Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899815
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508899815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, W., zastúpený: JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátkou, Kukučínova 8, Piešťany, proti
odporkyni: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XX, L., zastúpená: JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou,
Račianska 66, Bratislava, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. februára 2015, č.k. 6C/10/2008-267, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e a
odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa proti zamietajúcej časti z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.02.2000

vznení jejdodatkuč.1zodňa17.07.2000medziW.C. ajehomanželkouY.C.,rod.B.akopredávajúcimi
a odporkyňou ako kupujúcou, ktorou predávajúci previedli na kupujúcu dom č. súpisné XXXX postavený
na parcele č. 7203, nachádzajúci sa v katastrálnom území L. a spoluvlastnícky podiel predávajúceho
W. C. vo veľkosti 1/2 na pozemkoch v kat. území L. parc. č. 7203 o výmere 502 m2 - zastavané plochy
a parc. č. 7204 o výmere 518 m2 - záhrady, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vo zvyšku súd
návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.04.2003 sa navrhovateľ domáhal určenia,

že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.02.2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2000 medzi W. C. a
jeho manželkou Y. C. ako predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou, ktorou predávajúci previedli na
kupujúcu dom číslo súpisné XXXX na parcele č. 7203 a spoluvlastnícky podiel predávajúceho W. C.
vo veľkosti 1/2 na pozemkoch parc. č. 7203 a 7204 je voči nemu právne neúčinná. Ďalej sa domáhal,
aby mu súd priznal právo uspokojiť Krajským súdom v Trnave prisúdenú pohľadávku č.k. 19Cb/184/00
z nehnuteľností v katastrálnom území L., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako vlastníctvo
odporkyne a ktoré už nie sú v majetku W. C. v dôsledku odporovateľnosti právneho úkonu. Návrh

odôvodnil tým, že svokor odporkyne W. C. bol zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v
Trnave zo dňa 13.07.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 19Cb/184/2000
a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo 125/2001 zaviazaný uhradiť mu zmenkovú sumu
60.122 USD so 6 % úrokom zo zmenkovej pohľadávky od 06.05.1999, trovy konania 110.756 Sk a
trovy právneho zastúpenia 9.500 Sk. Dlžník W. C. túto pohľadávku neuhradil dobrovoľne, preto sa ako
oprávnený rozhodol podať návrh na výkon exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného
W. C.. Zistil však, že tento previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to k rodinnému domu,

ktorý mal spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 k pozemkom na základe kúpnej zmluvy na odporkyňu, ktorá je manželkou jeho syna W.
C., nar. XX.XX.XXXX a dlžník iný majetok nemá. Keďže W. C. ho uvedeným právnym úkonom chcel
úmyselne ukrátiť, odporkyňa musela poznať úmysel svokra, právny úkon tak bol urobený účelovo, keďprevod nehnuteľností bol spojený so zriadením vecného bremena v prospech predávajúcich a manžela
kupujúcej. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Navrhovateľ podaním zo dňa 07.01.2004 zmenil
pôvodný návrh, keď žiadal, aby súd určil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy so zriadením vecného

bremena uzatvorenej dňa 25.02.2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2000, eventuálne ak by
súd nevyhovel tomuto návrhu, žiadal určiť neúčinnosť predmetnej kúpnej zmluvy so zriadením vecného
bremena uzatvorenej dňa 25.02.2000 v znení jej dodatku č. 1 voči nemu a priznať mu právo uspokojiť
prisúdenú pohľadávku rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 19Cb/184/00 z nehnuteľností v k.ú.
L., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako vlastníctvo odporkyne, ktoré už nie sú v majetku W. C.,

nar. XX.XX.XXXX. Uvedená zmena bola pripustená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 28.10.2005,
č.k. 11C/90/2003-37. Okresný súd Trnava po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom, č.k.
11C/90/2003-50 zo dňa 27.04.2006 tak, že návrh čo do určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
so zriadením vecného bremena v znení jej dodatku č. 1 zamietol a vo zvyšnej časti návrhu vyhovel.
Odporkyňa sa odvolala proti vyhovujúcej časti a Krajský súd v Trnave uznesením, č.k. 9Co/206/2006-85
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určenie neúčinnosti právneho úkonu a priznania

