Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/100/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010240
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614010240.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obvineného L. M. pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Senici dňa 9.6.2015, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
L. M., nar. XX.X.XXXX v M., živnostník, trvale bytom V. V., M.B. XXXXX/XXD, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ obchodnej spoločnosti S. Y., F..E..D.., Z. F. XX/XXXX, XXX XX V. V., C. XXXXXXXX, v
prevádzke firmy v Š. - F., B. Č.. XXX nevyplatil svojej zamestnankyni K. E. mzdu za mesiac december
2011 vo výške 313,58 €, splatnú dňa 13.1.2012, hoci v deň splatnosti mzdy spoločnosť S. Y., F..E..D.., Z.
F. XX/XXXX, XXX XX V. V., C. XXXXXXXX mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu uvedenej
mzdy patriacej K. E. za mesiac december 2011 v celkovej výške 1.725,01 €, ktoré financie nevyhnutne
nepotrebovala pre svoju činnosť, čím spôsobil K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. - F., Ž. Č.. XXXX,
škodu vo výške 313,58 €,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie mal
zamestnanec nárok, v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 214 ods. l Trestného zákona / ďalej len Tr. zák. /, § 36 písm j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 3 / tri / mesiace.

Podľa § 49 ods. l písm a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. l Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na l / jeden / rok.

Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej K. T. /. predtým E. /,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Š. F., Ž. XXXX, škodu vo výške 313,58 €.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného L. M., svedkov K. T.,
predtým E., E. P., C.. F. P., znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctvo a
daňovníctvo C.. U. M., prečítaním listinných dôkazov a to úradného záznamu, zápisnice o vydaní veci,
potvrdenia o vrátení veci, účtovného denníka, výpisu z účtu, správy z Daňového úradu V. V., pracovnej
zmluvy, žiadosti o skončenie pracovného pomeru, dohody o skončení pracovného pomeru, výplatnice,
výplatného lístka, výpisu z pohybom na účte, dokladu o PN, výzvy na vyplatenie mzdy a emailovej
komunikácie, výpisu z obchodného registra a zo živnostenského registra, podacieho lístku, správ a
posudkov na obžalovaného ako i odpisu z registra trestov, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania
súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný L. M. k veci uviedol, že poškodená k nim nastúpila pracovať l.9.20ll s tým, že sa im začala
hlavná činnosť firmy, sezónna práca, počítal, že im vykryje obdobie medzi septembrom 20ll až februárom
20l2 a v prípade, ak bude na oboch stranách spokojnosť, predĺži sa jej zmluva. Hlavným dôvodom
prečo potrebovali administratívnu pracovníčku, bol fakt, že jeho manželka bola vtedy tehotná a v polovici
januára 2012 očakávali prírastok do rodiny. Po prijatí do pracovného pomeru vysvetlili poškodenej, čo je
jej pracovnou náplňou a aby počítala s tým, že potrebujú hlavne vykryť obdobie január - február 2012,
kedy sa chystal do V. V. a byť pri pôrode. Počas obdobia september až december 2011 bol s prácou
poškodenej spokojný, ani ona nejavila známky nespokojnosti s prácou. Preto neuvažoval o jej odchode,
skôr uvažoval o tom, že jej predĺži pracovnú zmluvu. V dňoch 28. - 29.11.2011 boli s pánom P. na montáži
vianočnej výzdoby v obchodnom dome v G. U., keď ho kontaktovala poškodená s tým, že by chcela
ukončiť pracovný pomer k 3l.l2.20ll. Zaskočilo ho to a povedal jej, že sa o tom porozprávajú, keď bude
mať cestu do Š.. Na druhý deň išiel do Š. a stretli sa v kancelárii. Poškodenej sa pýtal, prečo chce
ukončiť pracovný pomer, táto mu povedala, že stretla bývalú kolegyňu, ktorá ju prehovárala, aby sa
vrátila späť do firmy, v ktorej predtým pracovala. Povedala mu, že k l.l.20l2 je dohodnutá a žiadala, aby
podpísali rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Poškodenej povedal, že to nie je možné, nakoľko
má 2 mesačnú výpovednú lehotu a tiež jej povedal, či si spomína, za akých okolností bola prijatá do firmy,
že hlavne potrebuje vykryť mesiace január, február, keď chce byť s manželkou pri pôrode. Poškodená
nechcela akceptovať túto 2 mesačnú výpovednú lehotu a vtedy nastal medzi nimi nejaký spor. Ďalej
sa už o tom nerozprávali, pokračoval v práci. Keďže nasledujúce dni sa k tomu poškodená nejako
nevyjadrovala, považoval to, že akceptuje 2 mesačnú výpovednú lehotu. Dňa 23.12.2011 boli naposledy
spolu v práci, zamestnancom dal pol dňa voľno, aby sa mohli pripraviť na sviatky. Poškodená vtedy
nejavila nejakú snahu rozviazať pracovný pomer k 31.12.2011. Cez sviatky to u nich vo firme funguje
tak, že vždy je niekto na telefóne, aby sa mohlo reagovať na prípadné reklamácie zákazníkov. S E. P. sa
vracali do V. V. a poškodená zostala v Š.. Od 27.12. do 30.12. boli normálne pracovné dni a vtedy mala
byť poškodená u nich v kancelárii. Vzhľadom k tomu, že kontroluje dochádzku buď telefonicky, alebo cez
internet cez skipe, poškodenú sa dňa 27.12. snažil kontaktovať, či je vo firme a či je všetko v poriadku.
Ale nedovolal sa. Mal tušenie, že zrejme za tým bude jej nástup do novej práce. Do Š. do kancelárie sa
vrátil 2.l., ale poškodená tam už nebola. Pozeral si telefón, na ktorom našiel dosť neprijatých hovorov od
neho aj od zákazníkov. Jednalo sa o firemný telefón. Vydedukoval z toho, že poškodená v tom období
nebola v práci, aj keď v práci byť mala. Následne sa ju snažil kontaktovať telefonicky, čo sa mu niekoľko
dní nepodarilo. S odstupom času kontaktoval svoju účtovníčku pani P., s ktorou sa snažil poradiť, či
má skúsenosť s niečím takýmto, pretože pre neho to bola nová skúsenosť. Táto mu poradila, že pokiaľ
sa poškodená neozve, tak ju budú riešiť kárnym opatrením. Ešte 9.l.20l2 písal email pani P., že sa
nemôže skontaktovať s poškodenou, že zrejme budú musieť využiť to kárne opatrenie. Január 2012 mali
s manželkou prvý termín na pôrod a on trávil čas v Š. a riešil poškodenú a problém, ktorý mu vyrobila.
Následne niekoľko dní po tom 9.l.20l2 zavolala poškodená jeho účtovníčke p. P. s tým, aby jej spravila
výstupné papiere do novej práce. Pani P. toto odmietla s tým, že musí mať najprv podpísané rozviazanie
pracovnej zmluvy. Následne ho kontaktovala p. P. s tým, že ju kontaktovala poškodená a povedala mu, čo
po nej žiadala. Opätovne sa pokúšal skontaktovať s poškodenou, aby túto vec čo najrýchlejšie vyriešili,
dovolal sa jej a dohodli sa na termíne, kedy sa stretnú v kancelárii. Niekoľko dní po tomto telefonáte
prišla k nim do kancelárie poškodená s tým, že sa určite chce s ním dohodnúť na vypovedaní pracovnej

