Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202651
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614202651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. S., nar. XX. Y. XXXX, bytom U., V. XXX/
XX, o 1.899,76 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k.
11C/233/2014-56 zo dňa 20. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ žalobu zamietol a II/ žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozsudok súd odôvodnil právne aplikáciou § 52, § 53 ods. 1 až 4, § 563, § 54 ods. 1 a
2, § 100, § 101, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 2, § 3, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne argumentoval tým, že posúdil nárok žalobkyne aj s
poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré súdu
ako orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania a to, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal. Predmetom konania bol zvyšok dlhu na spotrebiteľskom
úvere, pričom bez ohľadu na skutočnosť, že úver bol poskytnutý na dobu 5 rokov (jednotlivé splátky
sa premlčujú samostatne) je zrejmé, že v danej veci prišlo k predčasnej splatnosti úveru. Listom zo
dňa 29.1.2011, predžalobnou upomienkou, vyzvala žalobkyňa žalovanú na úhradu všetkých splátok
jednorázovo do troch dní od doručenia výzvy. Táto lehota uplynula žalovanej dňom 12.2.2011, čiže
dňom 13.2.2011 sa dostala žalovaná do omeškania a zároveň je to aj deň, kedy sa právo žalobkyne

mohlo uplatniť prvý raz (pozn.: žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania už od 13.2.2011). Vzhľadom na
tieto skutočnosti bol posledný deň lehoty, kedy si mohla žalobkyňa uplatniť svoje právo na súde deň
12.2.2014. Žaloba bola podaná až 19.3.2014, t. j po uplynutí zákonnej 3-ročnej všeobecnej premlčacej
lehoty a preto súd žalobu s použitím § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
účinný do 30. júna 2016) a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania,
pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej splnomocnenkyne odvolanie žalobkyňa, ktorým
sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alebo ho zmenil tak, že návrhu vyhovie, uplatniac si trovy konania. Podľa odvolateľky súd vecnesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasila, aby v danom
prípadesúdpostupoval vzmysleust.§5bzákonaoochranespotrebiteľa,ktorénadobudloúčinnosť
dňa 1. mája 2014. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (prikázanie orgánom rozhodujúcim

o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy /vrátane súdov/ ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva,
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania) dochádza k značnému
narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu
diskriminácie podľa č. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k
porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k

narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46
Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných a práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa žalobcu aplikáciou

ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za
akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a
závažnému zásahu do jeho majetkových práv. Súd aplikovaním porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods.

4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Odvolateľ podporne poukázal na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a to sp. zn. PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, III. ÚS 348/06, ako aj
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 a sp. zn. 9Co/105/2013. Odvolateľ namietal,
že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia O.z. týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko

bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obch.z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Žalobkyňa má za to, že i napriek tomu, že v danom prípade
ide o zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa
ustanovení Obch.z.. V tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že na

danúvecjepotrebnéaplikovaťustanoveniaObch.z..Žalobcanepovažujeuplatnenýnárokzapremlčaný,
pretože premlčacia doba začala plynúť dňa 13.2.2011 a uplynula 13.2.2015.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367

ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), na úradnej tabuli
súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil,
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, odvolací

súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje, k veci dodáva nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 1.6.2010 uzatvoril právny predchodca žalobkyne so žalovanou zmluvu
o pôžičke č. 7072922, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička 2.163 eur, ktorú malasplácať v pravidelných mesačných splátkach (42 splátok) v sume 51,50 eur. RPMN bolo určené vo výške
29,99%. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať riadne a včas, predchodca
žalobkyne ju vyzval listom zo dňa 29.1.2011 označeným ako predžalobná upomienka k úhrade všetkých

splátok jednorazovo do 3 dní od doručenia výzvy. Z priloženej doručenky je zrejmé, že žalovaná túto
výzvu prevzala dňa 9.2.2011. Lehota na plnenie žalovanej uplynula dňom 12.2.2011. Od 13.2.2011 sa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobkyni, pričom od tohto dňa si aj žalobkyňa
uplatňuje úrok z omeškania.

