Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/486/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210761
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214210761.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, so sídlom Karadžičova 8,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Karadžičova 8,
Bratislava, proti odporcovi: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, M., o zaplatenie sumy 1.936,95
eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. decembra
2014 č.k. 8C/250/2014-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním neschválil súdny zmier účastníkov konania
v nasledovnom znení: "Odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi 1.936,95 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne od 09.10.2013 do zaplatenia a právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov
konania titulom súdneho poplatku 11,60 eur a titulom trov právneho zastúpenia 321,73 eur to všetko v

mesačných splátkach po 50,- eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka
je splatná dňom 31.01.2015 a s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia."

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 23a ods., 1, 2, §

2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3 O.z., § 99 ods. 1, veta prvá, ods.
2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listín a zmlúv vyplýva, že
malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní, nikde však nie je v zmluve uvedená výška
úverového rámca a nie je tam žiadny údaj o výške úveru. Inú zmluvu o spotrebiteľskom úvere však
navrhovateľ nepredložil. Výška povoleného prečerpania je obsiahnutá len v jednostrannom právnom
úkone zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a to v oznámení. Uvedené však nie je možné

považovaťzadvojstrannúdohoduúčastníkovovýškeúveru.Zobsahuvykonanéhodokazovaniamásúd
za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval
služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti a odporca v zmluvnom vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo
zmluvy nevyplýva. Navrhovateľ bol súdom vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy tak, aby bolo možné
prepočítať jej správnosť. Bol vyzvaný, aby špecifikoval, ako dospel k jednotlivým čiastkovým nárokom,

akým spôsobom boli úhrady odporcu započítané na jednotlivé čiastkové nároky a v akej sume. V tomto
smere svoj návrh nedoplnil. Zaslal síce špecifikáciu, ale z tejto požadované nevyplývalo. Poslal síce
výpis z účtu, ale ani z neho požadované nevyplýva. Súd nespochybňuje bankový informačný systém, ale
hodnovernosťúdajovvňomobsiahnutých,nakoľkoniesúznámerozhodujúcevstupnéúdaje,nazáklade
ktorýchuvedenýsystémvyhotovil.Chýbatotižto,čoajvzmluveatovýškapovolenéhoprečerpania,teda
výška úveru. Chýbajú aj ostatné vstupné údaje, kedy, koľko čerpal, kedy koľko bolo uhradené, kedy, čo

a ako bolo započítané a prečo. Chýbajú údaje o tom, s akou percentuálnou sadzbou a za aké konkrétne
časové obdobie a z akej konkrétnej sumy sa počítali úroky a pod. Z týchto dôvodov potom nebolo možnévôbec posúdiť dôvodnosť či nedôvodnosť návrhu navrhovateľa. Nebolo možné posúdiť, či navrhovateľ
má právo alebo nie na to, čo žaluje a z akého právneho titulu. Nebolo možné posúdiť, či odporca je
povinný zaplatiť to, čo žaluje navrhovateľ alebo nie a z akého titulu. Nebolo možné to prepočítať a ani

posúdiť tvrdenia navrhovateľa o dôvodnosti žalovanej sumy. Nestačí len tvrdiť, že odporca niečo dlhuje.
Nutné je každé tvrdenie, teda aj tvrdenie o existencii dlhu preukázať. K tomu však nestačí predložiť len
výpis a doklady, ktoré navrhovateľ predložil. Z týchto listín nevyplýva dlh, ktorý si v konaní navrhovateľ
uplatňuje a ani čiastkové nároky. V podstate nie je zrejmé ani to, z ktorej zo zmlúv, ktoré predložil,
by mal jeho nárok vyplývať. Z jednej zmluvy predložil len časť, bez podpisu účastníkov zmluvy, len jej

prvú stranu, takže nie je zrejmé ani to, kedy mala byť podpísaná. Z ďalších nevyplýva kedy, na akej
sume povoleného prečerpania sa dohodli, za akých zmluvných podmienok, na akých úrokoch, akých
poplatkoch. Nepreukázal, na akej dobe vrátenia sa dohodli. Navrhovateľ uviedol, že pohľadávka nie
je premlčaná, lebo mimoriadna splatnosť bola vyhlásená až v roku 2013. Ak mal byť úver splácaný v
splátkach, v zmysle zákonných ustanovení Obč. zák. sa premlčuje osobitne každá jednotlivá zročná
splátka.Aniuvedenévšakniejemožnéskúmať,leboniesúzostranynavrhovateľažiadnetvrdenia,ktoré

