Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoKR/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214573
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112214573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košču, v právnej veci žalobcu: JUDr. U. S., so sídlom F., M. XX,
správca úpadcu VPMK s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679
960, proti žalovanému: H. P., bytom W. XXX XX, L. č. XX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Dušanom Maruščákom, so sídlom Stropkov 091 01, Hrnčiarska 1619/42, o určení neúčinnosti právneho
úkonu a zaplatení 468.758,78 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
2Cbi/23/2012-72 zo dňa 18.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkomurčil,žeprávnyúkon,ktorýmdňa18.6.2010úpadcapoukázal

z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX žalovanému na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 243.329,78 eur,
175.429,86 eur a 50.000,- eur, je voči veriteľom úpadcu v konkurze právne neúčinný. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 468.758,78 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že uznesením z 25.11.2011 č. k. 1K 58/2011 Okresný
súd Prešov začal konkurzné konanie na majetok úpadcu s účinkami ku dňu zverejnenia uznesenia dňa

2.12.2011. Uznesením zo dňa 13.1.2012 č. k. 1K/58/2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a
žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia
v Obchodnom vestníku č. 14/2012 dňa 20.1.2012. Úpadca poukázal žalovanému dňa 18.6.2010
na účet X. X..
XXXXXXXXXX/XXXX sumy 243.329,78 eur s poznámkou „P. pôžička“, 50.000,- eur a 175.429,- eur s
poznámkou „P. - fondy“, v celkovej výške 468.758,78 eur. Žalobca si
v podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu

dlžníka voči veriteľovi. Žaloba bola uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonom stanovenej lehote.
Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Do konkurzu
si veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej výške 749.836,42 eur, pričom podľa konečného zoznamu
pohľadávok v čase uskutočnenia prevodov peňazí mal úpadca záväzky, ktoré vznikli v roku 2009
a to minimálne vo výške 6.487,24 eur. Zákon o konkurze a vyrovnaní definuje úpadcu ako dlžníka
neschopného alebo predĺženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti
pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi

vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR), alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku
dlžníka. Zákon definuje odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho
právneho úkonu postavením dlžníka, nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade
preukázania jeho platobnej neschopnosti tvrdenej v dobe úpadku. Ako vyplýva z prihlášok pohľadávok,dňa 18.6.2010, t. j. v čase zaplatenia sumy 468.758,78 eur žalovanému, mal úpadca existujúce splatné
záväzky veriteľov prihlásených pohľadávok v celkovej výške 606.190,80 eur. Tvrdenie žalovaného, že v
čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným a nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2 milióny

eur, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka
žalovaného časove predchádzala všetky ostatné pohľadávky a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek
by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov, bolo vykonaným dokazovaním v celom rozsahu
vyvrátené. Celý majetok úpadcu bol založený a v zmysle bodu 4.2 všetkých záložných zmlúv nebolo
ho možné speňažiť bez písomného súhlasu záložného veriteľa. Žalovanému ako konateľovi úpadcu

muselo byť zrejmé, že založený majetok nebude môcť slúžiť na uspokojenie skôr splatných záväzkov
úpadcu. Nepochybne teda poukázaním predmetných súm žalovanému došlo k ukráteniu prihlásených
pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky
skôr splatné a suma, ktorá na tento účel mohla slúžiť, bola poukázaná žalovanému. K právnemu úkonu,
ktorý je predmetom odporovania teda došlo v čase platobnej neschopnosti. Nebolo preukázané tvrdenie
žalovaného, že by malo ísť o pôžičku. Žalovaný okrem svojho tvrdenia nepreukázal jej existenciu, výšku,

ani splatnosť. Postupom žalovaného ako spriaznenej osoby teda došlo k zmenšeniu majetku úpadcu,
v dôsledku čoho už nie je možné vyplatenú sumu použiť na uspokojenie prihlášok veriteľov. Nárok
žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že je ukracujúcim právnym úkonom, je v
celom rozsahu dôvodný. Nebolo preukázané, že by išlo o vrátenie skutočne poskytnutých pôžičiek. Ide
teda o bezodplatný právny úkon, za ktorý úpadca nedostal od žalovaného žiadnu protihodnotu. Tento

úkon bol urobený v čase platobnej neschopnosti úpadcu, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok,
avšakvzhľadomnato,žežalovanýjeosobouspriaznenousúpadcom,úpadoksatuajprepokladá.Akby
predmetná suma nebola vyplatená žalovanému, mohli by byť uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu.

Výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 468.758,78

eur prvostupňový súd neodôvodnil.

Posledným výrokom rozsudku bolo zverejnené, že o trovách konania súd rozhodne osobitným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že rozsudok doposiaľ nebol doručený právnemu
zástupcovi žalovaného aj napriek tomu, že zastupoval účastníka konania s plnomocenstom pre celé
konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že nebolo preukázané,
aby žalovaný poskytol úpadcovi pôžičku v ním uvádzanej sume. Pri takomto právnom závere preto súd

nemohol rozhodovať o neúčinnom právnom úkone, nakoľko by nemohlo ísť o právny úkon vrátenia
pôžičky, ktorý žalobca napádal. Keďže slovenský právny poriadok nepozná ako osobitnú kategóriu
neexistujúci právny úkon (non negotium), princípy vzťahujúce sa na absolútne neplatný právny úkon sa
aplikujú aj na úkon non negotium. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva totiž ex lége a súd je na
ňu povinný prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Pokiaľ súd dospel k

záveru,žezmluvaopôžičkeneexistovala,ideoprávnyúkonnonnegotiumapretomalžalobuzamietnuť.
Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré
sú inak platné, ale ktorými dosiahne dlžník ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície dlžníka s
jeho majetkom buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu, alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné

dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom. Jedným z
predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby je platnosť právneho úkonu. V posudzovanom
prípade súd skonštatoval, že nebolo preukázané poskytnutie pôžičky žalovaným úpadcovi, a teda že
právny úkon neexistoval. V takom prípade preto absentoval platný právny úkon, ktorý by mohol podliehať
jeho odporovaniu. Preto nebolo namieste podávať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, ale domáhať sa

vydania bezdôvodného obohatenia. Ak by šlo o platný právny úkon poskytnutia vrátenia pôžičky podľa
§ 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov,
ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel alebo musel byť druhej strane
známy. Nevyhnutnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu musí byť skutočnosť, že tento úkon
sa týka majetku dlžníka. Z účtovnoprávneho hľadiska sa dispozícia úpadcu s pôžičkou netýka majetku

úpadcu, nakoľko pôžička poskytnutá treťou osobou netvorila majetok úpadcu, ale išlo o cudzie zdroje
a jej vrátením nemohlo ani vôbec dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka (nešlo o dlžníkov majetku). Z
účtovného hľadiska všetok majetok z hľadiska jeho formy sa nazýva aktíva, pričom poskytnutá pôžička
tvorila pasíva a nebola majetkom dlžníka a nemôže byť ani predmetom odporovateľnosti. Právneúkony dlžníka, ktorým previedol inú majetkovú hodnotu na iného, ukracujú uspokojenie pohľadávky
veriteľa výhradne vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak toto zmenšenie majetku dlžníka má
súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. V

prípade, ak sa teda nejednalo o dlžníkov majetok, resp. dlžníkov úkon nemal za následok zmenšenie
jeho majetku, lebo za prevedené majetkové hodnoty obdŕžal ich obvyklú cenu, zásadne nemôže dôjsť
k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného aj

na náhradu trov odvolacieho konania. Výšku týchto trov nevyčíslil. Ako dôvod uviedol, že predmetom
konania nie je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým by mala byť zmluva o pôžičke. Predmetom
konania je právny úkon, ktorým je poukázanie prostriedkov z účtu úpadcu odporcovi. Konštatovanie,
že žalovaný nepreukázal, že úpadcovi poskytol pôžičku dokresľuje skutočnosť, že išlo o úmysel ukrátiť
veriteľov. Súd v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým žalovanému na jeho účet boli
poukázané

