Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202383
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414202383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľky
S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudmila
Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A.Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, proti odporcovi R. W. O.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom P. J. XXX, v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12C/24/2014-86 zo dňa 04.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke
manželským výživným vo výške 200 Eur vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 28.02.2014 (prvý
výrok); zameškané výživné vo výške 2.800 Eur odporcovi povolil splácať po 50 Eur mesačne (druhý
výrok); vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol (tretí výrok) a odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 885,89 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na číslo
účtu jej právneho zástupcu (štvrtý výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že účastníci sú od 14.12.2001 manželia, žijú v spoločnej domácnosti v

rodinnom dome v P. J., spoločne hospodária. Navrhovateľka má cukrovku, v dôsledku čoho si štyrikrát
denne pichá inzulín, musí mať diabetickú stravu, ktorá je finančne nákladnejšia, má zvýšené sú náklady
so zakupovaním hygienických potrieb i oblečenia. Jej príjem predstavuje dôchodok vo výške 304,10 Eur.
Odporca zo svojho príjmu 1.866 Eur (1.600Eur starobného dôchodku + 13. a 14. dôchodok) platí platby
za dom a inkaso, stravu, poistky na auto (inkaso 178,32 Eur, domový odpad 2x 28 Eur ročne, daň z
nehnuteľnosti 15,73 Eur ročne, kanalizáciu 2x 10 Eur ročne, spolu priemerne mesačne 186Eur; zákonná
a havarijná poistka 400 Eur ročne); pôžičky nemajú. Odporca má svoj účet, telefón, navrhovateľka si

platí internet, mobilný telefón, oblečenie, kozmetiku. Po určení manželského výživného vo výške 600
Eur navrhovateľka mienila prispievať na platby spojené s bývaním v rozsahu jednej polovice, t.j. 100
Eur mesačne.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia § 71 ods. 1,2 zákona č.36/2005 Z.z. Zákona o rodine uzavrel,
že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, jej príjem predstavuje 304 Eur, príjem odporcu 1.600
Eur. Vzhľadom na to, že manželia majú v zmysle zákonnej úpravy vzájomnú vyživovaciu povinnosť
a ich životná úroveň má byť zásadne rovnaká, priznal navrhovateľke manželské výživné vo výške

200Eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol, pretože mal preukázané, že náklady spojené s vedením
domácnosti, v ktorej žije aj navrhovateľka, zabezpečuje odporca sám. Na zročnom výživnom za obdobie
od 28.02.2014 do rozhodnutia vo veci vyčíslil 2.800 Eur, ktoré odporcovi povolil splácať po 50 Eur
mesačne spolu s bežným výživným.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O.s.p“); navrhovateľke priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 287,14
Eur + 2x režijný paušál 8,04 Eur + 1x režijný paušál 8,39 Eur, spolu 885,89 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu sa prostredníctvom svojho advokáta odvolala navrhovateľka. Žiadala
rozsudok zmeniť v časti, v ktorej súd jej návrh zamietol; žiadala priznať aj trovy odvolacieho konania,
ktoré vyčíslila. Výška manželského výživného má byť zásadne rovnaká; dokazovaním bolo preukázané,
že s odporcom sú manželia, ich hmotná a kultúrna úroveň nie je rovnaká. Odporca síce platí všetky

náklady na dom, bývanie a stravu, ale ona považuje za ponižujúce, aby ho neustále musela prosiť o
peniaze na zakúpenie pre ňu základných životných potrieb. Nemôže si kúpiť potraviny, aké si sama
vyberie, nemôže používať internet, spoločný mobil. Pokiaľ idú spoločne na kultúrne podujatie, odmieta
ju odviezť aj späť, úmyselne odíde. Aby nebola na ňom odkázaná, zobrala si pôžičku na zaplatenie
vodičskéhokurzu,ktorúsplácapo45Eur;zosvojhodôchodku304,10Eurplatíajzasvojtelefónmesačne
33 Eur. Spoločné príjmy spolu s odporcom predstavujú 2.170,10 Eur, z toho polovica 1.085,05 Eur; po

odpočítaní jej príjmu rozdiel je v sume 780,95 Eur; teda ňou požadované výživné (600 Eur) predstavuje
menej, akoby mala zákonný nárok.

K odvolaniu sa vyjadril odporca. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, žeby jej nedával peniaze; ona si
ale kupuje finančne nákladné veci a kozmetiku; ku svojmu zdraviu sa stavia nezodpovedne. Dôchodok

navrhovateľky je jej vreckovým, kupuje si z neho len oblečenie a kozmetiku. V lete kúpili televízor, ktorý
je použiteľný ako počítač, jeho počítač ona ovládať nevie, pretože základné nastavenia sú v nemčine,
ktorú navrhovateľka neovláda dobre. On za telefón platí 6,50 Eur, navrhovateľka 35 Eur. Keď sa mu
navrhovateľka začala vyhrážať vyberaním peňazí z účtu, kam mu je poukazovaná penzia, zrušil jej
podpisové právo, pretože by ho úplne vyprázdnila; napokon, navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby mal

prístup na jej účet. Jeho dôchodok je síce 1.600 Eur, ale má ešte vyživovaciu povinnosť na bývalú
manželku v Rakúsku vo výške 230 Eur, čo predstavuje príplatok k jej existenčnému minimu. Okrem tohto
výživného a platieb vyčíslených v rozsudku platí zákonné poistenie na auto vo výške 160 Eur, čiastočné
havarijné poistenie 423 Eur, zákonné poistenie na obytný príves 26,38 Eur, zákonné poistenie na príves
Pongratz 26,38 Eur, poistku na dom a stodolu a životnú poistku navrhovateľky. Na výročie svadby, na

