamovexekučnomkonaní,čovšakpovydaníuzneseniaozamietnutížiadostisúdnehoexekútora

o udelenie poverenia neurobil (napr. a najmä podaním odvolania). Nejde teda o riešenie otázky, ktorá sa
priamo dotýka predmetu tohto konania. Navyše zo znenia žalobcom navrhovanej otázky nie je zrejmé,
výkladu akého právneho aktu EÚ sa má položená otázka týkať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

38. Pokiaľ ide o vec samú, súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom konaní žalobca nijako

nepreukázal samotnú žalovateľnosť uplatňovaného nároku, teda nepreukázal splnenie postupu podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním žaloby a splnenie podmienok v čase podávania
žaloby pre jej podanie v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania
žaloby bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušný nárok na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej
predčasnosti podanej žaloby došlo v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie žalovaného nároku
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o
prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) bol pritom žalobca
-13- 6C/38/2014

povinnýpredložiťužk žalobe,nakoľkozožalobynevyplýva žiadnaskutočnosť,prektorúbyichpredložiť
nemohol. Žalobca teda nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žaloby
a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba
vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila, že išlo i o žiadosť týkajúcu sa nárokov

uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Ani z tohto nemal súd preukázané, že v tomto
konkrétnom prípade došlo pred podaním žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa
vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu
samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu žalobu, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi. V tomto

smeresasúdnestotožňujesnázoromžalobcu,žeužpodanímžiadostiopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu škody dôjde k predbežnému prejednaniu, pretože z cit. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. je možné vyvodiť, že predbežné prejednanie nároku na náhradu škody je skončené až
uspokojením nároku alebo oznámením príslušného orgánu, že nárok poškodeného neuspokojí alebo
ho neuspokojí v plnej výške. Na rozhodnutie má príslušný orgán lehotu 6 mesiacov, teda až po tejto

lehote sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde a až
po uplynutí tejto lehoty a neuspokojení uplatneného nároku v tejto lehote je možné hovoriť skončení
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

39. Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v exekučnom konaní, súd poukazuje na

to, že uvedená otázka sa javí v zásade irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že náhradu majetkovej
škody i náhradu nemajetkovej ujmy žalobca v zásade opiera o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho podľa neho exekučný súd vyvolal formálne stav zakladajúci
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, teda že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je materiálne nevykonateľný avšak vytvára

prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Súd poukazuje tiež na to, že mu v tejto veci neprináleží
rozhodnúťotom,čivexekučnomkonanívdôsledkudoby,pouplynutíktorejbolorozhodnutéozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný
preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca všako takýchto sťažnostiach a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný
výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ

by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný
záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa, čo iba potvrdzuje to, že
-14- 6C/38/2014

konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR
(podľa súdu správnosť týchto záverov potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od
1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

40. Opätovne súd zdôrazňuje, že v tomto prípade tak námietky o nesprávnom úradnom postupe súdu,
ako i námietka prieťahov v konaní, sú úplne irelevantné i z dôvodu postoja samého žalobcu v exekučnom
konaní po rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Žalobca predsa nemôže ostať v príslušnom exekučnom konaní pasívny, teda

nedomáhať sa ochrany svojich práv zákonom mu priznaným právom podania odvolania proti uzneseniu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne sa domáhať náhrady
škody s odôvodnením, že mu vznikla majetková škoda vo výške predstavujúcej istinu s príslušenstvom,
ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímsúduvobčianskomsúdnomkonanívedenom
proti dlžníkovi žalobcu.

41. Napriek vyššie uvedenému, súd už len pre úplnosť dopĺňa: Žalobca v podaní doručenom súdu
dňa 18.8.2014 poukazoval (č.l. 48 spisu) na svoje „enormné“ úsilie smerujúce k vydaniu rozhodnutia
v exekučnom konaní formou žiadostí, podnetov a sťažností, avšak z obsahu exekučného spisu

pripojeného k tomuto konaniu vyplýva, že žiadne takéto podania žalobcom v danom konaní učinené
neboli. Pokiaľ takéto podania žalobca predkladal exekučnému súdu v iných exekučných konaniach,
sú pre rozhodovanie v tejto veci z toho dôvodu irelevantné, nakoľko sa netýkajú vyššie uvedeného
exekučného konania, v súvislosti s ktorým bola podaná žaloba. Treba tiež poukázať na to, že žalobca v
žalobe uvádza iný dátum rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, než

