Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205894
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813205894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom v Banskej
Bystrici, Nová 19, IČO: 46 042 237, proti žalovanému : K. J., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., Š. XX,
zastúpený JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie
1.299,82 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C
315/2013-191 zo dňa 30.3.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi 732 € s 5,75% úrokom z
omeškania od 11.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nepriznaní

náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 732 € istiny s 5,75% úrokom z omeškania od 11.6.2013 do
zaplatenia,všetkovlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol.
Zastavil konanie o zaplatenie sumy 279,82 € s príslušenstvom. Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania. Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.299,82 € s príslušenstvom titulom
vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré mu vzniklo tým, že bez právneho dôvodu užíval
byt vo vlastníctve žalobcu a za tento neuhrádzal nájomné. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom
konania zostala suma 1.020 € s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 31.5.2013 (od podania žaloby)
do zaplatenia, ktorá pozostávala z nájomného za obdobie od 14.11.2012 do 31.5.2013 vo výške 160
€ mesačne, okrem mesiaca máj 2013, za ktorý sa žalobca domáhal nájomného iba vo výške 140 €

mesačne, keďže do bytu nebola dodávaná elektrina od 14.5.2013.

Vykonanýmdokazovanímvzalsúdzapreukázané,žežalobcanadobudolvlastníckeprávokbytuč.11na
2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. XX v B. na ulici C. a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti podielu 397/10000, ktoré nehnuteľnosti
sú v katastrálnom území B., zapísané na LV č. 3770, udelením príklepu na dražbe vykonanej dňa
14.11.2012 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, ktorý príklep bol schválený uznesením

Okresného súdu Rožňava č.k. 6 Er 484/2006-251 zo dňa 25.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.3.2013. V žalovanom období bol žalobca vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Úhrady
za služby v žalovanom období uhrádzal žalovaný SBD Rožňava neuznávajúc vlastnícke právo žalobcu,
ktorému neplatil žiadne úhrady za užívanie bytu bez právneho dôvodu. K uzavretiu nájomnej zmluvymedzi žalobcom a žalovaným v žalovanom období nedošlo. Zo správ viacerých realitných kancelárií
pôsobiacich v meste Rožňava súd zistil obvyklú cenu nájmu v období rokov 2012 až 2013 za trojizbový
byt v Rožňave bez služieb v rozmedzí od 80 do 160 € mesačne a takto určil priemernú výšku nájomného

sumou 122 € (80 € + 100 € + 120 € + 150 € + 160 € : 2 = 122 €). Ukončenie odberu elektrickej energie v
spornom byte vzal za preukázané zo správy dodávateľa elektriny dňom 14.5.2013. Ukončenie dodávky
plynu vzal za preukázané dňom 12.8.2013. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C
66/2014-266 zo dňa 3.10.2014 vzal súd za preukázané, že AZ KAPITAL, s.r.o. bol zaviazaný uhradiť K.
J. sumu 519,64 € z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko K. J. hradil poplatky v prospech SBD, ktoré

na základe vyúčtovania boli zahrnuté v prospech AZ KAPITAL, s.r.o., avšak bezdôvodné obohatenie sa
týkalo obdobia od 1.7.2013 do 30.6.2014, teda iného, než je predmetom tohto prejednávaného sporu.
Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že vo vyššie uvedenom konaní Okresného súdu Banská Bystrica
sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam aj pre tento prebiehajúci spor, návrh žalovaného na
prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ zamietol ako nedôvodný.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 150 ods. 1, 2 zákona 233/1995 Z.z. (ďalej len
Exekučný poriadok) a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca
nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu dňom udelenia príklepu dňa 14.11.2012 a od uvedenej
doby až do 31.5.2013 (iba toto obdobie je predmetom konania - poznámka odvolacieho súdu) žalovaný
bytvjehovlastníctveužívalbezprávnehodôvoduabeztoho,abymuzatotoužívanieposkytolakúkoľvek

úhradu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 732 €, ktorá
predstavuje obvyklé nájomné v žalovanom období. Vychádzal z priemerného mesačného nájomného
122 €, za obdobie od 14.11.2012 do 30.11.2012 priznal nájomné vo výške 1/2, t.j. v sume 61 €, za
obdobie mesiacov december 2012 až apríl 2013 priznal nájomné vo výške 122 € mesačne a za mesiac
máj 2013 priznal nájomné iba vo výške 1/2, t.j. 61 € z dôvodu, že od 14.5.2013 v byte nebola elektrická

energia, a teda nie je možné už byt považovať za plnohodnotný. V prevyšujúcej časti istiny žalobu
zamietol a rovnako zamietol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 31.5.2013 do 10.6.2013 z
dôvodu, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania so zaplatením bezdôvodného obohatenia až deň
nasledujúci po dni, keď mu bola doručená žaloba vo veci samej, nakoľko žalobca nepreukázal, že by
žalovaného vyzval pred podaním žaloby na zaplatenie dlžnej sumy. Úroky z omeškania preto priznal

žalobcovi až od 11.6.2013 v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby, t.j. ohľadom sumy 279,82 € s príslušenstvom konanie v
zmysle ust. § 96 O.s.p. zastavil.