by bolo možné posudzovať. Z toho potom vyplýva záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok tunajšieho súdu 8C/198/2013
- 59 zo dňa 04.07.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/404/2013 - 86 zo
dňa 14.05.2014. Ak sa teda odporca zaviazal uzavretým súdnym zmierom, že zaplatí žalovanú sumu
navrhovateľovi a ak navrhovateľ uzavrel zmier, že prijme od odporcu plnenie v žalovanej sume, napriek

tomu, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť žalovanej sumy z dôvodov vyššie uvedených, je
zmier medzi účastníkmi konania uzavretý dňa 08.12.2014 v rozpore s právnymi predpismi. Odporca sa
ním totiž zaviazal zaplatiť dlh, ktorý navrhovateľ v konaní nepreukázal. Navrhovateľ sa zasa uzavretým
zmierom zaviazal takéto plnenie od odporcu prijať, pričom nepreukázal, že je nositeľom práva takéto
plnenie žiadať. Preto súd zmier účastníkov konania neschválil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal odvolací súd, aby v
zmysleustanovenia§220O.s.p.napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmeniltak,žezmieruzavretý
účastníkmi konania schváli, keď svoje odvolanie dôvodil podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. Odvolateľ uviedol, že zákonná podmienka, ktorá vyžaduje písomnú formu pre vznik záväzkovo-

právneho vzťahu pri povolenom prečerpaní na bežnom účte v prejednávanej veci bola splnená, čo
bolo preukázané predložením kópie zmluvy o bežnom účte zo dňa 06.02.2006 uzatvorenej podľa §
708 a nasl. Obch.z. v znení jej dodatku zo dňa 03.10.2006. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že povolené
prečerpanie na bežnom účte bolo dojednané, napríklad samostatnou zmluvou. V písomnom vyjadrení zo
dňa02.13.2014súduprvéhostupňapreukázali,žepovolenéprečerpanienabežnomúčteboloodporcovi

poskytnuté jednostranným právnym úkonom ich právneho predchodcu ako doplnková služba v súlade s
jeho obchodnými podmienkami, ktoré súdu bolo predložené. Odvolateľ je toho názoru, že nie je pravdivé
tvrdenie súdu prvého stupňa, že nepreukázali výšku poskytnutého úveru a teda výšku povoleného
prečerpania. V podaní zo dňa 02.12.2014 súdu presne špecifikovali výšku, do ktorej bol žalovaný
oprávnený čerpať peňažné prostriedky v rámci povoleného čerpania na svojom účte, t.j. do výšky

1.659,70 eur, čo bolo súdu preukázané predloženým písomným oznámením ich právneho predchodcu
zo dňa 03.10.2006 a taktiež bol predložený dôkaz o forme podrobného výpisu z predmetného bežného
účtu odporcu s jeho presným číselným označením, z ktorého je preukázané poskytnutie povoleného
čerpania, ako aj všetky kreditné a debetné obraty na účte. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť,
že pokiaľ predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak,

ako uvádza súd a v zmluve nie je žiaden údaj o výške úveru, o výške úverovej sadzby a chýba údaj
o splátkach, koľko splátok a kedy bolo uhradených, keď v danom prípade navrhovateľ uvádza, že
neuplatnenie si voči odporcovi nárok zo splátkového úveru ale z titulu nesplateného úveru poskytnutého
odporcovi formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu ako doplnkového
produktu banky poskytovaného k bežnému účtu a v tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 3 prvá

veta zákona č. 258/2001 Z.z., s ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal. Navrhovateľ je
toho názoru, že ich právny predchodca si splnil všetky zákonné povinnosti kladené mu Zákonom o
spotrebiteľských úveroch pre úver poskytnutý formou povoleného prečerpania a v súlade s ustanovením
§ 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. riadne informoval odporcu o úverovom limite, o ročnej úrokovej
sadzbe, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Odvolateľ je taktiež toho názoru, že

boli splnené a preukázané podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a to tým, že nastal prípad
porušenia podľa zmluvných podmienok tak, ako to bolo špecifikované s odkazom na v tom čase platné
a účinné obchodné podmienky. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na správanie sa odporcu, ktorý v priebehu
konania vôbec nespochybnil výšku ani právny dôvod nimi uplatnenej pohľadávky a bol ochotný jusplácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, s čím navrhovateľ súhlasil. Na základe uvedeného
je toho názoru, že úkonom odporcu pred súdom prvého stupňa boli splnené pre rozhodnutie rozsudku
na základe uznania podľa § 153a O.s.p., kedy súd rozhoduje bez toho, aby vyhodnocoval predložené

dôkazy (pozri rozhodnutie NS SR 3 Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010) splnené podmienky na schválenie
súdneho zmieru.