práva uspokojiť prisúdenú pohľadávku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nárok navrhovateľa nie je prekludovaný s tým, že v
ďalšom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či odporkyňa je osobou blízkou
dlžníkovi ako aj či v dôsledku predmetného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou domu č. XXXX postaveného

na parc. č. 7203, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie L.. Tiež je evidovaná ako
vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, par. č. 7203, 7204 v podiele 1/2 vzhľadom k celku.
Druhou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/2 vzhľadom k celku je Y. C., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX ( svokra odporkyne ). Odporkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy s vecným bremenom a to právom doživotného bývania a užívania rodinného domu pre W. C.,

jeho manželku Y. C. a manžela kupujúcej W. C., nar. XX.XX.XXXX. Vklad do katastra bol povolený
dňa 19.07.2000. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške určenej znaleckým posudkom v
sume 835.735 Sk. Predávajúci podpisom zmluvy súčasne potvrdil prevzatie kúpnej ceny od kupujúcej.
Manžel kupujúcej W. C., nar. XX.XX.XXXX podpisom zmluvy potvrdil, že finančné prostriedky vyplácané
titulom kúpnej ceny nepatria do BSM a tieto sú výlučným vlastníctvom kupujúcej. Dňa 17.07.2000 bol

ku kúpnej zmluve so zriadením vecného bremena zo dňa 25.02.2000 uzavretý dodatok č. 1, ktorým
bola doplnená ako predávajúca aj manželka pôvodného predávajúceho Y. C., rod. B.. Nanovo tu bola
určená kúpna cena 1.221.230 Sk, predávajúci obaja podpisom potvrdili že prevzali od kupujúcej 770.990
Sk a predávajúci W. C. potvrdil, že prevzal kúpnu cenu vo výške 450.240 Sk. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jaroslava Kresánka vyplynulo, že

hodnota predmetného domu so súpisným č. XXXX s príslušenstvom bola určená vo výške 770.986,90
Sk a cena predmetných pozemkov na sumu 897.600 Sk. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bol zmenkovým
platobným rozkazom Krajského súdu v Trnave zaviazaný na zaplatenie zmenovej sumy 60.122 USD
s príslušenstvom navrhovateľovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.01.2002. Z
obsahu rozhodnutia vyplýva, že dňa 05.11.1998 spoločnosť ONSA, spol. s r.o., zastúpená konateľom W.

C. vystavila zmenku, na základe ktorej sa ako vystaviteľ zaviazala zaplatiť do 05.05.1999 navrhovateľovi
sumu 65.000 USD. Túto zmenku ako ručiteľ podpísal W. C.. Na majetok spoločnosti ONSA, spol. s
r.o. bol uznesením právoplatným dňa 13.01.2000 sp.zn. 4K/433/99 vyhlásený konkurz. Odporkyňa
uviedla, že dôvodom uzavretia predmetnej zmluvy bola potreba vyriešenia zlej situácie medzi ňou a jej
manželom keď po opustení spoločnej domácnosti v čase predchádzajúcom zavretiu zmluvy sa spolu

s deťmi presťahovala k svokrovcom ( predávajúcim W. a Y. C. ). Vecné bremeno bolo zriadené aj voči
jej manželovi pretože to tak chceli jej svokrovci. Mala peniaze preto navrhla predaj rodinného domu
a chcela spolu s manželom zostať bývať v predmetnom dome pričom byt v ktorom dovtedy bývali, by
zostal jej mame. O dlhoch svokra nevedela. Svedok W. C., manžel odporkyne uviedol, že odporkyňa
chodievala spolu s deťmi k jeho rodičom často, niekedy tam aj prespávala. Spoločnú domácnosť opustila

keď boli rozhnevaní. Nevedel že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, dozvedel sa to až pri podpise jej
dodatku, ktorý považoval za dobré riešenie preňho. V dome však trvale nebýval. O dlhoch svojho otca
nevedel. Svedkyňa Y. C. označila vzťahy v rodine za normálne. Odporkyňa sa k nim nasťahovala v
roku 2000, kedy nastala v jej manželstve s ich synom vážna kríza. V spoločnej domácnosti spolu žili
asi jeden rok. Prečo bola predmetom pôvodnej kúpnej zmluvy len polovička domu, nevedela vysvetliť.

