Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210393
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714210393.1

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred V. H. v právnej veci žalobcu: C. X L.. Y.., R.
R.: R. XXX, C., P. F., K. Č.: XXX XX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s. r. o., so sídlom: 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: V. L., X.. XX.XX.XXXX,
L.: F. X, H., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 1.945,36 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 88,41 eura, vyčíslený úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 88,41 eura za obdobie odo dňa 17.07.2013 do dňa 14.11.2014 v sume 10,-
eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 88,41 eura od 15.11.2014 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnom žalobou zo dňa 14.11.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014, sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.945,36 eura s príslušenstvom pozostávajúcej z
istiny poskytnutého úveru vo výške 265,42 eura, vyčísleného úroku vo výške 160,53 eura, zosplatnenej
istiny poskytnutého úveru vo výške 1.494,63 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 7,96 eura, poplatku
za poistenie Bill protection vo výške 16,82 eura a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo žalovanej sumy 1.945,36 eura za obdobie odo dňa 17.07.2013 do dňa vypracovania žaloby, t.j.
14.11.2014 v sume 220,17 eura. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home

CreditSlovakia,a.s.,sosídlomV.XXXX/XXX,XXXXXJ.,A.:XXXXXXXX(ďalejlen„právnypredchodca
žalobcu“) uzatvoril so žalovaným dňa 30.03.2010 Úverovú zmluvu číslo 4003104380 (ďalej len „úverová
zmluva“),ktorejneoddeliteľnousúčasťousúÚverovézmluvnépodmienkyprávnehopredchodcužalobcu
(ďalej len „obchodné podmienky“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 3.000,- eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 86,16 eura. Žalovaný bol povinný

splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle obchodných podmienok. Žalovaný
bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a
úhrad (ďalej len „výpis čerpania“), z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob
ich započítania. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 28.06.2013 k splateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, poplatku za upomienku
a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od

odoslania výzvy. Žalobca si však zosplatnený zmluvný úrok, poplatok za upomienku a zmluvné pokuty
neuplatňuje. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh v celkovej výške 1.945,36 eura, ktorý pozostáva zistiny poskytnutého úveru vo výške 265,42 eura, vyčísleného úroku vo výške 160,53 eura, zosplatnenej
istiny poskytnutého úveru vo výške 1.494,63 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 7,96 eura a
poplatku za poistenie Bill protection vo výške 16,82 eura. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 11.09.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie,
v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

3. Súd v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s §

297 písm. b) C. s. p. nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal. Elektronickým podaním zo dňa
29.09.2016 žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti
nanariadenompojednávaníavyjadrilsúhlassprejednanímveci,prípadneajrozhodnutímvovecisamej,
v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalovaný predvolanie na pojednávanie
neprevzal do vlastných rúk.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi - písomnou žalobou,
kópiou úverovej zmluvy, obchodnými podmienkami, výpisom čerpania, výzvou k splateniu celého úveru,
podacím hárkom č. U., oznámením o postúpení pohľadávky s predžalobnou výzvou zo dňa 27.10.2014,
podacímhárkomč.U.apostúpenímpohľadávkyzúverovejzmluvyzodňa28.06.2013azistilnasledovný
skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 30.03.2010 úverovú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v
šesťdesiatich mesačných splátkach po 88,23 eura, keď je v nich zahrnutý aj poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 1,99 eura a poplatku za poistenie PLUS vo výške 3,38 eura, čo predstavuje

celkovo sumu vo výške 5.293,80 eura, zatiaľ čo v úverovej zmluve sú celkové náklady žalovaného
vyčíslené sumou vo výške 2.091,- eur, čo je spolu s poskytnutým úverom 3.000,- eur suma vo výške
5.091,- eur. Výška ročnej priemernej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá v rozmedzí
od 25,2 % do 26,4 %, pričom jej presná hodnota závisí na dni poskytnutia úveru a žalovaný podpisom
úverovej zmluvy súhlasil s tým, že presnú výšku mu právny predchodca žalobcu oznámi po poskytnutí

úveru. Právny predchodca žalobcu uviedol v úverovej zmluve priemernú hodnotu RPMN vo výške
19,11 %, ktorá zodpovedá údaju zverejnenému Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok
kalendárnehoroka2009kudňu31.12.2009.Prvásplátkabolasplatnápomesiacioddátumuposkytnutia
úveru a každá ďalšia splátka pätnásty deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Zmluvné strany si konečnú splatnosť úveru
dohodli na 15. deň v šesťdesiatom mesiaci po poskytnutí úveru. Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur bankovým prevodom dňa 31.03.2010. Žalovaný
uhradilcelkomsumuvovýške2.911,59eura(27.04.2010,18.05.2010a17.06.2010-3krátpo88,23eura
a 11.11.2010, 09.12.2010, 11.01.2011, 11.02.2011, 11.03.2011, 11.04.2011, 11.05.2011, 13.06.2011,

11.07.2011, 11.08.2011, 12.09.2011, 11.11.2011, 12.12.2011, 11.01.2012 a 13.02.2012 - 15 krát po
176,46 eura). Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 28.06.2013 na splatenie
celého úveru do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči
žalovanému, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, žalobcovi postúpením pohľadávky z úverovej
zmluvy dňa 28.06.2013. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 27.10.2014

postúpenie pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie dlhu.

6. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy,
ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia §
10 ods. 2 a ,§12, 14 , 17
ods. 1 a a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobuneurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

7. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy
o úvere zo dňa 31.03.2010, spravuje sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa § 4 ods. 3 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol na
základe úverovej zmluvy žalovanému bankovým prevodom peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur.
Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver šesťdesiatimi mesačnými splátkami po 88,23 eura, teda

sumou v celkovej výške 5.293,80 eura. V úverovej zmluve sú celkové náklady žalovaného vyčíslené
sumou vo výške 2.091,- eur. Žalovaný uhradil celkom sumu vo výške 2.911,59 eura. Keďže bol žalovaný
v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom
zo dňa 28.06.2013 na splatenie celého úveru. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči
žalovanému, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, žalobcovi postúpením pohľadávky z úverovej

zmluvy dňa 28.06.2013. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 27.10.2014 na
zaplatenie dlhu a oznámil mu postúpenie pohľadávky.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.03.2010 nespĺňa osobitné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere taxatívne uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď bola
RPMN dohodnutá v rozmedzí od 25,2 % do 26,4 %. V úverovej zmluve je uvedené, že presná hodnota
RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a žalovaný súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu právny

predchodca žalobcu oznámi po poskytnutí úveru. V úverovej zmluve sa tak presný údaj o hodnote
RPMN nenachádza a pokiaľ takýto údaj poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému až po reálnom
poskytnutí úveru, nie je tento údaj obsiahnutý v úverovej zmluve v čase akceptácie úverovej zmluvy
jej zmluvnými stranami. Tento údaj nemožno v žiadnom prípade nahradiť rozsiahlymi a individuálnenedojednanými obchodnými podmienkami. Ak zákonodarca považoval práve tento údaj za podstatnú
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak by tento musel byť v jasnej, určitej, zrozumiteľnej a
nezameniteľnej forme uvedené aj v tejto úverovej zmluve a nemohol byť nahradený odkazom na

oznámenie presnej výšky RPMN po poskytnutí úveru. Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že súčet
šesťdesiatich mesačných splátok po 88,23 eura predstavuje sumu vo výške 5.293,80 eura, kým podľa
úverovej zmluvy predstavujú celkové náklady žalovaného sumu 2.091,- eur, teda spolu s poskytnutým
úverom 3.000,- eur by žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu len sumu vo výške 5.091,-
eur. V úverovej zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je síce uvedený

údaj o celkových nákladoch žalovaného, ale tento nezodpovedá celkovým nákladom žalovaného, ktoré
by naložil v prípade úplného splatenia poskytnutého úveru. Nakoľko následkom absencie osobitných
náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd považoval úver poskytnutý žalovanému na základe úverovej
zmluvy zo dňa 30.03.2010 za bezúročný a bezpoplatkový.

17. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný uhradil
celkom sumu vo výške 2.911,59 eura. Žalobca sa podanom žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške
1.945,36 eura. Keďže súd považoval právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver za bezúročný
a bezpoplatkový, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť poskytnutého
úveru vo výške 84,11 eura a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu doručenú tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014

zamietol.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo žalovanej istiny 1.945,36 eura za obdobie odo dňa 17.07.2013 do dňa 14.11.2014 v
sume 220,17 eura ako aj úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej istiny 1.945,36 eura
od 15.11.2014 do zaplatenia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20.Podľaprechodnéhoustanovenia§10cnariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom
ku dňu 03.07.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom k 31. januáru 2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky(ďalejlen„ECB“)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Ku dňu 17.07.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) vo
výške 0,5 %.

23. Súd v zmysle uvedenej základnej úrokovej sadzby ECB a citovaných ustanovení nariadenia priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo súdom priznanej istiny 84,11 eura za obdobie odo

dňa 17.07.2013 do dňa 14.11.2014 v sume 10,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo súdom
priznanej istiny 84,11 eura od 15.11.2014 do zaplatenia.

24. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p.,
keď bol žalobca úspešný v časti 4,35 % (94,11 eura z 2.165,53 eura - žalovaná istiny + vyčíslený úrok z
omeškania), žalovaný bol úspešný v časti 95,65 % (2.071,42 eura z 2.165,53 eura), takže čistý úspech
žalovaného predstavuje 91,30 %, ale žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 357 písm. m) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.