zmluvy k 31.12.2011. Chvíľu trvalo, kým si to medzi sebou vyjasnili, snažil sa ju aj presvedčiť a motivovať,
aby zostala aspoň l mesiac a pomohla mu vykryť to obdobie, keď nebude prítomný v kancelárii, ale
poškodená trvala na tom, že potrebuje odísť a spraví preto čokoľvek. Povedal jej, že ustúpi a dostane
výpoveď k 31.12.2011, ale nebude jej vyplatený bonus a príspevok za mesiac december 2011. S čím
poškodená súhlasila, i keď jeho snahou nebolo jej krátiť odmenu, ale skôr ju motivovať, aby si zariadila
v novej práci o l mesiac neskorší nástup. Poškodená trvala na tom, že k 31.12. odíde. Vytlačil doklady,
ktoré mu poslala p. P. R. to výplatnú pásku, výplatnicu a dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, tieto
položil na stôl a požiadal poškodenú, aby to podpísala, čo ona spravila a dal jej do ruky peniaze a to
230,- €. Na to sa poškodená poďakovala a odišla. Týmto považoval celú vec za skočenú a nevenoval
tomu ďalej žiadnu pozornosť. Koncom mája 2012 ho kontaktovala advokátka F. s tým, že poškodená
žiada od neho výplatu za mesiac december 2011, čo mu prišlo absurdné, mal veľkú zlosť, že si niekto
po ňom pýta zase peniaze a následne odpovedal pani F. emailom v rozhorčení, v ktorom bol. Opísal
jej situáciu s tým, že sa vyjadril nepresne, že poškodenej nevyplatil mzdu, nemyslel zákonnú mzdu, ale
príplatok, ktorý bol s ňou dohodnutý ústne. Tým sa v podstate ukončila komunikácia s p. F.. Ona mu
na to odpovedala ešte niekoľko viet, ale nepovažoval to za dôležité. V ich firme bol výplatný termín na
vyplatenie mzdy 15. deň v mesiaci, či bol určený i v pracovnej zmluve, to nevie. Dohodli sa vzájomne
vždy so zamestnancami. Zamestnancom mzdu predtým posielal prevodom na účet. Poškodenej vyplatil
mzdu priamo preto, lebo si myslel, že si to rozmyslí a mesiac bude ešte v zamestnaní a tým pádom
by jej peniaze previedol riadne na účet. Kedže ju nepresvedčil a trvala na svojom odchode z firmy k
3l.12., mal pre tento prípad pripravenú hotovosť 230,- €, o ktorej mu napísala p. P., že to treba vyplatiť.
Inému pracovníkovi okrem poškodenej takýmto spôsobom teda v hotovosti mzdu nevyplácal. Mal iba
jedného pracovníka E. P.. Do 23.12.2011 chodila poškodená riadne do práce. Poškodenej žiadne kárne
opatrenie nedal. Keď tejto vyplácal peniaze, teda mzdu a keď podpisovala výplatnicu, bol v práci E. P.,
ale či bol pritom a či to videl, to potvrdiť nevie. Okrem výplatnice mu poškodená podpísala ešte dohodu
o skončení pracovného pomeru a výplatnú pásku, ale bohužiaľ túto výplatnú pásku z nejakých dôvodov,
nevie kde je, nevie ju doložiť. Poškodenej nepovedal, na aký účel slúžila výplatnica, len jej povedal,
že to treba podpísať. Pokiaľ sa týka príspevku a bonusov, ktoré neboli vyplatené poškodenej, uviedol,
že táto dostávala ešte príspevok na stravu a bolo jej sľúbené vyplatenie nejakého vianočného bonusu.
O vyplatení bonusu nebola spísaná žiadna dohoda, nebolo to nikde písomne podchytené, čiže bola to
nenárokovateľná položka. Je pravdou, že právnu zástupkyňu poškodenej neinformoval, že mzda bola
vyplatená, pretože pod vplyvom emócií mu prišlo absurdné, že si niekto znova od neho vymáha mzdu a
hlavne si myslel, že sa jedná o ten príspevok, ktorý jej krátil, lebo to jej nezaplatil. Poškodená ho nikdy
nekontaktovala emailom, telefonicky alebo osobne, keď sa stretli, že by jej mal zaplatiť mzdu. Pokiaľ by
sa mal vyjadriť k tomu, že z jeho účtovníctva nevyplýva, že mzda bola poškodenej vyplatená v hotovosti,
uviedol, že po p. P. nekontroluje spätne účtovníctvo, myslí si, že všetky doklady o nevyplatení mzdy
neboli odovzdané p. P., ale bola to vec komunikácie, kedy si ich vyžiada. Boli to finančné prostriedky
patriace firme, z ktorých vyplatil mzdu poškodenej.

