Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716200015
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716200015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., M. XX/
XX-X, zastúpenej V. N., bytom B. Z., M. XX/XX-X proti žalovanému I., s.r.o, so sídlom B. Z., Ul. I. č. XXX,
R.:XXXXXXXX, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. februára 2016, č. k. 7Cpr/1/2016-37 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia

neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej s právnym predchodcom žalovaného
dňa 05.09.2012. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa pracovala v spoločnosti W., s.r.o., I. XXX, B. Z. od 01.03.2007 na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 28.02.2007 s tým, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú.
Počas trvania pracovného pomeru žalobkyňa doručila svojmu zamestnávateľovi žiadosť o rozviazanie
pracovného pomeru zo dňa 04.09.2012, v ktorej žiadala rozviazanie pracovného pomeru dohodou
podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.09.2012 z osobných dôvodov. Na základe uvedenej žiadosti

spoločnosť W., s.r.o. B. Z. v zastúpení W.. W. B. uzavrela so žalobkyňou dňa 05.09.2012 dohodu o
skončenípracovnéhopomerupodľa§60Zákonníkaprácestým,ženazákladetejtodohodysapracovný
pomer končí ku dňu 30.09.2012. Bývalý zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť W., s.r.o. B. Z., I. XXX, R.:
XXXXXXXX zanikol v dôsledku zlúčenia od 13.02.2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť I.,
s.r.o. B. Z., I. XXX, R.: XXXXXXXX. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012, bola doručená na Okresný súd
Považská Bystrica dňa 04.01.2016. Pracovný pomer na základe dohody o skončení pracovného pomeru

malskončiťdňom30.09.2012.Zuvedenéhovyplýva,žežalobkyňažalobunaurčenieneplatnostidohody
o skončení pracovného pomeru podala po uplynutí 2-mesačnej lehoty stanovenej ustanovením § 77
Zákonníka práce. Uvedená 2-mesačná lehota začala plynúť odvtedy, keď sa mal pracovný pomer týmto
rozviazanímskončiťauvedenálehotaplatípreobochúčastníkovpracovno-právnehopomeru.Idepritom
o lehotu hmotno-právnu, čo znamená, že počas nej musí byť návrh o neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru doručený súdu. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadal na tú skutočnosť, že sa jedná o lehotu
prekluzívnu, ktorá má za následok, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu už nemožno skúmať a

vo veci vykonávať dokazovanie. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
zamietol. Úspešnému žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania.
Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.02.2016 uviedol, že žalovaný si právo na náhradu trovkonania neuplatňuje, preto súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vyslovil, že sa žalovanému
toto právo nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že u žalovaného pracovala v chránenej dielni pre invalidov
a odpracovala viac ako 5 rokov. Žalovaný ju doslovne vyhodil na ulicu podvodným spôsobom, pričom

vec prejednávajúci sudca povrchne preštudoval žalobu a prihliadal na nepravdivé dôkazy predkladané
konateľom žalovaného. Súd prehliadol aj to, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru napísala
zástupkyňa žalovaného Mgr. W. B., pričom túto žiadosť podpísala pod psychickým nátlakom rovnako
ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru s vyhrážkou zo strany žalovaného, že keď ju nepodpíše,
tak zajtra už nemusí prísť do práce. Súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie,
nepredvolal na pojednávanie ňou navrhnutú svedkyňu Mgr. W. B. a ani žiadneho zo zamestnancov,

ktorí museli nedobrovoľne skončiť pracovný pomer so žalovaným. Ďalej uviedla, že rodinná spoločnosť
konateľa Ing. M., kde pracovala aj jeho dcéra Mgr. W. B., jeho syn W. M. mladší porušovali Zákonník
práce, čo im bolo aj inšpektorátom práce vytknuté a oznámené, na ktoré upozornenia nebrali ohľad.
Trvala na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná pod psychickým nátlakom,
predchádzalo podpísanie dohody o vykonaní práce, skončenie dohody o vykonaní práce. Žalovaný jej

ponúkol prácu na dohodu tzv. brigádu ako náhradu za vyhadzov z práce. Vzhľadom k tomu, že na
základe dohody o vykonaní práce mala pracovať v spoločnosti žalovaného až do 31.12.2012, nepodala
na súd žalobu v dvojmesačnej lehote a keďže mala pracovať v spoločnosti žalovaného až do konca roka
2012, nemohla ani plynúť prekluzívna lehota na podanie žalobného návrhu na súd. Ďalším dôvodom
neplatnosti tejto dohody o skončení pracovného pomeru je falošný, nečitateľný podpis Mgr. W. B., ktorá

túto dohodu podpisovala v zastúpení žalovaného. Jej podpis sa dá kvalifikovať ako neautentický a
sfalšovaný, preto trvala na znaleckom dokazovaní znalcom z odboru grafológia a písmoznalectvo. Tento
dôkaz jej však vec prejednávajúci sudca zmaril, čo dokazuje, že bola na svojich právach ukrivdená,
pričom túto okolnosť pripisuje zaujatosti zo strany sudcu. Poukázala na to, že je osoba psychicky
chorá, zo strany žalovaného bola podvedená, z práce bola doslovne vyhodená a domnieva sa, že sa

