Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515010267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a
členov senátu - prísediacich I. L. V. C. O., v trestne veci obžalovaného A. S., D.. XX.XX.XXXX S. O.,
H. N. Z. H., C. XXX/XX, trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon") na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2015 v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. S. L. W. P., D.. XX.XX.XXXX S. O.,
H. N. Z. H., C. XXX/XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ialva,
je v i n n ý, ž e
dňa 13.03.2015 vo večerných hodinách si neoprávnene od neznámej osoby v Z. H., D. X. C. Č.. XXX/
XX zadovážil rastlinu rodu Cannabis a následne neoprávnene prechovával jeden biely priesvitný sáčok
s rozmermi 7x3,5 cm o hmotnosti 0,8g s obsahom vtedy neznámej zelenej rastlinnej sušiny (stopa č. 1) a

jeden biely priesvitný sáčok s rozmermi 12,5 cm s hmotnosťou 9,1g s obsahom vtedy neznámej zelenej
rastlinnej sušiny, v ktorom sa nachádzalo 6 kusov menších bielych priesvitných sáčkov s rozmermi
7x3,5 cm (stopa č. 2) do dňa 14.03.2015 do 21.20. hod až do momentu kedy drogu v Z. H. D. X. O.
ako spolujazdec osobného motorového vozidla zn. Seat Toledo, farby čierna metalíza, ev.č. NM XXX
Y., dobrovoľne vydal príslušníkom polície, pričom v stope č. 1 sa nachádzalo konope s hmotnosťou
472 mg s priemernou koncentráciou 22,3 % hmotnostných THC , obsahujúce 105 mg THC, a v stope

číslo 2 sa nachádzalo konope s celkovou hmotnosťou 6029 mg s priemernou koncentráciou 25 %
hmotnostných THC, obsahujúce 1507 mg THC, z ktorého množstva je možné vyrobiť minimálne 13
obvykle jednorazových dávok drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle Zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny
omamných látok a uvedený čin spáchal napriek tomu, že už bol odsúdený Rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/178/2011 - 90 zo dňa 22.08.2012 v spojení s Uznesením
Krajského súdu Trenčíne č. k. 23To/140/2012 - 106 zo dňa 30.01.2013, právoplatným dňa 30.01.2013,

za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona,
teda
- neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchal, hoci
bol za takýto čin odsúdený,
čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 5 /päť/ rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§76ods.1Trestnéhozákonaa78ods.1Trestnéhozákonasaobžalovanému ukladá ochranný

dohľad v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
zákaz požívania návykových látok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks
fajky na fajčenie o rozmeroch 8,2 cm a priemere 0,5 mm.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom Pv 213/15/3304 - 30 zo dňa 17.07.2015, doručená tunajšiemu súdu dňa 21.07.2015, trestné
konanie proti obžalovanému pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Súd v predmetnej veci vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 14.09.2015 a 21.10.2015, na ktorých
vykonal dokazovanie a dospel k nižšie uvedeným záverom.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť
dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení obžalovaného

v intenciách § 257 Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že sa nechce vyjadriť.
Obžalovaný A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 neodmietol vypovedať a ku skutku
vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je užívateľom marihuany, priznal
kúpou a držbu marihuany, ktorá bola u neho zaistená. Pri policajnej kontrole totožnosti v Z. H.,
obžalovanému z vrecka vypadol sáčok s marihuanou a na otázku policajta, či má pri sebe ešte

marihuanu, vytiahol ešte jeden sáčok. Zaistenú marihuanu má pre vlastnú potrebu, pričom si je vedomý
skutočnosti, že má súdom uložený zákaz požívať návykové látky a povinnosť sa podrobiť liečeniu zo
závislosti od návykových látok. Vypovedal, že sa zo závislosti liečil u psychiatričky O.. Ž. a navštevoval
terapeuticky psychologičku A.. Š., nakoľko si uvedomoval svoj problém s užívaním marihuany. Priznal,
že v tomto konkrétnom prípade neodolal.

