Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 55Er/569/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202719
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Pilhovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216202719.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci exekučného konania oprávneného: GENERIX INVESTMENT, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 849 525, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti povinnému: Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o vymoženie uloženej povinnosti, o
námietkachpovinnéhoprotiexekúciianávrhunaodkladexekúciezodňa31.03.2016,doplnenépodaním

zo dňa 21.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii zo dňa 31.03.2016, doplnené podaním zo dňa 21.04.2016,
z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekučného konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 55Er/569/2016, u súdneho exekútora: JUDr. Peter Balaško, Komárňanská 100,

947 01 Hurbanovo, pod sp. zn. EX 33/2016 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II dňa 19.02.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5102
187957 súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Balaško na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/467/2015-95 zo dňa 12.01.2016, ktorý nadobudol dňa
06.02.2016 právoplatnosť a vykonateľnosť.

2. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa
23.03.2016.

3. Povinný podal súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Námietky proti exekúcii - Návrh na
zastavenie exekúcie č. 33/2016-18 v zmysle § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku a na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Námietky proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2016, teda v zákonnej 14 -
dňovej lehote v zmysle § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v platnom znení. Povinný
v podaných námietkach proti exekúcii uviedol, že je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorú zriadilo
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Zriaďovacou listinou pod č. rozhodnutia M/5694/2/2002,

SP/6853/2002/Var zo dňa 18.12.2002 v znení jej neskorších zmien, s jediným cieľom - plnenie
úloh súvisiacich so starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí poskytovaním
zdravotnej starostlivosti. Povinný ako štátna príspevková organizácia pre svoju činnosť, ktorou je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizuje správu majetku vo vlastníctve štátu. Štátne rozpočtové,
štátne príspevkové organizácie, alebo štátne fondy môžu nadobúdať majetok len do svojej správy, ale
nie do vlastníctva. Vo vlastníctve štátu sú tak pohľadávky štátu, ktoré vznikli zo zákona, na základe

zákona ako aj pohľadávky, ktoré vznikli z činnosti správcu. Všetky pohľadávky štátnej rozpočtovej,
štátnej príspevkovej organizácie, alebo štátneho fondu sú vo vlastníctve štátu, správca s nimi nakladáv mene štátu. Povinný ako zdravotnícke zariadenie všetky prostriedky, ktoré zo systému verejného
zdravotného poistenia získava, spotrebuje na plnenie svojich úloh, ktorých verejnoprospešný účel
nemožnospochybniť.Exekučnáimunitavprospechštátumásvojeopodstatnenie,keďžeštátplnímnohé

verejnoprávne funkcie. Exekučná imunita slúži na ochranu plnenia legitímnych funkcií štátu, ktoré sú
nezastupiteľné. Na základe uvedeného povinný žiada o vyhovenie námietkam proti exekúcii.

5. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie - oprava v časti označenia oprávneného,
ktoré bolo doručené povinnému dňa 14.04.2016. Povinný bol v opravnom upovedomení o začatí

exekúcie poučený, že môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

6. Povinný podaním zo dňa 21.04.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.04.2016 opravil
námietky proti exekúcii zo dňa 31.03.2016 v časti označenia oprávneného a zároveň ich uvedeným
podaním doplnil. V opravených námietkach proti exekúcii uvádza, že exekvovaním povinného dochádza
k ohrozeniu výkonu zabezpečovania zdravotnej starostlivosti a k ohrozeniu ústavného práva občanov,

t.j. práva na ochranu zdravia. Povinný poukázal na rozpor exekúcie s verejným poriadkom. Povinný
ďalej uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie je nezákonné, nakoľko nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti a bez naplnenia zákona postihuje majetok štátu, ktorý nebol v upovedomení o začatí exekúcie
riadne uvedený. Súdny exekútor spolu s upovedomením o začatí exekúcie nezaslal oznámenie v zmysle
§ 47 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom by označil majetok štátu podľa § 61c ods. 2 Exekučného

poriadku. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že upovedomenie o začatí exekúcie je ako procesný
úkon exekútora pre procesné nedostatky neplatné. Ďalšie tvrdenia povinného uvedené v podaní zo
dňa 21.04.2016 sú totožné s tvrdeniami obsiahnutými v podaní povinného zo dňa 31.03.2016. Povinný
okrem podaných námietok proti exekúcii ďalej trvá na návrhu na odklad exekúcie a zastavení exekúcie.
Povinný v podaní zo dňa 21.04.2016 žiada aj o vyhovenie v časti námietok proti trovám exekúcie.

