Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221667
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221667.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava o náhradu
majetkovej škody v sume 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 407,86 EUR, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012, sa domáhal náhrady
majetkovej škody 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 407,86 EUR, ako aj ďalších nárokov
vrátane nároku na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Obe strany sporu boli súdom riadne predvolané, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,

predvolania s pripojenými doručenkami zhodne boli prevzaté dňa 09.09.2016, ako je zrejmé z č. l. 87
súdneho spisu, z ktorej skutočnosti je nepochybné a zrejmé, že v prípade oboch strán sporu bola lehota
na prípravu na pojednávanie zachovaná podľa § 178 ods. 2 CSP.

3. Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že boli riadne predvolaní,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti.

4. Vzhľadom k neúčasti žalobcu, ako aj žalovanej na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa ...
s obsahom spisového materiálu podľa § 188 CSP ods. 1 a ods. 2 podľa ktorých ustanovení platí,
že súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné
a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu
mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie,
oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní a súd zároveň konštatuje, že v

spisovom materiáli sa nachádzajú nasledovné dôkazy, to s podanou žalobou žalobcu z č. l. 1 až 4, z
č.l. 2 je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok z titulu, že v exekučnom konaní nebolo udelené poverenie
na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por.,
oboznamuje sa udelené plnomocenstvo na č. l. 5, potvrdenie na č. l. 6, vyjadrenie sudcov OS J. nač.l. 7, predkladacia správa KS NR na č. l. 8, uznesenie KS NR na č.l. 9 až XX, písomné podanie
sudcu JUDr. E. na č.l. 13 až 14, potvrdenie o prijatí OS KN na č.l. 15, písomné podanie OS KN na
č.l. 15, 16 až 17, písomné podanie žalobcu na č.l. 18 s doplnením na č.l. 19 k návrhu na predloženie

písomného podania až č.l. 20, písomné podanie OS KN na č.l. 21, odpoveď OS NZ na č.l. 22, uznesenie
- výzva OS KN 23 až 24, vyjadrenie žalovanej na č.l. 25 až 33, v ktorom podaní žalovaná žiada žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na to, že nie sú splnené podmienky uplatneného nároku na súde,
jednak s poukazom na to, že v prejednávanom prípade je potrebné rozlišovať vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu, vychádzajúc pritom zo samotného exekučného titulu, poukazuje na skutočnosť, že

v prejednávanom prípade sa jedná o poriadkové lehoty, vo vzťahu k uplatnenej materiálnej škody na
č.l. 27, poukazuje a vznáša námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a to s
poukazom na § 19 Zák. č. 514/2003 podľa ktorého sa nárok na náhradu škody premlčí za 3 roky odo
dňa keď sa poškodený dozvedel o škode, vo vzťahu k vyčísleniu škody žalovaná poznamenáva, že
nie je možné požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné činnosti, skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, nakoľko v opačnom

prípade by došlo k ľubovoľnému a subjektívne nepochybne k pripusteniu svojvoľnému vyčísleniu škody
zostranyžalobcuatotakébybolonemožné,abysúdtaktouplatnenémunárokuposkytolsúdnuochranu,
tým, že žalobe vyhovie. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme poukazuje na § 17 ods. 2 a ods. 3 Zák. č.
514/2003 Z.z. poukazuje na to, že osoby poškodené musia preukázať plne majetkovú ujmu s poukazom
nadoterajšíživot,pracovnéprostredie,závažnosťujmyrovnakomusípreukázaťsdôrazomnaokolnosti,

za ktorých k nej došlo vo vzťahu k závažnosti následkov v súkromnom živote v spoločenskom živote.
Žalovaná v pís. podaní poukazuje na to, že k splneniu týchto podmienok nedošlo a nie je možné
vnímať fin. zadosťučinenie ako automatický nárok, ale podlieha splneniu podmienok, ktoré obdobne
skúma súd. V prípade právnických osôb je tu odlišnosť v tom, že nie je možné podľa rozhodnutia NS
- ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prieťahmi nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
zúčastňujú, lebo im samým ujma nevzniká a z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom a ako táto situácia
ovplyvňuje ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. K prihliadnutiu na dobré mravy a nemajetkové ujmy
s poukazom na § 3 Obč. zák. a § 17 ods. 2 a ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. žalovaná poukazuje na
to, že nemožno v nijakom prípade dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Na závere ešte poukazuje na to, že doterajšieho priebehu obsahu nie je možné
odvodiť žiadnu skutočnosť o tom, že žalobcovi pri výkone jeho podnik. Aktivity v konaní žalovanej
mala vzniknúť resp. mohla vzniknúť pri negatívnom vnímaní podnikateľskej aktivity žalobcu škoda resp.
nemajetková ujma. K príčinnej súvislosti podľa § 5 ods. 1 resp. § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 je zrejmé,
že práve žalobca musí preukázať príčinnú súvislosť medzi uvedenými zložkami. Na základe týchto