Odporca odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je potrebné ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 8C/250/2014 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 1.936,95 eur spolu s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd neschválil súdny zmier účastníkov konania v nasledovnom znení: "Odporca sa zaväzuje
zaplatiť navrhovateľovi 1.936,95 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 09.10.2013 do
zaplatenia a právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 11,60
eur a titulom trov právneho zastúpenia 321,73 eur to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, ktoré

sú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná dňom 31.01

Podľa § 99 ods.1 O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na

informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Z ustanovenia § 99 O.s.p. vyplýva, že súdny zmier je schválený uznesením súdu. Súd schváli zmier, ak
to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom. Z dikcie „ak to povaha
veci pripúšťa“, možno vyvodiť, že zmier schváli súd najmä v prípadoch, keď účastníci dohody majú jej
uzavretie o predmete konania v hmotno-právnej dispozícii, inak povedané predmet konania tvoria také
práva a povinnosti, ktoré podľa hmotného práva pripúšťajú dohodu (nemajú v statusových veciach). V

prípade schvaľovania súdneho zmieru závisí od štádia konania, v ktorom sa zmier uzatvára, či jeho
podkladom bude dôsledne vykonané dokazovanie alebo nie. V zásade pri schvaľovaní súdneho zmieru
nemusí súd vykonávať dokazovanie tak, ako by ho vykonával v prípade meritórneho skončenia veci
autoritatívnym výrokom. Súd vychádza zo substancovaných skutkových tvrdení účastníkov a doteraz
vykonaného dokazovania. V podstate skúma iba to, či zmier možno podľa hmotného práva uzavrieť a

či dohoda nie je neplatná.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretý zmier nie je možné schváliť, nakoľko v tomto
štádiu konania nemožno jednoznačne posúdiť, či je v súlade s hmotným právom, keď zároveň
uviedol, že navrhovateľ nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno preukázania poskytnutia finančných

prostriedkov na základe uzavretej zmluvy o bežnom účte a taktiež súdu nie je dostatočne zrejmé,
aké zmluvné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom vznikli, na základe ktorého zmluvného vzťahu
navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky.

Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že podaným návrhom sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 1.936,95

eur s príslušenstvom. Na základe žiadosti odporcu právny predchodca navrhovateľa spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zriadila v prospech
odporcu bežný účet, na ktorom poskytla v prospech odporcu úver vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenialimitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac ako 5 dní, čím
nastal prípad porušenia článku 14 bod 14.1 obchodných podmienok. Z dôvodu porušenia zmluvných

podmienok v zmysle článku 14, bod 14.1 obchodných podmienok navrhovateľ v zmysle ustanovenia
článku 8.4. písm. a) v spojení s ustanovením článku 14.2. obchodných podmienok vyhlásil ku dňu
30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného právnym predchodcom navrhovateľa pod
č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 2.337,54 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa

výške prečerpania v sume 1.936,95 eur, úrokov v sume 255,56 eur, poplatkov v sume 145,03 eur a
vyzval odporcu na zaplatenie tejto pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Zo zmluvy o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2006 vyplýva, že ju uzatvoril právny predchodca navrhovateľa -
Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca, predmetom ktorej v zmysle článku 1. je zriadenie účtu bankou
pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v
obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených

prečerpaní fyzický osobám - nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Z oznámenia o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 03.10.2006 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská
sporiteľňaa.s.oznámilaodporcovi,ženakoľkosplnilpodmienkypreposkytnutiepovolenéhoprečerpania
k jeho bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, od 03.10.2006 poskytuje povolené prečerpanie k jeho
účtu vo výške 50.000,- Sk a to v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi ním a Slovenskou sporiteľňou,

predmetom ktorej je zriadenie jeho účtu a poskytnutie povoleného prečerpania. Pohľadávka Slovenskej
sporiteľne z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu
vyhotovenia tohto oznámenia je 16,10% ročne, typ premenlivá. V dodatku k zmluve o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2006 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca sa
dohodli v článku 1, že zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2006 sa nahrádza