opodstatnene domáha svojich zákonných práv. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní
považuje za právne i vecne neopodstatnené a účelové. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne

zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobkyňa
podala žalobu na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru po uplynutí dvojmesačnej
lehoty stanovenej ust. § 77 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
počas trvania pracovného pomeru žalobkyňa doručila svojmu zamestnávateľovi žiadosť o rozviazanie
pracovného pomeru zo dňa 04.09.2012, ktorým žiadala o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku

dňu 30.09.2012 z osobných dôvodov. Na základe uvedenej žiadosti právny predchodca žalovaného
uzavrel so žalobkyňou dňa 05.09.2012 dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce s tým, že na základe tejto dohody sa pracovný pomer končí ku dňu 30.09.2012. Žalobkyňa podala
žalobuourčenieneplatnostidohodyoskončenípracovnéhopomerunasúddňa04.01.2016, t.
j. po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti prihliadal na tú

skutočnosť, že sa jedná o lehotu prekluzívnu, ktorá má za následok, že platnosť či neplatnosť právneho
úkonu už nemožno skúmať a vo veci vykonávať dokazovanie, preto žalobu zamietol.

6. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého
rozsudku stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné :

7. Podľa ust. § 60 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení platnom v čase skončenia pracovného pomeru,
t.j. 30.09.2012 (ďalej len Zákonník práce), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovnéhopomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

8. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

9.Vprípadeneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruideorelatívnuneplatnosťprávnehoúkonu,ktorej
sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. Pre oboch účastníkov
(t.j. zamestnanca aj zamestnávateľa) pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru platí dvojmesačná
prekluzívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotno-právnu
podmienku, čo znamená, že počas nej musí byť návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
doručený súdu. Ak je podaná žaloba o určení neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru po

uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, musí súd zo svojej úradnej povinnosti prihliadnuť na zánik
práva a predmetnú žalobu zamietnuť, aj keď by skutočne išlo o neplatný právny úkon. Z toho vyplýva,
že i keď právny úkon nespĺňa zákonom požadované náležitosti a je postihnutý relatívnou neplatnosťou,
po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty sa musí na tento právny úkon hľadieť ako na platný.

10. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pracovala u právneho predchodcu
žalovaného spoločnosti W. s.r.o., so sídlom B. Z., I. XXX na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
28.02.2007 s tým, že pracovnú pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa 05.09.2012 uzatvorila
žalobkyňa ako zamestnanec so zamestnávateľom - spoločnosťou W. s.r.o., so sídlom B. Z., I. XXX
dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce s tým, že na základe tejto dohody

sa pracovný pomer končí ku dňu 30.09.2012. Žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu o určenie
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2012 až dňa 04.01.2016. V zmysle
§ 77 Zákonníka práce žalobkyňa mohla podať žalobu na súd o určenie neplatnosti dohody o skončení
pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. od
30.09.2012 do 30.11.2012. Žalobkyňa, ako už bolo vyššie uvedené, však podala žalobu na určenie

neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru až dňa 04.01.2016 t. j. po uplynutí lehoty dvoch
mesiacov stanovenej ustanovením § 77 Zákonníka práce. Keďže sa jedná o lehotu prekluzívnu, jej
uplynutím nárok žalobkyne zanikol. Za tejto situácie neboli opodstatnené odvolacie námietky žalobkyne,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedkov na preukázanie jej tvrdenia,
že dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorila pod nátlakom, v omyle a tiež k tomu, že dohoda o

skončení pracovného pomeru nebola riadne podpísaná zo strany zamestnávateľa. Prípadná existencia
žalobkyňou tvrdených vád o neplatnosti tohto právneho úkonu nemôže byť predmetom dokazovania,
nakoľko žalobkyňa právo vyplývajúce z ust. § 77 Zákonníka práce neuplatnila včas na súde (podala
žalobu po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty), preto platí, že súd sa už nemôže v
konaní o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru otázkou platnosti právneho úkonu

smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru zaoberať. Aj za stavu, že by dohoda o skončení
pracovného pomeru nespĺňala zákonom požadované náležitosti a tento právny úkon by bol postihnutý
absolútnou neplatnosťou, po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty sa musí na tento právny úkon hľadieť
ako na platný, a platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže potom súd už preskúmavať. Pokiaľ
žalobkyňa v podanom odvolaní namietala zaujatosť vec prejednávajúceho sudcu v konaní poukazujúc

na to, že nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a nemal záujem zisťovať skutočný stav veci, táto námietka
nebola dôvodná, nakoľko súd musel z úradnej povinnosti prihliadať na zánik práva v dôsledku plynutia
dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, preto by bolo nadbytočné vykonávať vo veci dokazovanie za účelom
posúdenia platnosti právneho úkonu, nakoľko po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty sa musí na tento
právny úkon hľadieť ako na platný.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).