5. O trovách konania strán sporu rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 150 ods. 1
O.s.p. Vzhľadom na úspech žalobcu v rozsahu 56% a úspech žalovaného 44%, by žalobca mal nárok na
náhradutrovkonaniavovýške12%(56-44),avšakvzhľadomnaosobné,majetkovéazárobkovépomery
žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom, osobou ťažko zdravotne postihnutou s jediným príjmom

invalidným dôchodkom a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
jeho zdravotným stavom, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa obsahu proti výroku o
povinnosti zaplatiť žalobcovi 732 € istiny s 5,75% úrokom z omeškania od 11.6.2013 do zaplatenia a

súvisiacemu výroku o trovách konania. Aj keď v odvolaní neuviedol, ako navrhuje v spore rozhodnúť,
z obsahu odvolania možno dospieť k záveru, že navrhuje zmeniť rozsudok a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa obsahu odvolania namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného v čase podania odvolania dňa 15.5.2015, t.j. nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní
namietal, že žalobca predložil falošné doklady o vlastníctve. Konštatoval, že bezdôvodné obohatenie

vzniklo jemu (žalovanému) tým, že žalobca dňa 4.9.2013 vnikol do jeho bytu a byt vykradol, čím
sa bezdôvodne obohatil na jeho veciach, ktoré už speňažil a predal. Zotrval na svojom tvrdení, že
dňa 14.11.2012 nebola vykonaná dražba bytu, ale len podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. K odvolaniu priložil doklady, ktoré už boli predložené súdu prvej inštancie.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 22.6.2015, nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod v zmysle ust.

§ 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 732 € istiny s 5,75% úrokom z omeškania od 11.6.2013 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z

účastníkov.

10. Ostatné výroky rozsudku, t.j. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o zastavení konania a o
zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania, nadobudli právoplatnosť, pretože strany sporu
nepodali odvolanie proti týmto výrokom rozsudku a tieto výroky rozsudku preto neboli predmetom
odvolacieho prieskumu.

11. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania
vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. v týchto výrokoch potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. októbra 2016 o 12.40 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

13. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 15.5.2015, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/
účinného v čase podania odvolania, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

17. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ).22. Žalovaný argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v spore, preto jeho odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu, v zmysle ktorého žalovaný v období od 14.11.2012 do 31.5.2013 užíval byt vo vlastníctve žalobcu
bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu vo forme
úhrady za užívanie bytu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a vznikla mu preto povinnosť toto

bezdôvodné obohatenie mu vydať vo výške, ako ju správne ustálil súd prvej inštancie.

24. Súd podrobne v odôvodnení rozsudku uviedol svoje úvahy, ako dospel k záveru o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu, teda k záveru, že v žalovanom období žalobca bol vlastníkom predmetného bytu,
ako aj svoje úvahy, ako dospel k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ako
aj k ustáleniu jeho výšky, aj s poukazom na konkrétne skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

25. Žalovaný v odvolaní opakovane tvrdí, že žalobca nie je vlastníkom sporného bytu a z toho dôvodu
nie je povinný uhrádzať mu nájomné.

26. Táto obrana žalovaného bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, pretože listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou spisu a na ktoré odkazuje súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, bolo preukázané
nadobudnutie vlastníctva predmetného bytu žalobcom a aj trvanie tohto jeho vlastníckeho práva v
žalovanom období a nespornou bola aj tá skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo v žalovanom
období k uzavretiu nájomnej zmluvy a žalovaný byt užíval bez právneho dôvodu a bez poskytovania

úhrad žalobcovi za užívanie tohto bytu. Úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré žalovaný
poskytoval SBD Rožňava, ho nezbavujú povinnosti platiť vlastníkovi bytu úhradu za užívanie bytu vo
výške obvyklého nájomného, ktoré by bol povinný platiť, ak by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Nájomca totiž okrem úhrad za služby spojené s užívaním bytu je povinný vlastníkovi bytu uhrádzať aj
nájomné ako protihodnotu za možnosť užívať vec v jeho vlastníctve.

27. V zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

28.Vzmysleust.§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

30. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, teda v prípade užívania veci vo vlastníctve iného bez
nájomnej alebo inej zmluvy, oprávňujúcej tretiu osobu užívať cudziu vec.

31. O takýto prípad ide aj v prejednávanom spore, pretože žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu
bez nájomnej alebo inej zmluvy, ktorá by ho oprávňovala byt užívať, za toto užívanie mu neposkytol
žiadnu úhradu, čím na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie vo výške 732 €, ktoré je v zmysle ust.
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať, ako o tom vecne správne rozhodol súd
prvej inštancie, spolu s príslušenstvom vymedzeným vo výroku napadnutého rozsudku.

32. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne argumenty spochybňujúce jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi
túto úhradu, a ani jeho námietka o odstránení vecí z predmetného bytu nemá význam pre rozhodnutie v
danej veci. Túto námietku uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca v súvislosti s vyprataním tohto bytu uskladnil veci žalovaného v garáži a

tieto sa mu aj pokúsil bezúspešne odovzdať, preto tieto veci naďalej sú uskladnené v garáži a nebolo
preukázané, že by tieto speňažil na škodu žalovaného. Pokiaľ by aj však k takejto situácii došlo, žalovaný
má možnosť domáhať sa samostatnou žalobou nárokov z toho vyplývajúcich.33. Nepochybne bola preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom bytu a nie iba
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako na to nesprávne
poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, preto ani táto odvolacia námietka nemá za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku
a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, neúspešný
žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).