Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Irikovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203808
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713203808.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, ČR,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova
4, Bratislava proti odporcovi: I. N., J.. XX.XX.XXXX, Y..Č.. J. J.D. S., v konaní zastúpený Q. S.Q.,
zamestnankyňou tunajšieho súdu o zaplatenie príslušenstva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 domáhal zaplatenia zmenkového

úroku 0,25% denne zo sumy 1.003,87 € od 30.09.2010 do 13.12.2010, zo sumy 648,82 € od 14.12.2010
do 13.01.2011, zo sumy 380,08 € od 14.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 5,41 od 15.02.2011 do
14.03.2011 (čo by po vyčíslení malo podľa navrhovateľa byť 269,31 €), zákonného úroku 6% ročne zo
sumy1.003,87€od15.11.2010do13.12.2010,zosumy648,82€od14.12.2010do13.01.2011,zosumy
380,08 € od 14.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 5,41 od 15.02.2011 do 14.03.2011 (čo by po vyčíslení
malo podľa navrhovateľa byť 10,14 €), zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy (3,35 €).
Navrhovateľ uviedol, že odporca ku dňu podania návrhu zaplatil na úrok len 148,07 €, a teda navrhovateľ

sa domáha zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania okrem sumy 148,07 €, ktorá už bola zaplatená.

Navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 18.12.2009 na zmenkovú sumu 1.003,87 €, pričom sa zároveň aj zaviazal k náhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.09.2010. V texte zmenky bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa
navrhovateľavistazmenkouajeopatrenádoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia.“

Navrhovateľ uviedol, že predložil zmenku k zaplateniu, avšak odporca ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil len
1.151,94 €, ktoré navrhovateľ započítal na zmenkovú sumu v rozsahu 1.003,87 € a na úroky 148,07 €.
Navrhovateľ uviedol, že nenechal zistiť vyššie uvedené skutočnosti verejnou listinou, nakoľko zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu.“

Súd vo veci v zmysle čl. 5 bodu 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nariadil

ústnepojednávanieavykonaldokazovanievýsluchomprávneho zástupcunavrhovateľa, oboznámením
návrhu, zmenky, Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru pripojených
z exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. 5Er/864/2012, Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zistil nasledovné:Odporca dňa 18.12.2009 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. zmluvu o úvere č. 302000347, na základe ktorej bol odporcovi ako spotrebiteľovi poskytnutý úver

800,- € za poplatok 613,- € a odporca sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 1.413,- € v
9-mesačných splátkach po 157,- € počnúc dňom 16.01.2010 na účet veriteľa.

Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené ako
formulár. Podľa čl. 14 VPPÚ na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku , alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Teda v zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok vystavil odporca dňa 18.12.2009 neúplnú
zmenku (blankozmenku), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako remitent.

Vzhľadom na to, že odporca úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 1.003,87
€ a dátum začiatku úročenia od 30.09.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou

splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pôvodný majiteľ zmenky, spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. následne indosovala zmenku na terajšieho navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2014 poukázal na to, že mu
nie je zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel v zmysle nariadenia európskeho

parlamentu a Rady, prednostne aplikuje vnútroštátne právo a vykonáva aj také dôkazy, ktoré účastníci
konania vykonať nenavrhli. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
sa má vychádzať len z tvrdení účastníkov konania a vykonávať len také úkony, ktoré účastníci
konania navrhli, inak neunesie bremeno tvrdenia. Zároveň uvádza, že predmetom konania je len
zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Zmenkový vzťah je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný

a samostatný, nezávislý od zabezpečenej pohľadávky. Podľa navrhovateľa dlžník, hoci v pozícii
spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky nepreukázal, konal pri jej nadobúdaní na jeho škodu.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že zaplatí sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný
veriteľ. Podľa navrhovateľa je neprípustné, aby súd posudzoval vzťah medzi ním a odporcom ako
spotrebiteľský a nie ako právny vzťah zo zmenky. Posudzovanie základného vzťahu by malo zmysel

len vtedy, keby odporca namietol, že k indosácii zmenky došlo na jeho škodu., čo by však musel
aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmlúv, sú záväzkami samostatnými,
nezávisia teda od zmluvného vzťahu, ak je uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, aj keď spolu súvisia. Na podporu svojich tvrdení predložil i rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002.