Svedkyňa K. T. predtým E.Á. vypovedala, že v spoločnosti obžalovaného začala pracovať v septembri
2011 ako fakturantka. Práca obnášala klasickú administratívnu prácu, prácu v e-shope a vystavovanie
faktúr zákazníkom. Keďže firma bola zameraná na vianočnú výzdobu, osvetlenie, rozhodla sa, že ukončí
rok v tej firme a dá výpoveď. Zhodou okolností stretla bývalú kolegyňu v meste Š., ktorá jej ponúkla,
či sa nechce vrátiť späť do predchádzajúceho zamestnania, pracovala predtým vo I. U.. Zavolala teda
do tejto firmy, odkiaľ dostala prísľub zamestnania s tým, že jej oznámia, či by bolo možné a odkedy
nastúpiť. Následne kontaktovala telefonicky obžalovaného, ktorý nebol v tom čase v kancelárii, keďže
montovali vianočnú výzdobu, bola v kancelárii sama. Obžalovaný jej povedal, že ukončia Vianoce a
môže odísť z firmy dohodou v januári. Preto volala naspäť svojmu budúcemu zamestnávateľovi , že
obžalovaný ju z práce pustil telefonickou dohodou. Dňa 27.12. sa stretli v kancelárii s obžalovaným,
že jej podpíše výpoveď dohodou ako boli telefonicky dohodnutí. Obžalovaný jej zrazu povedal, že
nemajú ešte podpísanú pracovnú zmluvu, tak jej dal podpísať pracovnú zmluvu, aby to mali papierovo
v poriadku, že ona podpíše zmluvu a on podpíše výpoveď, ktorú mu pripravila. Ona zmluvu podpísala,
ale obžalovaný jej výpoveď nie, čo odôvodnil tým, že v zmluve, ktorú práve podpísala, je 2 mesačná
výpovedná lehota a z práce ju teda nepustí. Potom jej obžalovaný oznámil, že čo nie je na papieri
neplatí a z kancelárie odišiel. Zobrala si obidve podpísané pracovné zmluvy aj svoju, aj firemnú a odišla
domov. Následne volala svojej právnej zástupkyni ako má postupovať. V novom zamestnaní sľúbila,
že nastúpi 2.1. na nočnú zmenu, tam s ňou už rátali, tiež to bolo dohodnuté telefonicky, takže si
nemohla dovoliť do práce neprísť. Dňa 2.1. aj nastúpila do nového zamestnania s tým, že v januári už
do kancelárie obžalovaného neprišla a žiadala po ňom, aby aj papierovo dodržal to, čo si telefonicky