akobolzistenýzobsahupripojenéhoaoboznámenéhoexekučnéhospisu.Zároveňsúdpoukazujenato,
že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti
o udelenie poverenia v dotknutej exekučnej veci sa vzťahovala na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od doručenia žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu. Uvedená 15-dňová lehota však,
vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, sa
nevzťahovala na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak
súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. K tomu
treba ešte poznamenať, že žalobcom zvolený súdny exekútor tiež nesplnil svoju povinnosť podľa § 44

ods. 1 Exekučného poriadku včas - žiadosť o udelenie poverenia (s návrhom na vykonanie exekúcie a
exekučnými titulmi) predložil exekučnému súdu až po uplynutí 15-dňovej lehoty určenej mu v ustanovení
§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku, konkrétne až po viac než dvoch mesiacoch od spísania návrhu na
vykonanie exekúcie do jeho zápisnice (nečinnosť exekučného súdu teda nemožno posudzovať, ako to
robil žalobca, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku,

teda od spísania návrhu pred exekútorom). Okrem toho tunajší súd dobu, v ktorej o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia exekučný súd rozhodol, nepovažuje za neprimerane dlhú jednak vzhľadom na
obsah posudzovaného exekučného titulu, súvisiacej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok.

-15- 6C/38/2014

42. Čo sa ešte týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej istine s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súduvobčianskomsúdnomkonaní,trebapoukázaťnato,žeuvedenáškodažalobcovivdanomprípade,z ním uvedených dôvodov, nemohla vzniknúť, nakoľko, ako je uvedené už vyššie, žalobca v exekučnom
konaní nijako nereagoval na zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia, čo podľa názoru
súdu nemožno vyhodnotiť inak než tak, že týmto postojom v exekučnom konaní sám uznal správnosť

uvedeného postupu exekučného súdu. Okrem toho exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať či sú exekučnom konaní splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). V rámci tohto skúmania je povinný preskúmať aj
otázku samotnej vykonateľnosti exekučného titulu (v danom prípade rozsudku rozhodcovského súdu).
V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho -

ktorého exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne
zareagovať, teda v štádiu posudzovania žiadosti o udelenie poverenie takúto žiadosť zamietnuť. Takýto
postup je plne v súlade do zákonom. Keďže exekučným titulom v dotknutej exekučnej veci bol rozsudok
rozhodcovského súdu, musel pritom exekučný súd Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK) a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musel na toto

zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Podľa Ústavného súdu
SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú
povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľavtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. V tomto smere konajúci súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18.1.2012, v ktorom NS SR konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

43. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd majúc vôbec právomoc
prejednať príslušný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. I keď samotný povinný
vystupujúci vo vyššie uvedenom exekučnom konaní (OS Vranov nad Topľou sp. zn. 10Er/625/2010)
nevyužil oprávnenia v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu a

platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušnom ním
vedenom konaní, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného exekučného titulu. Takýmto
postupom exekučný súd naplnil povinnosť vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný
súd v konaní ním vedenom pod sp. zn. 10Er/625/2010 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v príslušných všeobecných
-16- 6C/38/2014

podmienkach poskytnutia úveru vzťahujúcej sa k zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom ako
veriteľom a dlžníkom, o právach a povinnostiach z ktorých rozhodoval rozhodcovský súd. Rozhodcovskú

doložku v uvedenom konaní exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda
ako neplatnú (čo v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok
a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k záveru, že rozhodcovská doložka,

na podklade ktorej bol príslušný rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladala pre jej neplatnosť
(prameniacu z jej povahy neprijateľných zmluvných podmienok) právomoc rozhodcovského súdu na
prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušný rozhodcovský rozsudok nebol
vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. V uvedenej veci
postup exekučného súdu bol plne opodstatnený a zákonný. Uvedený postup exekučného súdu nebol

posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k jeho zrušeniu. Okrem
toho nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že exekučný súd založil prekážku veci rozhodnutej
- pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie, ním vydaný rozsudok, ktorý bol
predložený ako exekučný titul je nulitným, t.j. ničotným aktom, ktorý je z hľadiska právneho neexistujúcia nikoho nezaväzujúci a ako taký nemôže zakladať v prípadnom občianskom súdnom konaní prekážku
rozhodnutej veci.

44. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške a z dôvodov ním
uvádzaných v tomto konaní je absolútne nedôvodný, nakoľko žalobcovi uvedená škoda nevznikla.

45.Žalobcataktiežvtomtokonanínijakonepreukázal,žebymuvsúvislostisrozhodovanímexekučného
súdu vznikla nemajetková ujma (a to už aj s poukazom na pasivitu samotného žalobcu v exekučnom

konaní ako je popísané vyššie). Navyše, v príslušnom exekučnom konaní bolo už od jeho začiatku,
vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickej osobe, vždy dané riziko jednak „zániku“
povinného, i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie povinného - toto riziko nemožno
spájať s dĺžkou doby od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do

zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva,
vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Akékoľvek pocity si u
žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie,

úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnostiučlenovriadiacichorgánov
žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobe tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa
náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa

názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaného nároku žalobcovi). Žalobca taktiež nijako
nepreukázal, že postup exekučného súdu v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
-17- 6C/38/2014

príslušenstvom spôsobil zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie

akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratunastranežalobcu,aleajjehomajiteľov.Idetuibao
ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka
tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca nepreukázal

nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani
jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia
tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. prostým určením si žalobcom

príslušného percenta z výšky ním uvádzanej, údajne vzniknutej, ale čo sa samotného vzniku a výšky
nijako nepreukázanej, majetkovej škody (totožnej, podľa slov žalobcu, „s hodnotou majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou“).

46. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd v tomto konaní žalobu o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, má súd za to, že je už
nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči žalobe obsiahnutými
v jej vyjadrení (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu v tomto

konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti
verejnosťou a pod.).

48. Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v žalobe a
sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisovú značku príslušného

exekučného konania na OS Vranov nad Topľou (spisová značka mu pritom bola známa minimálne z
uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, i z uznesenia o zastavení exekúcie).49. Súd tiež poukazuje na to, že tunajšiemu súdu predložil žalobca znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý je založený v registri Spr
tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/272/2014 (nie ako uvádzal žalobca v podaní doručenom súdu dňa

16.9.2016 1Spr0/154/2014. Súd v rámci dokazovania oboznámil i obsah daného znaleckého posudku,
avšak uvedený posudok sa dotýka obdobných konaní, v ktorých však žalobca uplatňuje náhrady
majetkovej škody v paušálnych sumách ako škodu spočívajúcu v jeho výdavkoch za správu pohľadávky,
systémov a administratívne činnosti, nie ako v tomto prípade výslovne vo výške rovnajúcej sa „istine s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu“. Preto

súd na závery tohto posudku v tomto konaní, i s ohľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby,
v konečnom dôsledku neprihliadal.

50. Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal ani len skutočný vznik
škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhu medzitýmnym rozsudkom o základe veci - ak
totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovoval

kto „za škodu“ zodpovedá.
-18- 6C/38/2014

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradtrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

53. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutočností známych súdu z jeho činnosti v obdobných veciach, súd
priamo v tomto rozsudku, napriek plnému úspechu žalovanej v konaní, rozhodol, že jej náhradu trov

konania nepriznáva. V predmetnom konaní žalovaná podala prostredníctvom povereného zamestnanca
Ministerstva spravodlivosti jediné vyjadrenie k žalobe, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
doposiaľ nevznikli v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy (nebola zastúpená právnym zástupcom,
nevznikli jej ani preukázateľné výdavky v súvislosti s účasťou na úkonoch súdu v tejto veci a pod.).
rovnako v obdobných, už právoplatne skončených veciach, žalovaná v konečnom dôsledku nikdy

nevyčíslila trovy konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd za nehospodárne rozhodovať
v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania a následne po prípadnej právoplatnosti tohto
rozsudku ďalej aby rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník. Preto súd už priamo podľa vyššie
citovaných ustanovení CSP rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa v
lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak strana, ktorá je podľa rozhodnutia povinná plniť,
dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.