touto zmluvou a to v rozsahu, ktorý je uvedený v tomto dodatku, kde v článku 1 je uvedený predmet
zmluvy a to zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu
po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
01.02.2006. Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom dňa 12.06.2006 vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia §
269 ods. 2 Obch.z., na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa vystavil pre odporcu ako majiteľa
účtu typ platobnej karty H. Y. k číslu účtu XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX s limitom platobnej karty v
hotovostný deň 15.000,- Sk, v bezhotovostnom styku 45.000,- Sk a celkový limit za deň 60.000,- Sk,
keď zároveň držiteľ karty vyhlasuje, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami a VOP a súhlasí

s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať a taktiež držiteľ karty potvrdzuje prevzatie platobnej karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXX platnej do 30.06.2009 a bezpečnostné obálky s PIN číslom.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie je
súdnyzmieruzavretýúčastníkmikonaniapredsúdomvsúladeshmotnýmprávom.Odvolacísúdsúhlasí

s názorom, že navrhovateľ nepredložil súdu potrebné listinné dôkazy svedčiace o tom, aké zmluvné
vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom boli uzavreté a na základe čoho boli odporcovi poskytnuté
finančné prostriedky, aj keď v danom prípade je zrejmé zo správania a konania odporcu, ktorý súhlasil
s týmto súdnym zmierom, že odporcovi finančné prostriedky boli poskytnuté, avšak nie je zrejmé, na
základe ktorého zo zmluvných vzťahov sa tak stalo. V súdnom spise sa nachádzajú viaceré zmluvy

uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom, či už zmluva o bežnom účte, resp. dodatok k zmluve o
bežnom účte (č.l.5,8), oznámenie o poskytnutí povoleného čerpania (č.l. 6), zmluva o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby (č.l. 10), zmluva o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 11),
ktoré sa nachádzajú len vo forme fotokópií a taktiež sú v neúplnom stave.

V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že ako
z návrhu (opisu rozhodujúcich skutočností), tak aj z obsahu navrhovateľom predložených listinných
dôkazov nie je zrejmé, na základe ktorého zo zmluvných vzťahov si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi
zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a teda či to je na základe zmluvy o bežnom účte alebo
na základe zmluvy o vydaní platobnej karty atď., čo je potrebné zo strany navrhovateľa ozrejmiť. Z

doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.06.2006 a následne zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa došlo k oznámeniu o poskytnutí povoleného prečerpania a to listom zo dňa 03.10.2006
a ďalej sa tam nachádza aj zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, kde jeaj uvedená možnosť vydania platobnej karty, ktorá zmluva však bola súdu predložená tak, že nie je
úplná, nakoľko sa tam nenachádza dátum jej uzatvorenia ako aj podpisy zmluvných strán. V danom
prípade by bolo v súčasnom štádiu konania predčasné konštatovať, či nárok navrhovateľa je alebo nie

je dôvodný a oprávnený, pretože navrhovateľom predložené listinné dôkazy svedčiace o dôvodnosti
uplatneného nároku sú zatiaľ nedostatočné a je potrebné zo strany súdu prvého stupňa na zistenie
úplného skutkového stavu v prejednávanej veci vyzvať navrhovateľa na opis rozhodujúcich skutkových
okolností v zmysle ust. § 79 ods.1 O.s.p. tak, aby bolo zrejmé, na základe akého právneho vzťahu
si uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy a prečo v takomto rozsahu, nakoľko v prípade, ak

by predmetný zmluvný vzťah bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvou o bežnom
účte v zmysle § 708 a nasl. Obch.z., (z doteraz predložených listinných dokladov sa javí, že odporcovi
bolo poskytnuté prečerpanie úveru formou platobnej karty), v danom prípade by sa jednalo o nárok zo
splátkového úveru a bolo by vylúčené aplikovanie ust. § 1 ods. 3 prvá veta zákona č. 258/2001 Z.z., na
základe čoho, by súd bol povinný skúmať predmetný zmluvný vzťah existujúci medzi účastníkmi konania
aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Z uvedeného tak vyplýva, že súd v tomto štádiu konania pred vykonaním dokazovania nemá vôbec
jednoznačne preukázané, či nárok navrhovateľa je alebo nie je voči odporcovi dôvodný a teda pokiaľ
súd prvého stupňa postupoval podľa § 99 ods. 2 O.s.p. a zmier uzavretý účastníkmi konania neschválil
z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom, postupoval správne.

Odvolací súd tak podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.