Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209912
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912209912.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným

advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/
A, o zaplatenia 74,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 15.07.2014 proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 9C/93/2012-98 zo dňa 25.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku
späťvzatia návrhu v celom rozsahu. O trovách zastaveného konania súd rozhodol podľa ustanovenia §

146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania
na strane odporkyne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 72,87
Eur, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady, odvolanie voči
rozsudku z 21.12.2012 a vyjadrenie zo 14.11.2013) 3 x po 16,60 Eur a 3 x 7,63 Eur režijný paušál
za príslušný rok + DPH. V odôvodnení uznesenia týkajúceho sa výroku o náhrade trov konania súd

konštatoval, že navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť
trovykonania.Súdpoukázalajnaskutočnosť,žespäťvzatienávrhunavrhovateľomboloiniciovanépráve
vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania a v dôsledku ním vznesených námietok.

Proti výroku uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách

účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy SR. Podobný záver prijali viaceré všeobecné súdy, tento záver vyplynul aj z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno
priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenianových,procesnevýznamných
skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci

s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Zastáva názor, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytovaťprávnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ak združenie už v čase svoje
registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo
spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.

Spotrebiteľské združenie musí byť spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, pretože ide
o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť,
že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Tým, že sa dáva
spotrebiteľské združenie v konaniach pred súdmi zastupovať, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a navodzuje tak dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa,

ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ má
za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže
predmetom konania je suma 74,99 Eur a ide o drobný spor, pričom je potrebné vychádzať zo zásady
primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, zložitosti
a obsahu podaní. Navrhovateľ v závere odvolania zhrnul, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje preto odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu
trov konania neprizná. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadroval vedľajší účastník na strane odporcu. Vyvracia názor
navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Argumentuje, že zdanlivá

rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné
úkony inkasnej spoločnosti. Podania vedľajšieho účastníka však nemožno vypracúvať bez kvalifikovanej
analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské vzdelanie. Taktiež neobstojí argument navrhovateľa
poukazujúci na vstup vedľajšieho účastníka do viacerých konaní bez znalosti veci. Vedľajší účastník
nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu bez vstupu do konania. Taktiež k vyčísleniu

trov konania a ich špecifikácii dochádza až pri písomnom podaní, ako reakcie na uplatňovaný nárok
vo veci. Poukaz navrhovateľa na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. taktiež nie je dôvodný. Dikcia
predmetného zákonného ustanovenia stanovuje možnosť súdu, nie povinnosť moderovať vzniknuté
trovy konania v drobných sporoch. Navrhovateľ v súdnych konaniach opakovane uplatňuje nedôvodné
pohľadávky po použití nekalých obchodných praktík, pričom navrhovateľ pravdepodobne vedomý si tejto

skutočnosti vzal návrh bez odôvodnenia v celom rozsahu späť. Úspešný vedľajší účastník nemôže byť
sankcionovaný nepriznaním náhrady trov len pre to, že právny zástupca zabezpečoval jeho zastúpenie
v konaní lege artis a dôsledne hájil jeho záujmy. Združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu
spotrebiteľa, do konania vstúpilo legitímne, v súlade s ustanovením § 93 ods. 2, 3 O.s.p.. Podstatnou
skutočnosťou je, že spotrebiteľ bol úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska

samotnéhocieľaaposlaniačinnostizdruženia,ktorýmjeochranaspotrebiteľa,sútrovykonania,náhradu
ktorých vedľajší účastník požaduje, objektívne účelné. Navrhovateľ je ekonomicky silným a odborne
pripraveným podnikateľským subjektom a je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie
právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na
úkor odporcov - spravidla nemajetných spotrebiteľov. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná

náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k
ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov. Vedľajší účastník na podporu
svojhostanoviskapoukázalinaviacerérozhodnutiavšeobecnýchsúdov.Vzáverevyjadreniakodvolaniu
navrhovateľa zhrnul, že mu vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si riadne uplatnili
a má na ne zákonný nárok. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu

zmenil tak, ako to navrhuje vo svojom odvolaní a v prípade úspechu si osobitne okrem trov odvolania
uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie

okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.
Podľaustanovenia§146ods.1písm.c/O.s.p.,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol

podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, v zásade platí,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Procesná norma však pamätá i na prípady,keď bolo konanie zastavené v dôsledku procesných úkonov niektorého z účastníkov konania a je mu
možné pričítať procesnú vinu za zastavenie konania, pričom vzhľadom na konkrétne okolnosti je zrejmé,
že by bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania zaťažiť tohto účastníka

povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania.

Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.).
Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania však je nevyhnutné dôsledne
skúmať účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v

každej veci vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne
úspešného účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva.
VkonkrétnomprípadeZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomv Prešove,Važecká
16, IČO: 42176 778, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporkyne procesným podaním zo dňa
14.09.2012, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom
na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o

právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Okresný súd
Rimavská Sobota meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/93/2012-33 zo dňa 08.10.2012, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Voči rozsudku súdu podal odvolanie len vedľajší účastník po tom, ako
mu po jeho vstupe do konania rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený. Vedľajší účastník Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, sa vyjadril k meritu veci a to z hľadiska
pochybenia súdu, ktorý opomenul skúmať daný zmluvný vzťah z hľadiska spotrebiteľského práva,
namietal viacero neprijateľných zmluvných podmienok, nekalé praktiky navrhovateľa a súčasne vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku voči odporkyni- ako spotrebiteľke. Práve v dôsledku odvolania
vedľajšieho účastníka a aj jeho právnej argumentácie odvolací súd uznesením č.k. 14Co/152/2013-75

zo dňa 29.10.2013 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a to práve v dôsledku skutočnosti, že okresný súd nepodrobil spotrebiteľský vzťah navrhovateľa
aodporkynesúdnejkontroleneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,neskúmalaneprihliadalnaDohoduo
uznaní splátkového kalendára a uznaní dlhu a neprihliadal ani na argumentáciu o premlčaní pohľadávky.
Následne, po vrátení veci do štádia prvostupňového konania a po doručení zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu, navrhovateľ procesným podaním datovaným dňa 13.12.2013 vzal svoj návrh voči
odporkyni späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p.
žiadal konanie zastaviť.
Konštatovanie časového sledu úkonov jednotlivých účastníkov nasvedčuje záveru, že až v dôsledku
procesného postupu ktorý bol predznamenaný právne záväzným stanoviskom odvolacieho súdu v jeho

zrušujúcom uznesení v dôsledku úspešne podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka a vznesenej
námietky premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, nasledovala procesná reakcia
navrhovateľa na možný procesný neúspech - a to späťvzatie návrhu, a táto skutočnosť je potom
zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov zastaveného konania. Konanie bolo odvolaním
napadnutým uznesením zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu v celom rozsahu a vzhľadom na

konštatované procesné úkony tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, je
zrejmé, že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne,
jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a procesné úkony prezentované v
konaní boli vykonané za účelom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa, pričom spotrebiteľka sa sama
brániť v konaní nedokázala (odvolanie voči rozsudku súdu nepodala), preto mu prináleží právo na

náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske
združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že
je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného
vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej

by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je
udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24,
§ 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore
so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a
zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom

ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status
fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel
založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.).Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne
v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v
konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Vstup týchto subjektov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu

ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby
diskriminované z rôznych dôvodov).

Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., po
konštatovaní procesného zavinenia navrhovateľa na zastavení konania, mu uložil povinnosť nahradiť

trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, keďže si trovy konania riadne a včas uplatnil a
vyčíslil a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie voči rozsudku a
písomné podanie na súd - vyjadrenie k meritu veci), takže odvolací súd konštatuje priznanie výlučne
len nevyhnutných a aj účelných trov prvostupňového konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi jeho
kvalifikovaným právnym zastúpením.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového
konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal
náhradu trov druhostupňového konania, aj napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil.
Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať účelnosť

a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu navrhovateľa ohľadom trov konania,
ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Vyjadrenie
k odvolaniu navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením odvolací súd
neuznal ako účelne vynaložené. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne preto odvolací súd trovy

odvolacieho konania napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom a vznikol mu na
náhradu trov odvolacieho konania nárok, tieto trovy nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.