7. Súdny exekútor k vyššie uvedenému podaniu povinného zo dňa 21.04.2016 uviedol, že nespísal
ani neodobral žiadny hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného či štátu a ani nebolo zriadené žiadne
záložné právo k nehnuteľnému majetku či už povinného alebo štátu, ako to tvrdí povinný. Ďalej
uvádza, že oprávnený údajne pred podaním návrhov na vydanie exekučného titulu navrhol povinnému

mimosúdnudohodu,aletentovuvedenýchveciachnereagoval,takakonereagovalaninaexekučnýtitul.
K tvrdeniu povinného o svojej zlej finančnej situácie súdny exekútor konštatuje, že v tejto časti neuniesol
povinný dôkazné bremeno a nepreukázal svoju zlú finančnú situáciu. Navyše má súdny exekútor za
to, že celková hodnota pohľadávky aj s prípadnými trovami exekúcie vo výške 20% odmeny bude cca
0,065% z celkového množstva financií, ktoré má povinný k dispozícii za rok. Z podnikateľských príjmov

ca 4,5 mil. nemocnice to je 2,89%. Celkové príjmy či už podnikateľskej aj nepodnikateľskej činnosti sú
v prípade vôle povinného uhrádzať svoje záväzky dostatočné. Len zo samotnej povahy pohľadávky
oprávneného za práčske služby je zrejmé, že by bez ich poskytnutia nemohol v dostatočne hygienických
podmienkach poskytovať zdravotnícku starostlivosť.

8. Dňa 28.06.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného proti exekúcii
a trovám exekúcie a k návrhu povinného na zastavenie a odkladu exekúcie, v ktorom uviedol, že
povinný v námietkach proti exekúcii poukazuje na rôzne aspekty svojho postavenia štátnej príspevkovej
organizácie a povinnosti z neho vyplývajúce, pričom argumentuje skutočnosťou, že realizuje správu
majetku vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Povinný uvádza len všeobecne známe skutočnosti a

citácie rôznych legislatívnych ustanovení, bez deklarovania akejkoľvek spojitosti s vedenou exekúciou.
Vychádzajúc z uvedeného je potom zjavné, že povinný neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by mali nastať
po vzniku exekučného titulu vo vedenej exekúcii. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd
podanie povinného zamietol.

9. Dňa 02.08.2016 doručil povinný vyjadrenie zo dňa 28.07.2016 k vyjadreniu oprávneného, s ktorým
vyjadril nesúhlas. Povinný vo vyjadrení neuviedol nové skutočnosti a naďalej trvá na svojich podaniach.10. Dňa 16.09.2016 doručil oprávnený vyjadrenie k vyššie uvedenému vyjadreniu povinného zo dňa
28.07.2016. Oprávnený má za to, že argumentácia povinného je výlučne účelová, ktorej cieľom je cez
produkovanie rôznych nedôvodných návrhov a podaní nielen oddialenie, ale dokonca až znemožnenie

splnenia svojich peňažných povinností voči oprávnenému, a to navyše pri pravdepodobnom
zvýhodňovaní iného veriteľa.

11. Súd sa podrobne zaoberal námietkami povinného proti exekúcii a zistil nasledovné skutočnosti:

12. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z
toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu /exekučný titul/. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosti exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.

13. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým
odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až
po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno

uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý sa stal podkladom
na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných
podmienok.

14. Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Ak

po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

15. Súd sa zaoberal skutočnosťami tvrdenými povinným i oprávneným. Povinný namietal skutočnosť,
že exekúcia postihuje majetok štátu, nakoľko povinný je štátna príspevková organizácia zriadená
rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.12.2002, č. M/5694/2/2002, č. SP/6853/2002/

Var a zároveň je správcom majetku štátu. Námietke povinného, že nemožno vykonať exekúciu na jeho
majetok, nakoľko je štátna príspevková organizácia a správca majetku štátu v zmysle zákona o správe
majetku štátu, nemožno vyhovieť. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy definuje príspevkovú organizáciu ako právnickú osobu štátu, obce a vyššieho
územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a ktorá je na štátny

rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Z exekúcie
v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt, ani celý jeho majetok, ale len jednotlivé časti a
súd v tomto prípade nemôže vylúčiť možnosť súdnej exekúcie povinného bez toho, aby bolo spoľahlivo
preukázané, že povinný nemá iný majetok, ktorý nie je z exekúcie vylúčený.
16. Povinný vo svojich námietkach ďalej namietal rozpor exekúcie s verejným poriadkom, Podľa

povinného exekvovanie povinného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ohrozuje zabezpečovanie
a poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejnosti. V spojitosti s namietaným rozporom exekúcie s
verejným poriadkom súd konštatuje, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu na vykonanie
exekúcie,ktorýoprávnenýpodaldôvodne,pričompríspevkovéorganizácieaniposkytovateliazdravotnej
starostlivosti nie sú subjekty vylúčené z exekúcie. Pokiaľ ide o ohrozenie poskytovania zdravotnej