sľúbili. Jej právna zástupkyňa taktiež kontaktovala obžalovaného a to 7.5.2012 s tým, že jej nevyplatil
mzdu za december. Obžalovaný to odôvodnil tým, že nedodržala 2 mesačnú výpovednú lehotu a mzdu
jej nevyplatí. Toto napísal aj obžalovaný do emailu jej právnej zástupkyni, čiže vlastne po nej chcel
jedno mesačnú mzdu za to, že nedodržala výpovednú lehotu a na oplátku jej vystavil dokumenty aj
zápočtový list, ktorý potrebovala k 3l.l2. Keďže vo firme, do ktorej nastúpila, pýtali od nej na začiatku
roku zápočtový list, tak obžalovaného telefonicky niekoľkokrát kontaktovala, aby tie doklady vystavil.
Obžalovaný jej takým vydieračským spôsobom povedal, že jej vystaví doklady, ale nevyplatí mzdu.
Obžalovanému oznámila, že sa to nesmie robiť, lebo ide o trestný čin, ale trval na svojom. Presný dátum
si nepamätá, ale niekedy v januári sa stretli v kancelárii, že si dajú do poriadku dokumenty. Telefonicky
kontaktovala aj p. P., ktorá robila fakturácie aj mzdy pre obžalovaného a táto jej povedala, že ona má
ten zápočtový list, kvôli ktorému volala, pripravený, ale rovno jej ho poslať nemôže, pretože tam musí
byť razítko firmy, s ktorým ona nedisponuje. Pri stretnutí v kancelárii podpísali s obžalovaným výpoveď
a pri dokladoch bola listina s názvom výplatnica a obžalovaný od nej žiadal, aby podpísala aj tú, že je
to namiesto výplatnej pásky, ktorú ešte nemá vyhotovenú. Takže dostala aj zápočtový list, aj výpoveď
dohodou a išla domov. Potom ešte niekedy vo februári kontaktovala p. P. s tým, či to obžalovaný s
tou mzdou myslel vážne, keďže celý mesiac december odpracovala a táto jej povedala do telefónu, že
vraj sa tak s obžalovaným dohodli, že dostane doklady, ale bez peňazí za posledný mesiac. Do toho
decembra 2011 jej vždy mzda prišla na jej osobný účet. Pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu
neurčitú. Keď nastupovala do pracovného pomeru k obžalovanému, tento jej nepovedal, že ju potrebuje
len do konca februára.. Po novom roku jej raz obžalovaný telefonoval, že ako si to predstavuje, že nie
je v práci. To, že jej nevyplatí obžalovaný mzdu, jej prvýkrát povedal v tom januári, keď naliehala kvôli
zápočtovému listu, povedal jej to do telefónu. Keď sa potom následne stretli s obžalovaným, na jej už
bývalom pracovisku v januári 2012, bol tam prítomný kolega E. P.. Tento bol prítomný po celý čas ako s
obžalovaným vybavovala tie záležitosti ohľadom ukončenia pracovného pomeru. O vyplatení mzdy sa
vtedy nebavili. Vtedy ju obžalovaný neinformoval o tom, že by jej mzdu nevyplatil. Podpísala doklady a
to dohodu o skončení pracovného pomeru, výplatnicu a zápočtový list a išla preč. Pri podpise tej dohody
a výplatnice jej obžalovaný neodovzdal výplatnú pásku za december 2011, tú nemá. K tej výplatnici
jej povedal, že je to namiesto výplatnej pásky, že výplatnú pásku nemá ešte pripravenú. Bežne totiž
podpisovali výplatné pásky, takže to nepokladala za nič výnimočné, že je to namiesto toho. Nemala
vedomosť o tom, na čo slúži tá výplatnica, ten výraz nepoznala. Nevedela o tom, že výplatnica slúži na
odovzdanie mzdy v hotovosti. S tým sa nikdy predtým nestretla, pretože jej išli peniaze na účet. Okrem
toho čo bolo uvedené v zmluve, teda tých peňazí, ktoré im išli na účet, im obžalovaný vyplácal i peniaze
naviac na ruku mesačne 40,- - 50,- €, čo odôvodňoval tým, že nebude mať také veľké odvody. Nemala
prisľúbený žiadny vianočný bonus, o tom sa nerozprávali. Výzvou, ktorú adresovala obžalovanému jej
právna zástupkyňa, chcela od obžalovaného svoju mzdu za december plus žiadala i príplatok za stravu
za 4 mesiace a taktiež 6 dní nepreplatenej dovolenky, ktorá jej prepadla. Pán E. P. bol prítomný v tých
priestoroch kancelárie kde s obžalovaným komunikovala po celú dobu. Mohol počuť, keď jej obžalovaný
povedal, že výplatnica je namiesto výplatnej pásky. Myslí si, že p. P. nemohol vidieť tie dokumenty,
ktoré v ten deň podpisovali, len počul, o čom sa rozprávajú, to určite. S pánom P. boli blízko pri sebe
v jednej kancelárii boli chrbtom k sebe, tento si robil svoju prácu. Obžalovaný jej nevyplatil pri tom
stretnutí žiadne finančné prostriedky. Pokiaľ by sa mala vyjadriť ako prijal obžalovaný jej rozhodnutie z
firmy odísť, uviedla, že v telefóne s tým nemal problém, povedal, že spíšu výpoveď dohodou. a potom
medzi sviatkami, teda Vianocami a novým rokom si to rozmyslel, ale prečo, to nevie. Medzi vianočnými
sviatkami a novým rokom riadne pracovala. Zvýšenie platu za to, že zostane vo firme jej obžalovaný
neponúkal. Ani ju neprehováral, aby ešte v januári zostala. Od právnej zástupkyne sa dozvedela, aké
má v danej veci možnosti, keďže vedela od polovičky mája, že obžalovaný jej mzdu nevyplatí, čakala
niekoľko mesiacov než podala trestné oznámenie z dôvodu, aby mal obžalovaný čas, čakala, že si to
rozmyslí a mzdu jej zaplatí. Podala toto trestné oznámenie preto, že toto sa s ľuďmi nerobí.