8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v danom prípade nepostupoval správne, keď
aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014. Odvolací súd
sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje.

9. Napriek tomu, že žalovaná nenamietala premlčanie uplatneného nároku žalobkyňou, v zmysle súdom
prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

v znení účinnom od 1. mája 2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.
Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

10. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie
§ 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do
účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1.5.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor,
podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného
zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je

správny. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej procesnej právnej normy platí nepravá
retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej
právnej normy, riadia novou právnou normou.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobkyne

na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
procesné ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014
Z.z. účinnou od 1.5.2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie
nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia
i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy.

12. Ďalšou spornou otázkou zostalo, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku premlčania
posúdil podľa ustanovení O.z..

13. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec

neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v § 387 a
nasledujúcich Obch.z. a § 100 a nasledujúcich O.z.. Právna úprava premlčania obsiahnutá v O.z. je pre
spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na
to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obch.z.
s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo

dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení O.z. a to i v otázke
premlčania práva žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o
spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť O.z., keďže aplikácia Obch.z. prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z

hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obch.z. celkom alebo z časti musí
ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii O.z.. Normy
obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujúúprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v O.z. a predpisoch
vydaných na jeho vykonanie.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa
nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v
zmysle § 101 O.z.. Je potrebné poukázať na § 52 ods. 2 O.z., podľa ktorého právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky
ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie
priskúmaníotázkypremlčaniasprávneaplikovalobčianskoprávnuúpravuodĺžkepremlčacejdoby,ktorá
je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný
vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obch.z. bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská

zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v
občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

15. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 O.z., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani

uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou,
sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech
spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obch.z.. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Ustanovenie § 54 ods. 1 O.z. aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade

dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo (Obch.z.), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

16. Je preto potrebné uzavrieť, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na

otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia O.z.,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.6.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a

6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením O.z. na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obch.z. nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

17. Novela O.z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením §
52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia O.z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že O.z. bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania,
otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim

mala použiť právna úprava Obch.z.. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl
2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť
aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu O.z. na spotrebiteľské záväzky. V
súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012 súd uvádza, že
Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich

zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa, napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 O.z..

18. Odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok NS SR z 21.4.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety O.z., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia O.z., aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd
SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup
prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvereaplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 a na
premlčanie aplikovali § 101 O.z.. Rovnaký právny názor vyslovil NS SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015
sp. zn. 4MCdo/17/2014.

19. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s
odvolacími námietkami žalobcu, poukazujúcimi na prednostnú aplikáciu ustanovení Obch.z. aj v prípade
spotrebiteľskej zmluvy a s tým spojenú rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného
právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším

rozhodnutím súdu rovnakého stupňa, pričom všeobecne záväzný charakter nemajú ani rozhodnutia
súdov vyššieho stupňa. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd akceptuje práve
teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu
a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so

zachovávanímnepriamehoúčinkujednotlivýchsmerníc(prinaplnenícieľovvysokejochranyspotrebiteľa
garantovaných komunitárnym právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v
spotrebiteľských zmluvách potvrdila vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov, pričom rozhodnutia
vyšších súdov označených žalobkyňou v odvolaní (v citovaných častiach) nezohľadňujú nadradenosť
komunitárneho práva, primárne ako aj sekundárne pramene práva Európskej únie, vrátane rozsudkov

Súdneho dvora Európskej únie, smerujúce k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako
slabšej strany v hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len iluzórnej slobody
spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa). Preto vo svetle eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo
možné sa so žalobcom uvádzanými rozhodnutiami na podporu jeho tvrdení (v danom prípade) stotožniť.

Uvedené sa vzťahuje aj na žalobcom citovanú odbornú literatúru.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto v zmysle § 255 C.s.p. v spojení s § 396
C.s.p.jejvznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočineúspešnejžalobkynivplnomrozsahu.
Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§
262 ods. 1 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).