Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202264
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu CD Consulting
s.r.o. , K červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, P.O.BOX: Nagano Office Center, Česká republika, IČO:
264 29 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 368 64 421, proti
žalovanémuO.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.B.XXXX/XX,N.,ozaplateniepríslušenstvapohľadávky,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C/74/2013-113, zo dňa 29.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti
zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v zastavenej časti voči žalobcovi.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1200,13 Eur od 9.6.2010 do 8.11.2010 v sume

459,05 Eur, vo výške 0,25% denne zo sumy 873,26 Eur od 9.11.2010 do 2.12.2010 v sume 52,40 Eur,
vo výške 0,25% denne zo sumy 375,77 Eur od 3.12.2010 do 6.1.2011 v sume 32,88 Eur, vo výške 0,25%
denne zo sumy 48,90 Eur od 7.1.2011 do 8.2.2011 v sume 4,04 Eur, s ročným úrokom vo výške 6% zo
sumy 1200,13 Eur od 9.6.2010 do 8.11.2010 v sume 12,66 Eur, zo sumy 873,26 Eur od 9.11.2010 do
2.12.2010 v sume 3,45 Eur, zo sumy 375,77 Eur od 3.12.2010 do 6.1.2011 v sume 2,17 Eur , zo sumy
48,90 Eur od 7.1.2011 do 8.2.2011 v sume 0,27 eur na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania
zistené najmä z obsahu pripojených listinných dôkazov a to spisu Okresného súdu Bardejov, sp. zn.
1Er/436/2011, ďalej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j. veriteľom
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava,IČO:35807598ažalovaným,zmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa
23.12.2009 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal veriteľovi
zaplatiť zvýšenú o poplatok vo výške 484,- Eur, t.j. v sume 984,- Eur v dvanástich mesačných splátkach
po 82,- Eur, počnúc dňom 25.1.2010. Exekučným titulom v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. 1Er/436/2011 bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
podsp.zn.SR13365/10zodňa24.1.2011,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi
1200,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1200,13 Eur od 9.6.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1200,13 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia. Súdprvej inštancie poukázal na výsluch svedka O. D. v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod
sp. zn. 4C/71/2013, pracovníka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava vo vzťahu k okolnostiam
uzatvárania zmlúv o pôžičkách a k podpisovaniu zmeniek, ako aj vymáhania jednotlivých splátok. Ďalej

súd prvej inštancie posudzoval zmluvné podmienky zmluvy o úvere, najmä článok 4, článok 15, ako
aj predloženú zmenku zo dňa 23.12.2009, ktorá bola vistazmenkou opatrená doložkou na ,,platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1511,93 Eur, na
zmenkovú sumu uhradil 1200,13 Eur a na úroky uhradil 311,80 Eur.

2. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 261 ods. 3 písm. d), §§ 497,499,502 ods. 1 Obchodného
zákonníka a uviedol, že zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola
prevzatáSmernicaRadyč.93/13EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, pričom poukázal na čl. 3 ods. 1,2,5 citovanej smernice, ako

aj bod 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2008/48 (ES) a článok 8 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2005/29 (ES) vo vzťahu k zmluve o úvere a obchodným praktikám. Následne
citoval ust. § 25 ods. 1,2,5 čl. XII zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej ustanovenia §§ 393 ods. 1,52,53,54 Občianskeho zákonníka , ďalej
§ 265 Obchodného zákonníka, § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného

v čase vzniku právneho vzťahu, ako aj ust. § 1 ods. 1,2, § 4 ods1,6,7 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu a uviedol, že v spotrebiteľských
veciachbolpovinnýskúmaťajprávnyvzťah,ktorýzmenkazabezpečujeaposudzovaťhopodľaprávnych
predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo. Zmluvu o úvere medzi pôvodných veriteľom, ako aj prvým
majiteľom zmenky a žalovaným považoval za absolútne neplatnú. Uviedol, že veriteľ je právnickou

osobou, ktorej predmetom činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a
žalovaný fyzickou osobou nepodnikateľom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľským úverom sa v zmysle ust. v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej forme. Ak ide o obchodovanie s úverovými
prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel ani na výkon povolania, resp.
zamestnania ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny
predchodca žalobcu , ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom ,
ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa za úroky skryté pod tzv. poplatok za

poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V
uvedenej zmluve je žalovaným uvedený účel poskytnutia úveru síce výkon povolania, avšak vzhľadom k
obchodným praktikám právneho predchodcu žalobcu je nepochybný obsah tohto záväzkového vzťahu.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa
25.1.2011, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného

zákonníka (v danom prípade čl. 7 všeobecných zmluvných podmienok ) . Splatnosť spotrebiteľskej
zmluvy je nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá
zabezpečovala pôvodný záväzkový vzťah a plnenie z ktorej bolo predmetom tohto konania. Súd
prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 33Cdo/1201/2012 zo dňa 20.6.2013, z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany

spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z
nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalosti a z ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém
ochrany zavedený Smernicou č.93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom
postavenívočipredajcovialeboposkytovateľovitakzhľadiskavyjednávacejsily,akoajzhľadiskaúrovne
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo

poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný podpísal zmluvu o úvere spolu so
zmenkou tak, ako boli predložené bez znalosti obsahu písomnosti, bez znalosti predmetných právnych
inštitútov,ktorémunebolivysvetlené,bezmožnostispoluvytvoriťaleboakýmkoľvekspôsobomovplyvniť
ich obsah. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500 ,- Eur, poplatok za uzavretie zmluvy bol vo
výške 484 ,- Eur, čo predstavuje 96,8% z požičanej sumy. Uvedený poplatok je bližšie špecifikovaný v čl.