Svedok E. P. k veci vypovedal, že obžalovaný bol jeho vedúci a poškodená jeho kolegyňa. Poškodená
začala vo firme obžalovaného pracovať v roku 20ll odkedy presne si nepamätá a skončila v decembri.
Väčšinu času trávila v kancelárii v Š.. S poškodenou mali spoločnú kanceláriu, sedeli spolu v rovnakej
miestnosti. Vie, že v decembri 2011 poškodená mala buď nejakú PN-ku alebo mala niečo s deťmi,
teda neodpracovala celý mesiac, ale či to bolo do Vianoc, alebo po Vianociach si už nepamätá. Tiež
si nepamätá, či on pracoval v roku 2011 medzi vianočnými a novoročnými sviatkami. Vie, že v tom
čase mali veľa montáží. Nepamätá si, či poškodená v tom roku 2011 pracovala medzi vianočnými a
novoročnými sviatkami. Poškodená niekedy v decembri 2011 oznámila obžalovanému, že chce s ním
ukončiť pracovný pomer, k okolnostiam ako oznámila poškodená obžalovanému ukončenie pracovného

pomeru sa vyjadriť nevie, vie, že sa nejako telefonicky zháňali, ale či mu to oznámila osobne alebo
telefonicky, to uviesť nevie. Vtedy mu poškodená spomínala, že sa dohodli s obžalovaným na nejakej
dohode o ukončení pracovného pomeru. On vo firme obžalovaného pracoval do konca apríla 2012 a
od 2.5.2012 nastúpil do novej práce. Výplatu dostávali na účet, či mal pracovnú zmluvu na dobu určitú
alebo neurčitú, si už nepamätá. Keď chcel ukončiť pracovný pomer, bez problémov sa s obžalovaným
dohodol, tento mu vyhovel a poslednú mzdu mu vyplatil tiež na účet. Bol v kancelárii, keď sa poškodená
s obžalovaným bavili o ukončení pracovného pomeru, niečo podpisovali, ale čo presne nevie, pretože
sedel za svojím stolom v kancelárii, vie, že sa v ten deň medzi nimi podpisovalo niečo ako výplatná
páska, ale oni podpisovali výplatnú pásku vždy, keď mali dostať výplatu na účet. Myslí si, že v kancelárii
bol po celý čas, ak si odbehol na WC, to si už nespomína. V tom čase bol fajčiar, či si bol zapáliť, si
nepamätá. Vie, že vtedy tam mali obžalovaný a poškodená viacero papierov, čo podpisovali, hovorilo
sa o výplatnej páske, niečo o peniazoch, ale presne si nepamätá. Nepamätá si nič také, že by sa vtedy
nejaké peniaze vyplácali, k vyplateniu mzdy zo strany obžalovaného poškodenej nedošlo, o tom, že
poškodenej nebola vyplatená mzda na účet sa dozvedel nejako v mesiaci január, február teda následne
potom. Spomínal mu tiež niečo také obžalovaný, že tá mzda nebola vyplatená. Presné slová už uviesť
nevie, ale že mzda nebola vyplatená, to vie od oboch teda tak od poškodenej ako aj od obžalovaného.
Obžalovaný mu povedal niečo v tom zmysle, že tam prišlo k porušeniu pracovnej zmluvy, pracovnej
disciplíny, preto tá mzda nebola vyplatená. Vtedy, keď poškodená odišla z firmy, mali ešte veľa roboty,
boli prichystané demontáže ozdôb, obžalovanému sa mal narodiť syn a tento mu hovoril, že je ešte príliš
veľa roboty a príliš veľa starostí naraz. Po novom roku sa s poškodenou rozprával o tom, že tá mzda jej
nie je vyplatená, bolo to tak medzi rečou, keď sa stretli alebo keď sa rozprávali do telefónu ako sa jej darí.