Svedok V. O. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 neodmietol vypovedať, uviedol, že k
obžalovanému nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Z jeho výpovede na tomto hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že ako príslušník PZ vykonával hliadkovú činnosť v Starej Turej spolu so svedkom O.
P., pričom z čerpacej stanice vychádzalo motorové vozidlo, ktoré zastavili výstražným svetelným
zariadením, nakoľko i všimli poškodenú prednú časť vozidla. Vodičom bol O. Z., v aute sedeli ďalšie dve

osoby. Spolujazdec nemal pri sebe doklady občiansky preukaz, vyšiel z vozidla, povedal, že je A. S.,
následne hľadal po vreckách občiansky preukaz a pri tom vybral kľúče, a ako vyťahoval kľúča, vytiahol
nejaký sáčok a vtedy sa ho kolega opýtal, že čo to je a následne pustil obžalovaný sáčok na zem.
Povedal mu, že to je marihuana a má ju pre vlastnú potrebu. Na otázku, či má toho viacej uviedol, že
áno. Vyzvali ho, aby vydal všetko čo má vo vreckách a poučili ho o tom, že nie j povinný vec vydať, ak

by si s tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Následne dobrovoľne vydal ďalšiu marihuanu.
Na obvodom oddelení bola spísaná zápisnica o vydaní veci.
Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 neodmietol vypovedať, uviedol, že nie je v
príbuzenskom pomere k obžalovanému. Z jeho výpovede vyplynulo, že viedol motorové vozidlo, ktoré
zastavili policajti. Vo vozidle bol s ním obžalovaný a W. C.. Policajti kontrolovali ich totožnosť, pričom

obžalovaný pri kontrole z vrecka vytiahol nejaký sáčok. O tom, že obžalovaný mal pri sebe marihuanu
nevedel, dozvedel sa to až v čase, keď ju našli u obžalovaného.
Svedok W. C. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 neodmietol vypovedať, uviedol, že nie je v
príbuzenskom pomere k obžalovanému. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol v motorovom vozidle, ktoré
viedolO.Z.abolvňomiobžalovaný.Pričerpacejstaniciichzastavilipolicajtiakontrolovaliichtotožnosť.

O marihuane, ktorú mal obžalovaný pri sebe nevedel.
Svedok N. U. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2015 neodmietol vypovedať a nie je v príbuzenskom
pomere k obžalovanému vyplynulo, že je povereným príslušníkom PZ na Obvodnom oddelení v
Novom Meste nad Váhom. Bol povereným príslušníkom PZ i v predmetnej veci. Bol vyslaný na Z. H.
operačným strediskom a prišiel na benzínku. Osobu obžalovaného si preberal na obvodnom oddelení

spolu so spisovým materiálom od príslušníkov dopravnej hliadky prevzal osobu obžalovaného zajeho prítomnosti. Spísal zápisnicu o zadržaní, oboznámil dosahového prokurátora o zadržaní, vypočul
podozrivého a vyhotovil uznesenie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Spolu so spisom mu
odovzdali i zápisnicu o vydaní veci. Nespomína si presne, na ktorom obvodnom oddelení došlo k

odovzdaniu, no zdá sa mu, že na Z. H..
Prečítanej výpovede svedka O. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako príslušník PZ vykonával
spolu s kolegom V. O. hliadkovú službu v Z. H. zameranú na kontrolu vodičov pod vplyvom alkoholu,
pátranie po hľadaných osobách a nezvestných a pátranie po veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Z čerpacej stanice O. S. Z. H. videli vychádzať motorové vozidlo na O. X., ktoré zastavili asi po 100

metroch riadnym predpísaným zákonným spôsobom - svetelný a zvukovým výstražným znamením.
Po zastavení bol vodič vozidla vyzvaný, aby predložil doklad totožnosti a doklad potrebné k vedeniu
motorového vozidla. Vodič uposlúchol, pričom zistili, že ide o O. Z., ktorý sa na výzvu podrobil dychovej
skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Následne bol vyzvaný spolujazdec vedľa vodiča, ktorý bol
pripútaný, k predloženiu dokladu totožnosti, ktorý vystúpil z vozidla. Ako hľadal doklady, vypadol mu z
vrecka bundy jeden igelitový sáčok s obsahom neznámej rastlinnej sušiny zelenej farby a neznámeho