možno uzatvoriť, že žalobcovi nevznikla postupom škoda. Na základe týchto možno záverom uviesť,
že žaloba je neopodstatnená z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Na
preukázanie škody z titulu vydania poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti. Oboznamuje súd č.l. 34 a 35 oznámenie o založení originál ZP pod č. 1/2014 z dňa 17.1.2014
na č.l. 36 až 37, potvrdenie o prijatí návrhu na č.l. 38 a 39, pís. podanie žalobcu na č.l. 40-41, písomné

podanie súdu na č. l. 42-44, ospravedlnenie žalovanej na č. l. 45-46, č.l. 47 až 52 s ospravedlnením a s
návrhomnaprerušeniekonania,ZPzdňa02.12.2014nač.l.53-54,pís.podaniesúdu55-56,č.l.57až60
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, č.l. 61-70 písomné podanie žalobcu s odvolaním,
písomné podanie súdu na č. l. 71-73, uznes. na zaplatenie SUP na č. l. 74-75, písomné podanie súdu na
č.l.76-77,potvrdenieoprijatínač.l.78,písomnépodaniesúdunač.l.79-81,č.l.85predkladaciaspráva

KS NR, rozsudok KS NR na č.l. 83-87, č.l. 88-95 písomné podania súdu, žiadosť o ospravedlnenie
neprítomnosti žalobcu na č. l. 96-98, žalovanej zastúpenej MS SR na č. l. 99-101, súd oboznamuje
pripojený spis OS J. L. - originál č. XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor JUDr. V.
H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS J.iadosť o poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX s
tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.01.2011 pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je nepochybné a zrejmé, že
uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást. dňom 12.01.2011, avšak
ani jeden z nich sa voči uvedenému rozhodnutia neodvolali, z čoho možno mať za to, že uvedené osoby
ako oprávnený, tak aj súdny exekútor, mali vedomosť o tom, že exekučný titul má a vykazuje nedostatky,
pre ktoré nie je možné vo veci vydať poverenie na výkon exekúcie, napriek tomu návrh podali, ktorá

skutočnosť už v čase podania návrhu na výkon exekúcie bola zrejmá, že je v rozpore so zákonom,
napriek tomu sa domáhali vydania uvedeného poverenia, a preto podľa súdu práve uvedená vedomosť,
ako oprávneného, tak aj samotného exekútora jednoznačne preukazujú nedôvodnosť návrhu a takáto
nedôvodnosť návrhu, resp. takýto exekučný titul, ktorý nie je v súlade so zákonom a postup exekučnéhosúdu v takomto konaní nemôže vykazovať hmotnoprávne predpoklady pre priznanie nároky na náhradu
škody, resp. nemajetkovej ujmy.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,
že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na

súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona
číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve
nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade

nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k
nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,
v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej
má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje

žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania.

6. Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

7. Zo spisu Okresného súdu J. L. sp. zn.: XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor
JUDr. V. H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS NZ žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie
dňa XX.XX.XXXX s tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je
nepochybné a zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást.

dňom XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový na základe, ktorého si žalobca uplatňuje svoj
nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo
strany konajúceho súdu k porušeniu došlo.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy

v sume 407,86 EUR.

9. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

10. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému

rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou
riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávkycestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu).

11. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na
súd nereagovala pozitívne.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

22. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

25. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 191
CSP podľa, ktorého ustanovenia platí, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je

dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia
uvedené.

26. Zo spisu Okresného súdu J. L. sp. zn.: XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor
JUDr. V. H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS NZ žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie

dňa XX.XX.XXXX s tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je
nepochybné a zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást.
dňom XX.XX.XXXX, avšak ani jeden z nich sa voči uvedenému rozhodnutia neodvolali, z čoho možno
mať za to, že uvedené osoby ako oprávnený, tak aj súdny exekútor, mali vedomosť o tom, že exekučný

titul má a vykazuje nedostatky, pre ktoré nie je možné vo veci vydať poverenie na výkon exekúcie
Z uvedeného skutkového základu je zrejmé, že zo strany súdu došlo k porušeniu zákonom uloženej
povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por. Na základ vyššie uvedených súd dospel k
záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek uvedenému v danom
prípade nie sú splnené pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú

žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3)
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v

preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu
tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších

podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne

konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo

veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom
je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

27. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné
znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania
či sú splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

28. Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za
škodu.

29. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde
predčasne. Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď
žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už
bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila,

čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná
lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

30. Podľa súdu namietaný nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že exekučný súd
nerozhodol v poriadkovej lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia bez ďalšieho nemá za

následok vznik práva na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 a
§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z. v platnom znení. Žalobkyňa v tomto konaní mala preukázať vznik
škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom ,
musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila, avšak nepreukázala,
nebolo v konaní splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Ďalej ako je zrejmé z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 z
dňa 13. apríla 2011, ktoré rozhodnutie možno považovať do určitej miery za nadčasové aspoň v tom
zmysle, že aj keď ÚS SR rozhodol až dňa 13. apríla 2011 o právne význačných skutočnostiach, ktoré
súdny exekútor napriek tomu, že zo zákona § 30 ods. 1 Exekučného poriadku bol povinný sám súdu
oznámiť, tieto skutočnosti nielenže neoznámil, ale využil túto skutočnosť, že súdy nemali možnosť sa

o jeho predchádzajúcom pracovnom pomere u oprávneného dozvedieť a na základe tejto skutočnosti
ako vylúčený exekútor vykonával exekúciu. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatoval nezlučiteľnosť
činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom a inými pomerom, nakoľko výkon činnosti súdneho
exekútora predstavuje záruku, že tento bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych ainých rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. V. H., K..
so sídlom exekútorského úradu v G. bol v minulosti zamestnancom účastníka exekučného konania
v postavení oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je podľa citovaného rozhodnutia ÚS SR

okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie z dôvodu, že o vykonanie exekúcie bol požiadaný
súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený pre rozpor s ust. § 30 ods.
1 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu,
musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania, ktorá
sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu

zaujatosť. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne
nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.
Podľa súdu na základe uvedených je potrebné sa s týmto nálezom Ústavného súdu SR vyporiadať v
každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv jeho účastníkov a nebol
výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu vylúčený.
Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu,

musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná. Nakoľko o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny
exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, ktorá skutočnosť (že bol zamestnancom
oprávneného) bola nepochybne známa ako oprávnenému tak aj súdnemu exekútorovi už pri doručení
žiadosti o vydanie poverenia a bola známa aj v čase rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol žiadosť
o vydanie poverenia, voči ktorému rozhodnutia sa ako oprávnený tak ani súdny exekútor neodvolali.

Toto rozhodnutie súdu nebolo zrušené zrejme z týchto dôvodov a preto nie je možné považovať
nedodržanie poriadkovej lehoty na vydanie poverenia resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia za
také porušenie práva, ktoré by zakladalo nárok či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. Z.

32. Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s

pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom
poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,
natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je
odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj

NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom
všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené

v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala
bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia
vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové

zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd

síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje

vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuťuspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie

okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká

už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

33. Súd podľa § 214 ods. 1 až ods. 3 CSP platí, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o
základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh

strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou
uplatnenom procesnom nároku.

34. Súd podľa § 214 CSP v prvej vete výroku rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť

medzitýmnym rozsudkom nakoľko mal za to, že je možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným
rozhodnutím, avšak skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných
prípadoch) ak sa to javí ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku.
Uvedená výnimočnosť podľa súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď
základ predmetu konania bol postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z

obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd
rozhodol najprv medzitýmnym rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť
uplatneného nároku, osobitne rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o
peňažnej sume uplatneného nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť
možnosť rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom, nakoľko podľa súdu je zrejme, že žalobca nepreukázal

dôvodnosťpodanejžalobyapretoniejenamiestetakýmtospôsobomrozhodnúťnajprvozákladenároku
medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov v SR v
týchto konaniach.

35. Na základe uvedených súd mal za to, že nič nebráni tomu aby v jednom rozhodnutí rozhodol o

zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko
právo navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým,
že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

36. Súd konštatuje, že žalobca doručil svoje písomné podanie, ktoré bolo označené ako: „Znalecký
posudok“ k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III.
- záver. V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a
to do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného

systému resp. z iných skutočností.

37. Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych

osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

38. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.39. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu

spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

40. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania podľa § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 CSP len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia odseku 2. proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia odseku 3. na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).