Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. M., pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27.09.2016 v Trnave, o odvolaní obžalovaného L. M. proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 09.06.2015, sp. zn. 1T/100/2014-438, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného L. M., nar. XX.XX.XXXX v M., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnéhosúdubolobžalovanýL.M.uznanýzavinnéhozprečinunevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
ako konateľ obchodnej spoločnosti WAD DESIGN, s.r.o., Trieda SNP 31/1501, 974 01 Banská
Bystrica, IČO 36638293, v prevádzke firmy v Šaštíne-Strážach, Hviezdoslavova č. 548 nevyplatil svojej

zamestnankyni K. E. mzdu za mesiac december 2011 vo výške 313,58 Eur, splatnú dňa 13.01.2012, hoci
v deň splatnosti mzdy spoločnosť WAD DESIGN, s.r.o., Trieda SNP 31/1501, 974 01 Banská Bystrica,
IČO 36638293 mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu uvedenej mzdy patriacej K. E. za
mesiac december 2011 v celkovej výške 1.725,01 Eur, ktoré financie nevyhnutne nepotrebovala pre
svoju činnosť, čím spôsobil K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.-F., K. č. XXXX, škodu vo výške
313,58 Eur.

Za to mu bol podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne
odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba na 1 rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej K. T. (predtým E.)
škodu vo výške 313,58 Eur.

Samosudkyňa okresného súdu odôvodnila písomné vyhotovenie rozsudku v rozsahu č.l. 438 až 448.
Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehote(ihneďpojehovyhlásenínač.l.436)odvolanie
obžalovaný.
Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní k možnosti podania odvolania nevyjadril.
Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného v rozsahu č.l. 453 až 457 spisu vyplýva, že sa necíti byť
zo spáchania skutku vinným. Vo všeobecnosti uviedol, že okresný súd ku zistenému skutkovému stavu

priradil nesprávne právne závery, že rozhodnutie okresného súdu nie je čo do výroku a odôvodnenia vo
svojej argumentácii konzistentné a zvolené argumenty logicky nepodporujú príslušný záver. Vnútorné
aj navonok u napadnutého rozhodnutia absentuje celková presvedčivosť a z dôvodu, že sa súd
nedostatočne nevysporiadal s jeho obhajobou, považuje rozsudok za nespravodlivý. Záver o jeho vine
súčasne rezignoval na starostlivé hodnotenie podmienok závažnosti prečinu v zmysle kritérií § 10 odsek
2 Trestného zákona, ktoré zákon prikazuje v každom individuálnom prípade skúmať a vyhodnotiť.

K skutkovým záverom k vykonanému dokazovaniu uviedol, že poukazuje na svoju výpoveď, ktorú učinil
v priebehu trestného konania v ktorej ozrejmil okolnosti za ktorých uzavrel s poškodenou pracovnýpomer a akým spôsobom prebehlo ukončenie tohto pracovného pomeru. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že poškodená potvrdila prevzatie mzdy za mesiac december 2011 podpísaním výplatnice, o podpise
sama poškodená prehlásila, že sa jedná o jej vlastnoručný podpis a táto okolnosť v rámci dokazovania

nezostala sporná. O tom, že poškodenej mala byť skutočne vyplatená mzda vypovedala aj svedkyňa Ing.
P., ktorá ako účtovníčka na jeho pokyn vystavila výplatnicu. Ďalej poukázal na to, že nemožno priznať
ochranu ani takej verzii poškodenej v rámci ktorej presadzuje názor, že nevedela čo je výplatnica a na
čo slúži. Nemožno podľa jeho názoru ignorovať ani pravdepodobne zištný motív správania poškodenej.
V neposlednom rade poukázal aj na časové súvislosti z ktorých vyplýva, že napriek skutočnosti,