pôvodu. Na otázku, čo to je a či má toho pri sebe viacej, obžalovaný uviedol, že ide o marihuanu,
ktorú má pre vlastnú potrebu. Následne vytiahol z vrecka ešte jeden sáčok a kus zadymenej sklenej
rúrky a uviedol, že sú to jeho veci. Tieto veci vydal dobrovoľne na základe výziev, bol poučený čoho sa
dopustil, veci vydal podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Následne mu boli založené putá v čase 21.20
hod. Následne bolo vyrozumené o situácii operačné stredisko KR PZ Trenčín o celej situácii. Následne

na Obvodnom oddelení v Starej Turej zadokumentovali fotograficky vydané veci a bola s ním spísaná
zápisnica o vydaní veci spoločne s N. U.Y.. Pri výzve bol poučený, že vec nie je povinný dobrovoľne
vydať, ak by si privodil ujmu. Vydané veci mal hliadka celý čas pri sebe bez zamedzenia prístupu tretím
osobám.
Zo záverov Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČSE: PPZ - KEU

- BA - EXP - 2015/4266 zo dňa 30.04.2015, ktorý bol prezentovaný znalcom mjr. Ing. Ivanom Kováčom
na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 vyplynulo, že v stope č. 1 sa nachádzalo konope s hmotnosťou
472mgspriemernoukoncentráciou22,3%THC,obsahujúce105mgTHC,čopredstavuje4až9obvykle
jednorazových dávok drogy a v stope č. 2 sa nachádzalo konope c celkovou hmotnosťou 4 029 mg s
priemernou koncentráciou 25% hmotnostných THC obsahuje 1 507 mg THC čo predstavuje 50 - 121

obvykle jednorazových dávok drogy, pričom rastliny rodu Canabis sú v zmysle zákona č. 1389/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných
látok. V sklenej fajke boli zistená prítomnosť THC a na steroch rúk obžalovaného prítomnosť THC a
metamfetamínu.Rozpätieminimálnejamaximálnejdávkyvysvetliltým,žetotorozpätieurčujeústav,aby
pokrylo, čo najväčšie množstvo bežných užívateľov. Podľa znalca jedna dávka sa pohybuje hmotnostne

od 100 až do 500 mg. Zvyčajne býva takáto látky zmiešaná s tabakom. Skúmaný materiál bol kvalitný.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná ako listinný dôkaz Zápisnica o vydaní veci zo dňa 14.03.2015, z
ktorejvyplynulo,žeobžalovanýdobrovoľnevydalbielypriesvitnýsáčoksrozmermi7x3,5cmohmotnosti
0,8 g s obsahom neznámej zelenej rastlinnej sušiny (stopa č. 1) a jeden biely priesvitný sáčok s rozmermi
12,5cmshmotnosťou9,1gsobsahomvtedyneznámejzelenejrastlinnejsušiny,vktoromsanachádzalo

6 kusov menších bielych priesvitných sáčkov s rozmermi 7 x 3,5 cm (stopa č. 2).
Z Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T /178/2011 - 90 zo dňa 22.08.2012
v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčíne č. k. 23To 140/2012 - 106 zo dňa 30.01.2013,
právoplatným dňa 30.01.2013, vyplynulo, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený za zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona na skutkovom základe
tam uvedenom a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou
dobou 5 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a spolu so zákazom
užívať akékoľvek návykové látky, povinnosťou v skúšobnej dobe sa podrobiť liečeniu závislosti od
návykových látok. povinnosťou v skúšobnej dobe sa podrobiť psychoterapii alebo sa zúčastniť na