Svedkyňa C.. F. P. k veci uviedla, že vykonáva účtovníctvo pre obžalovaného a pokiaľ sa týka
pracovného pomeru poškodenej, tento bol uzavretý l.9.20ll. Pokiaľ sa týka ukončenia pracovného
pomeru poškodenej, vie, že bola v decembri PN. V januári s obžalovaným riešili, že poškodená neprišla
do práce, niekedy začiatkom januára, presne si nepamätá, ju kontaktoval obžalovaný ako to budú
riešiť. Malo sa to riešiť asi kárnym opatrením. Nepamätá si presne, či medzi vianočnými sviatkami
poškodená nastúpila do práce, resp. či mala dovolenku. Vie, že poškodená mala nejakú novú prácu a
chcela ukončiť pracovný pomer s tým, že tento mal byť ukončený s 2 mesačnou výpovednou lehotou.
Poškodená ju požiadala o zaslanie dokladov konkrétne o zápočtový list a skončenie pracovného pomeru.
Keď obžalovanému robila výplaty, vždy posielala výplatné pásky a príkaz na úhradu, mzdy sa vyplácali
na účet, len v tom decembri poškodenej sa vyplácala mzda v hotovosti na základe tej výplatnice. Tú
výplatnicu pripravila ona, poškodená s ňou komunikovala, telefonovala jej v mesiaci január resp. február,
že by potrebovala nejaké dokumenty zápočtový list a dokumenty k ročnému zúčtovaniu daní. V inej
súvislosti ju nekontaktovala. Obžalovaný si svoje záväzky voči zamestnancom plnil. Vyplatenie mzdy
poškodenej za mesiac december nebolo v účtovníctve zaúčtované, nakoľko ešte nemala podpísanú
výplatnicu alebo sa k nej nedostala ešte do rúk, keď spracovávala daňové priznanie. Keby sa jej
výplatnica podpísaná poškodenou dostala fyzicky do rúk skôr ako robila daňové zúčtovanie, tak by
to bolo zaúčtované v tom daňovom priznaní. Nemala vedomosť o tom, že by poškodenej nemala byť
vyplatená mzda. Keď jej obžalovaný oznámil, že poškodená bude ukončovať pracovný pomer, pripravila
mu skončenie pracovného pomeru, zápočtový list. Pokiaľ je zamestnanec počas mesiaca PN, mzda sa
mu znižuje, ako to presne bolo u poškodenej, to si nepamätá. Konkrétne pokiaľ sa týka poškodenej,
obžalovanému posielala určite zápočtový list a skončenie pracovného pomeru, že prišlo dohodou. Tiež
posielala obžalovanému dokumenty i ohľadom mzdy poškodenej, ako to bolo konkrétne v tomto prípade
si nepamätá. Vždy posielala výplatné pásky, príkaz na úhradu a výplatnicu posielala za ten mesiac
december, inak výplatnicu neposielala. Či zamestnanci podpisovali výplatné pásky, to nevie. Tieto
jej obžalovaný už nevracal. Takýto doklad sa u nej v účtovníctve nenachádza. V mesiacoch január,
resp. február ju kontaktovala poškodená kvôli ročnému zúčtovaniu dane, že potrebuje zápočtový list.
Zápočtový list jej nedala, tento jej musel vydať obžalovaný, lebo to posielala obžalovanému. Či sa jej
pri telefonickom hovore pýtala poškodená na mzdu, si nepamätá, ale vie, že sa niečo bavili ohľadom
tej výpovednej 2 mesačnej lehoty. Nevie o tom, že by mal mať obžalovaný s poškodenou nejakú
dohodu, že tá mzda za december nebude vyplatená. Obžalovaný ju žiadal o vyhotovenie výplatnce,
nakoľko že poškodenej tú mzdu vyplatí v hotovosti. Čo ho k tomu viedlo, to nevie. Nepovedal jej,
prečo to chce poškodenej vyplatiť v hotovosti. Tá výplatnica podpísaná poškodenou sa k nej nedostala,
keď vyhotovovala daňové priznanie k dátumu 31.3. Nevie povedať, prečo nežiadala obžalovaného o
zaslanie tej výplatnice pri spracovaní daňového priznania, možno zabudla, prišla na to, že nemá doklad
o vyplatení tej mzdy až pri znaleckom posudku, ktorý v predmetnej veci vyhotovoval C.. M.. Nestávalo sa
jej v iných prípadoch, že by zabudla vyžiadať od majiteľa dokumenty k spracovaniu daňového priznania.

Výplatnica slúži na prevzatie mzdy v hotovosti. S obžalovaným pri vedení účtovníctva spoločnosti
spolupracuje od roku 2009 a účtovníctvo mu vedie aj teraz.

Znalec C.. U. M. k veci uviedol, že spoločnosť S. Y. F..E..D.. mala ku dňu splatnosti mzdy za mesiac
december 2011 t.j. ku dňu l3.l.20l2 na pokladni a na bankovom účte spolu l.725,01 €, takže mala dostatok
finančných prostriedkov na jej vyplatenie. Dlžná suma mzdy poškodenej za mesiac december 2011
je 313,58 €. Pre mesiac december 2011 bol stanovený výplatný termín v zmysle Zákonníka práce a
pracovnej zmluvy na deň 13.1.2012. Dňa 13.1.2012 spoločnosť nevykonala žiadne finančné úhrady
z bankového účtu ani hotovostné platby z pokladne. Finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícii
v pokladni a na bankovom účte, v deň splatnosti mzdy spoločnosť nepotrebovala na zabezpečenie
inej svojej činnosti. Znalec skúmal zaúčtovanie výplaty mzdy poškodenej za obdobie od 1.1.2012 do
31.12.2012. K znaleckému skúmaniu bola doložená výplatnica za mesiac december 2011, na ktorej je
podpis poškodenej, čím deklarovala prevzatie mzdy v čiastke 226,97 €. Prevzatie finančnej hotovosti
nie je datované. Preskúmaním účtovného denníka spoločnosti S. Y. F..E..D.. za účtovné obdobie roka
2012 nebol identifikovaný účtovný zápis, ktorým by bola preúčtovaná výplata mzdy v hotovosti. Po
prekontrolovaní všetkých hotovostných prevodov v pokladni spoločnosti je možné skonštatovať, že
mzda poškodenej za mesiac december 2011 v skúmanom období nebola preúčtovaná ako výdaj z
pokladne. V súvahe zostavenej k 3l.12.2012 je na riadku 113 „ Záväzky voči zamestnancom „ v stĺpci
„ Bezprostredné predchádzajúce účtovné obdobie 5 „ / rok 2011 / uvedený zostatok 266,00 €. V stĺpci
„ Bežné účtovné obdobie 4 „ / rok 2012 / je zostatok 0,00 €. Z doložených výstupov z účtovnej evidencie
nie je dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené, prečo záväzok voči zamestnancom je k 3l.l2.20l2 nulový,
keď v účtovnom denníku a pokladni počas celého roka 2012 nie je účtované o vyplatení mzdy. Pokiaľ
sa týka výpočtu mzdy poškodenej za mesiac december 2011, účtovníčkou obžalovaného jej bola mylne
vypočítaná náhrada príjmov počas PN a nebola jej priznaná nevyčerpaná dovolenka, ktorá jej prislúcha.
Pri vypracovaní znaleckého posudku sa zaoberal i výplatnicou podpísanou poškodenou, pričom však na
výsledok znaleckého skúmania nemá vplyv, či je výplatnica podpísaná alebo nie, pretože keď následne
skúmal pokladňu, tak v pokladni nebolo zaúčtované, že by výplata mzdy bola vyplatená v hotovosti.
Z bankového účtu takisto nebola vyplatená a v denníku nebolo účtované k výplate mzdy. Usudzuje z
toho, že výplatnica nebola braná do úvahy pri účtovaní, to znamená, že predpokladá, že mzda nebola
vyplatená, inak by bola účtovaná. Účtovníčka, keď uzatvárala spoločnosti, tak určite nezabudla urobiť
inventarizáciu účtov. Pri inventarizácii účtov by určite musela zistiť tú skutočnosť, že na účte nevyplatené
mzdy zamestnancov je evidovaná nejaká suma, ktorá nie je vyplatená. To znamená, že automaticky
by to musela komunikovať s majiteľom spoločnosti, či tá mzda bola alebo nebola vyplatená. To, že sa
zabudla spýtať, či bola mzda vyplatená, alebo prečo nemá výplatnicu o výplate uvedenej mzdy, táto
skutočnosť je málo pravdepodobná, lebo pri inventarizácii by na to musela prísť, pri uzatváraní. Na to
sa nedá zabudnúť.

