Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514207227.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobkyne Q. M., G.. XX. X. XXXX, A. XX, zast.
JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným 1)
I. C., G.. XX. X. XXXX, A. XXX, X. M. O., G.. XX. X. XXXX, A. XXX, X) M.P. E., G.. XX. X. XXXX, A.
XX, X) B. A., G.. XX. XX. XXXX, A. XX, X) L. E., G.. X. XX. XXXX, A. XX, X) Ľ. E., G.. X. X. XXXX,

A. XX Q. X) C. W.Š., G.. XX. XX. XXXX, A. XX, všetci zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou,
Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 14C/148/2014-103 zo 16. 9. 2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že stranám sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením konanie zastavil, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania 554,16 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zást.
žalovaných a žalobkyni vracia podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov súdny poplatok 211,30 eur.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (jeho znenie citoval). Konštatoval, že žalobkyňa
napojednávanívzalažalobuvočižalovanýmvcelomrozsahuspäť,žeužnechcelapokračovaťvsúdnom
konaní, že zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, a preto jej vznikla povinnosť nahradiť
trovy konania žalovaným. Uviedol, že žalovaní si uplatnili trovy právneho zast. 1.420,55 eur, že zást.
žalovanýchvykonalvr.20142úkonyprávnejslužby,atoprevzatieaprípravazast.11.8.2014apísomné
vyjadrenie vo veci 28. 8. 2014 a v r. 2015 1 úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní 16. 9. 2015, že

zást. žalovaných vyčíslil výšku 1 úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods.
2 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. za r. 2014 na 83,50 eur a za r. 2015 na 83,71 eur, vychádzajúc z hodnoty
sporu 3.449,12 eur. Konštatoval, že zást. žalovaných zastupoval v r. 2014 6 žalovaných a v r.2015 5
žalovaných,apretozákladnásadzbatarifnejodmenyza1úkonprávnejslužbypojejzníženíapripočítaní
režijného paušálu a 20 % DPH je 6 násobok, resp. 5 násobok uvedených súm, a to v r.2014 501 eur a v r.
2015 418,55 eur. Vychádzajúc z § 9 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 5, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a),

c) a d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. posúdil nárok na náhradu trov konania žalovaných pozostávajúcu
z trov právneho zast. a zistil, že pri vyčíslení výšky trov právneho zast. zást. žalovaných vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia. Pri určení hodnoty úkonu právnej služby vychádzal z hodnoty sporu
103.908 Sk (3.449,12 eur), čo podľa žaloby predstavovalo hodnotu všetkých nehnuteľností patriacich
do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a ktorá bola určená znaleckým posudkom Doc. Ing.
Vasiľa Dorniča DrSc. č. 24/1997 z 21. 5. 1997, že vo vyčíslení trov konania však opomenul pri určovaní

základnej sadzby tarifnej odmeny § 10 ods. 5 cit. vyhl. a za tarifnú hodnotu (hodnotu sporu) považoval
cenu všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Poukázal na to, že tarifnou hodnotou je ibacena požadovaného podielu, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v
podiele 1/40 a 1/5 k celku, t.j., 9/40 v hodnote 776,05 eur, že hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu je
nutné v tomto prípade považovať za tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa má určiť potom sadzba tarifnej

odmeny za 1 úkon právnej služby, preto pri určovaní výšky náhrady trov právneho zast. vychádzal z
hodnoty predmetu sporu 776,05 eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny je 51,45 eur. V súlade
s § 13 ods. 2 cit. vyhl. účinnej od 1. 7. 2013, je základná sadzba tarifnej odmeny za úkony vykonané v
r. 2014 154,35 eur (51,45 eur/2 x 6) a v r. 2015 128,63 eur (51,45 eur/2 x 5). Trovy právneho zast. sú
za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zast. 11. 8. 2014 á 154,35 eur, vyjadrenie vo veci 28.

8. 2014 á 154,35 eur a účasť na pojednávaní 16. 9. 2015 á 128,63 eur) a režijného paušálu vo výške
8,04 eur za 2 úkony právnej služby vykonané v r. 2014 a 8,39 eur za 1 úkon právnej služby vykonaný
v r. 2015 s pripočítaním 20 % sadzby DPH, spolu 554,16 eur.

3. Proti uzneseniu - výroku o povinnosti zaplatiť žalovaným trovy konania podala v zákonnej 15 dňovej
lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu.

4. Tvrdila, že súd o náhrade trov právneho zast. nerozhodol správne, z dôvodu, že zást. žalovaných
v úvode pojednávania vyhlásila, že žalovaní súhlasia so žalobou, čo sa týka zrušenia podielového
spoluvlastníctva, že s vyporiadaním, tak ako to ona navrhuje, nesúhlasia, že navrhli, aby celá
nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti, boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, cenu žiadali stanoviť

znaleckým posudkom, keďže cena, ktorú navrhla ona je urobená ešte podľa podľa znaleckého posudku
z r. 1997 a v prípade, ak ani ona nebude mať záujem o tieto nehnuteľnosti, navrhli tieto nehnuteľnosti
predať. Poukázala na to, že v úvode pojednávania bolo sudkyňou oboznámené písomné podanie
žalovaných v 1. a v 2. rade, ktoré obsahovalo aj postoj k žalobe. Obe žalované navrhovali žalobu
zamietnuť. Mala za to, že súd jej takýto písomný prejav účastníka konania mal doručiť, najmä z dôvodu,