že mzda poškodenej bola vyplatená dňa 13.01.2016 a podľa výpovede poškodenej jej táto mzda
chýbala, trestné oznámenie na políciu podala až 16.11.2012 t. j. 10 mesiacov neskôr. Ďalej poukázal
aj na výpoveď svedka E. P., ktorá ho má usvedčiť z trestnej činnosti. Z popisu udalosti svedkom je
zrejmé, že nemožno rozumne vylúčiť jeho presadzovanú variantu odovzdávania mzdy poškodenej teda
odovzdávania v sídle prevádzky v hotovosti oproti podpisu poškodenej. Rovnako nemožno vychádzať
ani zo znaleckého posudku znalca Ing. Milana Kalčíka nakoľko vo vypracovanom posudku vyslovil záver,

že účtovníctvo obchodnej spoločnosti WAD DESIGN, s.r.o. nebol identifikovaný účtovný zápis, ktorým by
bola preúčtovaná výplata mzdy v hotovosti pričom svedkyňa Ing. P. na hlavná pojednávaní vypovedala,
že mzda v účtovníctve zaúčtovaná je, len nie je vedená ako uhradená nakoľko v čase keď spracovávala
účtovnú uzávierku za mesiac december 2011 nemala poškodená podpísanú výplatnicu k dispozícii a
z uvedeného dôvodu tak vyplatenie mzdy poškodenej nemohla zaevidovať a hoci mala vedomosť, že

poškodenej bude mzda vyplatená v hotovosti, nemohla do účtovníctva spoločnosť zaevidovať niečo, na
čo v čase spracovania nemala relevantný podklad. Súčasne sa vyjadrila, že pri spracovaní daňového
priznania si pravdepodobne zabudla vyžiadať tento doklad a tak nedopatrením sa nedostal do jej
dispozície.
V závere navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného

poriadku zrušil a rozhodol podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a vec sám tak, že ho oslobodí spod
obžaloby podľa § 285 písm. a/ resp. písm. b/ Trestného poriadku, alebo odvolací súd podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vráti vec súdu I. stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a
rozhodol.
Verejné zasadnutie vykonal odvolací súd v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne ospravedlnil

neúčasť na verejnom zasadnutí a požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Prokurátor krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že v prejednávanom prípade treba skúmať, či
nedošlo resp. nedochádza zo strany poškodenej k zneužívaniu ochrany zamestnanca, aby sa tak táto

po zlom rozchode s obžalovaným ako zamestnávateľom finančne obohatila vo svoj prospech. V rámci
konečného návrhu preto žiadal, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vo veci rozhodne sám a to tým
spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alebo aby odvolací súd vrátil vec súdu I. stupňa
na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa§317odsek lTrestnéhoporiadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odseklalebo
nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek l Trestného poriadku.

KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací, postupomuvedenýmvcitovanomustanovenízistil,žeodvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená a to proti výrokom proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej zákonom.
Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mali mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na

obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, tak z hľadiska
dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného

poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení§168odsek1Trestnéhoporiadkupodrobneajasnevyložil,ktoréskutočnostivzalzasprávne
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existencie ktorých skutočností pokladal so zreteľom navýsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný L. M. spáchal skutok v rozsahu skutkových

zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery I. stupňového
súdu osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a doposiaľ neuplatnenú
obhajobu obžalovaného ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne a to i v
dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal už I. stupňový súd. Odvolací súd poukazuje aj na formálnu

zmätočnosť dôvodov odvolania na č. l. 456, keď na jednej strane obžalovaný poukazuje na svoju nevinu
a na druhej strane vytýka, že súd I. stupňa sa pri hodnotení trestného konania nevysporiadal s kritériami
hodnotenia závažnosti prečinu s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona.
Odvolací súd, zhodne ako okresný súd, mal preukázané, že obžalovaný svojej zamestnankyni
poškodenej K. E. nevyplatil mzdu za mesiac december 2011 vo výške 313, 58 Eur splatnú dňa
13.01.2012, hoci v deň splatnosti mzdy spoločnosť WAD DEISIGN s.r.o. mala dostatok finančných