z účtu úpadcu sumy uvedené v rozsudku, nebol povinný skúmať platnosť, resp. neplatnosť
zmluvy o pôžičke, pretože zmluva o pôžičke nebola predmetom konania. Bolo povinnosťou žalovaného
preukázať (ak chcel vyvrátiť úmysel ukrátiť veriteľov) aspoň existenciu zmlúv o pôžičke. Aj námietka
žalovaného, že pôžička nie je majetkom úpadcu, ale cudzím zdrojom, vychádza nesprávne z toho, že
predmetom konania je neúčinnosť zmluvy o pôžičke. Aj v prípade takéhoto konania je pôžička síce

cudzím zdrojom, ale tvorí aktívum, pretože zvyšuje hodnotu majetku, ale zároveň aj pasívum na strane
záväzkov v nevrátenej výške. V súdenom prípade však bola neúčinnosť posudzovaná iba k úkonu,
ktorým boli sumy prevedené z účtu úpadcu na účet žalovaného bez ohľadu na to, ako boli evidované
v účtovníctve. Poukázaním prostriedkov žalovaný znížil hodnotu majetku (hotových peňazí na účte) o
poukázanú sumu. Došlo preto k zmenšeniu majetku, ktorý bolo možné použiť na uspokojenie veriteľov

a tým došlo k ich ukráteniu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a
§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného

vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete
(§ 216 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní

napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku vecne
správne.

Podľa podanej žaloby právny úkon, ktorým úpadca poukázal žalovanému 468.758,78 eur, má byť

úkonom bez primeraného protiplnenia, pretože nebolo preukázané, že by išlo o vrátenie skutočne
poskytnutých pôžičiek a ide teda o bezodplatný právny úkon, za ktorý úpadca nedostal od žalovaného
žiadnu protihodnotu. Tento úkon bol urobený v čase platobnej neschopnosti úpadcu osobou spriaznenou
s úpadcom. Súčasne ide o právny úkon ukracujúci, pretože táto suma neslúžila na uspokojenie
reálne existujúcich skôr splatných záväzkov úpadcu. V konečnom dôsledku podľa žaloby v prípade

preukázania, že žalovaný poskytol pôžičku úpadcovi, išlo by o zvýhodňujúci právny úkon, pretože ním
úpadca bezdôvodne zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred inými veriteľmi.

Zo spisu nie je zistiteľné, že by účastníci boli poučení v súlade s § 118a O.s.p. o tom, že sú povinní
opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do skončenia prvého pojednávania. V dôsledku toho koncentračná zásada uvedená v § 118a O.s.p. nie
je v preskúmavanej veci použiteľná a platí koncentračná zásada uvedená v § 120 ods. 4 O.s.p., o ktorej
boli účastníci riadne poučení.

Obaja účastníci boli súdom poučení v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacímdôvodomlenzapodmienokuvedenýchv§205aO.s.p..Žalovanýsavpriebehuprvostupňovéhokonania
obmedzil len na tvrdenia, že ukrátenie veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu,

alebo aspoň sčasti. Žalovaný tvrdil, že v čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným a
nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2 milióny eur, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie
pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka žalovaného časovo predchádzala všetky ostatné
pohľadávky, a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov.
Existenciu týchto pôžičiek žalovaný nepreukázal, pričom nekonkretizoval ani čas ich poskytnutia

úpadcovi žalovaným. Žalovaný tak neurobil ani v priebehu odvolacieho konania, keď svoje odvolanie
zdôvodnil v podstate tvrdením, že žaloba je zle procesne postavená, keďže nie je možné odporovať
neplatnému právnemu úkonu.

Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu VPMK s.r.o. v konkurze, so sídlom Kapušany 082 12,
Priemyselná 534, IČO: 31 679 960. Táto spoločnosť sa dostala do konkurzu od 21.4.2012. Žalovaný bol

spoločníkom v tejto spoločnosti od 27.10.1993. Konateľom tejto spoločnosti bol od 16.9.2003, pričom
ku dňu 18.6.2010 bol jediným konateľom terajšieho úpadcu.