Na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd uznal obžalovaného za vinného
z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. l Trestného zákona, nakoľko bolo
preukázané, že ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej
vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na
jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby.

Obžalovaný L. M. spáchanie trestnej činnosti poprel a uviedol, že mzdu poškodenej za mesiac
december 2011 vyplatil v januári 20l2 a to v sume 230,- €. Nevyplatil jej len bonus a príspevok za
mesiac december 2011. Z výpovede poškodenej K. T., predtým E., vyplýva, že obžalovaný jej mzdu
za december 2011 nezaplatil. Telefonicky jej súhlasil s ukončením pracovného pomeru k 3l.l2.20ll.
Dňa 27.l2.20l1 sa v kancelárii firmy s obžalovaným stretla, tento jej dal podpísať pracovnú zmluvu,
ktorú ešte dovtedy podpísanú nemala s tým, že ona podpíše pracovnú zmluvu a on jej dohodu o
skončení pracovného pomeru. Pracovnú zmluvu mu podpísala a on jej dohodu o skončení pracovného
pomeru nie, čo odôvodnil tým, že v zmluve, čo podpísala, je 2 -mesačná výpovedná lehota. Dňa
2.1.2012 nastúpila do nového zamestnania, kde potrebovala zápočtový list. Obžalovaného niekoľkokrát
telefonicky kontaktovala, aby jej doklady vystavil. Obžalovaný jej povedal, že jej vystaví doklady, ale
nevyplatí mzdu. Niekedy v januári 20l2 sa s obžalovaným stretla v kancelárii firmy, pri stretnutí podpísali s
obžalovaným výpoveď a pri dokladoch bola aj listina s názvom výplatnica, pričom obžalovaný žiadal, aby
ju podpísala, že je to namiesto výplatnej pásky, ktorú ešte nemá vyhotovenú. Následne jej dal zápočtový
list. Výplatné pásky podpisovali bežne, takže to nepokladala za nič výnimočné, že je to namiesto toho.
Nemala vedomosť na čo slúži výplatnica, ten výraz nepoznala, nevedela, že slúži na odovzdanie mzdy

v hotovosti. Nikdy predtým sa s tým nestretla, pretože mzdu dostávala na účet. O vyplatení mzdy sa
vtedy nebavili a obžalovaný jej vtedy nehovoril, že by jej mzdu nevyplatil. V kancelárii bol vtedy prítomný
i svedok E. P., tento bol prítomný po celú dobu, čo s obžalovaným komunikovala. Obžalovaný jej pritom
žiadne finančné prostriedky nevyplatil.

Svedok E. P. potvrdil, že mzdu im obžalovaný nevyplácal v hotovosti, ale na účet a vo firme podpisovali
výplatné pásky.

Tvrdeniu poškodenej, že podpísala výplatnicu namiesto výplatnej páske za december 2011, nasvedčuje
i to, že obžalovaný výplatnú pásku, ktorú mala poškodená podpísať, doteraz nedoložil a doložiť nevie.

Svedok E. P. tiež vo výpovedi uviedol, že vie od poškodenej ako i od obžalovaného, že mzda poškodenej
nebola vyplatená. Pri podpisovaní dokladov v januári 2012 v kancelárii firmy za jeho prítomnosti k
vyplateniu mzdy obžalovaným poškodenej nedošlo. Že poškodenej nebola mzda vyplatená na účet sa
dozvedel nejako v mesiaci január - február, následne potom. Spomínal mu i obžalovaný, že tá mzda
nebola vyplatená, povedal mu niečo v tom zmysle, že prišlo k porušeniu pracovnej zmluvy, pracovnej
disciplíny, teda preto tá mzda vyplatená nebola.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sám svedkovi E. P. uviedol, že mzdu poškodenej nevyplatil.