Podľa čl. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má

aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.Podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je
kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo zmluvy o úvere

mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla
odporcovi pri podpise zmluvy úver, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je
nepochybné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti aleboinej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o úvere bola odporcovi predložená už vo vopred dodávateľom pripravenom a

predtlačenom formulári, teda bez možnosti odporcu akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia
úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bod 17 VPPÚ síce obsahuje klauzulu, „že všetky právne
vzťahy budú sa spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka“ v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, avšak súd má za to, že táto klauzula obchádza ustanovenia § 52 ods. 2, § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto ex lege neplatná.

Ďalej bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či predmetnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 3 ods. 1, 2 cit. zák. je
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon
zamestnania tak,akojezaškrtnutévpredtlačitextuzmluvyoúvere,niejevkonanípreukázaný.Dôkazné
bremeno pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním

tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon
zamestnania, ktorý je neurčitý a neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie spotrebiteľa a
aký konkrétny súvis malo s týmto zamestnaním či predmetom činnosti spotrebiteľa uzavretie príslušnej
zmluvy. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd konštatoval,
žetaktoneurčitévymedzenieúčeluposkytnutiaúveruvkonkrétnejveci„navýkonzamestnania“vspojení

s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký dopad, ako keby v
zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Preto súd na daný právny vzťah aplikoval i ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže úverová zmluva bola uzatvorená ešte za účinnosti
tohto zákona .

V danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok pôvodného právneho
vzťahu, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Posledná
právnaúpravav§5azákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.dokoncazmenkuvspotrebiteľských

úveroch úplne zakazuje.

S otázkou, či ide o nárok navrhovateľa uplatňovaný zo zmenky alebo nárok z tzv. kauzy, v ktorej mala
zmenka len zabezpečovací charakter sa vysporiadal aj Krajský súd Trenčín, ktorý v uznesení zo dňa
6.6.2013, č.k.16Ncb/48/2013-26 ustálil, že na konanie vo veci je príslušný okresný súd. Poukázal na to,

že je túto kolíziu potrebné riešiť v súlade s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa.

Súd je toho názoru, že aj keď navrhovateľ opiera svoj nárok o zmenku, nie je vylúčené vykonať
dôkazy úverovou zmluvou a jej všeobecnými obchodnými podmienkami, prípadne aj inými dôkaznými
prostriedkami, a to ani ako dokazovanie ex offo. Nie je teda vylúčené vykonať dôkazy k okolnostiam

kauzy zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje právo, a to v zásade všetky tak, aby súd mohol vyhlásiť
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Súd je preto oprávnený ex offo skúmať, či zmenka má pôvod v
spotrebiteľskom vzťahu, vykonať ďalšie skutkové zistenia potrebné k otázkam platnosti zmluvy, na
základe ktorej zmenka vznikla (kauzy zmenky).

Keďže spotrebiteľská právna úprava má kogentný charakter, súd ex offo skúmal podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Následne súd vyhodnotil zmluvné dojednanie,
dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy, za účinnosti zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.6, nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak

len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru a to za len za určitých, presne
stanovených podmienok, a to: len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore

s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. V tomto prípade však oprávnený vyplnil zmenku na sumu niekoľkonásobne vyššiu než 30% istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Nazákladeuvedeného,súdvyhodnotildohoduovyplnenízmenky
v bode 14 VPPÚ ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho
zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje ciel obísť právne
predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa tohto dojednania odporca vystavil zmenku, v ktorej nie

je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom chýbajúce údaje mohol
vyplniť právny predchodca navrhovateľa, teda pôvodný veriteľ ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní
veriteľ v rozsahu všetkých peňažných nárokov voči odporcovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie
rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Zmenkové úroky naoktrojované vo
výške 0,25 % denne z dlžnej sumy slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku
(91,25% ročne) ide nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/
Občianskeho zákonníka. Za situácie, keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky mení tento zmluvný vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva

žiadnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň je zrejmé, že veriteľ ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení
zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých obsah odporca nemohol
pred uzavretím zmluvy ovplyvniť a ktoré používa právny predchodca navrhovateľa vo všetkých, súdu
známych, prípadoch.

Z uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné
dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku upravenú v neprospech spotrebiteľa, a z tohto dôvodu ide o dojednanie neplatné, celé
plnenie, ktoré navrhovateľ žiadal priznať súdom je potom v rozpore so zákonom (§ 52 ods. 2, § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a teda právom
nedovolené, a preto súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi patrí podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. Keďže
mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a
datované.

Odvolanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovaprílohtak,abyjedenrovnopiszostalnasúde
a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť
len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.