Pokiaľideokúpnucenujejpresnúvýškusinepamätala.Odporkyňapeňažnéprostriedkyvšakodovzdala
naraz, osobne do rúk jej manžela v ich domácnosti. Navrhovateľa pozná, o záležitosti svojho manžela
sa nezaujímala, nezaujímalo ju ani to, odkiaľ mala odporkyňa peniaze. W. C., nar. XX.XX.XXXX, dlžník,
uviedol ako svedok, že s navrhovateľom ho zoznámil otec odporkyne. Zmenka bola vystavená naspoločnosť ONSA, spol. s r.o., v ktorej vystupoval ako konateľ a spoločník rovnako ako jeho syn W.
C., ktorej boli vyplatené finančné prostriedky zo strany navrhovateľa. Podpísal zmenku ako ručiteľ.
Keďže mal vedomosť, že jeho nevesta disponovala finančnými prostriedkami požiadal ju o poskytnutie

pôžičky. Odmietla s odôvodnením, že sa mu všetko rozsýpa, nemá záruku o návratnosť, preto pristúpili
k zmluve o predaji jeho časti nehnuteľností. Uviedol, že nepredpokladal, že si bude navrhovateľ voči
nemu uplatňovať pohľadávku zo zmenky keď prebiehal konkurz. Časť vyplatenej kúpnej ceny použil na
splatenie dlhov voči svojim veriteľom a časť daroval synovi T.. Vzťah so synom mal vtedy ochladený,
keďže tento mu kládol za vinu problémy vo firme. Nevesta mu bola bližšia ako syn v dôsledku, že je

matkou jeho vnúčat a prijala návrh na riešenie jeho finančných problémov. Navrhovateľ si pohľadávku
voči spoločnosti neuplatnil v konkurznom konaní. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal vedomosť
o podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Odporkyňa uviedla, že kúpnu cenu
800.000 Sk vyplatila svokrovcom v ich dome, následne si požičala a doplatila 450.000 Sk, po smrti
otca podedila peniaze a auto, ktoré asi rok po smrti otca predala za 200.000 Sk. Od manželov U. si
požičala sumu 250.000 Sk. Po smrti otca mala jej matka zdravotné problémy, s manželom bola v tom

čase rozhádaná, starala sa o tri deti, so starostlivosťou o deti a jej chorú matku jej pomáhala svokra.
Svedok MUDr. T. C., švagor odporkyne uviedol, že s rodičmi aj s bratom sa stretával 1-2 razy ročne,
jeho brat mal psychické problémy, zistil, že prekonával manželskú krízu, bojoval s veľkými stresmi,
časť problémov riešil alkoholom. Potvrdil, že od otca prevzal v hotovosti 600.000 Sk z výnosu predaja
domu ako vyrovnanie z majetku, na ktorý by mal nárok. Svedkyňa W. W., sestra odporkyne, bývalá

manželka navrhovateľa a svedkyňa Mgr. H. L., priateľka matky odporkyne, zhodne uviedli, že rodičia
odporkyne mali finančné prostriedky, keďže otec pracoval ako poradca v dokumentárnych filmoch a
seriáloch, vykonával aj iné aktivity, ktoré boli významne finančne ohodnotené, spolu s matkou odporkyne
publikovali, navyše matka odporkyne predala 2-izbový byt v Nitre za 700.000 Sk. Všetky finančné
prostriedky dali len odporkyni. Obe svedkyne uviedli, že odporkyňa nikdy nespomenula, že by mala

informácie o dlhoch jej svokra. Svedok JUDr. T. uviedol, že odporkyňa mala veľmi dobré vzťahy so
svokrou, so svokrom neboli ideálne, podľa neho odporkyňa na 99 % nevedela o dlhoch svojho svokra.
W. C. st. bol nahnevaný na celú rodinu odporkyne, keď svedkovi a aj otcovi odporkyne dával za vinu, že
ho do tejto situácie dostali. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 80, § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b, §
116 OZ, § 133, § 120 ods. 1 O.s.p.. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť

nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Ukrátenie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom
rozsahu alebo aspoň sčasti. Kto odporuje musí dokazovať, že sa majetok dlžníka zmenšil do takej
miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi úspešného
odporovania právneho úkonu je skutočnosť objektívna, že k odporovanému právnemu úkonu došlo v