prostriedkov na úhradu uvedenej mzdy patriacej K. E. za mesiac december 2011 v celkovej výške
1.725,01 Eur, ktoré financie nevyhnutne nepotreboval pre svoju činnosť. Týmto svojim konaní K. E.
spôsobil škodu vo výške 313, 58 Eur. Tieto zistenia vychádzajú tak z výpovede poškodenej K. T.
predtýmE.,akoajznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomIng.MilanomKalčíkom,ktorývosvojom
znaleckom posudku konštatoval, že spoločnosť WAD DEISIGN s.r.o. mala ku dňu splatnosti mzdy

za mesiac december 2011 ku dňu 13.01.2012 na pokladni a na bankovom účte spolu 1.725,01 Eur,
takže mala dostatok finančných prostriedkov na jej vyplatenie, dlžná suma mzdy poškodenej za mesiac
december 2011 je 313,58 Eur, pre mesiac december 2011 bol stanovený výplatný termín v zmysle
zákonníka práce a pracovnej zmluvy na 13.01.2012. Dňa 13.01.2012 však spoločnosť nevykonala
žiadne finančné úhrady z bankového účtu ani hotovostné platby z pokladne. Finančné prostriedky, ktoré

mala k dispozícii v pokladni a na bankovom účte v deň splatnosti mzdy spoločnosť nepotrebovala na
zabezpečenie inej svojej činnosti. Znalec skúmal zaúčtovanie výplaty mzdy poškodenej za obdobie od
01.01.2012 do 31.12.2012. Z výplatnice ktorá bola znalcovi predložená za mesiac december 2011
na ktorej je podpis poškodenej, čím mala deklarovať prevzatie čiastky 226,97 Eur, chýba však dátum.
Preskúmaním účtovného denníka spoločnosti za účtovné obdobie roku 2012 však nebol identifikovaný

účtovný zápis, ktorým by bola preúčtovaná výplata mzdy v hotovosti. Po prekontrolovaný všetkých
hotovostných prevodov v pokladni spoločnosti skonštatoval, že mzda poškodenej za mesiac december
2011 v skúmanom období nebola preúčtovaná ako výdaj z pokladne. Súvaha, zostatok k 31.12.2012
je na riadku 113 záväzky voči zamestnancom v stĺpci bezprostredné predchádzajúce účtovné obdobie
5 (rok 2011) uvedený zostatok 266 Eur. V stĺpci bežné účtovné obdobie 4 za rok 2012 je zostatok 0

Eur. Z doložených výpisov z účtovnej evidencie nie je dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené, prečo
záväzok voči zamestnancom je k 31.12.2012 nulový, keď v účtovnom denníku a pokladne počas celého
roka 2012 nie je účtované vyplatenie mzdy. K obhajobe obžalovaného, že svedkyňa Ing. P. na hlavnom
pojednávaní uviedla, že mzda je v účtovníctve zaúčtovaná len nie vedená ako uhradená, nakoľko
v čase keď spracováva účtovnú závierku za mesiac december 2011 nemala poškodenou podpísanú

výplatnicu k dispozícii a z uvedeného dôvodu tak vyplatenie mzdy poškodenej nemohla zaevidovať
a hoci mala vedomosť, že poškodenej bude mzda vyplatená v hotovosti, nemohla do účtovníctva
spoločnosti zaevidovať niečo, na čo v čase jej spracovania nemala relevantný podklad a súčasne, že pri
spracovaní daňového priznania si pravdepodobne zabudla vyžiadať tento doklad a tak nedopatrením sa
nedostal do jej dispozícii znalec uviedol, že účtovníčka keď uzatvárala spoločnosť tak určite nezabudla

urobiť inventarizáciu účtov. Pri inventarizácii účtov by určite musela zistiť tú skutočnosť, že na účte
nevyplatené mzdy zamestnancov je evidovaná nejaká suma, ktorá nie je vyplatená. To znamená, že
automaticky by musela komunikovať s majiteľom spoločnosti či tá mzda bola alebo nebola vyplatená.
To, že sa zabudla spýtať, či bola mzda vyplatená alebo prečo nemá výplatnicu o výplate uvedenej
mzdy, túto skutočnosť je málo pravdepodobné, lebo pri inventarizácii by na to musela prísť pri uzatvorení

a na to sa nedá zabudnúť. Taktiež odvolací súd, zhodne ako okresný súd, poukazuje aj na výpoveď
svedka E. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť tak od obžalovaného ako aj od
poškodenej, že mzda poškodenej nebola vyplatená a takisto vie, že pri podpísaní dokladov v januári
2012 v kancelárii firmy za jeho prítomnosti k vyplateniu mzdy obžalovaným poškodenej nedošlo. O tom,
že poškodenej nebola mzda vyplatená na účet sa dozvedel v mesiaci január, február následne potom.