psychologickom poradenstve a povinnosťou v skúšobnej dobe sa preukázateľne zamestnať alebo
preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Z posudku znaleckej organizácie Y. W. R., Z..F..P.., ktorá vyšetrovala duševný stav obžalovaného
vyplynulo, že obžalovaný v čase činu netrpel žiadnou duševnou poruchou, svoje konanie mohol
ovládať a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Obžalovaný je závislý od marihuany a nakoľko

podstupuje liečenie, znalci nenavrhujú uloženie ďalšieho ochranného liečenia.
Z Rozhodnutia o priestupku ORPZ-NM-OPDP72-344/2014 zo dňa 08.12.2015, právoplatné dňa
02.02.2015, vykonateľné dňa 18.02.2015, vyplynulo, že bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. za priestupok zo dňa 11.09.2014kedy o 16.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/54 v k. ú. O. U., kde prekročil maximálne
povolenú rýchlosť jazdy obmedzenú dopravnou značkou, na mieste javil známky požitia omamných a
psychotropných látok z dôvodu čoho mu bola odobratá vzorka krvi moču na zistenie množstva požitia

omamných a psychotropných látok, pričom Súdnolekárskym a patologickoanatomickým pracoviskom v
N. N. bolo zistené požitie amfetamínu, metamfetamínua a tetrahdrokanabyolu.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaný bol
celkovo sedem krát prejdnávaný za priestupky postihnutý za priestupok proti majetku dňa 27.09.2010
a šesť krát na úseku dopravy.

Z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
1T/99/2011 vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom zo dňa 05.09.2011 pre prečin podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace
so skúšobnou dobou 1 rok do 06.09.2012. Skutok spáchal dňa 27.03.2011. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 05.09.2011.
Zo správy A.. V. Š. z dňa 23.09.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol v psychoterapeutickom vedení so

zameraním na zvládnutie života od 20.08.2013, spolupráca do ukončenia činnosti klinického psychológa
bola dobrá a absolvoval 8 sedení.
Zo správy O.. V. Ž. zo dňa 24.09.2015 vyplynulo, že obžalovaný sa liečil v jej ambulancii od júla 2013.
V liečbe spolupracoval až do september 2014, kedy pod tlakom okolností priznal, že znovu užíva drogy.
Na ďalších kontrolách bol v januári a vo februári 2015 a toxikologické vyšetrenie moču vo februári bolo

orientačne negatívne.
Ďalej boli prečítané ďalšie listinné dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného
pojednávania.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§36písm.l)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľsa priznalkspáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,
nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje
uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá

podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto

zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.
Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo
maximálneho stupňa stráženia.
Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí
súd
a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia

zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť
rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť
aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje,
potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na
spáchanie trestného činu.

* * * * *

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaného A. S. za
preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný. Obžalovaný je okrem svojej výpovede usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka

V. O., O. P., ktorí potvrdili, že obžalovaného vyzvali na vydanie veci, poučili ho jeho práve vec
nevydať, ak by si s tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania, výpoveďou znalca O.. L.. L. G. k
znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČSE: PPZ - KEU - BA - EXP
- 2015/4266 zo dňa 30.04.2015 a Zápisnicou o vydaní veci zo dňa 14.03.2015. Znaleckým posudkom
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČSE: PPZ - KEU - BA - EXP - 2011/7728 zo dňa

13.07.2011 je preukázané, že zaistené veci sú sušené rastliny rodu konope a to s celkovou hmotnosťou
6501 mg, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok. V tomto konaní
nebolo preukázané, že by obžalovaný mal oprávnenie na prechovávanie a nakladanie s marihuanou.K námietke obhajcu založenej na pochybnosti o správnosti zápisnice o vydaní veci je potrebné uviesť,
že táto sa spravidla v zmysle § 58 ods. 1 Trestného poriadku spisuje pri úkone alebo bezprostredne po
ňom. Je zrejmé, že zápisnica o vydaní veci obsahuje údaje v zmysle § 58 ods. 1 Trestného poriadku