Vianoce a na narodeniny kúpil navrhovateľke kozmetiku za 300 Eur.
Navrhovateľka ho chcela dať pozbaviť spôsobilosti na právne úkony; on bol hospitalizovaný a bola mu
odstránená oblička vzhľadom na zhubný nádor, avšak navrhovateľka ho nazvala hypochondrom. Poprel,
žeby mal účet s úsporami vo výške 15.000 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s p. potvrdil z
nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle platnej právnej úpravy (§ 71 ZR) vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva

(nevyžadujesarozhodnutiesúdu);jeviazanánaprávnuexistenciumanželstva(prirozvodeanivyhlásení
manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom
zo zákonných dôvodov. Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v
zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle
zákona o rodine). Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého

obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže
byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a
súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si
mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy
všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne,

spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (relatívna neplatnosť). Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. v prípadezrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu trvania manželstva má inštitút výživného
medzi manželmi svoje opodstatnenie.
Súdna prax rešpektuje prípady, keď manželia spolu nehospodária ako aj ak jeden z nich používa

prostriedky, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučne pre svoje potreby, a
rozhoduje v rámci inštitútu vyživovacej povinnosti manželov aj v prípade neupraveného rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva.
Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti,
ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými

príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje
aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.
Zásadadobrýchmravovjekorektívom,ktorýmôžespôsobiť,ženapriekvšeobecnejpožiadavkerovnakej

životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to
odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18 ZR) definuje, že manželia sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie; podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady
fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý
požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní
(napr.manželkasaprestanestaraťodomácnosťažiadaodmanželavýživné,pričompríčinoujejkonania

je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela).
Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti,
to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.
Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym
rozhodnutím neprichádza do úvahy - taký návrh nie je dôvodný. Zákon umožňuje súdu zasahovať do

tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť
neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o
kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy
vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia,

bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“
rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením
vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená

aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady
preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené
ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si
svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa

Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady
na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením § 71 ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým
starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o
rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu
osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp.

ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho
posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe
o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa
manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu
na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť

pracovné uplatnenie); tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.

V prejednávanej veci je zrejmé, že manželia spoločne hospodária, žijú v spoločnej domácnosti;
tieto skutočnosti potvrdzujú obidvaja účastníci. Obidvaja vylučujú rozvod manželstva. Navrhovateľkanamieta,žemánižšípríjem,akoodporca,anemôžedisponovaťsfinančnýmiprostriedkaminajehoúčte;
naopak,odporcauvádza,žeanionnemádispozičnéprávokúčtunavrhovateľky.Anijedenznichnetvrdí,
žeby spoločne nehospodárili, mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, rozvrátené vzťahy, ktoré by

viedli k rozpadu manželstva rozvodom. Neboli teda dané dôvody na určenie manželského výživného,
pretože vyživovacia povinnosť je v zmysle vyššie uvedených skutočností vzájomne účastníkmi plnená.

Odvolanie proti rozsudku však podala len navrhovateľka. V zmysle zásady reformatio in peius (t.j.
rozhodnutie k horšiemu a jej zákaz - prohibitio reformationis in peius - obmedzuje rozhodnutie

odvolacieho súdu) odvolací súd nemôže zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu v neprospech
účastníka, ktorý odvolanie podal a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal; t.j. neprichádza do
úvahy zmeniť (§ 220 O.s.p.) rozhodnutie okresného súdu a návrh zamietnuť. Vzhľadom na uvedené
potom krajskému súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle §
219 O.s.p. potvrdiť, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Len pre upresnenie odvolací súd dodáva, že okresný súd neuviedol lehotu, odkedy je odporca povinný
plniťdlhnavýživnom;vzmysleprocesnýchpredpisov(§160O.s.p.)tedaplatí,žeododňanasledujúceho
po právoplatnosti rozhodnutia začína plynúť lehota na plnenie; keďže okresný súd uložil odporcovi
povinnosť platiť bežné výživné (200Eur) a zročné výživné v splátkach (50 Eur) v zmysle § 160 ods.
1 O. s. p. spolu s bežným výživným vždy do 20. dňa v mesiaci, je odporca povinný platiť sumu 250

Eur ku 20.dňu v mesiaci po doručení rozhodnutia krajského súdu až do úplného vyrovnania dlhu (t.j.14
mesiacov), a potom vo výške 200 Eur.

Podľa § 224 ods. 1 za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich v súlade s § 151 ods.

1 O. s. p. neuplatnil a ani mu žiadne trovy, vyplývajúce zo spisu, nevznikli.

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že okresný súd ešte nerozhodol o poplatkovej povinnosti:
navrhovateľka v konaní o určenie výživného bola oslobodená od platenia súdneho poplatku; ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok

alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.