13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a vyplýva z neho, že je tvorený z 1/3 dohodnutého úroku,
z 2/3 nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy bez bližšie uvedeného obsahu a konkrétnej výšky
týchto nákladov. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zmluva o úvere je koncipovaná tak, že neobyčajne
hrubým spôsobom je narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to nielen vustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k zmluvnej pokute, bianko zmenky, uznania
dlhu a podobne, ale zároveň aj celá zmluva výlučne je koncipovaná len na prospech veriteľa bez
toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Vzhľadom na nerovnosť

účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký
poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, sa
celá zmluva i obsah a účel prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie považoval za
neplatnú aj dohodu o vyplnení zmenky, ktorá bola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok

vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom
ovplyvniť jej obsah. Formulovaná dohoda o vyplnení bianko zmenky predstavuje pre spotrebiteľa
dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je ďalší dôvod jej neplatnosti v
zmysle neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd
prvej inštancie poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý limituje možnosť
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatenej

istiny a príslušenstva, maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené
zákonné ustanovenia možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie
zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. Vo vzťahu k uvedenej
sume v zmenke 1200, 13 ,- Eur, súd prvej inštancie uviedol, že nie je jasné z čoho pozostáva výška
dlhu, navyše uvedená suma sa každým rokom neprimerane zvyšovala o 91,25 % z tejto sumy z titulu

zmenkového úroku.

3. Následne súd citoval ust. § 2 ods. 1,3,5, článok 1 § 10, §11 ods. 1, § 14 ods. 1 až 17, § 20, §
23 ods. 1, § 33 ods. 1, § 38 ods. 1, § 44 ods. 3, § 48 ods. 1, článok I § 77 ods. 1, § 78 zákona č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a uviedol, že bez ohľadu na abstraktnosť zmenky ex offo prihliadal

na absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku
na žalobcu, následne po tom, čo súd zastavil exekučné konanie vydané veriteľom na základe tej istej
zmenky, na základe ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní. Žalobca teda indosoval splatnosť
zmenky, pričom sa jedná o vlastnú zmenku zročnú na videnie a uplatnil si v rozhodcovskom konaní
príslušenstvo v zmysle § 48 zákona č. 191/1950 Zb.. Samotná zročnosť zmenky nastala 23.11.2009,

keďže žalobca požadoval 0,25 % úroky v zmysle § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od 23.11.2009. Zmenka
však bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, v zmysle § 44 a § 21 a násl. zákona č. 191/1950
Zb., a preto má indosament iba účinky obyčajného postúpenia aj voči žalobcovi, teda možno uplatniť
všetky námietky ako proti prvému majiteľovi. Tým je vyvrátená domnienka uvedená v § 2 ods. 2 zákona
č. 191/1950 Zb., pretože bolo preukázané, že indosament, ktorý je nedatovaný, bol na zmenku napísaný

po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku postupu veriteľa v rozpore s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
možno proti žalobcovi teda namietať aj námietky, ktoré bolo možné namietať voči prvému majiteľovi,
teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka. Keďže takáto dohoda o vyplnení
zmenky je neplatná, a teda neexistuje, je na mieste právny záver, že veriteľ neoprávnene vyplnil zmenku
bez toho, aby existovala platná dohoda s dlžníkom o tom, ako ju vyplniť.

4. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu vo vzťahu k nevedomosti
žalobcu o iných vzťahoch žalovaného a pôvodného vlastníka zmenky, ďalej požadovania od žalobcu
iných dokumentov než zmenky, nerešpektovanie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch, ďalej k procesnému postupu v súvislosti s vykonávaním dokazovania a oboznamovaním sa

s obsahom pripojených listinných dôkazov, ktoré námietky nepovažoval za opodstatnené vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy, absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj neprijateľné zmluvné
podmienky vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Na základe vyhodnotených dôkazov žalobu žalobcu
zamietol. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti
konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie
konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach

s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom
k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a prípustný
exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, akoaj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako
dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe

ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi
zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Podaním zo dňa 22.12.2015 (v spise na č.l. 156) právny zástupca žalobcu po rozhodnutí vo veci samej
vzal žalobu sčasti späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti žiadal konanie

zastaviť. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu ani výzve, ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby písomne
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konaniu mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s
nariadenýmtermínomverejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,ako
aj internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
položilinýprávnypredpis,nežktorýmalpoužiťaleboakpoužilsprávnyprávnypredpis,alelennesprávne
vyložil.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
KaždéustanovenietohtozákonajepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho

dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Zdôvoduspäťvzatiažaloby sčastiporozhodnutísúduprvejinštancieodvolacísúdpripustilspäťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a
konanie zastavil. Vychádzal z dispozičného úkonu žalobcu (v spise na č.l. 122), ktorý po rozhodnutí vo

veci samej vzal žalobu sčasti späť a v tej to časti konanie zastaviť.

9. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to,
že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 , odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového

poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný
sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania , ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§470 ods.2 veta

druhá Civilného sporového poriadku).

10. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného
nároku sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohodyo vyplnení zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovaným vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

11. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie, resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19

Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za
porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci
samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu

žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o
vyplnení zmenky. Bez náležitého oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil
ust. na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

12. Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne
správny súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14. O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku tak , že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči
žalobcovi , lebo žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.