Svedok E. P. v podstate teda potvrdil výpoveď poškodenej a usvedčuje zo skutku obžalovaného.
Nebolo zistené, že by tento svedok mal s obžalovaným nejaké konflikty, vo firme obžalovaného síce už
nepracuje, pracovný pomer ukončil koncom apríla 2012, s obžalovaným sa však bez problémov dohodol,
tento mu vyhovel a poslednú mzdu mu vyplatil na účet. Svedok teda vypovedal len to, čo objektívne
vnímal svojimi zmyslami.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť S. Y. F..E..D.. , ktorej spoločníkom a
konateľom je obžalovaný, mala za december 2011 t.j. ku dňu 13.1.2012, na pokladni i bankovom
účte dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdy poškodenej a tieto financie nevyhnutne
nepotrebovala na zabezpečenie činnosti spoločnosti. Znalec jednoznačne na hlavnom pojednávaní
uviedol, že mzda nebola zaúčtovaná z pokladne ani z bankového účtu a účtovníčka spoločnosti, keď
uzatvárala spoločnosť, tak určite nezabudla urobiť inventarizáciu účtov. Pri inventarizácii účtov by musela
naraziť na to, zistiť tú skutočnosť, že na účte nevyplatené mzdy zamestnancov je evidovaná nejaká
suma, ktorá nie je vyplatená. To znamená, že automaticky by musela toto komunikovať s majiteľom
spoločnosti, či tá mzda bola alebo nebola vyplatená. To, že sa zabudla spýtať, či bola mzda vyplatená
alebo prečo nemá výplatnicu o výplate uvedenej mzdy, táto skutočnosť je málo pravdepodobná, lebo pri
inventarizácii, pri uzatváraní by na to musela prísť. Na to sa nedá zabudnúť.

Svedkyňa C.. F. P. spolupracuje s obžalovaným pri vedení účtovníctva od roku 2009 a účtovníctvo mu
vedie doteraz. Sama ako uviedla vedela o ukončení pracovného pomeru poškodenou, vedela, že táto
z firmy obžalovaného odchádza, sama uviedla, že poškodená s ňou telefonovala, že by potrebovala
nejaké dokumenty - zápočtový list a k ročnému zúčtovaniu dane. Výplatnicu pre poškodenú pripravila
obžalovanému ona. Výplatnica podpísaná poškodenou sa k nej nedostala, keď vyhotovovala daňové
priznanie k dátumu 31.3., nevedela povedať, prečo nežiadala obžalovaného o zaslanie tej výplatnice pri
spracovaní daňového priznania, možno zabudla, prišla na to, že nemá doklad o vyplatení tej mzdy až pri
znaleckom posudku, ktorý v predmetnej veci vyhotovoval C.. M.. Nestávalo sa jej v iných prípadoch, že
by zabudla vyžiadať od majiteľa dokumenty k spracovaniu daňového priznania. Túto výpoveď svedkyne
vzhľadom na vyjadrenie znalca z odboru ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo C.. U.
M. považuje súd za účelovú, nakoľko svedkyňa výplatnicu sama pripravovala, nejednalo sa o firmu s
veľkým počtom zamestnancov na pobočke a v iných prípadoch sa jej nestalo, že by zabudla vyžiadať od
majiteľa dokumenty k spracovaniu daňového priznania, naviac ak takýto dokument sama pripravovala
a mala o ňom vedomosť.

O tom, že obžalovaný nevyplatil poškodenej mzdu, svedčí i emailová komunikácia medzi obžalovaným
a právnou zástupkyňou poškodenej.

Súd má za to, že trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná jednak výpoveďami svedkov K. T.,
predtým E., E. P.M., znaleckým dokazovaním ako i listinnými dôkazmi, ktoré boli oboznámené na
hlavnom pojednávaní a jeho následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný
a nebol prejednávaný ani pre priestupok.

Pri ukladaní trestu súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 psím j/ Tr. zák. a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúca
okolnosť nebola zistená žiadna. Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 38 ods. 3, ktoré znie:
Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, na čo súd pri ukladaní trestu musel
prihliadnuť a obžalovanému potom uložil výchovný trest na slobode pri dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri mesiace s tým, že výkon trestu bol obžalovanému odložený na
skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Bude na obžalovanom, aby sa v priebehu skúšobnej doby správal
riadne a nedopúšťal sa protispoločenskej činnosti, nakoľko v opačnom prípade môže súd rozhodnúť, že
uložený trest vykoná. Súd má inak za to, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je spôsobilý splniť
svoj účel v každom smere, teda zabezpečiť jednak ochranu spoločnosti ako aj prevýchovu páchateľa.

Poškodená K. T. predtým E.D. sa k trestnému konaniu pripojila riadne a včas, škodu vyčíslila a táto výška
škody bola potvrdená i znaleckým dokazovaním, preto súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej
škodu vo výške 313,58 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.