ako aj opis vydaných vecí v zmysle § 93 ods. 1 Trestného poriadku. Z výpovede svedka V. O. V. N.
U. vyplynulo, že zápisnica o vydaní veci bola spísaná v krátkom časovom úseku a nebolo s vydanými
vecami manipulované. Obžalovaný v konaní v podstate nenamietal druh ani množstvo vydanej veci.
Preto podľa názoru súdu vec bola vydaná v súlade s Trestným poriadkom.
Súd oproti obžalobe upravil skutkovú vetu obžaloby v časti týkajúcej sa počtu obvyklých jednorazových

dávok, pretože sa nestotožnil s množstvom obvykle jednorazových dávok uvedených prokurátorom
v obžalobe. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že zo stopy č. 1, ktoré obsahovalo konope s
hmotnosťou 472 mg priemernou koncentráciou 22,3 THC, obsahujúce 105 mg THC, je možné vyrobiť
4 až 9 obvykle jednorazových dávok drogy a zo stopy č. 2, v ktorej sa nachádzalo konope c celkovou
hmotnosťou 4 029 mg s priemernou koncentráciou 25% hmotnostných THC obsahuje 1 507 mg THC, je
možné vyrobiť 50 - 121 obvykle jednorazových dávok drogy. V tejto súvislosti a v všeobecne s drogovou

trestnou činnosťou, však vyvstáva všeobecný problém určenia obvykle jednorazovej dávky drogy. Po-
jem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym, ktorý však nie je jednoznačne definovaný
Trestným zákonom. Trestný zákon totiž neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo sa rozumie pod
obvykle jednorazovou dávkou drogy a preto definícia tohto právneho pojmu je odkázaná na súdnu
prax. Základným obligatórnym znakom skutkovej podstaty tzv. drogových trestných činov (§ 171, 172,

173 Trestného zákona) je preukázanie, či zaistený materiál obsahuje omamnú (psychotropnú) látku.
Skúmanie obsahu účinnej látky v zaistenom materiáli má význam pre zistenie, či skutočne ide o omam-
nú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, čiže látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka, alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Ak by za-
istený materiál nedosahoval aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopné ovplyvniť psychiku člove-

ka, nešlo by omamnú látku a nebol by naplnený zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. V
rámci skúmania zaisteného materiálu je potom potrebné určiť najmä jeho druh, hmotnosť a koncentráciu
účinnej (psychoaktívnej) látky.
Citovaným znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava je jednoznačne
preukázané, že materiál zaistený u obžalovaného pochádza z rastliny rodu Cannabis - konope a je

omamnou látkou, pretože obsahuje účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), ktorá je schopná ovplyvniť
psychiku človeka.
Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava určil minimálny a maximálny rozsah obvykle
jednorazovej dávky, pričom vychádzal pri určení počtu obvyklých jednorazových dávok výlučne z
koncentrácie THC v zaistenom a skúmanom materiáli. Tu treba podotknúť, že Kriminalistický a

expertízny ústav PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednora-
zovú dávku konkrétnej drogy, pretože ide o právnu otázku, a ani stanovovať jej množstvo. Jeho úlohou
je predovšetkým zistiť, či zaistený materiál je omamnou alebo psychotropnou látkou, určiť jej druh a
hmotnosť. Súd vychádzajúc z doterajších rozhodnutí súdov vyššieho stupňa (pozri napr. Uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.09.2011, rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bra-

tislave sp. zn. 4To/127/2011), ale aj vlastnej rozhodovacej praxe (Rozsudok zo dňa 17.10.2014, sp.
zn. 1T/187/2012), pri podrobnom skúmaní a posudzovaní pojmu „obvykle jednorazovej dávky“ dospel
k záveru, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti
zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria možno za obvykle
jednorazovú dávku považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy.