Spomenul, že obžalovaný mu povedal, že mzda poškodenej nebola vyplatená, povedal mu niečo v tom
zmysle, že prišlo k porušeniu pracovnej zmluvy pracovnej disciplíny preto tá mzda vyplatená nebola.
K odvolaciemu dôvodu, že poškodená podala trestné oznámenie až 16.11.2012 odvolací súd uvádza,
že z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestnému oznámeniu predchádzala snaha poškodenejriešiť nevyplatenie mzdy iným spôsobom ako trestným oznámení a to tým, že prostredníctvom svojej
advokátky podaním zo dňa 7.5.2012 adresovala obžalovanému výzvou na vyplatenie mzdy, ktorú
dňa 11.5.2012 prevzal. Teda vina obžalovaného je dostatočne obsiahnutá i zdôvodnené protiprávne

konanievskutkovejaprávnejvete,právnejkvalifikáciiisamotnýchdôvodochnapadnutéhoI.stupňového
rozsudku s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.
Podľa§214odsek1Trestnéhoporiadku:Ktoakoštatutárnyorgánprávnickejosobyalebofyzickáosoba,
ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú
odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň

ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval
na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou,
alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.
Objektom trestného činu je zmluvný nárok zamestnanca na mzdu, plat a ďalšie finančné náležitosti.
Ústava SR v čl. 17 ods. 2 všeobecne nezakazuje trestať za neschopnosť dodržať zmluvný záväzok,

nedovoľuje len za nedodržaný zmluvný záväzok pozbaviť iného osobnej slobody.
Povinnosť vyplatiť mzdu, resp. plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na
ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, je zmluvným záväzkom.
Podmienkou trestnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia § 214 odsek 1 Trestného poriadku je, že
páchateľ v deň splatnosti uvedených nárokov skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu (ak

preukázateľne tieto prostriedky nemal, nemôže byť trestne zodpovedný).
Trestný čin je dokonaný nevyplatením zmluvných nárokov v deň ich splatnosti. Obžalovaný ani
dodatočne nevyplatil poškodenej mzdu.
Za tejto dôkaznej situácie okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného L. M. právne
kvalifikoval ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona nakoľko

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi, teda poškodenej, mzdu na
ktorej vyplatenie mala nárok v deň jej splatnosti, hoci tento mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Odvolacie námietky čo do výroku
a zdôvodnenia, že rozhodnutie okresného súdu vo svojej argumentácii nie je konzistentné a zvolené
argumenty logicky nepodporujú príslušný záver, nie sú podľa zistení odvolacieho súdu dôvodné.

Okresný súd nepochybil ani v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie
sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil
osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotená na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností resp. správne v tomto smere aplikoval ako

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Trestného zákona ( doposiaľ viedol riadny
život), priťažujúce okolnosti nezistil. Správne vyhodnotil aj ich vzájomný pomer teda, že prevyšujú
poľahčujúce okolnosti. Trestná sadzba vyplýva z ustanovenia § 214 odsek 1 Trestného zákona je
stanovená vo výmere až na 3 roky odňatia slobody ( po úprave podľa § 38 odsek 3 Tr.por. až na 24
mesiacov). Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému za protiprávne konanie podľa § 214 odsek 1

Trestného zákona s použitím s ustanovením § 38 odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
V rámci postupu svojho konania odvolací súd nezistil podmienky k tomu, aby zmenil uložený
podmienečný trest, ktoré uložil okresný súd nakoľko takýmto trestom je možné jeho účel dosiahnuť ako
aj účel samotného trestného konania.

Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého I. stupňového rozsudku, senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.