ževsamotnejžalobeuvádzajejdovtedyznámeskutočnostioprocesnompostojitýchtoúčastníčok,ktoré
so žalobou súhlasili a súhlasili aj s výškou finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý navrhovala
vyporiadať. Preto zmena postoja týchto účastníčok ju prekvapila, až zaskočila, nakoľko priebežne s
týmito účastníčkami konania komunikovala, pričom tieto prejavili svoj postoj k veci spôsobom, ako
uviedla. Zdôraznila, že predmetná domová nehnuteľnosť potrebuje sanačné úkony konkrétnej osoby

majúcej záujem o jej záchranu, že zmena postoja žalobkýň v 1. a v 2. rade, ich opačné procesné
správanie sa, než ktoré jej osobne prezentovali, ju presvedčili o skutočnosti, že tento spoluvlastnícky
spor bude časovo náročný, keďže strecha, nosné konštrukcie domu hrozia totálnou demoláciou,
spoluvlastnícky spor, čo aj len jeden rok trvajúci, nerieši technický stav tejto nehnuteľnosti. Túto
nehnuteľnosť je nutné súrne opraviť až radikálnymi stavebnými zásahmi, a preto zmena procesného

postoja žalovaných v 1. a v 2. rade ju presvedčila o potrebe naložiť so žalobou spôsobom, ako to
uviedla sudkyni bezprostredne v úvode svojho výsluchu. Tvrdila, že tento stav nebol zapríčinený ňou,
ale takýmto spôsobom reagovala na zmenený procesný postoj žalovaných v 1. a v 2. rade, o čom
skôr nemala vedomosť, nakoľko jej, ani jej právnemu zást. uvedená listina nebola dourčená. Keďže
uvedené pojednávanie súd plánoval s patričným časovým predstihom, bol priestor na takéto doručenie

s tým, že v takom prípade by si bola ušetrila účasť na pojednávaní, nakoľko by bola obdobný prednes
učinila písomne, prostredníctvom právneho zást. pred začatím pojednávania pred súdom vo veci samej.
Poukázala na§146ods.2,druhávetaO.s.p.,ževzmysletrovyzačatéhokonanianemáznášaťona,ako
žalobkyňa, ktorá konala z opísanej pohnútky po zmene procesného postoja žalovaných v 1. a v 2. rade,
nakoľko jej žaloba bola dôvodne podaná, že sa jej bránili právne zast. účastníci alternatívne návrhom na

zamietnutie žaloby, resp. nariadením znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že žaloba je návrhom
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom za vyššie popísaného stavu nemôže
byť nútená zotrvať, že v tejto právnej veci viedla niekoľkonásobnú korešpondenciu práve so žalovanými
v 3. - 8. rade, bez efektívneho riešenia. Preto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je jediným riešením osudu nehnuteľností tvoriacich spoluvlastníctvo. Dodala, že je presvedčená o tom,

že nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva pri zjavnej neúspešnosti takejto žaloby v konaní, ale o pokus
záchrany rodičovskej nehnuteľnosti, v ktorom procese na to prestala ďalej pomýšľať, po oboznámení sa
s obsahom písomného podania žalovaných v 1. a v 2. rade. Navrhla napadnutý „rozsudok“ vo výroku
o trovách právneho zast. žalovaných zmeniť a z dôvodov § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p. ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznať.

5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd rozhodol o trovách konania správne, že žalobkyňa
skutkový stav opísaný v dôvodoch odvolania poznala, už pred začatím pojednávania, že na otázku súdu
v úvode pojednávania uviedla, že na žalobe trvá, že svoje rozhodnutie zmenila, až počas pojednávania,a to až vo svojej účastníckej výpovedi, keď zobrala žalobu späť. Tvrdili, že zapríčinila, že konanie sa
muselo zastaviť a že sa vôbec nemuselo začať, že počas pojednávania nevyšli najavo žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodnili zmenu jej rozhodnutia, že žalobu mohla zobrať späť pred pojednávaním.

Navrhli uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania.

6. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie
vo výroku o trovách konania zmenil tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal podľa § 388 CSP,
lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách

konania dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých úprava bola v § 150 ods. 1, v tom čase účinného
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patrí, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

9. Je potrebné dodať, že od 1. 7. 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorým bol, o. i., podľa § 473 CSP zrušený zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení
ďalších zákonov.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom § 257

CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia, ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.

14. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch , keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k

záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súdna
prax sa zjednotila na tom (rozhodnutie Najvyššieho súdu R 31/1972 z 24. 2. 1971), že konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie § 150 O.s.p. význam v zistení o tom,
či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na súde a dosiahol plný
úspech vo veci.15.Vprejednávanomsporeideozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaajevichzáujme,
a to všetkých sporových strán dôjsť k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva lebo súd
napokon v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť aj inak, ako to navrhli strany sporu.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu a zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúsila
s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak neúspešne,
a aj keď iniciovala spor podaním žaloby, bol to nutný dôsledok vyplývajúci z postoja všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľnosti na riešení spoluvlastníctva k nej, že počas vedenia sporu došlo medzi

stranami k dohode a aj keď jej obsah boli iný, ako pôvodne navrhovala žalobkyňa (svoj podiel na
nehnuteľnosti darovala svojim sestrám), táto bola v záujme všetkých sporových strán, o čom svedčí aj
tá skutočnosť, že žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili.

17. Z uvedeného dôvodu možno urobiť záver, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce
v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach u strán sporu, pre ktoré stranám náhrada trov konania

nebola priznaná, ktoré rozhodnutie je v zhode so základnými princípmi CSP - princípom spravodlivosti,
aby si každá zo strán znášala trovy konania sama.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť a stranám
náhradu trov konania nepriznať.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).