Úpadca pod obchodným menom Radoma s.r.o. Prešov uzavrel dňa 8.6.2010 zmluvu o pôžičke
s veriteľom PROFIT - INVEST s.r.o. Bardejov na vypožičanie sumy 1.991.635,- eur za účelom

vysporiadania záväzkov terajšieho úpadcu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. a Československej
obchodnej banke, a.s., ako aj na vysporiadanie prípadných ďalších záväzkov dlžníka. Dlžník sa
zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť najneskôr do 21 kalendárnych dní odo dňa vypožičania. Súčasne
tie isté právnické osoby uzavreli zmluvy o zriadení záložného práva č. 2R-P/2010, 3R-P2010, 4R-
OZ/2010, ktorými terajší úpadca založil všetok svoj nehnuteľný majetok, strojové zariadenia, tovarové

zásoby a pohľadávky. Títo veritelia, ani spoločnosť PROFIT INVEST s.r.o. Bardejov si neprihlásili svoje
pohľadávky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a nie sú vedení v zozname veriteľov, ktorí si
uplatnili pohľadávky podľa § 25a vyhlášky č. 665/2005 Z. z..

Predmetom konania v preskúmavanej veci je tzv. odporovacia žaloba podaná podľa § 60 ods. 1 zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR), ktorá bola spojená so žalobou o
vydanie plnenia z odporovateľného právneho úkonu (§ 63 ods. 2 ZoKR). Takýto postup prichádza do
úvahy len vtedy, keď nie je sporný rozsah majetku, ktorý sa má vydať do konkurznej podstaty, čo je v
preskúmavanej veci splnené.

Odporovať možno každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak
ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmylse sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§
60 ods. 1, 2 ZoKR).

Úpadca vyplatil dňa 18.6.2010 celkovú sumu 468.758,78 eur v prospech žalovaného ako fyzickej osoby,
ktorý bol v tom čase jedným z dvoch spoločníkov a jediným konateľom úpadcu pôsobiaceho v tom
čase pod obchodným menom Radoma s.r.o., Prešov. Jedná sa
v jeho osobe o spriaznenú osobu v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR. Tým je založená vyvrátiteľná

právna domnienka, že právny úkon zo dňa 18.6.2010 urobil úpadca prostredníctvom svojho konateľa
v úmysle ukrátiť svojich veriteľov.

Vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2010, bol terajší úpadca dlžníkom
minimálne voči Všeobecnej úverovej banke a.s. a Československej banke, a.s., pričom

pôžička od PROFIT - INVEST s.r.o. Bardejov mu bola poskytnutá práve za účelom vysporiadania týchto
záväzkov. Okrem toho mal ďalšie splatné záväzky vo výške 606.190,80 eur.

Odporovaťmožnolentomuprávnemuúkonudlžníka,ktorýukracujeuspokojenieprihlásenejpohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa zoznamu pohľadávok zostavených správcom konkurznej podstaty

ku dňu 28.3.2012, bolo prihlásených celkom pohľadávok za 750.712,68 eur, pričom za zistené sa
považujú pohľadávky v celkovej sume 749.836,42 eur.V preskúmavanej veci došlo k začatiu konkurzného konania voči terajšiemu úpadcovi na návrh
samotného dlžníka VPMK s.r.o., Kapušany (§ 11 ods. 1, 2 ZoKR). Takýto návrh je povinný dlžník podať,
pokiaľ je v predlžení. Predĺžený je ten, kto je povinný viezť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,

má viac, ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Dlžník, ktorý
je v predĺžení, je v úpadku (§ 3 ods. 1, 3 ZoKR). Základnou podmienkou pre vyhlásenie konkurzu je
existencia úpadku dlžníka (§ 23 ods. 1 ZoKR). Dlžník je najlepšie informovaný o tom, či mu úpadok
hrozí alebo či už je v úpadku.

Za tohoto stavu je možné konštatovať, že k prevodu čiastok 468.758,78 eur došlo dňa 18.6.2010 v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (úpadcom), v dôsledku čoho úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť
svojich veriteľov sa predpokladá priamo zo zákona. Takisto sa predpokladá aj vedomosť druhej strany,
v našom prípade žalovaného, o tomto úmysle, keďže tento v priebehu súdneho konania nepreukázal
opak. Dodržaná bola aj lehota 5 rokov pred začatím konkurzného konania upravená v § 60 ods. 3 ZoKR,
ako aj lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu stanovená v § 57 ods. 2 ZoKR. Sú teda splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku týkajúceho sa odporovacej žaloby podanej podľa § 60 ZoKR.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci predovšetkým k vzniku, zmeny alebo zániku ich práva alebo
povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spojujú. Právny úkon môže byť jednostranný,
dvojstranný alebo viacstranný (§ 34 Občianskeho zákonníka).

Od prejavu vôle ako právneho úkonu je treba odlišovať určitú faktickú činnosť subjektu smerujúcu k
vzniku, zmene, či zániku občianskoprávnych vzťahov. Môže ísť buď o pracovnú činnosť, alebo tvorivú
duševnú činnosť. V prípadoch takejto faktickej činnosti nemusí ísť o prejav vôle v zmysle právneho
úkonu.

V preskúmavanej veci je treba prejav vôle realizovanej vo forme zaplatenia čiastky 468.758,78 eur
úpadcom žalovanému hodnotiť ako realizované plnenie z právneho vzťahu medzi terajším úpadcom a
žalovaným majúceho náležitosti právneho úkonu pozostávajúceho
z plnenia si záväzkov terajšieho úpadcu voči žalovanému. Tieto právne úkony boli v bankovom výpise

z účtu označené terajším úpadcom ako „P. - pôžič“, „Pôžička B.“ a „P. - fondy“. Bez ohľadu na to, či
sa jednalo o preplácanie skôr poskytnutých pôžičiek alebo či ide o spoločníka do majetku terajšieho
úpadcu, jednalo sa vo všetkých prípadoch o plnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho úkonu, ktorý
sa stal predmetom odporovacej
žaloby. Ako má byť tento právny úkon hodnotený po právnej stránke, nemusí žalobca v podanej

žalobou tvrdiť. K úspešnosti žaloby podanej podľa § 60 ZoKR postačuje také označenie právneho
úkonu, aby nezameniteľným spôsobom bol odporovaný právny úkon označený v porovnaní s inými
právnymi úkonmi. V preskúmavanej veci nepochybne medzi terajším úpadcom a žalovaným došlo k
realizácii vtedy existujúceho právneho úkonu, ktorý následne žalobca napadol odporovacou žalobou.
Pre rozhodnutie o takejto odporovacej žalobe nie je bezpodmienečne nutné právne kvalifikovať takýto

právny úkon, ktorého platnosť a obsah žalobca nespochybňuje.

Súd rozhodol na v poradí 6. pojednávaní, pričom pojednávanie dňa 18.4.2013 a 30.10.2014 sa
uskutočnili za prítomnosti účastníkov, resp. ich právnych zástupcov. Rozsudok bol síce dňa 18.11.2014
vyhlásený v neprítomnosti účastníkov, ale ani z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva, že

by bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p..

Preto poučenie účastníkov v závere preskúmavaného rozsudku o neprípustnosti odvolania považuje
odvolací súd za zjavnú nesprávnosť, ktorej dôsledkom je len právo účastníkov tohoto konania podať
odvolanie v lehote troch mesiacov od jeho doručenia (§ 204 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o veci ešte pred uplynutím lehoty na podanie odvolania žalovanému, pretože
tento odvolanie podal ešte dňa 10.12.2014 po nesprávnom doručení rozsudku samotnému žalovanému.

Táto vada konania nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť preskúmavaného rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o určení, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 18.6.2010 vyplatil žalovanému sumu 468.758,78
eur, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinným.Tak, ako bolo konštatované, je možné v konkurznom konaní uplatniť súčasne s odporovacou žalobou aj
žalobu na plnenie do konkurznej podstaty. V zmysle § 63 ods. 2 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon,

ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu.

Keďže v preskúmavanej veci bolo vyhovené žalobe o neúčinnosti právneho úkonu, sú splnené
podmienky aj pre vyhovenie žalobe na uloženie povinnosti žalovanému vrátiť plnenie v rozsahu

468.758,78 eur do dotknutej podstaty úpadcu.

Nakoľko prvostupňový súd bude o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovať samostatným
uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej, bude takýmto spôsobom rozhodnuté aj o
náhrade trov tohoto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.