posledných troch rokoch spätne od urobenia úkonu a úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ak bol druhej
strane neznámy pričom pri právnych úkonoch medzi blízkymi osobami alebo v prospech týchto osôb,
sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá s tým, že tento predpoklad neplatí, ak druhá strana teda blízka
osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Vo vzťahu k
predpokladom odporovateľnosti súd z vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu dospel k

záveru, že návrh, čo do určenia neúčinnosti odporovaného právneho úkonu bol podaný dôvodne. Súd
mal preukázané, že navrhovateľ mal voči W. C. vymáhateľnú a súdom priznanú pohľadávku v sume
60.122 USD, ktorá vznikla titulom vystavenia zmenky spoločnosťou ONSA, spol. s r.o., ktorej konateľom
a jedným zo spoločníkov bol práve W. C., ktorý zmenku podpísal aj ako ručiteľ. Veriteľ a dlžník mali blízky
vzťah, spoznali sa prostredníctvom otca odporkyne, ktorý bol svatom dlžníka W. C. a súčasne svokrom

navrhovateľa, keď navrhovateľ mal za manželku sestru odporkyne. Právne poradenstvo týkajúce sa
zmenky im poskytoval strýko odporkyne JUDr. O. T.. Keďže W. C. ako ručiteľ dobrovoľne nesplnil
povinnosť zo zmenky, navrhovateľ sa svojho nároku úspešne domáhal v súdnom konaní, v ktorom bol
dňa 13.07.2000 vydaný zmenkový platobný rozkaz. Dňa 25.02.2000 W. C. uzatvoril s odporkyňou kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Táto zmluva však nebola

správna, keďže nezohľadňovala vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam a síce, že rodinný dom nevlastnil
len W. C., ale mal ho v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou Y. C.. Následne tak dňa
17.07.2000 došlo k podpisu zmluvy a to dodatku, kde už boli ako predávajúci uvedení obaja manželia W.
C. aj jeho manželka, ktorí obaja predali rodinný dom odporkyni a na nehnuteľnostiach predal odporkyni
podiel 1/2 len dlžník W. C., ktorý po prevode nehnuteľnosti iný majetok nevlastnil. Súd skúmal, či na

základe kúpnej zmluvy nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Kúpna cena bola dojednaná
vo výške 835.735 Sk, pričom predávajúci potvrdil prevzatie tejto sumy. V dodatku bola dojednaná kúpna
cena vo výške 1.221.230,- Sk pričom predávajúci potvrdili, že prevzali 770.990,- Sk s tým, že sumu
450.240,- Sk už prevzal W. C.. Skutočné vyplatenie kúpnej ceny odporkyňou zostalo medzi účastníkmisporným. Účastníci zmluvy tvrdili, že k jej vyplateniu došlo, zatiaľ čo navrhovateľ považoval ich tvrdenie
za účelové. Odporkyňa o pôvode finančných prostriedkov použitých na kúpnu cenu najskôr tvrdila, že
ich nadobudla ako dedičstvo po otcovi, čo sa napokon nepotvrdilo, keď z osvedčenia o dedičstve po

jej nebohom otcovi bolo zistené, že jediným dedičom bola manželka poručiteľa teda jej matka, bez
povinnostivýplatyostatnýmdedičom.Neskôrtvrdila,žematkajejzdedenéprostriedkydarovala,nakoľko
sa o ňu starala. Následne mala doplatiť predávajúcim sumu 450.000 Sk, ktorú v rozsahu 200.000 Sk
mala získať predajom motorového vozidla po otcovi, hoci z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že hodnota
vozidla bola 34.435,50 Sk a sumu 250.000 Sk si mala požičať od jej známych manželov U., ktorí túto

skutočnosť potvrdili. Predávajúci vo svojich výpovediach takisto tvrdili prevzatie finančných prostriedkov
od odporkyne pričom predávajúca Y. C. tvrdila vyplatenie kúpnej ceny, ktorej výšku si nepamätá bez
časového určenia a predávajúci W. C. potvrdil prevzatie sumy v hodnote 800.000 Sk a to v prvej etape.
Súd udáva, že neurčitosť v opise podmienok vyplatenie kúpnej ceny účastníkmi zmluvy nie je možné
odstrániť ani v spojení s obsahom kúpnej zmluvy a jej dodatku, kde podľa zmluvy zo dňa 25.02.2000
mal výlučne W. C. potvrdiť prevzatie peňazí vo výške 835.735 Sk, pričom však v dodatku mali obaja

predávajúci podpisom potvrdiť, že prevzali obaja sumu 770.990 Sk s tým, že sumu 450.000 Sk prevzal
W. C.. Svedok T. C. potvrdil, že rodičia mu dali sumu 600.000 Sk, pričom Y. C. tvrdila, že o obchody
svojho manžela sa nezaujímala, zvyšok vyplatenej kúpnej ceny použili pre vlastnú potrebu zatiaľ čo W.
C. uviedol, že tieto použil na úhradu dlhov voči iným veriteľom. Odporkyňa takisto nepredložila dôkaz o
vyplatení kúpnej ceny, predložila len dôkazy majúce preukazovať jej solventnosť a teda len potenciálnu

možnosť zaplatenia kúpnej ceny nehnuteľností. Hodnovernosť svedeckých výpovedí je relativizovaná
príbuzenským, či iným blízkym vzťahom svedkov k odporkyni, ktorá ich sama ako dôkaz navrhla. Súd
tak nemal spoľahlivo preukázané, že odporovaný právny úkon bol reálnym ekvivalentným právnym
úkonom,ktorýmkukráteniunavrhovateľanedošlo.Neexistenciainéhoexekvovateľnéhomajetkudlžníka
nebola sporná. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa je blízkou osobou

dlžníka. Odporkyňa je nevestou dlžníka, pričom z vyjadrení odporkyne mal za preukázané, že dlžník
by prípadnú ujmu odporkyne dôvodne pociťoval ako vlastnú. Odporkyňa sa v čase krízy v manželstve
so synom dlžníka presťahovala aj s deťmi do domácnosti dlžníka, kde zostala bývať, ktorú domácnosť
obývala spolu aj s manželom istý čas po svadbe a do rozhodného času svokrovcov pravidelne a často
navštevovala. Svokra jej pomáhala so starostlivosťou o deti i o jej chorú matku. Sám dlžník potvrdil, že

odporkyňa mu bola bližšia ako syn, poukazoval na veľký citový vzťah k vnúčatám. Vyjadril sa, že sa
snažil zabezpečiť, aby ich mal pri sebe v prípade rozvodu, kedy by boli deti zverené do starostlivosti ich
matky teda odporkyne. Zohľadňujúc okolnosti v rodine v rozhodnom čase bolo potrebné nahliadať na
odporkyňu ako na osobu blízku dlžníkovi. Povinnosťou odporkyne tak bolo preukázať, že v rozhodnom
čase s ohľadom na okolnosti vzniku a obsah právneho úkonu vykonala takú činnosť, aby úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z
jej výsledkov poznala. Odporkyňa však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla, vyvinutie náležitej
starostlivosti ani netvrdila. Jej obrana zostala len v rovine tvrdení, že pre problémy v manželstve a s jej
chorou matkou sa o obchodné vzťahy jej svokra nezaujímala, o dlhoch nevedela. Súd tu poukázal na
rozhodnutia NS ČR sp.zn. 30Cdo 808/2004 a 21Cdo 864/2000 v zmysle ktorých vágny spôsob obrany je

nedostatočný pre vyvrátenie právnej domnienky. Navyše sa žiada uviesť, že odporkyňa mala pomer aj
k navrhovateľovi, ktorý bol jej švagrom, jej manžel bol jedným zo spoločníkov spoločnosti ONSA, spol. s
r.o., ktorej záväzok na seba prevzal jej svokor ako ručiteľ, strýko odporkyne navštevoval často jej rodičov,
poskytoval právne poradenstvo pri vzniku zmenky, do realizácie ktorej bol zapojený i otec odporkyne. Je
len ťažko za týchto vzťahov predstaviteľné že by o existencii pohľadávky odporkyňa nemala vedomosť,

keď sám dlžník pred súdom uviedol, že požiadal odporkyňu o poskytnutie pôžičky čo ona odmietla s
odôvodnením, že sa mu všetko rozsýpa a nemá záruku v návratnosť finančných prostriedkov. Taktiež
nemožno považovať za pravdivé tvrdenie dlžníka, že o pohľadávke nevedel keďže sám uviedol, že
sa domnieval, že si navrhovateľ túto pohľadávku uplatní v konkurznom konaní na spoločnosť ONSA,
s.r.o. pričom konkurz bol vyhlásený už dňa 30.12.1999. S prihliadnutím aj na predmet samotnej kúpnej

zmluvy so zriadením vecného bremena a jej dodatku, z ktorého je zrejmá vôľa dlžníka previesť na
odporkyňu len jemu patriaci spoluvlastnícky podiel, o čom už v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa
25.02.2000 mali vedomosť okrem odporkyne a dlžníka aj W. C. ml. a Y. C., ktorých podpisy sa na tejto
zmluve nachádzajú, na tomto mieste sa žiada konštatovať nepravdivosť tvrdení odporkyne a dlžníka o
tom, že W. C. ml. o kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2000 nemal vedomosť a na rozpornosť, neurčitosť a

zmätočnosť vo vyjadreniach jej účastníkov tak možno dokonca priamo usudzovať na úmysel dlžníka
ukrátiťsvojhoveriteľaaonevyhnutnejvedomostiodporkyneotomtojehoúmysle. Vzhľadomnauvedené
skutočnosti preto súd návrhu na určenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu voči navrhovateľovi
vyhovel. Pokiaľ však ide o návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania práva uspokojiťKrajským súdom v Trnave prisúdenú pohľadávku zo zmenky z nehnuteľností k.ú. L. zapísaných na LV
č. XXXX a XXXX ako vlastníctvo odporkyne, ktoré už nie sú v majetku W. C. súd tento vyhodnotil ako
nedôvodný, keďže určenie neúčinnosti právneho úkonu predstavuje podklad k tomu, aby sa navrhovateľ

ako veriteľ na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhal o vykonanie
exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Preto v tejto
časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne súd prvého stupňa podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v
časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh zamietol. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať mu právo uspokojiť Krajským súdom v Trnave prisúdenú pohľadávku,
č.k. 19Cb/184/00 z nehnuteľností v k.ú. L., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako vlastníctvo
odporkyne, ktoré už nie sú v majetku W. C. v dôsledku odporovateľného právneho úkonu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie aj odporkyňa a to jeho vyhovujúcej časti.
Uviedla že, pokiaľ sa týka preukázania skutočnosti, či bola blízkou osobou dlžníka W. C. st. a či mohla
alebo nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa má za to, že v konaní bolo preukázané že
nebola osobou blízkou k dlžníkovi, mala dostatočné finančné prostriedky na to, že by ujmu vzniknutú
dlžníkovi v žiadnom prípade nepociťovala ako vlastnú. Súd napriek vykonanému dokazovaniu neuznal

finančnú dostatočnosť odporkyne iba preto, že poskytnutie finančných prostriedkov zo strany matky a
vzdanie sa nároku na dedičstvo jej sestry po ich rodičoch v prospech odporkyne prebehlo neformálne,
v rodinnom prostredí, čo je úplne obvyklé. Tiež je obvyklé osobné vyplatenie kúpnej ceny predávajúcim.
Ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka nedošlo pretože odporkyňa mu vyplatila kúpnu cenu, čo
dlžník aj jeho manželka ako predávajúci potvrdili. Ako s kúpnou cenou ďalej dlžník naložil, už odporkyňa

nemá vedomosť. To, že jej svokrovci pomáhali, najmä svokra pri opatere maloletých detí, poskytovaním
zeleniny zo záhradky nemôže byť dôkazom o tom, že odporkyňa bola na dlžníkovi závislá v takom
zmysle, že by jeho ujmu pociťovala ako vlastnú. V inkriminovanom čase mala odporkyňa svoj byt do
ktorého by sa kedykoľvek mohla vrátiť, ak by tušila, že by sa toto jej počínanie mohlo v budúcnosti
považovať za účelové. Je presvedčená, že vo vzťahu k dlžníkovi nebola osobou blízkou, trvá tiež na

skutočnosti, že nemala a nemohla mať vedomosť o údajnom úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, keď o dlhu
nemal v čase podpisovania kúpnej zmluvy vedomosť ani dlžník. O problémoch spoločnosti ONSA, s.r.o.
dlžníkvedel,avšaknevedelokonkrétnomúmyslenavrhovateľapohľadávkuvymáhaťsúdnouanásledne
exekučnou cestou a to práve s poukazom na ich v tom čase dobré a vzájomné príbuzenské vzťahy, keď
vo februári 2000 ešte nebol zmenkový platobný rozkaz navrhovateľa voči dlžníkovi vydaný. Skutočnosť,

že odporkyňa poskytla dlžníkovi pôžičku s odôvodnením, že sa mu všetko rozsýpa tiež ešte samo o
sebe priamo nedokazuje, že vedela presne o jeho podnikateľských aktivitách a že vedela konkrétne o
jeho dlhu voči navrhovateľovi a preto pristúpila ku kúpe nehnuteľnosti.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že súd prvého stupňa vykonal

podrobné dokazovanie smerom, ktorý mu určil odvolací súd a to ohľadne zistenia, či bola odporkyňa
blízkou osobou dlžníkovi - svojmu svokrovi. Samotný dlžník sa vyjadril, že odporkyňa mu bola bližšia
ako vlastný syn, v čase keď prežívala odporkyňa manželskú krízu, bola to práve ona, ktorá bývala
u svokrovcov aj so svojimi deťmi a nie ich syn, ktorý zostal v spoločnom byte, ktorý bol navyše v
susedstve s bytom, kde vtedy bývala chorá matka odporkyne. Tiež je zrejmé, že so svokrom mala

odporkyňa veľmi blízky vzťah, takže bola osobou dlžníkovi blízkou. Argumentácia odporkyne, že mala
dostatočné finančné prostriedky na to, že by ujmu vzniknutú dlžníkovi v žiadnom prípade nepociťovala
ako vlastnú neobstojí, nakoľko v konaní nepreukázala, že mala nejaké finančné prostriedky v čase
uzavretia sporného právneho úkonu. Súd sa podrobne zaoberal otázkou majetnosti odporkyne, ktorá
počas konania tvrdila, že financie zdedila po otcovi až potom, čo sa toto jej tvrdenie ukázalo ako

nepravdivé, svoje výpovede menila a vyhľadávala rôzne dôkazy, ktoré mali potvrdiť jej priaznivú finančnú
situáciu. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ani existenciu finančných prostriedkov a ani ich
výplatu dlžníkovi a jeho manželke prípadne i ďalšie nakladanie s týmito peniazmi. Celé dokazovanie
odporkyňa postavila iba na svedeckých výpovediach svojich blízkych, pričom ňou doložené listinné
dôkazy preukázali iba to, že po otcovi nededila auto, ktoré mala predať za 200.000 Sk, lebo auto

malo podľa znaleckého posudku hodnotu ani nie 35.000 Sk. Odporkyňa vedela o zlej finančnej situácii
svojho svokra, tomuto odmietla požičať finančné prostriedky, všetko sa odohrávalo v rodinnom prostredí,
navrhovateľ bol v minulosti ženatý so sestrou odporkyne, otec odporkyne navrhovateľovi pomáhal
pri podnikaní na Slovensku a svedok O. T., strýko odporkyne poskytoval navrhovateľovi právneslužby. Okrem toho manžel odporkyne bol konateľom spoločnosti ONSA, s.r.o.. Tvrdenie, že odporkyňa
nevedela o dlhoch svokra, o jeho úmysloch neobstojí. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť.

Prípisom zo dňa 13.04.2015 doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.04.2015 navrhovateľ zobral svoje
odvolanie v celom rozsahu späť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - účastníci

konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa je potrebné zastaviť z dôvodu späťvzatia
odvolaniaaodvolanieodporkyneniejedôvodné,pretožerozsudoksúduprvéhostupňajevovyhovujúcej

časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 6C/10/2008 je určenie, že kúpna
zmluvauzavretádňa25.02.2000vzneníjejdodatkuč.1zodňa17.07.2000medziW.C.,jehomanželkou
Y. C., rod. B. ako predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou ohľadne nehnuteľnosti domu číslo súpisné

XXXXpostavenéhonapar.č.7203,nachádzajúceho savkatastrálnomúzemíL.aspoluvlastníckypodiel
predávajúceho W. C. vo veľkosti 1/2 na pozemkoch v k.ú. L., parcela č. 7203 o výmere 502 m2 zastavané
plochy a parcela č. 7204 o výmere 518 m2 záhrady je voči navrhovateľovi právne neúčinná a priznanie
navrhovateľovi práva uspokojiť Krajským súdom v Trnave prisúdenú pohľadávku č.k. 19Cb/184/00 z
nehnuteľností v k.ú. L., zapísaných na LV č. XXXX a XXXX ako vlastníctvo odporkyne, ktoré už nie sú

v majetku W. C., v dôsledku odporovateľnosti právneho úkonu.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči navrhovateľovi bolo vyhovené a návrh o
priznanie práva uspokojiť prisúdenú pohľadávku bol zamietnutý.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zobral odvolanie v časti priznania mu práva uspokojiť Krajským súdom
v Trnave prisúdenú pohľadávku v dôsledku odporovateľnosti právneho úkonu v celom rozsahu späť,
odvolací súd podľa ust. § 207 ods. 2 O.s.p. odvolacie konanie v tejto časti, teda o odvolaní navrhovateľa
zastavil.

Pokiaľ sa týka vyhovujúcej časti rozsudku tu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne skúmal splnenie podmienok pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu.
Správne na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že odporkyňu možno považovať za blízku
osobu dlžníka navrhovateľa W. C. st. S odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadne skutočností, že
odporkyňa je blízkou osobou sa odvolací súd plne stotožňuje. Takisto odvolací súd má za to, že
bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa poznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pokiaľ sa týka

skonštatovania, že odporkyňa bola blízkou osobou, tak správne súd prvého stupňa zhodnotil túto
skutočnosť z dôvodu, že sám dlžník uviedol, že mu je odporkyňa ako nevesta bližšia ako vlastný syn,
keď mala odporkyňa v manželstve problémy, tak ona s deťmi sa nasťahovala k svokrovcom, nie ich
vlastný syn. Navyše odporkyňa potom, ako uzavrela kúpnu zmluvu a stala sa vlastníčkou rodinnéhodomu dlžníka a jeho manželky tak týmto a aj manželovi zriadila vecné bremeno užívania nehnuteľnosti
do ich smrti. Takže tieto skutočnosti jednoznačne naznačujú na to, že je možno odporkyňu považovať
za osobu blízku. Pokiaľ sa týka vedomosti o dlhoch, tak z rodinnej situácie, kde manžel odporkyne bol

spolupodnikateľom dlžníka pre zlú finančnú situáciu v spoločnosti ONSA, s.r.o., mal zdravotné problémy,
čo potvrdil aj svedok - brat manžela odporkyne T. C., otec odporkyne sprostredkovával tok financií
medzi navrhovateľom a dlžníkom a strýko odporkyne poskytoval dlžníkovi a navrhovateľovi právne
poradenstvo, navyše odporkyňa odmietla pre zlú finančnú situáciu dlžníka tomuto požičať finančné
prostriedky, sú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že odporkyňa mala vedomosť o dlhu dlžníka voči

navrhovateľovi, ktorý navyše ešte bol aj jej bývalým švagrom, takže všetko toto sa dialo v rámci rodiny,
ktorá bola súdržná, a navyše odporkyňa bývala s dlžníkom v spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa týka
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, takisto o tomto odporkyňa z vykonaného dokazovania vyplýva, že mala
vedomosť a to z dôvodov okrem tých, čo uviedol súd prvého stupňa aj z dôvodu, že kúpna cena, ak
by ju aj bol dlžník s manželkou prevzal, tak z tejto kúpnej ceny uspokojil z väčšej časti svojho druhého
syna ako výplatu z budúceho dedičstva po nich a so zbytkom financií je otázne, čo urobil, tvrdil, že

posplácal nejaké dlhy, ale navrhovateľovi finančné prostriedky nevrátil, takže jednoznačne sa zbavil
majetku, čím ukrátil navrhovateľa ako svojho veriteľa. Aj keď v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol ešte
vydaný zmenkový platobný rozkaz ale o vzniku pohľadávky dlžník jednoznačne vedomosť mal, keď sa
vyjadril, že predpokladal, že navrhovateľ svoju pohľadávku si uplatní v konkurznom konaní. Zákon pre
určenie odporovateľnosti nevyžaduje aby pohľadávka veriteľa bola vykonateľná na základe súdneho

rozhodnutia. Dlžník predmetným odporovateľným právnym úkonom si predal strechu nad hlavou, hoci
nemal inú možnosť bývania, čím sa zbavil vlastníctva k svojmu nehnuteľnému majetku. Za týchto
skutkových okolností je jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu je dôvodný.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.