Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/526/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211715
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211715.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697
270, proti žalovanej B. W., W. O., V. XXX, o zaplatenie 379,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 6C/45/2015-38 z 3.2.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 235,90 eur istiny s
8,50 % ročným úrokom z omeškania od 27.9.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 26,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu

domáhal a ako ho odôvodnil, že žalovaná suma pozostáva za neuhradené služby vo výške 235,90 eur
a zmluvnú pokutu vo výške 144,00 eur, všetko s úrokmi z omeškania.
Citoval znenie § 200ea ods.1 a § 115a ods.2 O. s. p. a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
nakoľko ide o drobný spor. Uviedol, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom
- Zmluvou o pripojení č. A1586195 a č. A1426383, Dodatkom k Zmluve č. A1426383 zo 7.9.2012,
pokusom o pokonávku z 12.9.2013, faktúrami č. 2195496027, č. 2195455684, č. 2199239881,

č. 2199237703, č. 2202899610, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilne siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..
Citovalznenie§43ods.1zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,§53ods.1,2,3,4,5,§517
ods.1 prvá veta, ods.2 O. z. v platnom znení § 3 ods.1, § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z. z., a uzavrel,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o
pripojení, ktoré žalovaná uzatvárala ako fyzická osoba, preto tieto posudzoval v zmysle § 52 O. z. ako

spotrebiteľské zmluvy, že žalovaná neuhradila cenu poskytnutých služieb fakturovaných žalobcom za
obdobie od 05/ 2013 do 07/ 2013 celkovo v sume 235,90 eur, preto ju zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy
s 8,50 % ročným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. od
27.9.2013 do zaplatenia, (t.j. odo dňa uplynutia žalobcom poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie).
Uviedol, že z obsahu dodatku Zmluvy o pripojení č. A1426383 zo 7.9.2012 zistil, že medzi účastníkmi
zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 144,00 eur a citoval z bodu 2.5 predmetného dodatku

k zmluve. Uviedol, že takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve predstavuje
neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, že žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške,
ktorá zohľadňuje len posledných šesť mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa
tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie, že z týchto dôvodov dohodnutú zmluvnú pokutu
uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O.

z. s poukazom na § 53 ods.1 a § 53 ods.4 O. z. v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o pripojenía jej dodatku zo 7.9.2012, preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom v celom rozsahu
zamietol.
Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods.2 O.s.p., a skonštatoval, že žalobca bol v konaní

čiastočne úspešný, preto má právo na pomernú náhradu trov konania, že na strane žalobcu vznikli
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 22,50 eur a z trov právneho
zastúpenia žalobcu za dva úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu po 28,22 eur za každý úkon v zmysle § 10 ods.1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, režijného

paušálu za dva úkony právnych služieb po 8,04 eur v zmysle § 16 ods.3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH
v zmysle § 18 ods.3 cit. vyhl. počítanej z tarifnej odmeny a režijného paušálu, teda zo sumy 72,52 eur
a takto 20 % DPH činí 14,50 eur, že celkové trovy právneho zastúpenia činia 87,02 eur. S poukazom
na to, že žalobca bol v konaní úspešný na 62 % v pomere k celku a žalovaný na 38 % v pomere k
celku, z čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na
pomernú náhradu trov konania vo výške 24 % celkových trov konania, že celkové trovy konania činia

109,52 eur, z ktorých 24 % predstavuje 26,28 eur, k náhrade ktorej sumy bola žalovaná zaviazaná.

Žalobca v zákonom stanovej lehote podal odvolanie proti rozsudku a to proti výroku rozsudku, ktorým v
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (2. výrok), ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu v odvolaním
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p], a

tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205
ods.2 písm. d) O. s. p.]. Konštatoval, že súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 144 eur a dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neplatnú. Názor súdu týkajúci
sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávny. Dojednanie zmluvnej
pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym

poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v
dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ
služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu

a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a
zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej
služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. V ustanovení čl.
1 bode 1.2 dodatku k zmluve č. A1426383 je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného
telefónu Sony Xperia Tipo white so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro, a že

bežná maloobchodná cena, za ktorú predmetný mobilný telefón predáva, pokiaľ sa so záujemcom o
kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku, je 145 eur. Žalovaná mala možnosť voľby,
či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 145 eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov,
alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1 euro, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 144
eur na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom

ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový
aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k
porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím doby viazanosti (v priebehu
posledných šiestich mesiacov do uplynutia doby viazanosti). Zohľadnenie času porušenia zmluvných

povinností v dohode o zmluvnej pokute má podľa názoru jeho zachovať naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená
s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku,
ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad
zotrvania žalovanej v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť

odpredať žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná,
ani nim nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú
cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi nim a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako
zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez
platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu

zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je
nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak
by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušeniazmluvných povinností od počiatku, teda, či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom,
treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24 mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o
zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Má za to, že dojednanie zmluvnej

pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom
uzatvorenia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by
v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd sa pritom
vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú
cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, a že dohodnutá zmluvná pokuta

neprevyšuje výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Vzhľadom na výhodu, ktorú
žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty
primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom
poukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2Cdo172/2007,podľaktoréhoprimeranosťvýšky
zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom
prípade bola v dodatku k zmluve medzi účastníkmi konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných

povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia
zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. On si dohodnuté zmluvné
povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila. Pokiaľ súd ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala výške poskytnutej zľavy z

kúpnej ceny mobilného telefónu za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu a plniť si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy porušovala, lebo
za poskytnuté služby mu riadne a včas neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver za
nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti tak, že
zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 144 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144 eur od

27.9.2013 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,49 eur, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 29,99 eur (za jeden
úkon právnej pomoci: odvolanie proti rozsudku 16,60 eur, režijný paušál 8,39 eur, DPH 20 % - 5 eur).

Rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 235,90 eur istiny s 8,50 %

ročným úrokom z omeškania od 27.9.2013 do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil podľa § 221
ods.1 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zmenu (§ 220) pretože
zistil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.,
lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods.2 O.

s. p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akýmiúvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je

preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie

jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej

praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie
konanie. Súd v napadnutom rozsudku výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132
O. s. p. a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom, náležite neodôvodnil.
Súd síce cituje z obsahu dodatku Zmluvy o pripojení č. A1426383 zo 7.9.2012 bodu 2.5 a tento
vyhodnotil, že takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve predstavuje neurčitý okruh

rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
že žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške, ktorá
zohľadňuje len posledných šesť mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa tiež
prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie a dohodnutú zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku k
zmluve o pripojení považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O. z. s poukazom na § 53

ods.1 a § 53 ods.4 O. z. v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a jej dodatku zo 7.9.2012.
Z obsahu tohto dodatku je zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikne, ak žalovaná poruší
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a výšku zmluvnej pokuty rozdelil na 2 obdobia (do 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti a v období 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti). Rovnako súdnezisťoval a teda ani nevyhodnotil, v ktorej zmluve došlo k žalobcom tvrdenému porušeniu zmluvnej
povinnosti (či išlo o zmluvu, ku ktorej sa zmluvná pokuta viazala)
Súd v odôvodnení nevyhodnotil, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu,

či zmluva bola ukončená a v ktorom období k ukončeniu došlo od uzatvorenia zmluvy, či pokuta za
porušenie povinnosti je primeraná, prípadne či z uvedeného dojednania vôbec vyplýva, aký rozsah
porušenia povinnosti žalovanej musí byť daný, aby tento zodpovedal uloženej zmluvnej pokute 144
eur, prípadne krátenej podľa uvedeného vzorca, teda či je možné posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty.
Z hľadiska hodnotenia primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty toto je možné vyhodnotiť ako

pomer medzi hodnotou, ktorá vznikla porušením danej povinnosti žalovaným (v prejednávanom spore
je ňou nezaplatenie faktúr v lehote splatnosti vo výške 235,90 eur vyplývajúce z 2 zmlúv) a dohodnutou
zmluvnou pokutou 144 eur. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade
individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu a súčasne treba mať na zreteli, že
Občiansky zákonník nedáva súdu právo znížiť vysokú zmluvnú pokutu ale dojednanie o zmluvnej pokute
podľa § 39 O. z. posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými

mravmi len ako platné, či neplatné.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie v súlade s § 132 O. s. p.
svoje rozhodnutie odôvodniť tak aby bolo preskúmateľné a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods.3 O. s. p.)

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.