Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5110223461.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky: Slovenská
republika - Okresný súd v Čadci, so sídlom v Čadci, ul. 17. novembra 1256, proti odporcovi: Mgr. F. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. V. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom V.
L. XX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu v Žiline č. k. 18C/171/2010-615 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu
4.420,35 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti pokiaľ bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej,
ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal
odporcu uhradiť jej sumu 4.420,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie v
tejto časti odôvodnil ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporca bez
právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť vlastnícky patriacu navrhovateľke. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Igora Brezianského, ktorým bola ustálená

výška obvyklého nájomného za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010.
Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, keď prihliadol jednak na vznesenú námietku premlčania (nárok
za obdobie od 01.02.2010 do 18.12.2011) ako i na tú skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu konania
neuniesladôkaznébremenoanepreukázalavýškubezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod19.12.2011
do 31.12.2013.

Rozhodnutie o trovách konania súd vyhradil samostatnému rozhodnutiu v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nevykonal
vo veci dostatočné dokazovanie, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Samotná skutočnosť, že
nehnuteľnosť odporcu stojí na pozemku navrhovateľa automaticky neznamená vznik bezdôvodného
obohatenia na strane odporcu, a preto prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Ustálením

výšky možného nájomného súd zistil iba potencionálnu výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá by
mohla u odporcu vzniknúť, ak by mohol nerušene brať úžitky z uvedenej nehnuteľnosti. Jednoduchou
ohliadkou na mieste samom je možné zistiť, že navrhovateľ zamurovaním schodísk, vybudovaním
oplotení okolo parcely, na ktorej stojí predmetná budova a vybudovaním uzamknutej brány, znemožňujeakékoľvek užívanie stavby č. 1136 odporcom. Takýmto prístupom navrhovateľa je poškodzované
vlastnícke právo odporcu, pretože ten bez prístupu nemôže vykonávať ani údržbu budovy, čím dochádza
k jej devastovaniu. Spochybnená je podľa jeho názoru i otázka vlastníckeho práva navrhovateľky, keď

reálnym vlastníkom spornej parcely by malo byť Mesto Čadca, a to na základe zákona SNR č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, a to podľa § 2d z toho dôvodu, že do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej
republiky pozemky pod stavbami vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim využitím a umiestnením tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou. Z tohto dôvodu odporca súčasne s odvolaním podal osobitnú žalobu
na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. V ďalšom odporca zároveň vzniesol i námietku

premlčania na celý uplatnený nárok navrhovateľom od dátumu 27.07.2009.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Čosatýkalonámietkypremlčaniaprvostupňovýsúdpodľajejnázorutútootázkudostatočnýmspôsobom
zdôvodnil, keď návrh bol podaný 10.02.2010 a pri rozhodovaní súd na túto okolnosť prihliadol. Vo
zvyšku bol návrh zamietnutý, a preto je irelevantné posúdenie otázky premlčania v tejto časti, keďže

voči nej odvolanie podané nebolo a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Nie je pravdivé tvrdenie, že súd
nevykonal ohliadku na mieste samom, nakoľko ohliadka bola vykonaná prostredníctvom znalca, o čom
účastníci ako aj právni zástupcovia boli upovedomení zo strany znalca a samotný znalecký posudok
spochybňovaný nebol, preto ani nebolo potrebné znalca vypočúvať , čo do výšky všeobecnej ceny
nájmu. Celé odvolanie zo strany odporcu podľa jej názoru možno považovať za účelové s cieľom predĺžiť

konanie,čohovýsledkomjeitvrdenážalobaourčenievlastníckehopráva,naktorúsaodporcaodvoláva,
ale navrhovateľovi doposiaľ doručená nebola. Odporca má právo , aby podal samostatnú žalobu
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale ku dňu rozhodovania súdu, žiadnym spôsobom
nevyvrátil vlastnícke právo navrhovateľky, počas celého obdobia žiadnu samostatnú žalobu nepodal,
pričom ani na určení nemôže mať naliehavý právny záujem, keď podľa jeho tvrdenia by vlastníkom malo

byť Mesto Čadca a nie on.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§214 O.s.p. ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odporcu neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka v priebehu konania listinnými dôkazmi (výpisom z listu vlastníctva) preukázala vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti a bolo výlučne na odporcovi, aby jej vlastnícke právo konkrétnymi dôkazmi
spochybnil. Odporca okrem vlastného tvrdenia, kedy okrem iných námietok vyslovil pochybnosť i o

nadobudnutí vlastníckeho práva zo strany navrhovateľky, žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal
svoje tvrdenia, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď na túto námietku z jeho strany
neprihliadol.
Správne vyhodnotil prvostupňový súd i odporcom vznesenú námietku premlčania, čo sa prejavilo v
čiastočnom zamietnutí návrhu, a preto i v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia. Skutočnosť, že odporca (podľa vlastného tvrdenia) podal v priebehu odvolacieho konania
osobitnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, je pre posúdenie správnosti
napadnutého rozsudku s prihliadnutím na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. právne irelevantné , a preto ani na
túto okolnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol.

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie k odvolaniu, keďže pri rozhodovaní vo veci z tohto
vyjadrenia nevychádzal.

V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej, zostal
rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§224 ods. 4 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné