Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
Piotr Seweryn Zieliński - GreenAdvice, IČO: 46 216 693, Karpatská č. 754/7, Svidník, zastúpený JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova ul. č. 2, proti žalovanej Sociálnej
poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti E. K. I., bytom
I., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15679-2/2014-BA zo dňa 4.
februára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014-27
zo dňa 21. januára 2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014 -27 zo dňa 21.
januára 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca vykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú

činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OŽP-C/2011/05939-00002 z 26. mája
2011 s miestom podnikania Karpatská č. 754/7, Svidník, v registri zamestnávateľov je vedený od
1. júna 2011 a zamestnáva viacerých zamestnancov na základe pracovných zmlúv. Napadnutým
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté o tom, že zamestnankyni žalobcu
pani E. K. I. nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu žalobca nenamieta

porušenie svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Aj
keby napadnutými rozhodnutiami alebo postupom boli porušené právne predpisy SR, resp. nariadenia
Rady EHS, z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva žalobcovi povinnosť tvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv a nikoho iného. Zamestnancom
žalobcu nič nebránilo v tom, aby sa žalobou domáhali svojich subjektívnych práv v zákonnej lehote
dvoch mesiacov. Za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu, že Sociálna poisťovňa pobočka a
žalovaná ako organizačné zložky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci

kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu a že bola porušená zásada
dvojinštančnosti konania. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobným námietkam
týkajúcich sa porušenia práv žalobcu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej
sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a procesných súvislostí.

Žalobca mal za to, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu

jeho subjektívnych práv. Vo vzťahu k porušeniu subjektívneho práva podnikať a dosahovať zisk
žalobca uviedol, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej a jej organizačnej zložky má značné ťažkosti s
udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov. V dôsledku toho sa dostáva do
bezvýchodiskovej situácie, v ktorej pri zmenšujúcom so počte zamestnancov nie je schopný dodržať
zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo
zákaziek a títo mu hrozia aj sankciami za neplnenie dojednaných zmlúv súdnymi spormi, pričom

poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 26/1994.

Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého postupom žalovanej
nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho konania. Žalovaná vo svojom odvolacom
rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom

konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. Týmito novými dôvodmi a skutočnosťami boli
predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania
zamestnávateľa, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, nakoľko boli po prvýkrát spomenuté až
v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Poznamenal, že nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, aký
právny predpis žalovaná porušila, ale žalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne

ustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej veci rozhodovala. Samotný postup žalovanej je podľa názoru
žalobcu v priamom rozpore s viacerými ustanoveniami Ústavy SR a ďalšími právnymi predpismi.

Ďalej namietal, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočnenie takejto kontroly, pričom poukázal na
rozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014 (zamestnávateľ B. J. D., zamestnanec L. J. K.),

kde žalovaná jednoznačne konštatuje, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-
právnych vzťahov a výkon činnosti zamestnancov žalobcu je oprávnený kontrolovať len inšpektorát
práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu záväzné.

V spojitosti s kontrolou žalovanej u žalobcu tento namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko

organizačnej zložke žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti
zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pokiaľ ide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti - nie
je podľa žalobcu možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia zamestnávateľa alebo zamestnanca v
mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že nebol preukázaný reálny výkon práce jeho
zamestnancov na území Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie

žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 (zamestnanec S. K. I.), prostredníctvom ktorého
žalovaná v skutkovo a právne obdobnej veci zrušila rozhodnutie svojej organizačnej zložky s poukazom
na to, že v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodarilo
objektívne preukázať že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne činnosť nevykonával.
Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu neobstoja z právneho ani

z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu pracujú mimo jeho sídla. Primárnou
pracovnou náplňou zamestnancov žalobcu je roznos letákov, ktoré si zamestnanci preberajú v externej
spoločnosti vo Svidníku.

Žalobca mal ďalej za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi nezákonnosti

uvedenými v žalobe, najmä s porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Mal za to, že vo
vzťahu k porovnateľným zamestnancom žalobcu bol uplatnený diametrálne odlišný postup ako
vo vzťahu k iným zamestnancom občanom Poľskej republiky napriek tomu, že podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového orgánu bol jednotne zistený skutkový stav vo vzťahu ku všetkým
zamestnancom. Konštatoval, že žaloba bola z hľadiska účelnosti a rýchlosti konania podaná len

žalobcom (zamestnávateľom), no v celom rozsahu aj v záujme a na prospech jeho dotknutých
zamestnancov, ako to nepochybne vyplýva aj z argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe, keďže
napadnutými rozhodnutiami žalovanej sú dotknuté aj subjektívne práva zamestnancov žalobcu. Navrhol,aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie
a zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo
zrušenie jej rozhodnutia. Uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, nakoľko v ňom zaujala
stanovisko ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie

je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne
prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 21. januára 2015. Odvolací súd nepovažoval za
potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným
záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 24. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve

preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s

účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto
nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy

sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s

odsekom 1.

Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“), v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov

sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach podľa odseku 1 jea) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) <. pokuty, penále, a o
zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Podľa § 195 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne.

Z obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako
prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 90507-1/2013-KEM zo dňa 5. septembra 2013 rozhodla
podľa§178ods.1písm.a)bod1a§210ods.1zákonaosociálnompoistenítak,žepaniE.K.I.nevzniklo

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnankyne žalobcu od 01.12.2011 do 31.01.2012 podľa slovenskej legislatívy.

Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 15679-2/2014-BA zo dňa 4. februára 2014 odvolanie
zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Po podaní žaloby žalobcom krajský súd uznesením č. k. 5S/23/2014-22 zo dňa 05.12.2014 pribral do
konania aj jeho zamestnankyňu E. K. I. z dôvodu, že zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia by
mohli byť dotknuté jej práva a povinnosti.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho
orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so
skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených
žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na citované ustanovenie v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd
rozhodol.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutia žalovanej, najvyšší súd dospel k rovnakému
záveru ako krajský súd, a to, že vo vzťahu k žalobcovi jeho subjektívne práva neboli porušené. Žalobca

počas konania pred súdom nepreukázal, že by postupom správneho orgánu 1. stupňa, či postupom
žalovanej došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. V žalobných námietkach, ktoré sú takmer totožné s
odvolacími dôvodmi, namietal skôr iné porušenia ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania,
a to porušenie práv svojich zamestnancov.Žalovaná v súlade s § 172 zákona o sociálnom poistení v rámci svojej kompetencie rozhoduje o vzniku,
zmeneazánikusociálnehopoisteniavspornýchprípadoch.PobočkažalovanejvKošiciach,akosprávny

orgán 1. stupňa, napadnutým rozhodnutím nerozhodla o odvodovej povinnosti žalobcu, ale o tom, že
jeho zamestnankyni nevniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že
žalobca nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie. Odvolací súd má rovnako ako krajský súd za
to, že týmto rozhodnutím, ako aj napadnutým rozhodnutím žalovanej nedošlo k zásahu do majetkovej
sféry žalobcu, a to aj s poukazom na to, že zákon o sociálnom poistení v § 145 upravuje povinnosť

žalovanej vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné, v
tomto prípade žalobcovi. Taktiež tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na podnikanie a práva na
dosiahnutieziskuvdôsledkuvydanianapadnutýchsprávnychrozhodnutíjeneodôvodnené,vyvolanélen
jeho subjektívnym presvedčením, nakoľko žalovaná, ako aj správny orgán 1. stupňa konali a rozhodovali
v súlade so zákonom a ich zákonným postupom nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.

Čo sa týka oprávnenia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa vykonať v predmetnej veci kontrolu
vykonávaných prác a tvrdeného porušenia zásady dvojinštančnosti konania, najvyšší súd uvádza,
že odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky
odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd

opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd sa rovnako stotožnil s názorom krajského súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej,
ako aj správneho orgánu 1. stupňa je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých

základe rozhodovali. Záver prvostupňového správneho orgánu a žalovanej o tom, že zamestnankyni
žalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, je v súlade so zákonom. Tento záver vyplýva z
ustanovení § 20, § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 zákona o sociálnom poistení,
ktoré upravujú podmienky povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia

a poistenia v nezamestnanosti, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu
zamestnanca. Z dôvodu preukázania, že zamestnankyňa žalobcu vykonáva samostatne zárobkovú
činnosť v Poľskej republike a z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie činnosti E. K. I. ako
zamestnanca u zamestnávateľa na území Slovenskej republiky je zrejmé, že E. K. I. podlieha výlučne
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods.

3 písm. a) základného nariadenia. S poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia teda
neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný
reálny,skutočnýsúbehvykonávaniačinnostizamestnankynežalobcuakoSZČOazamestnancavdvoch
odlišných členských štátoch.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľa sa
súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie
ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako
bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1
O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a
§ 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a

žalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.