starostlivosti povinným, súd má za to, že uvedenou skutočnosť nemožno dôvodiť námietky proti
exekúcii. Námietka povinného, že upovedomenie o začatí exekúcie je nezákonné z dôvodu nenaplnenia
zákonnýchnáležitostíjenedôvodná.Námietkyakoprocesnáobranaprotineprípustnejexekúcii,smerujú
proti exekúcii ako takej, nie proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne jeho prílohám. Procesný
postup súdneho exekútora nemôže založiť neprípustnosť exekúcie ako celku a nemôže spôsobiť ani

zánik vymáhaného nároku, či brániť jeho vymáhateľnosti. Skutočnosť, že súdny exekútor povinnému
nezaslal spolu s upovedomením o začatí exekúcie zoznam majetku podľa § 61c ods. 2 Exekučného
poriadku,niejetakáskutočnosť,ktorábymohlazaložiťneprípustnosťexekúciealebozánikvymáhaného
nároku, alebo ktorá by bránila jeho vymáhateľnosti.17. Súd má za to, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie mal byť neopodstatnený. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedol žiadne

skutočnosti, odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná.Skutočnostiuvádzanépovinnýmniesúdôvodom,prektorýbysúdjehonámietkamvyhovel.
S ohľadom na uvedené oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko povinný riadne
neplnil povinnosti tak, ako mu to bolo uložené rozhodnutím, ktoré predstavuje exekučný titul.

18. Súd má ďalej za to, že exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého exekučného titulu,
nakoľko platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/467/2015-95 zo dňa 12.01.2016 je
opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

19. Na základe uvedených skutočností a v zmysle zákonných ustanovení súd má za to, že exekučné

konanie začalo oprávnene. Oprávnený podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Nie sú naplnené
dôvody preto, aby súd vyhovel námietkam nakoľko sa začalo exekučné konanie dôvodne, preto súd
námietky ako nedôvodné zamietol.

20. Súčasťou námietok zo dňa 31.03.2016, doplnených podaním zo dňa 21.04.2016, bol aj návrh

povinného na povolenie odkladu exekúcie. Povinný žiadal, aby súd povolil odklad z dôvodu, že
neodkladná exekúcia by mohla povinnému zabrániť poskytovať zdravotnú starostlivosť. Svoj návrh na
odklad zároveň dôvodil aj tým, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia
podmienok na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

21. Podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

22. Podľa § 56 ods. 4 Exekučného poriadku, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj
vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú

starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.

23. Podľa § 56 odsek 8 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie,
je prípustné odvolanie.

24. Podľa § 56 odsek 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a
exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

25. Súd môže povoliť odklad exekúcie z viacerých dôvodov, ktoré zákon vymenúva. Dôvodom odkladu
exekúcie je spravidla oddialenie reálneho vykonania exekúcie do okamihu zlepšenia sociálnej a

finančnej situácie povinného. Dôvodom odkladu exekúcie môže byť aj predpoklad zastavenia exekúcie
v blízkej budúcnosti, pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade ochrana povinného pred
neoprávneným postihnutím jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie.

26. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o

naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad
exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo
ktoré označí.

27. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie
povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v
dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať", že na základe zákonom
vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené

pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny
postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa §
57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti
exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 O.s.p.), resp. situácia, sktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods.3 O.s.p.). Takouto
skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje
platnosť alebo účinky exekučného titulu.

28. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je
ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho,
voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a
povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov.

Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov
spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného
vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani
zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má
právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

29. Súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bude rozhodovať samostatným uznesením, pričom
vdanomštádiukonanianemožnoprejudikovaťčiavakomrozsahusúdexekúciuzastaví,pretonemožno
povoliť odklad exekúcie z tohto dôvodu.

30. Povinný navrhuje odklad exekúcie aj z dôvodu, že začaté exekučné konanie by mohlo mať

za následok ohrozenie zabezpečovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti, uvedené tvrdenie
povinný žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil. Povinný vo svojom návrhu nepredložil ani
neoznačil dôkazy, ktoré by dokazovali, že taká možnosť existuje. V tomto prípade povinného ťaží
dôkazné bremeno. Nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali záver, že neodkladná exekúcia by mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo

zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, súd dospel k záveru, že nemožno povoliť odklad exekúcie z
uvedeného dôvodu.

31. Nakoľko nie sú splnené podmienky na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku,
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

32. O námietkach povinného proti trovám exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd
rozhodne samostatným uznesením.
§ 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v platnom znení
§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

§ 56 odsek 2,4,8,9 Exekučného poriadku

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.