K tomuto záveru súd dospel nielen na základe citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline, ale
doterajšejpraxeKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZprezentovanejznalcamiústavunatunajšom
súde v iných drogových trestných kauzách, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ považuje za
obvyklú jednorazovú dávku marihuany o hmotnosti 100 - 500 mg s účinnou látkou THC, pričom tento
hmotnostný údaj vychádza zo záchytov, ktoré sú im dané zložkami polície na skúmanie. Teda z hľadiska

hmotnostného kritéria, bez ohľadu na účinnú látku THC, i Kriminalistický a expertízny ústav PZ má
vedomosť a predstavu aká veľká je obvykle jednorazová dávka drogy. K účinnej látke THC v konope
je potrebné uviesť, že samotným bežným konzumentom marihuany nie je obsah a koncentrácia THC v
kupovanej (resp. predávanej) dávke známa, keďže táto sa zisťuje špeciálnym laboratórnym skúmaním
(metódou kapilárnej plynovej chromatografie), ktorá pre bežného konzumenta nie je dostupná. Obsah

THC však osoba, ktorá marihuanu pestuje, predáva, kupuje alebo inak zadovažuje, či konzumuje,
nepozná a je nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii prístroj, ktorý by umožňoval určiť presnú
koncentráciu THC a na základe jej určenia rozdelil zadováženú marihuanu na taký počet jednorazových
individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok určovaných metodikouKriminalistického a expertízneho ústavu PZ (Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z
20.09.2011). Je však nesporné, že každý kto s marihuanou nejakým spôsobom nakladá, pozná váhové
množstvo konope - marihuany, pričom konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách

na gramy a nie podľa koncentrácie THC. Na strane druhej určenie obvykle jednorazovej dávky len
na základe vyjadrenia páchateľa nemožno pripustiť, pretože ide o subjektívnu informáciu páchateľa
poskytnutú orgánom činným v trestnom konaní a mohol by nastať prípad, že páchateľ oznámi, že pre
neho je obvyklá jednorazová dávka napr. 1 g, 800 g alebo 1 kg marihuany s odôvodnením, že už
je tak veľmi závislý, že menšie množstvo mu „nezaberie“. Naopak, pri určovaní obvykle jednorazovej

dávky je potrebné vychádzať z empirických poznatkov a z bežných zvyklostí. Tieto je možné získať
a sú k dispozícii na základe monitoringu čierneho trhu s marihuanou, záchytmi, ktoré má k dispozícii
kriminalistický a expertízny ústav a zo súdnej praxe. Pre určenie trestnoprávnej zodpovednosti
páchateľa tzv. drogovej trestnej činnosti, nie je možné určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany
podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si bez ohľadu na svoju závislosť, pri zabezpečovaní
obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu) a tomu prispôsobuje počet

zadovážených dávok.
V predmetnej veci matematickým prepočtom, keď súd vydelil celkovú hmotnosť 6 501 mg zaistenej
sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis hmotnosťou 0,5 g obvykle jednorazovej dávky, zistil, že z
uvedeného množstva je možné vyrobiť minimálne 13 ks obvyklých jednorazových dávok. Tunajší súd
pri určení minimálneho počtu obvyklých jednorazových dávok vychádzal z uvedenej metodiky.

Kvalifikačný znak podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, že obžalovaný bol za drogový trestný
čin odsúdený je preukázaný Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/178/2011
- 90 zo dňa 22.08.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčíne č. k. 23To/140/2012 - 106
zo dňa 30.01.2013, právoplatným dňa 30.01.2013, ktorým bol obžalovaný právoplatne odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona a bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho správaním.
Súd nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, ani okolnosť
vylučujúca protiprávnosť jeho činu. Obžalovaný je závislý na kanabinoidoch, ktorý záver vyplýva zo
samotnej výpovede obžalovaného i znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., ktorým

skúmaný duševný stav obžalovaného. Závislosť obžalovaného vyplýva aj z lekárskej správy O.. V. Ž.
V. A.. V. Š.. Na základe výsledkov dokazovania je preukázané, že obžalovaný si zadovážil vlastným
aktívnym konaním omamnú látku a to rastliny rodu Cannabis v sušenom stave bez príslušného
povolenia štátnych orgánov, ktorú prechovával po akúkoľvek dobu pre osobné zdravotné účely.
Na základe uvedených úvah tak vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi

nimi zásadné rozpory, pričom vyvracajú obranu obžalovaného a spolu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov.
Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k logickému
záveru o vine obžalovaného, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto súd uznal obžalovaného
za vinného zo skutku uvedeného v rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože
neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchal, hoci
bol za takýto čin odsúdený.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaný porušil

záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred konzumáciou a škodlivými účinkami
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na nakladanie s ktorými nemal obžalovaný
príslušné povolenie a záujem spoločnosti na ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov.
Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a
výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolností a to, že svoj čin priznal
a oľutoval ho. Obžalovaný bol pred spáchaním skutku dvakrát súdne trestaný, počas skúšobnej doby
predchádzajúceho odsúdenia za drogovú trestnú činnosť spáchal dopravný priestupok, keď jazdil s

motorovým vozidlom pod vplyvom, čo vylučuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona - vedenie riadneho života. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa
§ 172 ods. 2 Trestného zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia je trestná sadzba trestu odňatia
slobody stanovená v rozpätí 10 až 15 rokov. Súd pri ukladaní trestnej sankcie dospel k záveru,že dôvodné a zákonné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu stanovenej
trestnej sadzby z nasledujúcich dôvodov. V tomto konaní nebolo obžalovanému preukázané, že by
so zisteným množstvom drogy obchodoval. Je preukázané, že obžalovaný neoprávnene prechovával

pre vlastnú potrebu minimálne 13 obvykle jednorazových dávok marihuany, čo len mierne prevyšuje
väčšie množstvo drogy pre vlastnú potrebu, ktoré definuje § 135 ods. 2 Trestného zákona. Mimoriadne
zníženietrestuodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzbyjevsúladetiežsrozhodovacoupraxou
tunajšieho súdu (rozsudky Okresného súdu Nové mesto nad Váhom 1T/187/2012 a 1T/169/2011),
keď v prípadoch obzvlášť závažných zločinoch podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, v ktorých

nebolo preukázané obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, ukladal súd tresty odňatia
slobody mimoriadne znížené pod dolnú hranicu na 5 rokov trestu odňatia slobody. Tiež vzal súd do
úvahy pri ukladaní trestu skutočnosť, že u obžalovaného pripadá do úvahy premena podmienečného
trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky uložený obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 1T/178/2011 - 90 zo dňa 22.08.2012 na nepodmienečný z dôvodu, že v
čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia bol obžalovaný právoplatne priestupkovo

postihnutý za jazdu pod vplyvom návykových látok, čí porušil podmienky podmienečného odsúdenia. Z
pohľadu osoby obžalovaného tak celková výmera trestu odňatia slobody by bola 8 rokov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že je namieste aplikovať zmierňovacie ustanovenie §
39 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia na samotnej spodnej hranici mimoriadneho zníženia
(§ 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona) a to vo výmere 5 rokov. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ
nebol ani vo výkone trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že nie sú naplnené podmienky na
zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia ako to má na mysli
ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená

v ústave na výkon trestu s minimálnym, teda najmiernejším stupňom stráženia. Keďže obžalovaný bol
odsúdený pre obzvlášť závažný zločin, súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho
správaním po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom povinnosťou
obžalovaného bude počas trvania ochranného dohľadu dodržiavať zákaz požívania návykových látok
uložený mu podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Súčasne súd

uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí citovaných vo výrokovej časti rozsudku o treste. Vzhľadom
na závery znalcov, súd neukladal ochranné liečenie.
Preto súd, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v
ktorom žije, motív jeho konania, s prihliadnutím na účel trestu, ktorým je okrem iného i zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj uvedené úvahy, považuje z hľadiska

individuálnej i generálnej prevencie takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov za primeraný a zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného
zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.